Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/171/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510204816
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1510204816.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: B&B F.,

s.r.o., X.: XXXXXXXX, so sídlom C. XX, D., pr. zast. S.. N. C., advokátom, C. X/A, D. proti odporkyni:
D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 7, Bratislava, pr. zast. JUDr. S. H., advokátom, W. 2, D., o zaplatenie
1.314,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 406,75 eur na účet vedený
v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2010 domáhal voči odporkyni zaplatenia
sumy 1.314,48 eur spolu s 10,5 %-ným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 4.9.2009 do zaplatenia
a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pre odporkyňu dal vypracovať geometrický plán č. XX/
XXXX X.. W. T., za čo jej dňa 15.10.2008 vystavil faktúru č. XXVFXXXX v uvedenej výške so splatnosťou
dňa 22.10.2008.

Tunajší súd dňa 10.3.2010 vydal platobný rozkaz č. k. 26Ro/919/2010-8, ktorým uložil odporkyni zaplatiť

navrhovateľovi v lehote do 15 dní od jeho doručenia sumu 1.314,48 eur, ročný 10,5 % úrok z omeškania
z istiny od 4.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Odporkyňa v odpore podanom súdu dňa 30.3.2010 žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodný, nakoľko neexistuje právny titul, ktorý by navrhovateľa oprávňoval na uplatňovanie si
predmetného nároku voči nej. Vypracovanie geometrického plánu si nikdy neobjednala, toto navrhovateľ
vykonal svojvoľne. Poukázala na to, že neexistuje žiadna objednávka ani písomná, či ústna zmluva,

ktorou by navrhovateľ preukázal právny vzťah uzatvorený medzi ňou a navrhovateľom, z ktorého by mu
plynul nárok uplatnený v tomto konaní. Má teda za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými v spise, najmä s výpismi z LV č. 616 zo dňa 13.7.2010 a 8.4.2011, faktúrou č.
XXVFXXXX, geometrickým plánom č. XX/XXXX, návrhmi na záznam zo dňa 22.10.2008, výzvou na
zaplatenie zo dňa 3.9.2009, výzvou Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. R-XXXX/XX zo dňa

21.5.2009, Rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. k. R-XXXX/XX zo dňa 1.4.2009,
žiadosťou o späťvzatie podania zo dňa 11.2.2011, oznámením Správy katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu zo dňa 14.2.2011, písomným podaním odporkyne zo dňa 8.3.2011 o vrátení geometrickéhoplánu, Protestom prokurátora č. k. Pd X/XXXX-X zo dňa 6.3.2009, ako aj inými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom obale.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že na základe ústnej dohody účastníkov konania
o predaji nehnuteľnosti, resp. na základe ústnej objednávky bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán a
tento ako účelne vynaložené náklady žiada navrhovateľ uhradiť. Geometrický plán bol zavkladovaný aj
na LV č. XXX, čo odporkyňa nenamietala, teda so zápisom súhlasila. Potrebu vyhotoviť geometrický plán
podľa neho potvrdila aj výpoveď svedka X.. T., ktorý potvrdil, že z jeho skúseností požiadavka vyhotoviť

geometrický plán vyplýva z potreby presnej identifikácie, nakoľko v registri „E“ nesedí výmera s reálnym
stavom a pri prevode do registra „C“ sa táto spresní a zrovná s reálnym stavom. Za týmto účelom ho
aj navrhovateľ dal vyhotoviť.

