Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816200462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.VieryŠkultétyovejasudcovJUDr.Beáty

Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci starostlivosti súdu o mal. R. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov M. M., nar.
XX.XX.XXXX,bytomW.,X.XXX/XXaQ..C.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.,W.XX,ozmenuvýchovného
prostredia a o nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 18. apríla 2016, č. k. 5P/2/2016-75 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zmenu výchovného prostredia
mal. R., zastavil konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. R. a dočasne odňal mal. R. z

osobnej starostlivosti otca a nariadil mal. R. pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých
ČJ. bez časového obmedzenia. Rozsudok odôvodnil tým, že mal. R. bola rozsudkom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 27.05.2014, č.k. 9P/6/2014-26 zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola
určená vyživovacia povinnosť voči dieťaťu vo výške 80,- eur mesačne. Podaným návrhom sa matka
mal. R. domáhala zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, otec dieťaťa s
návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že je potrebné, aby mal. R. bola umiestnená v resocializačnom
stredisku, pretože iný spôsob zrejme nie je, aby sa dostala spod vplyvu partie. Z výpovedí rodičov

v konaní, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že otec dieťaťa má v súčasnosti
výchovné problémy s dcérou, ktoré sa ku koncu roka 2015 začali zhoršovať, čo sa otec snažil riešiť
komunikáciou s pedopsychiatričkou MUDr. X. pre podozrenie, že maloleté požíva drogy, čo sa aj
potvrdilo. V priebehu konania súd na návrh kolízneho opatrovníka uznesením zo dňa 02.03.2016
č.k. 5P/2/2016-56 nariadil predbežné opatrenie, ktorým nariadil, aby mal. R. bola odovzdaná a
dočasne umiestnená do starostlivosti T. Zároveň súd začal aj konanie vo veci nariadenia ústavnej
starostlivosti nad mal. R.. V.. R. bola do resocializačného strediska umiestnená dňa 07.03.2016. Zo

správy Univerzitnej nemocnie v Martine zo dňa 30.04.2015 vyplýva, že mal. R. bola hospitalizovaná na
psychiatrickej klinike od 23.04.2015 do 30.04.2015 so záverom: abúzus viacerých psychoaktívnych látok
s incip. vývojom závislosti a disharmonický vývoj osobnosti. Odporúčaná bola prísna abstinencia od
psychoaktívnych látok, pravidelné pedopsychiatrické ambulantné kontroly, vhodné psychoterapeutické
vedenie klinickým psychológom v týždňových intervaloch. Zo správy OR PZ Prievidza - odboru
kriminálnej polície zo dňa 30.1.2016 bolo zistené, že dňa 14.1.2016 bolo na základe oznámenia otca
vyhlásené mimoriadne celoštátne pátranie po mal. R.. Bolo zistené, že sa pohybuje v spoločnosti

osoby, ktorá má záznamy o drogovej trestnej činnosti, táto osoba maloletú ukrývala doma a následne
po rôznych bytoch, hlavne u osôb páchajúcich drogovú trestnú činnosť. Polícia zistila, že mal. R.
mala prístup k drogám , bolo jej umožnené ich užívanie. Dňa 30.1.2016 bola vypátraná na hlavnej
železničnej stanici v Bratislave. Maloletú si po výsluchu polície prevzal jej otec. Z výpovede otca, akoaj z oznámenia kolízneho opatrovníka súd zistil, že ešte dňa 30.1.2016 bola mal. R. otcom prevezená
do Psychiatrickej nemocnice Prof. V. v K.. Táto nemocnica kolíznemu opatrovníkovi listom zo dňa
26.02.2016 oznámila, že u mal. R. je prítomná závislosť od viacerých psychoaktívnych látok, jedná

