Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/128/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309211158
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2309211158.23

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci
navrhovateľa v 1. rade: S. R., T.. D., N.. XX.XX.XXXX a v 2. rade: K. R., N.. XX.XX.XXXX, obaja bytom
XXX XX M. V.Č. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Peter Mihalda, Gogoľova 18, 852 02 Bratislava,
proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, Vajanského 2, 917 Trnava, zastúpený advokátom: JUDr.
Peter Sopko, Paulínska 24, 917 01 Trnava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, Hodská
373/38, 924 22 Galanta, IČO: 00610291 porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2005 Z.z. tým, že zdravotnú starostlivosť
neposkytoval správne, čím zasiahol do osobnostných práv S. R., N.. XX.XX.XXXX a K. R., N..
XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: XXX XX M. V. Č.. XXX, a to do ich práva na súkromný a rodinný život
a nedotknuteľnosti života jednotlivca v kruhu ich najbližších.

Odporca je p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať navrhovateľom v 1. a 2.
rade z titulu práva na ochranu osobnosti ospravedlnenie z dôvodu pochybenia pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti formou osobného listu.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96
Eur a navrhovateľovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 Eur , a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania vo výške 713,50 Eur a
navrhovateľovi v 2. rade trovy konania vo výške 713,50 Eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľov
1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10.583,45 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojím návrhom naposledy upresneným na pojednávaní dňa 05.04.2012
domáhali rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia. Svoj návrh
odôvodnili tým, že dňa 14.7.2007 o 18.15 hod. mala navrhovateľka 1/ potom ako jej začala odtekať
plodová voda bola prijatá na gynekologicko pôrodnícke oddelenie Nemocnice s poliklinikou svätého
Lukáša Galanta v 40 týždni tehotenstva. Na pôrodnú sálu bola prijatá ako prvorodička. Pri prijatí bola
vyšetrená, kardiotokografický záznam bol normálny. Počas nasledujúcich 24 hodín bola monitorovaná
kardiotokograficky a askultačne. V noci dňa 16.7.2007 okolo druhej hodiny jej povedali, že nadránom

okolo piatej hodiny pôjde rodiť. Celú noc pociťovala bolesti. Ráno o piatej hodine bola vyšetrená a
odvezená na pôrodnú sálu, kde s ňou bol aj navrhovateľ v 2. rade. O 6.45 hod. začala navrhovateľka
tlačiť, avšak bezvýsledne s tým, že pôrod nepostupoval. Na pomoc pri manuálnej podpore bol požiadaný
aj V.. A., avšak takýto postup bol bezvýsledným a tak bol indikovaný operačný pôrod vákuumextraktom.
Počas troch neúspešných trakcií poklesávali ozvy plodu na 100/minút. Keďže ani tento postup nebol
správny a nedošlo k pôrodu dieťaťa, bola indikovaná urgentná sekcia (cisársky rez ) z indikácie
nepostupujúceho pôrodu a hypoxie (nedostatku kyslíka) plodu. Dňa 16.7.2007 o 7.00 hod. sa narodilo
dieťa, syn K. s váhou 3700 gramov a dĺžkou 50 centimetrov. V tento deň o 9.00 hod bolo dieťa prevezené
do perinatologického centra do Nových zámkov. Dieťa zomrelo dňa 17.7.2007 o 9.15 hodine. Dieťa
zomrelo na zlyhanie centrálnej nervovej sústavy pri mozgovej ischémii, ktoré bolo prvotne zapríčinené
pri pôrode.

Rodičia adresovali Nemocnici s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta žiadosť o prešetrenie priebehu
pôrodu listom zo dňa 01.08.2007, na základe ktorého oznámili rodičom, že postup pôrodníkov bol lege
artis, pričom uviedol, že v záujme objektivizácie prešetrenia žiadosti bol o stanovisko požiadaný aj
krajský odborník v oblasti gynekológie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou listom zo dňa
14.01.2008 oznámil rodičom usmrteného dieťaťa výsledky prešetrenia ich žiadosti s tým, že tak ako je
uvedené na druhej strane prešetrenia druhý odsek, zistil nasledujúce pochybenia: „ Pri rozhodovaní o
vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru (výška pacientky, rozmery
panvy, veľkosť plodu). V kritickom období I. doby pôrodnej, bol monitoring realizovaný iba stetoskopom,
t.j. 11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. Kardiotokografický záznam zo dňa 16.7.2007 v čase
od 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje pokles oziev do 80/min. a napriek tomu je
rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales (prirodzenou cestou). Pri pretrvávajúcich známkach
intrapartálnej (vnútromaternicovej) hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná, vhodnejším
prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte, alebo primárne indikovaný cisársky rez.“ Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou výkonom dohľadu zistil porušenie § 4 ods. 3 z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonom, podľa ktorého: „ poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonávajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ Rodičia usmrteného dieťaťa
podali na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Galanta oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin podaním zo dňa 10.03.2008. Dňa 02.04.2008 bolo vyšetrovateľom
policajného zboru úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Galante vydané uznesenie o začatí trestného stíhania pod Č.: Y.-XXX/JP-X.-XXXX za zločin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. V trestnom konaní bol vypracovaný Znalecký
posudok č. X/XXXX znalcom V.. J. W., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Gynekológia
a pôrodníctvo. Podľa jeho záverov (siedma strana posledný odsek): „Ukončenie pôrodu stredným
vákummextraktorom sa z indikácie hroziacej asfyxie plodu považuje u prvorodičky za nevhodné.“ (ôsma
strana piaty odsek): „Znalec uviedol už v bode 1), že výhrady sú a) k monitorovaniu stavu plodu
počas pôrodu, b) k použitiu stredného vákummextraktora z indikácie hroziacej asfyxie (udusenie) plodu
u prvorodičky na hlavičku v rovine panvovej hlbiny a nebolo využité, c) skoršie ukončenie pôrodu
forcepsom, alebo najlepšie cisárskym rezom.“ Z výsledkov znaleckého posudku jednoznačne vyplynula
nevhodnosť aplikovaných metód pri pôrode navrhovateľky v 1. rade. Takýto postup pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti odporcu mal za následok smrť novonarodeného dieťaťa navrhovateľov. Úmrtie
novonarodeného syna K. R. závažne a nezahojiteľne zasiahlo do emociálnej stránky súkromného
a rodinného života navrhovateľov. Rodičia dieťaťa po úmrtí a z dôvodu len ťažko zahojiteľnej rany
na psychike museli vyhľadať pomoc odborníkov v oblasti psychiatrie. Pôrodník je osoba, ktorá
má povinnosť riadne určiť postup akým je vhodné vykonať pôrod, keďže v tomto prípade bol tento
postup nesprávne určený, čo predstavuje porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania
pôrodníka, malo takéto porušenie povinnosti za následok usmrtenie dieťaťa. Navrhovateľka v1. rade ako
zdravá s bezproblémovým tehotenstvom sa dostavila do nemocnice, tu až po vykonaní zdravotníckeho
zákroku došlo k poškodeniu novonarodeného syna, ktorý mal za následok jeho úmrtie. Navrhovatelia
mali a naďalej majú právo na rodinný život, jedným z jeho základných účelov je starostlivosť o deti.
Porušením právnej povinnosti odporcu došlo k porušeniu tohto práva navrhovateľov, títo si museli
vytrpieť nie iba bolesť zo straty prvorodeného a jediného syna, ale toto porušenie malo za následok aj
poškodenie zdravia navrhovateľky v 1. rade. Postup lege artis sa dnes definuje ako postup v súlade s
aktuálnym poznaním lekárskych a biomedicínkych vied“. Jednoznačne vhodnejší by dnes bolo celostne

chápanie poskytovania zdravotnej starostlivosti uvádzané v Deklarácii o rozvoji práv pacientov Európy,
ako zaobchádzanie s pacientom v súlade so stavom biomedicínskych (etika, filozofia, tanatologia,
psychológia, prírodné vedy atď.). Zodpovednosť, ktorú dnes majú biomedicínske vedy voči spoločnosti,
v súvislosti s aplikovaním moderných medicínskych metód a postupov sa javí príliš veľká na to, aby
ju niesli naďalej len sami. V súvislosti s nemajetkovou ujmou, podľa OZ § 11, §13 a nepriamo aj § 16,
spôsobenou ohrozením resp. porušením práv spätých s osobnosťou človeka je potrebné uviesť: “... je
irelevantné, či si rušiteľ (pôvodca zásahu bol alebo nebol vedomý protiprávnosti zásahu. Rozhodujúci
je výsledok takéhoto konania“. Ku vzniku nemajetkovej ujmy stačí aj zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať
len ohrozenie, nie je potrebné priamo porušenie osobnostných hodnôt. Tento prístup akceptuje aj
existujúca judikatúra. Spôsobená ujma vo fyzickej podstate sa nedá takmer nikdy odstrániť, ani napraviť.
Ostáva preto len jedna možnosť, a tou je primerane zadosťučinenie (satisfakcia), ktorá jedine môže
aspoň čiastočne zabezpečiť požiadavku spravodlivosti. Peňažné zadosťučinenie sa prirovnáva k istej
forme rehabilitácie, čo možno pripusť len preto, že pri porušení práva na život, zdravie a telesnú
nedotknuteľnosť nepozná právo iné prostriedky nápravy a ochrany.