Zástupkyňa navrhovateľa - konateľka spoločnosti na pojednávaní vypovedala, že s odporkyňou ich
zoznámila matka jej upratovačky p. H., proti ktorej sa taktiež domáha zaplatenia geometrického plánu

a toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Na základe ústnej dohody
mala jej spoločnosť sprostredkovať predaj nehnuteľnosti odporkyne a vyhotoviť geometrický plán. Pri
uzatváraní tejto dohody v jej obývačke boli prítomní aj svedkovia - brat odporkyne a jej rodina. Išlo o
priateľský rozhovor, odporkyňa ako bývalá učiteľka jej navrhovala doučovanie pre jej dieťa. Uviedla,
že odporkyňa neskôr síce od zmluvy odstúpila, takže predaj nehnuteľnosti už ďalej nesprostredkovala,

avšak neodstúpila od svojej ústnej objednávky vyhotoviť geometrický plán, ktorý mieni využiť neskôr pri
predaji nehnuteľnosti za výhodnejších podmienok, keďže na danom mieste má stáť „K. F.“. Poukázala na
to, že starostka obce odporkyňu presvedčila, aby nehnuteľnosti nepredávala cez jej spoločnosť, pretože
neskôr budú hodnotnejšie. V priebehu konania opakovane poukazovala na to, že geometrický plán je
stále zavkladovaný na liste vlastníctva, a i keď ho odporkyňa nemá k dispozícii, za príslušný správny

poplatok jej ho kataster kedykoľvek vydá.

Právny zástupca odporkyne žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol, keďže má za to, že
medzi účastníkmi konania nevznikol žiadny právny vzťah, nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o
sprostredkovaní, ani písomnej, ani ústnej. Nárok navrhovateľa je bez akéhokoľvek právneho základu.

Odporkyňa sa na stretnutí s konateľkou navrhovateľa iba informovala o možnostiach. Poukázal na to, že
už v januári 2009 odporkyňa žiadala o prešetrenie postupu správneho orgánu pri zápise predmetného
geometrického plánu do katastra nehnuteľností, na základe čoho správa katastra rozhodnutím zo dňa
1.4.2009 vyhovela protestu prokurátora a zápis zrušila. K výmazu zápisu plánu došlo ex tunc, teda
ako by ani nikdy nebol vykonaný. Na záver uviedol, že odporkyňa si neobjednala u navrhovateľa ani

vyhotovenie samotného geometrického plánu. Nepotrebovala ho, a ak by predsa, obrátila by sa sama
na geodeta.

Odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že sa spolu s bratom, s ktorým nehnuteľnosť vlastní, stretli s
p. D., konateľkou navrhovateľa, u nej doma a informovali sa o možnostiach a okolnostiach, za ktorých

by bolo možné ich spoločnú nehnuteľnosť predať. U menovanej nechala výpis z listu vlastníctva, pre
právne úkony však nepoužiteľný. P. D. im prenechala k preštudovaniu zmluvu o sprostredkovaní v
lehote 3 dni s tým, že ak ju nebudú chcieť podpísať, majú ju vrátiť, nakoľko je hodnotná. Na druhý deň
jej telefonicky oznámila, že „do toho nejdú“. Následne jej zmluvu išli vrátiť, avšak odmietla ich prijať
s tým, aby jej nepodpísanú zmluvu vhodili do schránky. Má teda jednoznačne za to, že k uzavretiu

zmluvy nedošlo. V uvedenom telefonickom rozhovore jej oznámila, že nechce, aby sa plán vyhotovoval.
Chcela jej to zopakovať aj vtedy, keď jej bude zmluvu vracať. Nakoľko nepodpísanú zmluvu však mali
hodiť len do schránky, považovala to za uzavreté. Nedomáhala sa ani vrátenia listu vlastníctva, keďže
bol nepoužiteľný. O skutočnosti, že k zápisu geometrického plánu do katastra došlo, sa dozvedela
telefonicky od p. D., ktorá jej oznámila, že zaplatila vyhotovenie plánu a vytýkala jej, že sa nezaujíma.