sa o somato-psychickú závislosť a s ňou súvisiace poruchy správania. Pre maloletú je veľmi dôležitý
pobyt v resocializačnom zariadení vzhľadom na opakované zlyhávanie v ambulantných podmienkach.
MUDr. Z. X., detský psychiater, súdu oznámila, že mal. R. je evidovaná v jej ambulancii od 02.03.2015
pre škodlivý abúzus až závislosť od viacerých psychoaktívnych látok (pervitin, kanabinoidy), poruchy
správania s disociálnymi rysmi. V októbri 2015 bola pre zhoršenie stavu odporučená na preliečenie

do Psychiatrickej nemocnice v K., posledná ambulantná kontrola bola dňa 30.11.2015, kedy bol stav
maloletej po preliečení pomerne dobrý, otec však v decembri 2015 avizoval opäť zhoršenie stavu. Zo
správy resocializačného strediska H. F., n.o., zo dňa 23.3.2016 vyplýva, že mal. R. bola psychiatrom
diagnostikovaná porucha psychiky a správania, zapríčinená užitím (užívaním) viacerých drog a iných
psychoaktívnych látok - syndróm závislosti a resocializáciu považuje za obligátnu. Resocializačné
stredisko odporučilo, aby mal. R. ostala v chránenom prostredí ich zariadenia aspoň do dovŕšenia

plnoletosti. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh
matky na zmenu výchovného prostredia v súčasnosti nie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že
mal. R. je závislá na viacerých psychoaktívnych látkach, v súvislosti s čím sa u nej prejavujú poruchy
správania. Doterajšia liečba v ambulantných podmienkach opakovane zlyhala. Maloletá viackrát ušla
z domu, naposledy bolo po nej vyhlásené celoštátne i medzinárodné pátranie, z ktorého vyplynulo,

že maloletá bola v kontakte s osobami páchajúcimi drogovú trestnú činnosť. V súčasnosti je dieťa
umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu do resocializačného strediska H. deň, n.o., a zo
správy tohto zariadenia vyplýva, že v prípade mal. R. je potrebné, aby aspoň do plnoletosti ostala v
chránenom prostredí resocializačného zariadenia. Aj zo správy Psychiatrickej nemocnice v K. vyplýva,
že maloletej odporúčajú pobyt v resocializačnom zariadení, a to vzhľadom na opakované zlyhávanie

v ambulantných podmienkach. Keďže mal. R. v súvislosti s tým, že sa u nej prejavuje závislosť na
psychoaktívnych látkach, vyžaduje pobyt v špecializovanom zariadení, ktoré vykonáva resocializačné
programy pre drogovo závislých, avšak toto zariadenie neplní zároveň funkciu zariadenia pre ústavnú
starostlivosť, súd konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. R. zastavil a rozhodol o uložení
výchovného opatrenia, ktorým dočasne odňal maloletú z doterajšej osobnej starostlivosti otca a nariadil

jej pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých. Súd o uložení tohto výchovného opatrenia
rozhodol aj bez predchádzajúceho uloženia výchovných opatrení podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine,
nakoľko záujem maloletej si vyžaduje pobyt v resocializačnom zariadení. Vzhľadom k tomu, že mal.
R. bola dočasne odňatá zo starostlivosti otca a bola umiestená v resocializačnom zariadení, kde sa
jej pobyt predpokladá až do dovŕšenia plnoletosti, súd prvej inštancie v tejto situácii nepovažoval za

potrebné rozhodovať o akejkoľvek zmene výchovného prostredia maloletej. Počas výkonu výchovného
opatrenia ani jeden z rodičov nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa (maloletá bola dočasne odňatá
z osobnej starostlivosti) a rodičom zostávajú ostatné rodičovské práva zachované. Otázka výchovného
prostredia maloletej sa bude posudzovať až v prípade zrušenia uloženého výchovného opatrenia. Preto
okresný súd návrh matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne do jej

výlučnej osobnej starostlivosti, ako nedôvodný zamietol. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok
ustanoveniami § 37 ods. 3 písm. c), § 37 ods. 5 a § 26 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa, pričom z obsahu odvolania je zrejmé, že
ním napadol výrok rozsudku, ktorým súd dočasne odňal mal. R. z jeho osobnej starostlivosti a nariadil