Postup non LEGE ARTIS bol konštatovaný samotným Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, kde sa konštatovalo jednoznačne porušenie §4 ods.3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva v zmysle citovaného zákona, že
poskytovateľ nedodržal svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. S uvedeným
názorom sa stotožnili aj znalci V.. W. a najmä V.. V., ktorí jednoznačne poukázali na pochybenia pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto závery sú podchytené aj v ich znaleckých posudkoch, najmä
v znaleckom posudku V.. C. V., kde sa znalec vyjadruje k tomu, kde došlo k pochybeniu v príčinnej
súvislosti medzi týmto pochybením a smrťou, ako aj k ostatným otázkam, ktoré mu boli kladené.
Odporca nehovorí pravdu, resp. ju neprípustne skresľuje, keď uvádza, že: Poukazuje na skutočnosť, že
v objektívnom náleze bol dokumentovaný tzv. pôrodný nádor, ktorý mohol byť jednou z príčin úmrtia.
A že uvedené je zaznamenané aj v protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou.“ Tento protokol o vykonanom dohľade je založený v spise a neobsahuje
žiadne takéto tvrdenie, že by pacientka, alebo nález mal potvrdiť tzv. pôrodný nádor. Nič takéto nikdy
preukázané nebolo. Na str. 4 Protokolu č. XXX/XXXX, sa uvádza „Dôvod neúspechu vákuum extrakcie
nie je zrejmý. Ale nemožnosť extrahovania plodu na tri trakcie svedčí pre možný cefalopelvický nepomer,
caput suceadeum, alebo technickú chybu.“ Teda úrad týmto preukazuje, že všetky 3 spôsoby extrakcie
nemožno použiť pri uvedených prípadoch, ktoré však nikdy neboli preukázané. Už samotný ods. 1
týchto záverov hovorí, že pri rozhodovaní o vedení pôrodu nebol zohľadnený možný cefalopelvický
nepomer, to znamená výška pacientky, veľkosť plodu. Uvedené ani nebolo možné zistiť a sám odporca
uvádza, že výsledkom hystopatologie pupočníka a placenty, ktorá bola vykonaná na patologickom
oddelené NSP bolo, že tkanivá placenty a pupočníka boli bez malformácií (rodinná vývojová úchylka)
tvaru ischemických ochorení srdca spôsobenej asterosklerotickými zmenami a zápalových zmien, čo
nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu (znížené množstvo kyslíka) a teda už týmto tvrdením sám odporca
vyvracia vlastne jeho nepravdivé tvrdenie o tom, že navrhovateľka v 1. rade trpela tzv. pôrodným
nádorom. Teda existencia pôrodného nádoru u pacientky je nepravdivá a vymyslená účelovo odporcom.
Úrad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj znalci potvrdili a jednoznačne uviedli, že príčinou smrti
s vysokou pravdepodobnosťou je nedostatočné monitorovanie, resp. nedostatočným monitorovaním
neodhalená hypoxia. Teda vidia príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas
pôrodu aj jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou novorodenca. Tvrdia, že v danom
prípade sa nejedná o čistú chybu v diagnóze, ako chce nahovoriť odporca, nakoľko diagnóza, ako
taká bola daná, to znamená gravidita navrhovateľky v 1.rade a potreba vykonať pôrod, ale najmä
o postup, teda zásah, ktorý bol vykonaný na zdarné ukončenie pôrodu. Teda netvrdia, že tu išlo o
úmyseľ, ktorý úplne vylučujú. Ale mohlo ísť o nedbanlivosť v krajnom prípade aj o určenie nesprávneho
postupu vedenia pôrodu, napriek tomu, že pôrod ako taký, možno viesť tromi v znaleckých posudkoch
naznačenými spôsobmi. Pokiaľ by bol dostatočný monitoring, nemuselo by k tejto chybe dôjsť, nakoľko
uvedený monitoringom, tak, ako to potvrdil znalec V.. V. by boli vylúčené najmenej 2 spôsoby vedenia
pôrodu a zostal by len jeden tretí, ktorý bol žiaľ vykonaný už neskoro a to tzv. cisársky rez. K tvrdeniam
odporcu o tom, že sa nepreukázalo konanie non lege artis, sú pre to irelevantné v danom prípade,
no napriek tomu tvrdia, že uvedené konania non lege artis bolo preukázané. Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou bolo právoplatne rozhodnuté, jednoznačne bolo rozhodnuté Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Toto
rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť. Poukazujú aj na rozhodnutie Ústavného súdu Č. J.. L. XXXX/
XX zo dňa 12.8.2008. Vychádzajú z toho, že týmto postupom bol naplnený jeden z predpokladov

vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Nepovažujú preto za potrebné dokazovať to, čo už
bolo dokazované, keď bolo preukázané a právoplatne rozhodnuté, že nebola poskytnutá zdravotná
starostlivosť lege artis. Ďalej uviedli, že V.. K. vo svojej knihe „Vybrané medicínsko-právne kapitoly v
súdnom lekárstve“ definuje postup lege artis. Preto z uvedeného jednoznačne vyplýva, že postup lege
artis znamená postup v zmysle ust. § 4 ods. 3 z.č. 576/2004 Z.z. Odporca sa v tomto konaní zavádzajúco
snaží dokazovať nenaplnenie jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a
to porušenie resp. neporušenie právnej povinnosti, t.j. predmetného ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o
zdravotnej starostlivosti, cez medicínsko-právny pojem lege artis. Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou bolo právoplatne rozhodnuté, že odporca porušil ust. § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej
starostlivosti, nakoľko neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, t.j. postupoval non lege artis. V
prípade nesúhlasu s uvedeným rozhodnutím odporca mal v zmysle § 246 z.č. 99/1963 Z.z. možnosť
obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na preskúmanie rozhodnutia, čo však neurobil, z čoho možno
usúdiť, že súhlasil s rozhodnutím o porušení právnej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o
zdravotnej starostlivosti. Obaja znalci tak V.. W., ako aj V.. V. si vo svojich posudkoch neodporujú a
z oboch jasne vyplýva, že ak by bol plod počas pôrodu monitorovaný riadne, došlo by k včasnému
zaznamenaniu ohrozenia plodu hypoxiou, čo by viedlo k včasnej zmene taktiky vedenia pôrodu.

Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že o pôrodnom nádore nevie, nikto ju neinformoval, ani tým netrpela
a žiadny pôrodný nádor nemala. V priebehu celých 9 mesiacov navštevovala gynekológiu a o žiadnom
pôrodnom nádoru jej doktor nepovedal. Uviedla, že z jej ponímania ide o maximálne traumatizujúci
zážitok, cez ktorý sa zrejme nikdy neprenesie a to ani v prípade, ak by porodila niekoľko ďalších detí.
Svoje mŕtve dieťa pred jeho smrťou videla len jediný krát a to po pôrode kedy ona ležala na posteli
v nemocnici u odporcu a syna v akútnom stave prevážali do Nových Zámkov. Bol v inkubátore a
videla ho len tak, že inkubátor na chvíľu pristavili medzi dverami jej izby. Nemohla sa ho ani dotknúť,
ani sa naňho dlhšie pozerať, ani žiaden iný kontakt. Potom ho videla už len mŕtveho. Jeho úmrtiu
predchádzal rozhovor s primárom z detského oddelenia u odporcu, ktorý jej oznámil, že dieťa sa má
veľmi zle a ostávajú mu posledné chvíle života. Hneď po pôrode sa u nej prejavili ťažké depresívne stavy,
pričom 4 mesiace po udalosti užívala antidepresíva a podobné lieky. Po 4 mesiacoch od udalosti lieky
vysadila, aby si nevytvorila závislosť a tragickú udalosť chcela prekonať v práci, do ktorej ako kontrolórka
nastúpila. Avšak aj po tom sa u nej vyskytovali úzkostné stavy, ktoré sa prejavovali rôznymi fyzickými
symptómami. Tieto stavy v zriedkavejšej forme sa u nej vyskytujú doposiaľ a odbornú pomoc v tomto
smere nevyhľadáva. V prípade mal. K. išlo o jej prvé dieťa z prvého tehotenstva, pričom 14.10.2011 sa
jej narodilo v poradí druhé dieťa F., ktoré sa narodilo zdravé, cisárskym rezom, ktorému predchádzalo
rizikové tehotenstvo.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, rovnako ako jeho žena, že ani on si nemyslí, že by sa táto trauma
niekedy dala prekonať. V podstate videl K.Á. dva krát živého a to hneď po pôrode a potom keď bol
v inkubátore. Potom ho už videl len raz mŕtveho, nakoľko na ceste z Galanty do Nových zámkov mu
žena oznámila telefonicky, že dieťa už zomrelo. Po príchode do Nových Zámkov jemu a dvom ďalším
príbuzným bolo umožnené, aby sa s dieťaťom rozlúčili a mali s ním fyzický kontakt. Následne dieťa
pochovali. Traumatický zážitok a celá udalosť mali na neho taký dopad, že začal užívať alkohol, dá
sa povedať denne, v súvislosti s čím medzi ním a jeho ženou vznikali hádky, bol agresívny a on ako
živnostník v oblasti murárskych prác bezprostredne po udalosti mesiac vôbec nikam nechodil, ani do
práce, ani sa o nič nezaujímal. Alkoholizmu prekonal sám po pol roku bez odbornej pomoci, žiadne
lieky v tejto súvislosti nebral.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že prvotný pokles oziev plodu zistený o 5.00 h. bol
stabilizovaný. Nové zistenie poklesu oziev sa zistilo až o 6.45 hod., pričom poukazuje na fakt, že až
do tejto doby sa vyšetrenie stetoskopom vykonávalo priebežne. Druhý pokles o 6.45 h. sa uskutočnil
v II. dobe pôrodnej. Po neúspešnej vákuumextrakcii bol už o 6.50 hod. indikovaný cisársky rez a
zahájený bol už o 6.55 hod., nakoľko na pôrodnej sále už bol pripravený operačný tím. Dieťa bolo
porodené o 7.00 hod. Z uvedeného vyplýva, že pôrodník konal ihneď potom, ako bol zaznamenaný
pokles oziev plodu. Histopatológia pupočníka a placenty bola vykonaná na patologickom oddelení
NsP Sv. Lukáša Galanta so záverom: tkanivá placenty a pupočníka bez malformácií, ischemických a
zápalových zmien (A.), čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu. To znamená, že až do kritickej doby
o 6.45h, kedy sa zistil pokles oziev plodu, by hypoxia nebola zistená ani kardiotokograficky. Príčinná
súvislosť medzi využitím auskultačného monitoringu v porovnaní s kardiotokografickým monitoringom
a poškodením plodu preto nie je daná. Tak ako konštatoval súdny znalec V.. C. V., Csc, ako aj Úrad