List vlastníctva so zapísaným plánom bol doručený do schránky matky odporkyne, o ktorú sa v tom
čase starala, a to asi 22.12.2008. Hneď po sviatkoch (7.1.2009) žiadala kataster o výmaz plánu,
nevyhoveli jej, preto sa obrátila na prokuratúru. Uviedla tiež, že geometrický plán nemá a projekt „K.
F.“ sa týka iných nehnuteľností. Predmetnú nehnuteľnosť v súčasnosti nepredáva a ani ju nemieni
predať. K tvrdeniu navrhovateľa o potrebe vyhotovenia geometrického plánu pri prevode nehnuteľnosti

sa vyjadrila tak, že nakoľko je predsedníčkou predstavenstva pozemkových úprav má skúsenosť, že
prevod parciel z registra „E“ do registra „C“ je možný realizovať financovaním cez fondy EÚ a nie je
k tomu potrebné vyhotovenie geometrického plánu. Nakoľko sa geometrický plán stále nachádzal na
liste vlastníctva, zaujímala sa na katastrálnom úrade o ďalšom postupe ako ho vymazať. Na základeinformácie katastrálneho úradu požiadala o späťvzatie, pričom zároveň došlo k výmazu geometrického
plánu z listu vlastníctva.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ preukazoval oprávnenosť svojho nároku tým, že medzi účastníkmi
konania došlo k ústnej objednávke vyhotovenia geometrického plánu súd vykonal dokazovanie aj
svedeckými výpoveďami svedkov Z. N., K. J. a W. T..

Brat odporkyne - svedok Z. N. vypovedal, že s odporkyňou sú podielovými spoluvlastníkmi dvoch parciel,

pričom každá je na inej strane cesty. Nakoľko ich mienili predať, navštívili p. D., s ktorou sa rozprávali o
možnosti predaja a ktorá im vysvetlila, že v prípade predaja nehnuteľnosti si po vyplatení kúpnej ceny
stopne peniaze, až kým si nevyplatí províziu 5 - 10 %. Hovorilo sa aj o potrebe presného vytýčenia
nehnuteľnosti, voči čomu v čase rozhovoru nemali žiadne výhrady. Zhodne s výpoveďou odporkyne
uviedol,žep.D.imdaladorúkzmluvy,ktorémalipopreštudovanívrátiť,atoajvprípade,žesarozhodnú
ich nepodpísať. Rovnako uviedol, že nepodpísané zmluvy chceli p. D. vrátiť, odmietla ich však prijať a

žiadala, aby jej zmluvy vhodili do schránky. Predaj nehnuteľnosti si rozmysleli z toho dôvodu, že chceli
predať obe nehnuteľnosti, ktoré vlastnia a zdalo sa im to na jedenkrát veľa. Neskôr druhú nehnuteľnosť
zamenili s firmou Opera a predmetnú nehnuteľnosť doposiaľ vlastnia. Nakoľko za významnú považoval
písomnú zmluvu, ktorú sa po preštudovaní rozhodli nepodpísať, podľa jeho názoru tak k uzavretiu
žiadnej zmluvy nedošlo, ani si u navrhovateľa neobjednávali vyhotovenie geometrického plánu.

I. K. J., vypovedal, že je priateľom p. D. a odporkyňu stretol v dome, v obývačke, na I. ul. č. XX v D., ktorý
patrí spoločnosti, ktorej konateľkou je p. D.. Uviedol, že bol prítomný pri rozhovore p. D. a odporkyne.
Nachádzal sa v otvorenom priestore medzi obývačkou a kuchyňou a preto počul, že v rozhovore išlo
o to, že p. D. dá vypracovať geometrický plán a následne sa pokúsi nehnuteľnosť odporkyne predať, s

čím táto súhlasila. Okrem nich tam sedel aj nejaký pán, ktorého nepozná, ale mohlo ísť o svedka N..
Rozhovor sa točil aj okolo geometrického plánu, p. D. povedala prítomným, že je potrebné ho vyhotoviť
predtým, ako bude nehnuteľnosť ponúkať záujemcom.