jej pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých bez časového obmedzenia. Otec v odvolaní
navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že aj keď na súdnom pojednávaní súhlasil s umiestnením dcéry
do resocializačného zariadenia, nemyslel si, že súd z jeho dcéry urobí rozsudkom vyvrheľa, asociála,
neprispôsobivú a drogovo závislú osobu. Nevie, z akého dôvodu mu súd dočasne odňal dcéru R. z

osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie nekonštatoval, že by otec porušil alebo neplnil aspoň jeden zo
zákonných dôvodov ustanovených v § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Dcéra je spoločenská, priateľská,
nevymyká sa z normálneho chovania jej rovesníkov, všade je obľúbená a s nadpriemerným intelektom.
Toto sa nikde v rozsudku neobjavilo, aj keď všetky hodnotenia zo zariadení, kde bola umiestnená, sa
niesli v tomto zmysle. Súd však vyňal zo správ len negatívne skutočnosti a ostatné vynechal. Súd

nariadil pobyt dcéry R. v zariadení bez časového obmedzenia, pričom nevyčerpal ani jednu z možností
uvedených v § 37 ods. 1, 2 Zákona o rodine a hneď pristúpil k použitiu § 37 ods. 3 Zákona o rodine.
Podľa tohto ustanovenia však takéto opatrenia súd nariaďuje na dobu najdlhšie 6 mesiacov a nie na
dobu časovo neobmedzenú. Otec zdôraznil, že nesúhlasí, aby jeho dcéra bola umiestnená v tomtozariadení do dosiahnutia plnoletosti, pretože je to skľučujúce a negatívne to vplýva na jej duševný,
telesný a sociálny vývoj. V zariadení H. nedovolili jeho dcére pokračovať v štúdiu, hoci škola, ktorú
predtým navštevovala, jej chcela vytvoriť individuálny plán vzdelávania, používajú sa tam kolektívne

tresty. Nie je pravdivé konštatovanie súdu, že R. je závislá od psychotropných látok. Skúšala v partii
nejaké drogy ako marihuanu, pervitín a raz aj extázu, podľa odvolateľa je to však tak ako každý druhý
adolescent v našej spoločnosti. Za viac ako 9 mesiacov, čo on osobne každý týždeň nosil R. moč do
ambulancie MUDr. X. na zistenie požitia drog, bol zistený pozitívny nález na požitie pervitínu alebo
marihuany iba trikrát. Na pobyte v nemocnici v K., kde bola 25 dní, drogy nebrala. Ďalej otec uviedol, že

R. má uňho vytvorené všetky podmienky na riadny a tvorivý spôsob života, s dcérou si rozumie, vedia
sa porozprávať o rôznych životných situáciách. On spolupracoval s jej triednou učiteľkou a majsterkou
odborného výcviku, predtým aj na základnej škole s triednym učiteľom, a keď v marci 2015 zistil, že R.
požila drogy, zaviedol ju k detskému lekárovi a potom aj na psychiatrickú ambulanciu MUDr. X.; po tom,
čo jej bol zistený trikrát amfetamín v moči, bola hospitalizovaná v nemocnici v Martine, odtiaľ ju prepustili
s nálezom, že nie je závislá na drogách, čo súd v rozsudku neuviedol. Otec ďalej spolupracoval so

psychologičkou, sociálnou pracovníčkou, poradenským centrom, súkromným psychologickým centrom.
Začiatkom školského roku R. utiekla v nočných hodinách z domu, vždy sa ale vrátila po krátkom čase
domov. Od októbra a takmer celý november bola po dohode s MUDr. X. umiestnená v nemocnici v
Kremnici, po prepustení z nemocnice sa chovala normálne. V decembri 2015 počas vianočných sviatkov
odišlavnocizdomunatridni,myslelsi,žejeumatky,poslalmatkeSMS,aletátonasprávunereagovala.