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom liste zo dňa 14.1.2008, postup ošetrujúceho
lekára nemožno hodnotiť ako nesprávny, vhodnejším riešením však boli pôrodnícke kliešte alebo
primárna indikácia cisárskeho rezu, čo súdneho znalca viedlo k záveru, že súvis medzi úmrtím dieťaťa a
monitoringom vykonávaným predovšetkým auskultačne, je pravdepodobný. Ani súdny znalec, ani Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nekonštatoval pochybenie lekára zvolením nesprávneho
postupu pôrodu, obaja konštatovali len fakt, že mohol byť zvolený vhodnejší spôsob. Nevhodnosť
spôsobu vedenia pôrodu sa konštatuje aj v posudku priloženom k návrhu. Z dôvodu, že postup
ošetrujúceho lekára síce nebol zvolený vhodne, avšak zároveň nebol zvolený nesprávne, t.j. bol zvolený
lege artis, nemožno konanie ošetrujúceho lekára hodnotiť ako porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. ako titulu nároku na náhradu škody. Konanie lége artis bolo dokonca konštatované aj v
Protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa
medicínskoprávnej teórie je, že „ak lekár sa pridržal ktoréhokoľvek z uznávaných postupov, postupoval
lege artis. Pre vymedzenie obsahu pojmu „lege artis“ bude treba brať do úvahy tie medicínskej poznatky,
ktoré sú obsahom výuky na lekárskych fakultách, v postgraduálnom vzdelávaní a sú prevažne uznávané
v odbornej lekárskej tlači.“ K takémuto záveru sa prikláňa aj judikatúra, podľa ktorej dokonca ani
prípadná „chyba v diagnóze sama o sebe ešte nemusí mať charakter nedbanlivosti, ani byť konaním non
lege artis.“ Môže tomu tak byť len v prípade, že by bola nesprávna diagnóza závažným porušením pre
jej určovanie. Podľa Macha „Určitý manuálny nezdar v práci lekára sám o sebe potom ešte neznamená
bez ďalšieho, najmä bez zavinenia, nástup právnej zodpovednosti. Lekárske povolanie všeobecne,
a chirurgické povolanie zvlášť, predstavuje vždy zvýšenú mieru rizika“. Podľa súdnej judikatúry,
„zdravotnou starostlivosťou non lege artis je taká zdravotná starostlivosť, počas ktorej lekár volí postupy
zastaralé, nedostatočne účinné, neoverené alebo dokonca nebezpečné.“ Má za to, že navrhovatelia
doposiaľ nepreukázali, v čom mal byť postup pôrodníka postupom non lege artis, resp. z akej skutočnosti
vyvodzuje právnu zodpovednosť odporcu. Pochybenie pôrodníka nebolo konštatované ani doc. V.. Q.R.
E., PhD., krajským odborníkom v odbore gynekológia a pôrodníctvo, ktorý po preskúmaní zdravotnej
dokumentácie nenašiel žiadne pochybenie vo vedení pôrodu. Ďalej uviedol, že v objektívnom náleze
bol dokumentovaný incipientný caput succedaneum, tzv. pôrodný nádor, ktorý mohol byť jednou z
príčin úmrtia. Možný súvis medzi caput succedaneum a neúspešnou vákuumextrakciou je uvedený aj
v Protokole č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, t.j.
úmrtie mohlo mať pôvod v objektívnych okolnostiach súvisiacich s pôrodným nádorom. Ďalej poukázal
na ust. § 16 OZ a § 420 ods. 1 a 3 OZ a tiež § 420a a 421a OZ. Odporca by zodpovedal len za
kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: a) zavinenie, b) porušenie právnej povinnosti, c)
vznik škody (ujmy) d) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniku škody (ujmy).
Z konania pôrodníka, ani z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť úmysel pôrodníka
spôsobiť úmrtie dieťaťa navrhovateľky v I. rade. Podľa ich názoru z neho nemožno vyvodiť ani
nedbanlivosť (v žiadnej z jej foriem), nakoľko pôrodník konal bezodkladne po zistení poklesu oziev plodu
stetoskopom. V tejto súvislosti podotýkajú, že žiaden právny predpis pôrodníkovi neukladá povinnosť
vykonávať monitoring len kardiotokograficky, pričom voľba spôsobu monitoringu je len na pôrodníkovi.
Kardiotokografia má len odporúčací charakter. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za
škodu je aj porušenie právnej povinnosti, t.j. porušenie povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným
právnym predpisom alebo zmluvou. K tomuto bodu opätovne uvádza, že žiaden všeobecne záväzný
právny predpis pôrodníkovi neustanovuje, aký spôsob monitoringu oziev plodu má zvoliť, voľba je
výlučne pôrodníkovi. Nakoľko neexistuje žiaden takýto všeobecne záväzný právny predpis, nemohlo
dôjsť ani k porušeniu právnej povinnosti. Listinné dôkazy predložené navrhovateľmi, ako aj vykonané
znalecké dokazovanie ustanovením a výsluchom súdneho znalca jednoznačným spôsobom neurčil, že
smrť dieťaťa bola spôsobená nevhodnou voľbou spôsobu vedenia pôrodu a na otázku, či je konštatovaná
pravdepodobnosť pravdepodobnosťou blížiacou sa istote odpovedal negatívne. Súdny znalec tiež
potvrdil, že pri kontinuálnom monitoringu kardiotokografom by bola pravdepodobnosť odhalenia hypoxie
pravdepodobná, nie však s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Z protokolu č. XXX/XXXX o
vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplývajú ďalšie tri možné
príčiny neúspešného pôrodu a následného úmrtia, a to cefalopelvický nepomer, caput suceadeum a
technická chyba. V slovenskom právnom poriadku nestačí na splnenie predpokladu príčinnej súvislosti
iba pravdepodobnosť príčinnosti, či okolností nasvedčujúcich jej existencii, naopak príčinná súvislosť
musí byť s určitosťou ustálená a zistená a je nevyhnuté ju vždy dokázať. Neexistuje možnosť prisúdiť
napr. čiastočnú náhradu škody v prípadoch, v ktorých príčinná súvislosť bola preukázaná iba ako
príčinná súvislosť možná (pravdepodobná), avšak nie určitá.“ „ Musí byť (stopercentne) preukázané, že
práve bez nej by následok nenastal, resp. by nastal inak.“ Spornou nie je len otázka postupu lege
artis, resp. non lege artis, ale jednoznačne aj otázka príčinnej súvislosti medzi konaním pôrodníka a