Svedok W. T. uviedol, že osobne pozná p. Beníkovú, ktorá si u neho necháva vyhotovovať geometrické

plány. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď mu zadala ústnu objednávku, najskôr telefonicky, neskôr
mu priniesla podklady - list vlastníctva a parcelné čísla nehnuteľností, o ktoré sa jednalo. Následne si
z katastra nehnuteľností vyžiadal ďalšie podklady a spolu s nimi vyhotovil predmetný geometrický plán.
Tými ďalšími podkladmi boli mapa v digitálnej forme, geometrický plán na obnovu právneho stavu a
parcelnéčísla,nakoľkovyhotovenímnovéhoplánudôjdekzánikustarýchakuvznikunovýchparcelných

čísiel. Vyhotovený plán osobne odovzdal p. D. spolu s faktúrou. Zároveň uviedol, že geometrický plán
sa vyhotovuje jednak pre identifikáciu, kde presne sa parcela v mape nachádza a jednak na spresnenie
výmery na pôvodnej mape. V praxi totiž môže dôjsť k situácii, že záujemca o parcelu vedenú v registri
„E“ ju kúpi s reálne inou výmerou. Prevody parciel z registra „E“ do registra „C“ doposiaľ robil kvôli
obnove právneho stavu, teda nevedel odpovedať na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či banky

pri poskytovaní úverov vyžadujú, aby boli parcely zapísané v registri „C“. Svedok na záver vypovedal, že
odporkyňa k predaju nehnuteľnosti geometrický plán nepotrebovala, nie je to potrebné ani pri prevode
vlastníckeho práva k nej, avšak býva to vhodné kvôli spresneniu výmery nehnuteľnosti.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného sprostredkovanie
kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností a ktorej jedinou konateľkou v súčasnosti je D. D..

Odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok mimo zastavaného územia obce -

zapísanej na LV č. XXX, okres D. V, obec D. - m. č. F., parc. č. XXXX o výmere XX.XXX mX - orná pôda
s podielom 1, a svedok Z. N. rovnako s podielom 1.

F. č. XXVFXXXX splatnou dňa 22.10.2008 W. T. vyúčtoval navrhovateľovi vyhotovenie geometrického
plánu č. XX/XXXX v k. ú. F. v sume XX.XXX,- Sk, t. j. X.XXX,XX eur. Z návrhov na záznam podaných v

mene odporkyne a svedka N., podpísaných konateľkou navrhovateľa p. D., resp. svedkom T. vyplýva,
že týmito podaniami bola príslušná I. katastra hl. mesta D. (ďalej „Správa katastra“) požiadaná o zápis
geometrického plánu č. XX/XXXX a vykonanie príslušných zmien údajov vo vzťahu k parcele registra
„E“ č. XXXX pre kat. územie F., ktorá je zapísaná na LV č. XXX.Výzvou zo dňa 21.5.2009 Správa katastra oznámila odporkyni, že dňa 23.10.2008 obdržala žiadosť
o zápis geometrického plánu č. XX/XXXX na list vlastníctva a nakoľko priložené listiny nespĺňajú

podmienkynavykonaniezápisu,požiadalaopredloženieplnejmocisosvedčenýmpodpisomvlehote30
dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade podanie bude považovať za nezapísateľné a bude vyradené
z evidencie katastra nehnuteľností.

Z výpisu LV č. XXX vyhotovenom dňa 13.7.2010 je zrejmý zápis geometrického plánu č. XX/XXXX s

č. konania R-XXXX/XX.

Rozhodnutím č. k. Pd X/XXXX-X zo dňa 6.3.2009 Okresná prokuratúra Bratislava V podala protest
prokurátoraprotiopatreniuSprávykatastra,ktorýmzapísalapodpoložkouzmienč.XXX/XXgeometrický
plán č. XX/XXXX na LV č. XXX, k. ú. F., vlastníci D. J., rod. N. a Z. N., každý v podiele 1. Týmto
rozhodnutím prokurátor zároveň žiadal napadnuté opatrenie ako nezákonné zrušiť a vo veci opätovne

rozhodnúť v súlade so zákonom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že návrh na zapísanie
geometrického plánu podali osoby B. D. a R. T., pričom uviedli, že konajú v zastúpení vlastníkov, avšak
plnomocenstvo na zastupovanie nepriložili. Preto bolo uvedeným opatrením porušené ustanovenie §
67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré v druhej vete stanovuje, že

údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností
aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka. Priloženým geometrickým plánom bola pritom rozdelená
pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX na nové parcely v registri C-KN č. XXX/XX (orná pôda) a
parc. č. XXX/X (orná pôda), čo rozhodne zasiahlo do oprávnených záujmov vlastníkov, najmä, pokiaľ
si sami takýto postup neželali.

