Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Púchovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613219690
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613219690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110
00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni D. Z., nar. XX. X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX
XX Y., zastúpenej JUDr. Branislavou Garajovou, advokátkou so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár,
o zaplatenie zmenkových úrokov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 6C/136/2013-115 zo dňa 30. októbra 2015 a o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania takto

r o z h o d o l :

Čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C
136/2013-115 zo dňa 30.októbra 2015 v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.445,83 eur od 6. 6.2010 do 30.3.2011 zrušuje a v tejto časti konanie zastavuje.

V ostatnej časti rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 6C 136/2013-115 zo dňa 30.októbra 2015
potvrdzuje.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťodporkynitrovyodvolaciehokonaniavovýške 79,95eurnaúčetprávnej
zástupkyne odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania voči
navrhovateľovi nepriznal.

Návrhom podaným na súd dňa 28.3.2013 si uplatnil navrhovateľ proti odporkyni právo na zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.445,83 eur od 6.6.2010 do 30.3.2011, 6%
ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.445,83 eur od 8.11.2010 do 30.3.2011 a ďalej zmenkovú odmenu

vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 4,82 eur. Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie č. 861/2007“). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 9.6.2009 na zmenkovú sumu 1.445,83 eur, a zaviazala
sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 6.6.2010. Navrhovateľ tiež uviedol, že
ako indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ titulom zmenky uhradil sumu

1.445,83 eur, pričom na úrokoch neuhradil žiadnu sumu. Nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

Súd prvého stupňa postupoval podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007, doručoval odporkyni kópiu
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.Odporkyňa sa k tlačivu na odpoveď vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu dňa 5.3.2014 a
uviedla, že pohľadávku neakceptuje, nakoľko zmenka nie je platná a zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou. Požiadala, aby bolo nariadené ústne pojednávanie s tým, že medzi dôvody uviedla, že chce

preukázať účel pôvodného úveru na osobnú potrebu a preklenutie nedostatku finančných prostriedkov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.10.2015, navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil,
splnomocnená zástupkyňa odporkyne žiadala návrh zamietnuť.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou predloženou navrhovateľom, ako aj zmluvou o
úvere zo dňa 9.6.2009, číslo zmluvy XXXXXXX, z ktorej súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a odporkyňou, ako dlžníkom. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver vo výške 700,--eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 620,--eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.320,--eur v 12-mesačných splátkach po 110,--eur počnúc
dňom 28.6.2009. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria druhú stranu uvedenej

zmluvy o úvere súd zistil, že v bode 17 je Dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi, ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Okresný súd takéto dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide
o spotrebiteľský vzťah, a ktoré dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmenkového dojednania na

vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa , vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku a dohodu o vyplnení zmenky považoval za neplatnú. Doplnil, že spotrebiteľské
právo v čase uzavretia predmetnej zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, len na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu

veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Navyše predmetná zmluva o úvere
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch ide o
jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere. Zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že
v takomto prípade sa poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri hodnotení zistených skutočností súd prvého stupňa poukázal na úpravu článku I § 48 ods. 1, § 75, §
11 ods. 1 a § 5 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový ( ďalej
len „ ZZŠ“ ), § 52 ods. 1, ,3 a 4, § 53 ods. 1, 2 a 3, § 54 ods. 1a, § 39 Občianskeho zákonníka a na §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a návrh navrhovateľa zamietol.

V tomto konkrétnom prípade s poukazom na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinného
do 10.6. 2010 okresný súd uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo
spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola

maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvovovýškemax.
30 % istiny poskytnutého úveru.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky vyhovie v celom rozsahu.

Navrhovateľ namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Navrhovateľ predovšetkým namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva EÚ,

pretože súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia č. 861/2007. Tvrdil, že na
rozhodnutie súdu o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky Nariadenia, konanie podľa
ktorého je zásadné písomné a pojednávanie sa nariaďuje len pokiaľ to súd považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nevydal žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v zmysle § 45 a nasl. O.s.p. Poukazoval na

to, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v zmysle Nariadenia, súd má preto postupovať
podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok. Navrhovateľ namietal proti postupu súdu prvého
stupňa, ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, nakoľko navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca takétodokazovanie súdu nenavrhli. Úprava § 120 ods. 1 O.s.p. síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj iné
dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa navrhovateľa na to dôvod
nebol, súd mohol a mal rozhodnúť v tejto veci o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva

len na základe predloženej zmenky. Poukazoval na to, že odporca voči forme a obsahu nevzniesol
žiadne námietky, pričom zmenka je vo vzťahu k navrhovateľovi, ako indosatárovi jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ ďalej poukazoval na koncentračnú
zásadu konštruovanú Nariadením, keď odporca mohol vzniesť námietky voči zmenke v zmysle článku
5 ods. 3 až 6 Nariadenia, ak to však neurobí, musia byť námietky odmietnuté. Súd prvého stupňa

podľa navrhovateľa z vlastnej iniciatívy bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu vykonal na
ťarchu navrhovateľa dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu, ako spotrebiteľa, pritom
takéto skutočnosti podľa navrhovateľa nemožno jednoznačne považovať za nesporné, lebo odporca
ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Pokiaľ súd na týchto údajne nesporných
skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má
za následok jeho nesprávnosť. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd dospel k rozhodnutiu na základe

aplikácie nesprávnych právnych predpisov a aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov
a práva EÚ. Poukazoval na to, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej
povahy, nie je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú na zmenke
uvedené, súd prvého stupňa sa však aplikáciou príslušných ustanovení ZZŠ vôbec nezaoberal a
ignoroval tak predmet sporu. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelonosť, nezávislosť zmenkového

záväzku nie je podľa navrhovateľa možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že zmenka, ktorú predložil v tomto konaní
má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku a uplatnený nárok navrhovateľa je tak
v celom rozsahu dôvodný. Navrhovateľ tiež poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoZm/10/2013

zo dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa a potvrdzujú
uvedené závery navrhovateľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, senát 41Cob vo svojej rozhodovacej činnosti v
podobných veciach do 22.12.2015 vychádzal z platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. Zákon

zmenkový a šekový ( ďalej len ZZŠ ) a z právneho názoru, že konanie v takýchto veciach je konaním o
zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho zo zmenky, odporca má postavenie zmenkového dlžníka
a pri indosovanej zmenke môže v konaní vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu
voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi len v prípade, ak preukáže, že súčasný majiteľ zmenky pri
nadobudnutí zmenky konal na škodu odporcu ako dlžníka (§ 17 ZZŠ), ďalej že charakter zmenkového

záväzku je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného vzťahu, zmenka indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky (akou bola v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru odporcovi, ktorý
na zabezpečenie záväzku z tohto úveru vystavila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku) a stala
sa zmenkou na platenie. Ak zmenku predloženú v obdobných veciach žalobcom súd vyhodnotil ako
platnú, pretože spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti tzv. zmenky vlastnej, a odporca nevzniesol

kvalifikované námietky v zmysle § 17 ZZŠ, súd vychádzal zo záveru, že odporca, ako zmenkový dlžník
je povinný zaplatiť navrhovateľovi, ako majiteľovi zmenky zmenkovú sumu aj s príslušenstvom.

S účinnosťou od 22. 12. 2015 bol prijatý zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj Zákon č. 191/1950 Zb. ZZŠ.

V zmysle § 372y ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak, na
konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto
zákona.

Podľa § 79 ods. 3 O.s.p., v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov

so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.V zmysle § 79 ods. 4 O.s.p. , v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok
zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

V zmysle § 114 ods. 2 druhá veta O.s.p., v znení zákona č. 438/2015 Z.z., ak ide o vec týkajúcu sa
uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z. kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

Podľa čl. I § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na spoločnom zasadnutí občiansko-právneho a obchodno-právneho
kolégia dňa 20. 10. 2015 na návrh ministra spravodlivosti prijal v zmysle § 21 ods. 3 písm. b) a §
22 ods. 1 písm. b) Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia č.

861/2007 s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Spoločné zjednocovacie
stanovisko bolo zverejnené pod č. 93 v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2015 (Stanoviská
a rozhodnutia vo veciach občiansko-právnych a obchodno-právnych). Podľa čl. I stanoviska ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci

vyplyniekonajúcemusúdusúvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetento
ex-offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnu absolútnu neplatnosť úkonu, ak to

z vykonaného dokazovania vyplynie.