Následne oznámil jej nezvestnosť na sociálku a dohodli sa, že podajú návrh na umiestnenie R. do
resocializačného zariadenia, bolo to opäť z jeho podnetu. R. odišla z domu aj dňa 05.01.2016, otec si
myslel, že je u matky, poslal jej SMS, ale bez odozvy, až 14.01.2016 sa R. opäť objavila v škole, otec
hneď sadol do auta a išiel po ňu, lebo už mala určený nástup na psychiatriu do K.. Priviezol ju domov
a kým telefonoval do nemocnice, ušla z domu preč. Jej nezvestnosť ešte v ten deň oznámil na polícii.

Zase len z jeho podnetu cez televíziu bola R. zadržaná 30.1.2016 v Bratislave, kde si ju vyzdvihol a
odviezol do K. na detskú psychiatriu. Otec teda nič nezanedbal ani neporušil žiadnu povinnosť, preto
podľa jeho názoru neexistuje dôvod dočasne odňať R. z jeho osobnej starostlivosti. O umiestnení R.
do resocializačného zariadenia bez časového obmedzenia súd podľa neho rozhodol len na základe
povrchnej správy tohto zariadenia, napísanej po 16-dňovom pobyte v tomto zariadení.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že počas pobytu v resocializačnom stredisku H.
deň sa mal. R. podrobila vyšetreniu u adiktológa, ktorý jej stanovil diagnózu F 19.2 - „porucha
psychiky a správania zapríčinená užitím (užívaním) viacerých drog a iných psychoaktívnych látok:
syndróm závislosti“. Závislosť od viacerých psychoaktívnych látok bola potvrdená aj v lekárskej správe

z Psychiatrickej nemocnice prof. V. v K., ktorá bola podkladom pre podanie návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, nakoľko nemocnica odporúčala pobyt mal. R. v resocializačnom zariadení pre
opätovnézlyhávanievambulantnýchpodmienkach.Vzhľadomnato,žeumaloletejjeprítomnázávislosť
od viacerých psychoaktívnych látok a v prirodzenom prostredí zlyháva, kolízny opatrovník zotrváva na
tom, aby mal. R. zostala v chránenom prostredí resocializačného strediska, teda navrhuje napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že podľa
ustanovenia § 120 ods. 1 CMP v spojení s § 111 písm. l) CMP sa o výchovných opatreniach rozhoduje
uznesením. Keďže však okresný súd rozhodol pred účinnosťou CMP rozsudkom, pričom podľa § 392
CSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok, rozhodol krajský súd v tejto veci
rozsudkom.

5. Podľa § 37 ods. 3 písm. c) Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov)
ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2
neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich
vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48,

budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo
poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia
resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy
pre drogovo a inak závislých.6. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné
opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa

odseku 2.

7. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie prvej inštancie a jeho dôvody za správne (§ 387 ods.
2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:

8. Ustanovenie § 37 Zákona o rodine stanovuje podmienky, za akých môže súd rozhodnúť o uložení
výchovných opatrení, ako aj jednotlivé formy výchovných opatrení. Z uvádzacej vety § 37 ods. 3 vyplýva
všeobecné pravidlo, že k uloženiu výchovných opatrení podľa odseku 3 by súd mal pristúpiť až vtedy,
keď výchovné opatrenia podľa odseku 2 neviedli k náprave. Súčasne však zákon v § 37 ods. 5 zavádza
výnimku z tohto všeobecného pravidla, teda situáciu, keď uloženiu výchovného opatrenia podľa odseku
3 nemusí predchádzať neúspešné výchovné opatrenie podľa odseku 2, ak je to v záujme maloletého

dieťaťa.