spôsobenou škodou. Poukazuje na fakt, že navrhovatelia svoju argumentáciu stavajú na úvahách o
možných príčinách úmrtia novorodenca, pričom neustále poukazujú na protokol o vykonanom dohľade č.
XXX/XXXX. V závere tohto protokolu sa jednoznačne konštatuje postup lege artis, pričom možné príčiny
úmrtia boli v tomto protokole zohľadňované len hypoteticky, v opačnom prípade by nebol konštatovaný
postup lege artis. Naznačuje to aj medicínsko právna teórie a súdna judikatúra, na ktorú poukázali
dňa 19.09.2013, v ktorom sa konštatuje, že v prípade ak si lekár vyberie jeden z možných variantov
postupu poskytovania zdravotnej starostlivosti, je takýto postup postupom lege artis a pre lekára ide
len o metódu voľby. V znaleckom posudku V.. W. je taktiež uvedený záver o existencii nádoru, ktorý
navrhovatelia spochybňujú. Nesúhlasí s názorom navrhovateľov o jednoznačnej súvislosti konanie
pôrodníka a spôsobenie ujmy na zdraví, pretože táto zostala len v rovine pravdepodobnosti, pričom aj
sám znalec F.. V., uviedol metódu voľby pôrodu, vákuumextraktor ako menej vhodnú, pričom vhodnejšie
by boli pôrodnické kliešte, to znamená, že pôrodník mal v danom prípade voľbu dvoch metód, z ktorých
oboje boli v postupe lege artis. Keďže takýto postup by bol postupom lege artis nie sú naplnené
ani predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví z titulu ochrany osobnosti, nakoľko
predpokladom priznania takéhoto konania je škoda, ktorá bola preukázaná. Poukazuje na údajnú
príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu a spôsobenou ujmou na zdraví, pričom
takejto úvahe odporuje záver z placentárneho nálezu, ktorý nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu, to
zn. že bez ohľadu na spôsob monitorovania oziev plodu príčinná súvislosť nie je daná, nakoľko hypoxia
podľa výsledkov neexistovala v čase auskultačného vyšetrovania. V prípade, ak by hypoxia nastala už
v tomto období, museli by byť tieto zmeny zreteľné na placente. Ďalej uviedol, že svedkyne žiadnym
spôsobom nepreukázali že by psychická ujma prekračovala bežný rámec ujmy v bežných prípadoch
úmrtia dieťaťa, čo vyplýva aj z faktu, že navrhovateľka v 1.rade bola na depresiu liečená len prvé 2 až
4 mesiace, pričom svedkyňa č. 2 nevedela uviesť to, čo ohraničila ho trvaním 6 mesiacov. Rovnako za
účelové považuje aj tvrdenia o požívaní alkoholických nápojov navrhovateľa, pričom takýto následok
považuje za obvyklý a žiaden ťažký následok, napr. alkoholizmus potvrdený lekárom predložený nebol.
Svedkyňa č. 2. ďalej uviedla, že narodenie ďalšieho dieťaťa zlepší psychický stav rodičov, čo je aj tento
prípad, keď došlo k narodeniu dcéry a preto má za to, že traumatický zážitok, resp. ujma na psychike
oboch navrhovateľov neprekročila bežnú mieru a nezanechala trvalé následky. Príčinná súvislosť musí
byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, pričom znalecké posudky, ktoré sú súčasťou spisu, takúto
možnú príčinnú súvislosť len predpokladali, ale neuviedli ju s jednoznačnosťou. Podľa ich názoru návrh
navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko nebola preukázané príčinná súvislosť medzi úmrtím mal. K. R. a
porušením právnej povinnosti Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov V.. F. X., T. X., Z. D., oboznámením
sa s oznámením o prešetrení pôrodu, Oznámením o začatí dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, listom Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 14.01.2008, znaleckým
posudkom č. X/XXXX znalca V.. J. W., výzvou na uzavretie mimosúdnej dohody, stanoviskom k
výzve na uzavretie mimosúdnej dohody, informáciou o stave konania listom Úradu pre dohľad
zdravotnou starostlivosťou Trnava z 29.12.2008, lekárskymi nálezmi, správou Úradu pre dohľad
zdravotnou starostlivosťou Trnava zo dňa 04.04.2011, protokolom č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade
Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava, námietkami k protokolu č. XXX/XXXX Úradu
pre dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava, zápisnicou č. XXX/XXXX o prerokovaní námietok
dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade, pitevným protokolom, rozhodnutím Úradu pre
dohľad zdravotnou starostlivosťou Trnava zo dňa 28.03.2008, pôrodníckou zdravotnou dokumentáciou,
znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca V.. C. V. CSc., ako i ďalším podstatným obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava zo dňa 14.01.2008 bolo
navrhovateľke v 1. rade oznámené, že pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné
známky cefalopelvického nepomeru (výška pacientky, rozmery panvy, veľkosť plodu). V kritickom období
I. doby pôrodnej, bol monitoring realizovaný iba stetoskopom, t.j. 11 hodín bez kardiotokografického
monitoringu. Kardiotokografický záznam zo dňa 16.7.2007 v čase od 05.05. hod. do 05.50 hod. pri
inhalácii O2 dokumentuje pokles oziev do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per
vias naturales (prirodzenou cestou). Pri pretrvávajúcich známkach intrapartálnej (vnútromaternicovej)
hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná, vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte,
alebo primárne indikovaný cisársky rez.

Výkonom dohľadu bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Ich podanie bolo opodstatnené.

Podľa pitevného protokolu č. XXX/XX W. pracoviska ÚDZS, Súdnolekárskeho a
patologickoanatomického pracoviska, Nové Zámky, bola konštatovaná základná príčina vedúca k
bezprostrednej príčine smrti: encephalopathia hypoxica a bezprostrednou príčinou smrti: Insufficiencia
cardiorespiratoria apud hypoxiae cerebri.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca V.. J. W., súdneho znalca MS SR v odbore „Zdravotníctvo
a farmácia“, odvetvie „Gynekológia a pôrodníctvo“, , ktorý bol vypracovaný pre zadávateľa Okresné
riaditeľstvo PZ v Galante vo veci zločinu usmrtenia K. R., N.. XX.XX.XXXX v Galante, ktorý zomrel
po pôrode na novorodeneckej klinike v Nových Zámkoch dňa 17.07.2008, na strane 3 pod bodom 6)
uviedol, že „01.08.2008 dostal z FNsP v Nových Zámkoch pitevný protokol XXX/XX z pitvy K.Á. R. F.
XX.XX.XXXX. Závery uvedené v správe dokladajú, že k úmrtiu novorodenca došlo v dôsledku ťažkej
asfyxie počas pôrodu. Nebola zistená žiadna vrodená vývojová chyba, ochorenie plodu alebo pôrodný
traumatizmus.“

Na strane 7 posudku je uvedené, že „ťažká popôrodná asfyxia je potvrdená aj biochemickým vyšetrením.
W. patológia nebola zistená ani klinickým, ani patologicko-anatomickým vyšetrením. Rovnakým
vyšetrením neboli zistené ani zmeny na placente. Nepotvrdili sa ani iné zjavné patologické odchýlky
v priebehu pôrodu, ktoré by ohrozovali plod hypoxiou.“ Ďalej uviedol, že pri striktnom monitorovaní
rodičky a stavu plodu v čase medzi 3,30 - 6,10 hod. dňa 16.07.2007 by bolo bývalo možné posúdiť
závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou a včas sa rozhodnúť pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom.
Lekárske vedenie pôrodu S. R. je na hranici obhájiteľnosti postupu lege artis.“
Na otázku či bola v súvislosti s pôrodom S.Q. R. správne poskytnutá zdravotná starostlivosť a či v
danom prípade z aplikovaných metód pri pôrode bola niektorá nesprávne, resp. neodborne aplikovaná,
ak áno ktorá a aký by bol najvhodnejší postup a najvhodnejšia metóda pri pôrode v danom prípade
uviedol: „ že monitorovanie stavu plodu malo byť frekventnejšie až kontinuálne od okamžiku ako boli
kardiotograficky zachytené decelerácie plodových oziev. Aj keď zaznamenané výsledky neboli aktuálne
alarmujúce, mohli signalizovať ďalší možný nepriaznivý vývoj a ohrozenie plodu, ktorý takto nebol včas
podchytený. Za už popísaných okolnosti považuje znalec za nevhodné použitie vákuumextraktora k
ukončeniu II. doby pôrodnej. Z dnešného pohľadu pri rekapitulácii zdokumentovaných postupov sa
ukazuje, že najoptimálnejší spôsob ukončenia pôrodu S. R. by bol býval pôrod cisárskym rezom.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca V.. C. V., CSc., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Gynekológia a pôrodníctvo, zo dňa 23.08.2012 na otázku, aby uviedol, či existuje (aká)
príčinná súvislosť medzi postupom odporcu pred a pri pôrode (vyhodnotený znaleckým posudkom
č. X/XXXX znalca V.. J. W. zo dňa 5.8.2008) a smrťou maloletého K. R., nar. 16.7.2007 v Galante,
ktorý zomrel dňa 17.7.2007 v Nových Zámkoch uviedol: „ Taktika zvolená odporcom bola na základe
podrobnej analýzy znalcom prípustná. Znalec na základe veľmi podrobnej analýzy monitorovania
plodu pred pôrodom a hlavne počas pôrodu konštatuje, že monitorovanie stavu plodu v čase od 5,30
hod. do pôrodu plodu cisárskym rezom o 7,00 hod. dňa 16.7.2007 bolo nedostatočné. Nepriaznivý
popôrodný stav u novorodenca pravdepodobne svedčí o tom, že počas pôrodu v čase od 5,30
hod. do pôrodu plodu cisárskym rezom plod vo vnútri maternici trpel ťažkou hypoxiou. Toto by bolo
ale dokázateľné len kontinuálnym zodpovedajúcim monitorovaním stavu plodu. V danom prípade
aj prerušované kardiotokografické sledovane plodu by bolo nedostatočné. Počúvanie oziev plodu
stetoskopom bolo nedostatočným spôsobom monitorovania stavu plodu. Možno teda konštatovať
pravdepodobnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným
nepriaznivým stavom končiacim smrťou.