Na základe uvedeného protestu prokurátora vydala Správa katastra dňa 1.4.2009 rozhodnutie č. k. R-
XXXX/XX, ktorým protestu prokurátora vyhovela a zrušila zápis geometrického plánu č. XX/XXXX na
obnovu hranice celej pôvodnej p. č. XXXX a oddelenie p. č. XXX/X, zapísaného dňa 18.11.2008 pod
N. XXX/XX.

Z ďalších listinných dôkazov predložených odporkyňou mal súd preukázané, že odporkyňa a jej brat
požiadali písomným podaním zo dňa 11.2.2011 Správu katastra o späťvzatie podania pod č. R-XXXX/
XXXX, ktorá dňa 14.2.2011 oznámila, že podanie zrušuje, vyraďuje z evidencie a vracia späť. Odporkyňa
dňa 8.3.2011 požiadala o vrátenie priloženého geometrického plánu „podávateľovi tohto neoprávneného

zápisu“.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyhotovenom dňa 8.4.2011 je zrejmé, že došlo k výmazu zápisu
geometrického plánu č. XX/XXXX s č. konania R-XXXX/XX.

Podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) súd je povinný poučiť účastníkov,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu na začatie konania predložil listinné dôkazy - geometrický č.

XX/XXXX vyhotovený R. Tichým spolu s faktúrou splatnú dňa 22.10.2008 v sume 39.600,- Sk (1.314,48
eur) a v priebehu konania navrhol dôkaz výsluchom svedkov T. a J.. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ aj po poučení súdom podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia neprodukoval také dôkazy, ktoré by odôvodňovali jeho nárok uplatnený v prejednávanej
veci. Je nesporné, že o dohode o sprostredkovaní, resp. o objednávke geometrického plánu neexistuje

žiadna písomná zmluva, resp. žiaden písomný dôkaz. Navrhovateľ existenciu ústnej objednávky na
vyhotovenie predmetného geometrického plánu preukazoval najmä svedeckou výpoveďou svedka J.
a podporne aj tvrdeným účelom, na ktorý mal byť geometrický plán využitý. Súd výpoveď svedka J.
nepovažoval za presvedčivú, nakoľko svedok bol síce prítomný v dome a pohyboval sa v blízkosti
obývačky, v ktorej sa rozhovor účastníkov konania uskutočnil, avšak jeho tvrdenie, že bol priamym

účastníkom rozhovoru vyvrátili výpovede odporkyne a svedka N.. O tom, že k uzavretiu ústnej dohody,
resp. objednávky na vyhotovenie geometrického plánu nedošlo, svedčia nielen výpovede odporkyne
a jej brata, ale najmä ďalšie ich kroky po zistení zápisu geometrického plánu na liste vlastníctva. Na
rozdiel od navrhovateľa, odporkyňa dostatočne preukázala aj predloženými listinnými dôkazmi absenciuvôle uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o sprostredkovaní, alebo zadať objednávku, na základe ktorej
malo dôjsť k vyhotoveniu geometrického plánu, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj v proteste prokurátor
Okresnej prokuratúry Bratislava V: „Priloženým geometrickým plánom č. XX/XX bola pritom rozdelená

pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX na nové parcely v registri C-KN č. XXX/XX (orná pôda) a
parc. č. XXX/X (orná pôda), čo rozhodne zasiahlo do oprávnených záujmov vlastníkov, najmä, pokiaľ
si sami takýto postup neželali.“