9. V preskúmavanom prípade závislosť mal. R. od viacerých psychoaktívnych látok vyplýva nielen
(ako uvádza otec v odvolaní) zo správy zariadenia H. deň z 23.3.2016 (č. l. 67 súdneho spisu), ale
aj z predchádzajúcej správy Psychiatrickej nemocnice Prof. V. v K. z 26.02.2016 (č. l. 51 spisu),

podľa ktorej u mal. R. „je prítomná závislosť od viacerých psychoaktívnych látok; jedná sa o somato-
psychickú závislosť a s ňou súvisiace poruchy správania; pobyt pacientky v resocializačnom zariadení
je veľmi dôležitý vzhľadom na opakované zlyhávanie v ambulantných podmienkach“. Z lekárskych
správ založených v spise je zrejmé zhoršovanie vývoja závislosti, keď v apríli 2015 bol pri prepustení z
Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice V. konštatovaný „abúzus viacerých psychoaktívnych látok

s incip. vývojom závislosti (F 19.1)“, pričom bola odporúčaná prísna abstinencia od psychoaktívnych
látok, avšak podľa vyššie citovaných správ z februára a marca 2016 bola už u mal. R. rozvinutá
závislosťodpsychoaktívnychlátokasňouspojenéporuchysprávania(syndrómzávislosti-F19.2).Bolo
preto v záujme maloletej začať urýchlene pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy
pre drogovo závislých. Keďže pobyt v tomto zariadení bolo potrebné začať neodkladne, súd prvej

inštancie správne nariadil predbežné opatrenie (ktoré však nie je predmetom tohto odvolacieho konania)
a správne tiež mal. R. napadnutým rozhodnutím nariadil pobyt v tomto zariadení bez toho, aby mu
predchádzalo výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine. Takýto postup súdu prvej inštancie
je nielen v súlade s ustanovením § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ale je aj dôvodný, odôvodnený práve
naliehavosťou nariadenia pobytu v zariadení vykonávajúcom resocializačné programy pre drogovo

závislých, aby nedochádzalo k ďalšiemu zhoršovaniu závislosti mal. R.. O tom, že situácia sa stala
nezvládnuteľnou len prostredníctvom ambulantného liečenia, bez pobytu v resocializačnom zariadení,
svedčia aj úteky mal. R. z domu, ktoré priznáva aj jej otec v odvolaní, pričom z jeho vyjadrenia vyplýva,
že nešlo o jediný útek.

10. Pokiaľ odvolateľ namietal, že výchovné opatrenie je možné uložiť najviac na 6 mesiacov,
odvolací súd uvádza, že takéto 6-mesačné obmedzenie jeho trvania stanovuje Zákon o rodine len pri
výchovných opatreniach podľa § 37 ods. 3 písm. a), b), nie však pri výchovnom opatrení podľa § 37 ods.
3 písm. c) Zákona o rodine. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na správu Psychiatrickej nemocnice
Prof. V. v K. z 8.3.2016 (č. l. 63 spisu), v ktorej sa odporúča pobyt mal. R. v resocializačnom centre,

ako aj na správu zariadenia H. deň z 23.03.2016 (č. l. 69), podľa ktorej sa odporúča, aby mal. R. ostala
v chránenom prostredí resocializačného strediska aspoň do dovŕšenia plnoletosti. Je potrebné mať na
zreteli, že odvykanie zo závislosti, resp. resocializácia je dlhodobý proces, nemožno vopred odhadnúť
jeho dĺžku. Preto odvolací súd považoval za správne aj časové vymedzenie výchovného opatrenia
súdom prvej inštancie - bez časového obmedzenia (čo prakticky znamená do dosiahnutia plnoletosti).

11. K námietke odvolateľa, že on pri starostlivosti o mal. R. neporušil žiadnu z povinností podľa § 28 ods.
1 až 3 Zákona o rodine, a preto nevidí dôvod na jej odňatie z jeho osobnej starostlivosti, odvolací súd
uvádza, že ide o postup v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 písm. c) Zákona o rodine, podľa ktorého
nariadenie pobytu v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých,

vždy musí byť spojené s dočasným odňatím maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov aj
proti ich vôli. Odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov teda v takomto prípade nie je dôsledkom
porušenia nejakej rodičovskej povinnosti, ale vyplýva z toho, že počas pobytu v resocializačnomzariadení žiaden z rodičov nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Treba však pripomenúť, že
ide o odňatie dočasné, nie trvalé, len na dobu, kým je dieťa umiestnené v resocializačnom zariadení.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia na Okresnom súde Trenčín. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.