Znalec ďalej uviedol, že monitorovanie plodu malo byť kontinuálne, pretože posledné záznamy z
kardiotokografie neboli úplne fyziologické.
Na otázku, či v prípade ak by monitorovanie plodu bolo riadne, postupoval by pôrodník inak uviedol, že je
to v podstate akademická otázka, pretože monitorovanie plodu bolo nedostatočné a ak by v čase od 5.30
hod. do 7.00 hod. najmä v čase o 5.30 hod. boli kardiotopografom zachytené známky závažnej kyslíkovej
nedostatočnosti u plodu, viedlo by to pôrodníka pravdepodobne k inej taktike ukončenia pôrodu.

Príčinná súvislosť medzi postupom odporcu pred a pri pôrode K. R. môže existovať iba do tej miery,
že sa plod nemonitoroval dostatočne. To monitorovanie nebolo vykonané tak, ako by vykonané malo
byť. Ozvy plodu stetoskopom sú v dnešnej dobe nedostatočné. Posledný záznam elektronický bol v
pásme podozrivom z kyslíkovej nedostatočnosti a preto malo byť kontinuálne monitorovanie stavu plodu.
Na otázku, či v prípade ak by monitorovanie bolo kontinuálne, či by došlo k smrti mal. K. R., znalec
uviedol, že na toto nemôže odpovedať, nakoľko monitorovanie nebolo. V prípade, že by bolo kontinuálne
monitorovanie, tak by sa odhalili začiatočné príznaky kyslíkovej nedostatočnosti plodu a bolo by potrebné
postupovať inak. Pri pôrode okrem výkonnosti placenty sú dôležité aj rezervy u plodu.

Percentuálne zhodnotiť aká je príčinnosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a
jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou uviesť nevie. Ďalšie možnosti úmrtia ukáže
až následná pitva, ktorá neukázala žiadne odchýlky patológie pupočníka a patológie placenty, preto s
vysokou pravdepodobnosťou ako možnú príčinu závažnej hypoxie u plodu končiacu smrťou považuje
nedostatočným monitorovaním neodhalenú hypoxiu. Pri včasnejšom odhalení hypoxie možnosť úmrtia
sa vylúčiť nedá. V prípade včasnejšie odhalenej hypoxie u plodu pri priestrannosti panve v pokročilom
vstúpení hlavičky plodu do panve, pôrod vákuumextraktorom je prípustný po vykonaní rotácii hlavičky,
ale v prípade, že by monitoring ukázal závažnú formu hypoxie plodu urgentný cisársky rez by bol
najbezpečnejšou taktikou ukončenia pôrodu. Na otázku či indikovali priebežné výsledky monitoringu
jednoznačne existenciu hypoxie uviedol, že prerušované monitorovanie kardiotokograficky v ich závere
boli v pásme podozrivom. Toto si vyžaduje ďalšie neprerušované monitorovanie plodu. Podozrivé pásmo
môže naznačovať počiatočné príznaky hypoxie u plodu. Preto sa vlastne toto monitorovanie u plodu
robí. Falošná pozitivita a falošná negativita kardiotokografických záznamov sa vyskytuje. Kontinuálne
monitorovanie malo byť prítomné. Pri kontinuálnom monitoringu je veľká percentuálna spoľahlivosť
odhalenia hypoxie, ale pri kontrolovaní stetoskopom, túto hypoxiu neodhalíme takmer vôbec. Hypoxiu
plodu počas pôrodu kardiotokograficky možno odhaliť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Na otázku
či, súhlasí s tvrdením, že by i v prípade kontinuálneho monitoringu nemusela byť hypoxia spoľahlivo
zistená uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože jediné bežne vykonávané vyšetrenie na
odhalenie hypoxie plodu je kardiotokografia. Pri jej možnej falošnej negativite a jej falošnej pozitivite.

Podľa protokolu č. XXX/XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava bol
záver: „Zdravotná starostlivosť v intenciách rozhodnutia viesť pôrod per vias naturales bola poskytnutá
lege artis. Príčina zlyhania vakuumextrakcie nie je z dokumentácie a vyjadrení zainteresovaných
jasná. Rozhodnutie ukončiť pôrod cisárskym rezom je na pracovisku neovládajúcom techniku rorcepsu
metódou voľby. Toto rozhodnutie však nesie riziko predĺženia časového faktora, ktorý je v kritických
pôrodníckych situáciách rozhodujúci.“
Zistené nedostatky pri výkone dohľadu:
- Pri rozhodovaní o vedení pôrodu neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru.
(Možnému cefalopelvickému nepomeru nasvedčovala dĺžka I. doby pôrodnej, ktorú neovplyvnila ani
intenzívna medikácia).
- V kritickom období I. doby pôrodnej bol monitoring realizovaný iba auskultačne stetoskopom, t.j.
11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. (Všeobecne platné odporúčanie je na pôrodnom sále
okrem auskultačného monitoringu monitorovať rodičku á 2 hodiny kardiotokograficky).
- Kontinuálny kardiotokografický záznam v čase 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje
opakované decelerácie do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales
(prirodzenou cestou).
- Rodička je v kritickej fáze od 5,50 hod. do 6,45 hod. (t.j. 55 min. bez kardiotokografického monitorgu).
Auskultácia zaznamenáva pokles oziev na 100/min. Pri takto prolongovaných známkach intrapartálnej
hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná. Vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte,
alebo primárne indikovať cisársky rez.

Záver: „Výkonom dohľadu na mieste, po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, vyjadrení dotknutých
osôb, odborného stanoviska konzultanta úradu z odboru gynekológia a pôrodníctvo, bolo zistené
porušenie § 4 ods. 3 z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podanie hodnotia ako opodstatnené.“

Vo vyjadrení k protokolu č. XXX/XXXX Nemocnice s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta zo dňa
20.11.2007 sa okrem iného vyjadrili pod Ad 8) „tkanivá placenty a pupočníka bez malformácií,
ischemických a zápalových zmien - A.“, čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu.

Podľa zápisnice č. XXX/XXXX o prerokovaní dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade
(Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava) zo dňa 08.01.2008, členovia
skupiny vykonávajúci dohľad za účasti dohliadaného subjektu prerokovali námietky protokolu, ako aj
stanovisko konzultanta k námietkam a vyvodili záver: „nakoľko dohliadaný subjekt neuviedol nové
skutočnosti a nepredložil doplňujúce materiály, skupina vykonávajúca dohľad sa naďalej stotožňuje so
záverom protokolu č. XXX/XXXX, že bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Podľa rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava pod č. D. XXX/
XXXXX/XXXX zo dňa 28.03.2008 bola Nemocnici s poliklinikou Sv. Lukáša, Hodská 373/38, Galanta,
uložená pokuta 200.000,- Sk na tom skutkovom základe, že pacientke (navrhovateľke v 1. rade) nebola
správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. V druhostupňovom konaní bolo konanie zastavené pre
uplynutie lehoty.

Podľa lekárskych správ psychiatra V.. F. X. navštevovala navrhovateľka v 1. rade jej ambulanciu z dôvodu
problémov popôrodnej depresívnej poruchy.

Svedkyňa V.. F. X. uviedla, že navrhovateľku pozná, ako svoju pacientku. Bola u nej liečená pre ťažkú
depresiu následkom úmrtia dieťaťa a užívala antidepresíva. Liečbu navrhovateľky ukončila ešte počas
jej praxe, pretože diagnóza sa potlačila a nedosahovala hĺbku psychózy, no antidepresíva užívala
v udržiavacích dávkach. Kritický stav trval pol roka. Nevyžadovala hospitalizáciu, nemala suicidiálne
myšlienky. Ten stav nebol výnimočný, bol to bežný stav u žien, ktoré po pôrode prídu o dieťa, no to bolo
komplikovanejšie v tom, že dieťa bolo zdravé pred pôrodom a po pôrode zomrelo. Záleží od pacientky, či
je silná, dobre emočne naladená, ale každý pôrod predstavuje stres, z ktorého sa môže vyvinúť depresia
a zvyčajne každá žena, ktorá stratí dieťa pri pôrode a hlavne keď ide o prvé dieťa má depresie. Záleží od
osobnosti, pacientky ako zvláda stresové situácie. V týchto prípadoch sa depresia vyskytuje na 100 %,
záleží od hĺbky depresie. Narodenie druhého dieťaťa má pozitívny vplyv, no môže sa po pôrode objaviť
depresia popôrodná, ktorá môže trvať týždeň, ktorá môže odísť bez zásahu psychiatra.