B. § 34 V. zákonníka definuje právny úkon ako jednu z najvýznamnejších právnych skutočností, s ktorou

objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (resp. zrušenie) práv a povinností. J. význam pri posúdení
platnosti právneho úkony, jeho účinkov a dôsledkov má vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo k
urobeniu právneho úkonu. Ak právny úkon nebol urobený vôbec alebo ak nebol urobený platne, nemôžu
nastať právne následky, ktoré sa ním zamýšľali. Právny úkon je v zmysle dikcie zákona určovaný:
- prejavom vôle,
- zameraním tohto prejavu vôle,

- vznikom, zmenou alebo zákonom (zrušením) práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych
následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú, resp. vznikom alebo zánikom právnych
vzťahov.
Základom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu.
Tieto dve zložky sa musia vyskytovať simultánne - inak niet právneho úkonu (non negotium). Pri

posudzovaní existencie vôle ako psychického stavu človeka k zamýšľanému následku konania, sú
východiskom objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Právny význam však nemožno
priznať motívu prejavenej vôle (vnútorná pohnútka), okrem prípadu, ak by bol pri prejave vôle súčasťou
právneho úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, ktorá musí byť
poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne.

V danom prípade mal súd v zmysle uvedeného za to, že právny úkon medzi účastníkmi konania
nebol urobený. Počiatočným motívom prejavenej vôle (vnútornou pohnútkou) odporkyne síce mohol byť
záujem o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou, avšak naopak skutočnosť,
že k podpisu zmluvy, ktorú jej navrhovateľ poskytol, nepristúpila, je jednoznačným prejavom vôle právny

úkon neurobiť. Ak navrhovateľ poukazoval na to, že ak aj nedošlo k uzavretiu dohody o sprostredkovaní
predaja nehnuteľnosti, došlo zo strany odporkyne k ústnej objednávke vyhotovenia geometrického
plánu, toto odporkyňa jednoznačne poprela aj iniciovaním zrušenia zápisu geometrického plánu z listu
vlastníctva nehnuteľnosti na príslušnej Správe katastra, resp. prostredníctvom podania podnetu na
vydanie protestu prokurátora proti opatreniu orgánu verejnej správy, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie.

Je tiež zrejmé, že ak odporkyňa neprejavila výslovný záujem o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti,
nemala dôvod ani záujem objednať si vyhotovenie geometrického plánu, a to aj s poukazom na to, že
je bez významu, či je alebo nie je potrebné disponovať geometrickým plánom pri predaji nehnuteľnosti.
Vhodnosť kvôli upresneniu výmery nehnuteľnosti, avšak nie nutnosť dispozície geometrického plánu
pri predaji nehnuteľnosti napokon vyslovil aj svedok Tichý. Dôkazy, ktoré navrhovateľ v konaní navrhol

a ktoré boli na pojednávaní vykonané, nie sú podľa názoru súdu natoľko dostatočné a presvedčivé,
aby neboli pochybnosti o jeho tvrdení, že k akémukoľvek právnemu úkonu došlo, naopak, zo zhodných
výpovedí odporkyne a svedka Poropaticha vyplýva, že sa ich návšteva u p. D. a rozhovor s ňou
uskutočnil len za účelom získania informácií o postupe pri prípadnom budúcom predaji nehnuteľnosti
(napokon predaj predmetnej nehnuteľnosti odporkyňa doposiaľ nerealizovala). Vychádzajúc z podaného

návrhu na začatie konania a výsledkov dokazovania súd pri konštatovaní, že navrhovateľ neuniesol v
prejednávanejvecidôkaznébremeno,rozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 78,50 eur

a trov právneho zastúpenia vo výške 328,25 eur za X úkonov právnej pomoci á XX,XX eur (1. prevzatie
a príprava zastúpenia, 2. podanie odporu, X. - 6. X x účasť na pojednávaní + X x režijný paušál á X,XX
eur a 3 x režijný paušál á X,XX eur spolu s XX % A.. I. právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý si
uplatniltrovykonaniacelkovovsumeXXX,XXeur,nepriznalXúkonyvuplatnenejvýškezapojednávania
konané dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX a X.X.XXXX, keďže mu za zastupovanie, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci, patrí odmena len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods.
X písm. b) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,
v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a OSP),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.