Svedkyňa Z. D. uviedla, že navrhovateľka je jej dcéra a navrhovateľ zať. Počas tej udalosti mladí žili u
nej. Dcéra bola tehotná 9 mesiacov a neboli žiadne problémy. Bola prvá, ktorej oznámila, že jej otiekla
plodová voda a že by mala ísť do nemocnice.
Na ten deň nezabudne nikdy, musela sa robiť silná, musela dcéru utešovať, aby nebola smutná. Musela
podávať dcére lieky, aby sa jej mlieko stratilo a všetko čo s tým súvisí, aby sa to dalo do poriadku.
Navrhovateľka bola na tom veľmi zle a museli navštíviť kvôli tomu psychiatra. Prvý krát navrhovateľka
navštívila psychiatra sama, bolo to asi po 6 týždňoch od pôrodu. Po pôrode navrhovateľka nebola
v poriadku ani psychicky ani fyzicky, bolo jej stále zle, bola slabá, nebola vyrovnaná. Viac menej
navrhovateľka plakala, navrhovateľ bol pri nej a tiež nebol v poriadku. Hádky medzi nimi neboli žiadne,
skôr by povedala, že navrhovateľ si dal alkohol, začal piť a dosť často sa spustil cez víkendy, alebo sa
vracal domov tak, že mal vypité. Neraz mu povedala, že si s tým nepomôže. Jeho reakcia bola taká, že
mu chýba synček. U navrhovateľa to trvalo rok. Navrhovateľka navštevovala psychiatra asi 2-3 mesiace
a brala aj lieky. Potom navštevovala už len svojho všeobecného lekára. U psychiatra bola aj ona. Odozva
po tejto udalosti trvá dodnes. Navrhovateľka nevynecháva deň, aby nešla na cintorín a má chvalabohu
dcérku. U navrhovateľa v 2. rade nebola liečba žiadna, sám sa dostal do poriadku.

Svedkyňa T. X. uviedla, že s navrhovateľmi sa navštevovali, nebolo to denne, ale bolo to často. Keď bola
navrhovateľka v nemocnici, každý deň tam išli. Nikdy nezabudne na deň, keď navrhovateľom zomrel
synček, lebo bola v robote a dostala sms od jej manžela. Išli do nemocnice, bol tam len brat, a bála sa
ísť do vnútra. Keď išli do vnútra, nikdy nezabudne ako navrhovateľka plakala. Chodili tam každý deň a
každý deň plakala. Aj navrhovateľ plakal. Bolo to pre nich ťažké. Potom ako sa navrhovateľka vrátila z
nemocnice, mala veľkú bolesť. Vie, že chodila k psychiatrovi, ale nevie ako dlho. Vie, že dostala tabletky,
ktoré musela brať tri mesiace. Potom povedala, že to už nechce, myslela si, že sa už bude dobre cítiť
a že už tie tabletky nepotrebuje. Avšak potom, ako ich prestala brať, stav lepší nebol, preto ich zase

začala brať. Navrhovateľ pil cez víkend alkohol. Podľa nej sú navrhovatelia iní, akí boli pred pôrodom.
Iní v tom, že majú takú veľkú bolesť a predtým to nemali. Sú šťastní, že sa im narodila dcéra, ale na tú
bolesť nikdy nezabudnú, aj keď budú mať ešte deti, budú vedieť, že mohli mať synčeka.

Podľa Uznesenia Trnavského samosprávneho kraja č. XXX/XXXX/XX, na svojom 25. Zasadnutí
dňa 02.10.2013 zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja schválilo zrušenie príspevkových
organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja okrem iných aj Nemocnicu
s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, so sídlom Hodská 373/38, Galanta bez právneho nástupcu ku dňu
31.12.2013. Práva a povinnosti zrušených organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa
Trnavský samosprávny kraj v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V zmysle ust. § 107 ods. 4 O.s.p. po zrušení Nemocnice s poliklinikou Galanta, súd pokračoval v konaní
s Trnavským samosprávnym krajom na strane odporcu ako univerzálnym právnym nástupcom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ
by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia výšku náhrady podľa ods. 2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení,
alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou a
chránených osobnostných právach fyzickej osoby.

Pokiaľ nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem
morálneho zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, je treba zvoliť takú
jej formu, ktorá je podľa okolnosti každého konkrétneho prípadu primeraná a dostačujúca k relatívnej
sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude aj účinná.

Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z celkovej
povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (musí prihliadnuť napr. k intenzite, povahe
a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a
šírke vzniknutej nemajetkovej ujmy a podobne).

Možno teda tvrdiť, že tak morálne zadosťučinenie, ako aj relutárne zadosťučinenie sledujú cieľ
primerane, to znamená sledujú ho s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým

účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, to znamená relatívne sanovať
nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti konkrétnej fyzickej osoby.

Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre priznanie relutárnej náhrady predpokladá značnú
mieru dotknutia osobnosti konkrétnej fyzickej osoby a to za situácie, kedy by sa nejavilo postačujúcim
morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 13 ods.
3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady nemajetkovej ujmy určí súd s prihliadnutím k závažnosti
vzniknutej ujmy u fyzickej osoby a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V zásade možno konštatovať, že určenie výšky nároku na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je možné zisťovať len s nepomernými ťažkosťami. Práve z tohto titulu potom súdy uplatňujú
postup v zmysle zákonného ustanovenia § 136 OSP, kde súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy
určí podľa svojej úvahy. Aj táto však podlieha hodnoteniu. Základom analýzy, v zmysle spomínaného
zákonného ustanovenia, je preto zisťovanie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na
určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu.

Prvou nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka je, že priznanie akejkoľvek formy morálneho zadosťučinenia sa nejaví, s
ohľadom na okolnosti prípadu, postačujúcim. Ďalšou podmienkou je potom zistenie, že neoprávneným
zásahom došlo v príčinnej súvislosti k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej
miere (tu je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry toto hľadisko nedopadá len a výlučne
na prípady zníženej dôstojnosti fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v značnej miere, ale vzťahuje sa
rovnocenne aj na prípady, kedy je výrazne zasiahnutá iná zo zložiek ochrany osobnosti fyzickej osoby).
Ide o takú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto osoba pociťuje vzhľadom k sile a trvaniu
nepriaznivého následku ako závažnú.

Relutárne zadosťučinenie plní predovšetkým satisfakčnú funkciu. Vlastný zásah je potrebné teda vždy
hodnotiť objektívne s prihliadnutím ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv.
konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako aj k osobe postihnutej fyzickej osoby (tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia
potom znamená, že o postihnutí fyzickej osoby na jej osobnosti v značnej miere pôjde len tam, kde
za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s
prihliadnutím k dotknutej fyzickej osobe, možno spoľahlivo tvrdiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu,
vzhľadom k intenzite a trvaniu nepriaznivého následku, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická
osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, súd vyvodil ten právny záver,
že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy bol dôvodný.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že navrhovateľka v 1. rade potom ako jej začala odtekať
plodová voda bola prijatá na gynekologicko pôrodnícke oddelenie Nemocnice s poliklinikou svätého
Lukáša Galanta v 40 týždni tehotenstva. Na pôrodnú sálu bola prijatá ako prvorodička. Dňa 16.7.2007
o 7.00 sa narodilo dieťa, syn Kristián s váhou 3700 gramov a dĺžkou 50 centimetrov. V tento deň
o 9.00 hod bolo dieťa prevezené do perinatologického centra do Nových zámkov, kde zomrelo dňa
17.7.2007. U dieťaťa došlo k zlyhaniu srdcovocievneho a dýchacieho systému pri včasnom asfyktickom
syndróme ťažkého stupňa. Zo záverov šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo
zistené, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 z.č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obdobný záver vyplýva i z posudku
znalca V.. W., ktorý bol vypracovaný pre trestnoprávne účely, ale i z posudku, ktorý bol vypracovaný
v rámci toho konania V.. V.. V zásade závery z týchto sú také, že pri rozhodovaní o vedení pôrodu
neboli zohľadnené možné známky cefalopelvického nepomeru. (Možnému cefalopelvickému nepomeru
nasvedčovala dĺžka I. doby pôrodnej, ktorú neovplyvnila ani intenzívna medikácia).
- V kritickom období I. doby pôrodnej bol monitoring realizovaný iba auskultačne stetoskopom, t.j.
11 hodín bez kardiotokografického monitoringu. (Všeobecne platné odporúčanie je na pôrodnom sále
okrem auskultačného monitoringu monitorovať rodičku á 2 hodiny kardiotokograficky).

- Kontinuálny kardiotokografický záznam v čase 05.05. hod. do 05.50 hod. pri inhalácii O2 dokumentuje
opakované decelerácie do 80/min. a napriek tomu je rozhodnuté pre vedenie pôrodu per vias naturales
(prirodzenou cestou).
- Rodička je v kritickej fáze od 5,50 hod. do 6,45 hod. (t.j. 55 min. bez kardiotokografického monitorgu).
Auskultácia zaznamenáva pokles oziev na 100/min. Pri takto prolongovaných známkach intrapartálnej
hypoxie je indikácia k vákuumextrakcii diskutabilná. Vhodnejším prostriedkom by boli pôrodnícke kliešte,
alebo primárne indikovať cisársky rez.

V.. W. sa vyjadril v posudku, že pri striktnom monitorovaní rodičky a stavu plodu v čase medzi 3,30 -
6,10 hod. dňa 16.07.2007 by bolo bývalo možné posúdiť závažnosť ohrozenia plodu hypoxiou a včas
sa rozhodnúť pre ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Lekárske vedenie pôrodu S. R. je na hranici
obhájiteľnosti postupu lege artis.“

Obdobne i V.. V. uviedol, že monitorovanie stavu plodu od 5.30 hod. do pôrodu plodu cisárskym
rezom o 7.00 hod. dňa 16.7.2007 bolo nedostatočné. Nepriaznivý popôrodný stav u novorodenca
pravdepodobne svedčí o tom, že počas pôrodu v čase od 5.30 hod. do pôrodu plodu cisárskym
rezom plod vo vnútri maternice trpel ťažkou hypoxiou. Toto by bolo ale dokázateľné len kontinuálnym
zodpovedajúcim monitorovaním stavu plodu. V danom prípade aj prerušované kardiotokografické
sledovanie plodu by bolo nedostatočné. Počúvanie oziev plodu stetoskopom bolo nedostatočným
spôsobom monitorovania stavu plodu. Možno teda konštatovať pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi
nedostatočným monitorovaním plodu počas pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim
smrťou.

Na základe už vyššie uvedených záverov sa teda súd stotožňuje s názorom navrhovateľov v 1. a 2. rade
v tom, že na strane poskytovateľa došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v § 4 ods. 3 z.č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je pravdou tvrdenie odporcu, že žiadny
právny predpis lekárovi neurčuje akým spôsobom mal viesť pôrod, avšak tým, že pri poklese oziev bola
pacientka monitorovaná iba auskultačne, toto bolo vyhodnotené ako nedostatočné, v dôsledku čoho
došlo k takým komplikáciám pri pôrode, aké sú už vyššie popísané. Súd dospel k záveru, že Nemocnica
s poliklinikou Sv. Lukáša nepostupovala pri poskytovaní starostlivosti pri pôrode navrhovateľky v 1.
rade v súlade s vtedy známymi poznatkami lekárskej vedy a možnosťami dostupných metód. Aj záver
zo zápisnice č. XXX/XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už po námietkach zo
strany Nemocnice bol taký, že ak pracovisko uprednostňuje intrapartálny monitoring plodu auskultáciou
a nie kardiotokograficky, musí si byť vedomý možných dôsledkov. Kardiotokografický záznam okrem
nesporného medicínskeho významu má nespochybniteľnú forenznú hodnotu. Aj V.. V. sa vyjadril, že
pri kontinuálnom monitoringu je veľká percentuálna spoľahlivosť odhalenia hypoxie, ale pri kontrolovaní
stetoskopom, túto hypoxiu neodhalíme takmer vôbec. Hypoxiu plodu počas pôrodu kardiotokograficky
možno odhaliť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou.

Z uvedeného teda vyplýva, že tým, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybil pokiaľ pri poklese
oziev nemonitoroval pacientku neprerušene kardiotograficky, ktorým mohli odhaliť hypoxiu dieťaťa,
čím by s veľmi vysokou pravdepodobnosťou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zmenil spôsob
pôrodu navrhovateľky v 1. rade. Odporca sa nebránil tým, žeby tieto možnosti nemali, preto je súd
toho názoru, že Nemocnica pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupovala a nehodnotila
zistený stav podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy a možností a teda jej konanie pri výkone
zdravotníckych služieb je možné považovať za postup non lege artis. Za protiprávne konanie pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda za postup non lege artis, treba považovať aj konanie, ktoré nie
je v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, pričom pre požiadavku „súčasnosti“ je smerodajný
čas uskutočnenia úkonu. (Rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX)
K úmrtiu novorodenca došlo v dôsledku ťažkej asfyxie počas pôrodu. Nebola zistená žiadna vrodená
vývojová chyba, ochorenie plodu alebo pôrodný traumatizmus. Podľa znalca MUDr. Matušku možno
konštatovať pravdepodobnú príčinnú súvislosť medzi nedostatočným monitorovaním plodu počas
pôrodu a jeho následným nepriaznivým stavom končiacim smrťou. Aj zo záverov zápisnice č. XXX/
XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už po námietkach zo strany Nemocnice bol
taký, že záver patoĺóga bol v poriadku. V tomto prípade sa jednalo o akútnu intrapartálnu hypoxiu plodu,
ktorá si vyžadovala akútne riešenie. Z uvedeného je zrejmé, že dieťa zomrelo na nedostatok kyslíka a

vzhľadom na už vyššie uvedené pochybenie Nemocnice pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je tu
zrejmá príčinná súvislosť medzi konaním Nemocnice a smrťou dieťaťa.

K námietkam odporcu ohľadne možnej inej príčiny smrti s poukazom na napr. pôrodný nádor, resp. na
tvrdenie odporcu, že tkanivá placenty a pupočníka bez malformácií, ischemických a zápalových zmien
- A.“, čo nesvedčí pre dlhodobú hypoxiu plodu.“ resp. k neurčitým tvrdeniam znalca súd udáva, že
príčina úmrtia dieťaťa vyplýva zo samotného pitevného protokolu a i už vyššie uvedených posudkov a
protokolov, preto v tomto štádiu a v čase, by bolo už iba špekuláciou ustálovať inú príčinu smrti dieťaťa.
Súd sa stotožňuje i s tvrdením navrhovateľov, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti non lege artis
možno postaviť ako predpoklad pre vznik príčinnej súvislosti. Neexistuje taký odborník, ani taká metóda,
ktoré by vedeli jednoznačne (na 100%) určiť túto príčinnú súvislosť. K uvedenému zaujal postoj Ústavný
súd Č. J., Ú. XXXX/XX zo dňa 12.08.2008. Keďže uvedené mal súd dostatočne preukázané, ďalšie
návrhy odporcu na doplnenie dokazovanie či už dovypočutím V.. V., resp. ustanovením nového znalca
nepripustil.

Na základe vyššie uvedeného preto je súd toho názoru, že Nemocnica svojím konaním (resp.
nekonaním) neoprávnene zasiahla do súkromného a rodinného života navrhovateľov v zmysle § 11 OZ.

Smrťou dieťaťa - syna K. bola narušená celistvosť rodiny, keď u navrhovateľov išlo o prvé dieťa, na ktoré
sa obaja tešili. Konaním Nemocnice Sv. Lukáša Galanta bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného
života navrhovateľov, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Z výpovedí svedkov bolo preukázané,
akým ťažkým spôsobom zasiahla smrť na navrhovateľov, keď tak ako je už vyššie uvedené, išlo o
prvé tehotenstvo navrhovateľky v I. rade, pričom navrhovateľka počas tehotenstva problémy nemala.
Citová ujma na strane oboch navrhovateľov spočíva v tom, že stratili dieťa, s ktorou sa vyrovnávali iba
postupne. Navrhovateľka bola nútená navštevovať psychiatra a navrhovateľ v 2. rade riešil svoj žiaľ a
smútok popíjaním alkoholu. I keď sa navrhovateľom narodilo už druhé dieťa, ktoré ich žiaľ a smútok
čiastočne stlmilo, strata dieťaťa určite je trvalým a neodstrániteľným následkom. Z týchto dôvodov súd
vyhovel žalobe v plnom rozsahu v časti vyslovenia porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 z.č. 576/2004
Z.z. a zásahu do osobnostných práv navrhovateľov a tiež uloženia povinnosti odporcovi ospravedlniť sa
navrhovateľom formou listu a to v zmysle ust. § 13 ods. 1 OZ.

Morálnu satisfakciu však súd považoval za nepostačujúcu vzhľadom k intenzite zásahu do osobnostných
práv navrhovateľov, a preto považoval za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia aj v
peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ. Spôsobená nemajetková ujma na strane navrhovateľov za
zásah do ich osobnosti úmrtím prvého dieťaťa je len veľmi ťažko vyčísliteľná vo finančnom vyjadrení.
Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k
záveru, že ujma navrhovateľov je rovnaká. Súd u oboch zohľadnil svoje postavenie v rodine a úlohu,
ktorú mali plniť v prípade narodenia zdravého dieťaťa a tiež následkov aké úmrtie dieťaťa u oboch
spôsobilo. I keď možno navonok navrhovateľka pociťovala ujmu vo väčšej miere, ktorú skutočnosť
dosvedčujú návštevy psychiatra, nedá sa povedať, že navrhovateľ v II. rade túto ujmu pociťoval viac
alebo menej ako navrhovateľka v 1. rade. Súd sa vôbec nestotožňuje s argumentáciou odporcu, že
následky u oboch neprekročili bežnú mieru a nezanechali trvalé následky. Iba veľmi ťažko sa dá povedať
čo je to bežná miera, a i keď sa dá dať za pravdu i V.. X., že každý resp. každá osoba by znášala
uvedenú situáciu rôzne a závisí od osobnosti, určite úmrtie dieťaťa zasiahlo do rodinného a súkromného
života oboch navrhovateľov trvalo a neodstrániteľne i keď u oboch sa táto citová strata prejavila rôznym
spôsobom. Strata jediného, prvého dieťaťa je ujma nenahraditeľná, keď obaja navrhovatelia stratili
možnosť vidieť ako ich dieťa rastie, usmieva sa, ale stratili možnosť prežívať aj ďalšie radosti a i starosti,
ktoré sú s výchovou dieťaťa spojené. I keď narodenie dcéry možno zmiernilo bolesť u navrhovateľov,
denno-denná návšteva cintorína svedčí o tom, že navrhovateľka stratu dieťaťa pociťuje i naďalej veľmi
intenzívne. Preto pre určenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch zhodnotil závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy u oboch navrhovateľov, ale tiež prihliadol na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti navrhovateľov došlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhovateľmi
žiadaná výška nemajetkovej ujmy bola primeraná, a preto súd priznal každému z navrhovateľov náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 €, ktorú považoval za primeranú ku všetkým vyššie uvedeným
skutočnostiam.

Preto súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľom, ktorí mali plný úspech
v konaní súd priznal právo na náhradu trov konania, každému vo výške vo výške 713,50 Eur, ktoré
pozostávajú zo sumy 563,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a zo sumy 150 Eur za zložený preddavok
na znalecké dokazovanie a vo výške 10.583,45 Eur ako trovy právneho zastúpenia. Tieto trovy právneho
zastúpenia pozostávajú zo sumy 7.652,68 Eur (2x právny úkon po á 820,86 Eur za prevzatie a prípravu
13.07.2009 a podanie žaloby dňa 17.07.2009 (podľa § 13 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde 1 úkon
486,29 Eur + 26,75 = 513,04 Eur x 2 = 1.026,08 Eur - 20% (205,22 Eur) = 820,86 Eur) + 1x právny
úkon po á 822,46 Eur za odvolanie proti uzneseniu dňa 29.03.2010 (podľa § 13 ods. 2 a 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z., kde 1 úkon 486,29 Eur + 27,75 = 514,04 Eur x 2 = 1.028,08 Eur - 20% (205,62 Eur)
= 822,46 Eur) + 3x právny úkon po á 126,32 Eur (podľa § 13 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde 1
úkon 486,29 Eur + 19 Eur = 505,29 Eur x 2 = 1.010,58 Eur - 50% (505,29 Eur) = 505,29 Eur) za účasť
na odročenom pojednávaní dňa 14.03.2011, 13.04.2011 a 18.07.2011 + 3x právny úkon po á 505,85
Eur za predloženie dokladu o právnej subjektivite odporcu dňa 14.02.2012, účasť na pojednávaní dňa
05.04.2012, vyjadrenie sa k znaleckému posudku dňa 12.12.2012 + 2x právny po á 126,46 Eur za účasť
na odročenom pojednávaní dňa 24.01.2012, 28.02.2012 + 4x právny úkon po á 506,31 Eur (podľa §
13 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde 1 úkon 486,29 Eur + 20,02 = 506,31 Eur x 2 = 1.012,62 Eur
- 50% (506,31 Eur) = 506,31 Eur) za účasť na pojednávaní dňa 20.03.2013, 30.09.2013, 02.12.2013 a
vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 30.12.2012 + 1x právny úkon po á 506,91 Eur (podľa § 13 ods.
2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde 1 úkon 486,29 Eur + 20,62 = 506,91 Eur x 2 = 1.013,82 Eur - 50%
(506,91 Eur) = 506,91 Eur) za účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014 + 2x právny úkon po á 253,46 Eur
za účasť na odročenom pojednávaní dňa 12.02.2014 a účasť na vyhlásení rozhodnutia dňa 10.06.2014)
+ 136,85 Eur (2x režijný paušál po á 6,95 Eur za úkony v r. 2009 + 1x režijný paušál po á 7,21 Eur za
úkon v r. 2010 + 3x režijný paušál po á 7,41 Eur za úkony v r. 2011 + 5x režijný paušál po á 7,63 Eur za
úkony v r. 2012 + 4x režijný paušál po á 7,81 Eur za úkony v r. 2013 + 3x režijný paušál po á 8,04 Eur
za úkony v r. 2014 ) + 412,37 Eur (cestovné náhrady pri ceste Bratislava - Galanta a späť osobným
motorovým vozidlom zn. AUDI AG, počet km 124 dňa 14.03.2011 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. náhrady (§1 písm. b)) = 0,183
Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,33 Eur/1 l nafty = 33,74 Eur) + dňa 13.04.2011 (podľa
§ 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl.
náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,37 Eur/1 l nafty = 34,04
Eur) + dňa 18.07.2011 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia
č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a
cene 1,37 Eur/1 l nafty = 34,40 Eur) + dňa 24.01.2012 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a
pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,42 Eur/1 l nafty = 34,49 Eur) + dňa 28.02.2012 (podľa § 7 ods.
2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady
(§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,45 Eur/1 l nafty = 34,74 Eur)
+ dňa 05.04.2012 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č.
632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a
cene 1,45 Eur/1 l nafty = 34,74 Eur) + dňa 20.03.2013 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a
pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,45 Eur/1 l nafty = 34,74 Eur) + dňa 30.09.2013 (podľa § 7 ods.
2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady
(§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,45 Eur/1 l nafty = 34,74 Eur)
+ dňa 02.12.2013 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č.
632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a
cene 1,45 Eur/1 l nafty = 34,74 Eur) + dňa 12.02.2014 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a
pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,36 Eur/1 l nafty = 33,99 Eur) + dňa 21.05.2014 (podľa § 7 ods.
2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č. 632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady
(§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a cene 1,36 Eur/1 l nafty = 33,99 Eur)
+ dňa 10.06.2014 (podľa § 7 ods. 2 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení opatrenia č.
632/2008 Z.z. sadzba zákl. Náhrady (§1 písm. b)) = 0,183 Eur/1 km a pri norm. spotrebe 6,7/100 km a
cene 1,36 Eur/1 l nafty = 33,99 Eur)) + 617,64 Eur (náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie
dňa 14.03.2011 (12,35 Eur x 4 začaté polhodiny = 49,40 Eur) + dňa 13.04.2011 (12,35 Eur x 4 začaté
polhodiny = 49,40 Eur) + dňa 18.07.2011 (12,35 Eur x 4 začaté polhodiny = 49,40 Eur) + dňa 24.01.2012
(12,71 Eur x 4 začaté polhodiny = 50,84 Eur) + dňa 28.02.2012 (12,71 Eur x 4 začaté polhodiny =
50,84 Eur) + dňa 05.04.2012 (12,71 Eur x 4 začaté polhodiny = 50,84 Eur) + dňa 20.03.2013 (13,01 Eur

x 4 začaté polhodiny= 52,04 Eur) + dňa 30.09.2013 (13,01 Eur x 4 začaté polhodiny = 52,04 Eur) +
dňa 02.12.2013 (13,01 Eur x 4 začaté polhodiny = 52,04 Eur) + dňa 12.02.2014 (13,40 Eur x 4 začaté
polhodiny= 53,60 Eur) + dňa 21.05.2014 (13,40 Eur x 4 začaté polhodiny= 53,60 Eur) + dňa 10.06.2014
(13,40 Eur x 4 začaté polhodiny= 53,60 Eur) + 1.763,91 Eur (20% DPH zo sumy 8.819,54 Eur)).

Súd nepriznal plnú hodnotu právneho úkonu za účasť na pojednávaní dňa 18.07.2011, 24.01.2012 a
28.02.2012, ktoré si navrhovatelia uplatnili, nakoľko tieto pojednávania boli odročené bez prejednania
veci.

Súd nepriznal navrhovateľom ani hodnotu právneho úkonu a režijný paušál za úkon a to späťvzatie
návrhu voči odporcovi v 2. rade dňa 13.04.2011, nakoľko odporca nezavinil, že navrhovatelia takýto
úkon voči v tom čase odporcovi v 2. rade učinili.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., vzhľadom k
tomu, že v súčasnej dobe nie je možné o nich rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.:
ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.