Podľa čl. II spoločného stanoviska, ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

Podľa čl. III spoločného stanoviska, aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Po vyhlásení rozhodnutia navrhovateľ podaním zo dňa 21.12.2015, doručeným okresnému súdu dňa
22.12.2015 zobral svoj návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Odvolací súd čiastočné späťvzatie doručil odporkyni čiastočné späťvzatie a vyzval ju, aby sa v lehote
10 dní od doručenia výzvy oznámila, či so späťvzatím súhlasí.

Písomným podaním zo dňa 3.6.2016, doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.6.2016 odporkyňa uviedla,

že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, poukázala na spoločné stanovisko dvoch kolégií NS SR
č. 93 zo dňa 20. 10.2015, ďalej uviedla, že si požičala sumu 700,--eur, zaviazala sa žalobcovi vrátiť
na základe úverovej zmluvy sumu 1.320,--eur, z ktorej zaplatila dve splátky úveru 1.445,83 eur a 110,--
eur, spolu 1.555,83 eur. Zmenka slúžila na zabezpečenie úveru, ktorý bol žalovanou už splatený.Ide prakticky o dvojnásobné až trojnásobné plnenie toho istého dlhu, toto konanie veriteľa považuje
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré poukázal vo svojom stanovisko Najvyšší súd SR.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil a priznal odporkyni náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu jedného úkonu právnej pomoci a režijného paušálu 71,37 eur + 8,58 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. pripustil čiastočné späťvzatie
návrhu navrhovateľa na začatie konania a podľa ustanovenia § 208 O.s.p. rozhodnutie okresného súdu
v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.445,83 eur od 6.6.2010 do 30.3.2011 zrušil

a konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Vyššie citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku rieši späťvzatie návrhu na začatie konania
po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Navrhovateľ môže vziať návrh späť najneskôr do právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal čiastočne späť návrh skôr,
ako rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a odporkyňa so späťvzatím návrhu

súhlasila, odvolací súd v súlade s ustanovením § 208 O.s.p. pripustil čiastočné späťvzatie návrhu v časti
zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 1.445,83 eur od 6.6.2010 do 30.3.2011 okresného súdu zrušil
a konanie zastavil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec, ktorá po čiastočnom späťvzatí zostala

predmetom sporu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
napadnutý rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdvykonaldokazovanievovecivdostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý
proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil

(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).

Zo skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že zmenka predložená v tomto konaní
navrhovateľom bola vystavená a odporkyňou podpísaná, ako zmenka zabezpečovacia k Zmluve o úvere
uzavretej dňa 9.6.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a odporcom, ako dlžníkom. Na

zmluve, ako aj na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX, zmenka bola vystavená a podpísaná v
ten istý deň, ako zmluva o úvere, a to dňa 9.6.2009. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ide
o tzv. blankozmenku, ktorá mala byť a zrejme aj veriteľom bola vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení
zmenky ( bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ). Zmenka bola vystavená na predtlači
pripravenej veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „ zaplatím za túto

zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava“, bol na nej nepochybne vopred uvedený
aj zmenkový úrok 0,25 % denne, ďalej údaj o splatnosti veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova
25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „ bez protestu“ a „ na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“. Na zmenke je dopísaná zmenková suma 1.445,83 eur a dátum začiatku úročenia 6.6.2010.
V zmenke sú pripravené v predlači aj údaje o ručiteľovi, v tejto časti však zmenka vyplnená nebola. Ako

vystaviteľ je na zmenke uvedená odporkyňa, ktorá zmenku zrejme aj podpísala, spolu so zmluvou o
úvere. Na úverovej zmluve potvrdila prevzatie v zmluve dohodnutého úveru 1.320,--eur. Podľa rubopisu
na zmenke bola táto indosovaná na navrhovateľa, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil
právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a ďalej si uplatnilprávo na zaplatenie 6 % ročného úroku a zmenkovej odmeny vo výške 4,82 eur. Navrhovateľ v návrhu
tiež uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a odporca, ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur.

Navrhovateľ svoj návrh proti odporkyni podal na predpísanom tlačive „Návrh na uplatnenie pohľadávky“
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie).

Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.

Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
IČO: 358 075 98, Bratislava, ako veriteľ poskytovala v minulosti, a aj v roku 2010 úvery fyzickým

osobám-nepodnikateľom,tietozmluvyoúvereuzatváralaakoformulárovézmluvyspredtlačenýmiVOP
(všeobecné obchodné podmienky) na druhej strane, súčasťou VOP bola aj dohoda o vyplnení zmenky,
pričom zmenku ako blankozmenku predkladala dlžníkom na podpis spolu s podpisom úverovej zmluvy.
Následne POHOTOVOSŤ, s. r. o. tieto zmenky indosovala (postúpila rubopisom) na navrhovateľa, ktorý
si ako majiteľ zmeniek uplatnil práva voči zmenkovým dlžníkom, a to podľa Nariadenia, na predpísanom

tlačive A. Zmluvy o úvere, ktoré POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvárala, boli spotrebiteľskými zmluvami a
vzťahovala sa na ne príslušná Európska a aj Slovenská legislatíva upravujúca takéto zmluvy.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, senát 41Cob až do 22. 12. 2015 v podobných
veciach vychádzal z platnej právnej úpravy Záona č. 191/1950 Zb. a z právneho názoru, že konanie

v takýchto veciach je konaním o zaplatenie peňažného nároku vyplývajúceho priamo zo zmenky ako
z cenného papiera, odporca má postavenie zmenkového dlžníka a v konaní voči navrhovateľovi, ktorý
uplatňuje nárok z indosovanej zmenky môže vznášať relevantné námietky týkajúce sa jeho vzťahu
voči pôvodnému zmenkovému veriteľovi (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) len ak preukáže, že navrhovateľ ako
súčasný majiteľ zmenky pri nadobudnutí zmenky konal na škodu odporcu, ako dlžníka (§ 17 ZZŠ),

zdôrazňoval charakter zmenkového záväzku, ktorý je prísne abstraktný a oddelený od zmluvného
vzťahu s tým, že indosáciou zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky, ako bola v súvislosti
s poskytnutím spotrebiteľského úveru odporcovi zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r.
o., a stala sa zmenkou na platenie. Pokiaľ zmenkový dlžník relevantné námietky v zmysle § 17 ZZŠ
nevzniesol, a zmenka predložená navrhovateľom bola zmenkou platnou, teda spĺňala všetky náležitosti

zmenky vlastnej uvedené v ZZŠ, odvolací súd považoval nárok navrhovateľa zo zmenky za oprávnený
vrátane príslušenstva (na zmenke uvedeného úroku z omeškania 0,25% denne, zmenkového úroku 6%
ročne a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy).

Súčinnosťouod22.12.2015odvolacísúdprirozhodovanívpodobnýchveciachonárokochnavrhovateľa

vychádzal z vyššie citovanej právnej úpravy Zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.
99/1963 Zb. ( O.s.p.) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi inými aj zák. č. 191/1950 Zb..
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je preto v rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou,
kde pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného právneho názoru a nárok navrhovateľa pokiaľ sa
opieral o platnú zmenku, považoval za oprávnený vrátane príslušenstva.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že Zmluva o úvere zo dňa 9.6.2009 uzavretá medzi
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňou neobsahovala povinné údaje takejto zmluvy, v zmysle

príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch ( § 4 ods. 2 ),
keď neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky jej uplatňovania, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako
aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú percentuálnu mieru nákladov a

celkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťvypočítanúnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď mali byť tiež uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko však navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní výlučne nárok zo zmenky, odvolací súd postupujúc
v súlade s citovanou úpravou § 17 ods. 2 ZZŠ z úradnej povinnosti prihliadal najmä na všetky námietky,ktoré by odporca mohol uplatniť v súvislosti s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke, na základe
ktorej bola zmenka veriteľom vyplnená a následne indosovaná na navrhovateľa.

Odvolací súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na rubovej strane zmluvy o úvere, VPP obsahujú celkom 20 bodov
a nie sú osobitne podpísané odporcom. V prípade dohody o vyplnení zmenky nejde o individuálne
dohodnutú podmienku úverovej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úpravu § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento prípad (ku

dňu vystavenia zmenky), podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, ďalej zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore
s touto úpravou veriteľ nesmie prijať, pričom ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v tomto prípade vo VPP,
ktorá umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je ponechaná
na veriteľa a táto suma môže byť (a vo väčšine prípadov aj je) v čase vyplnenia v rozpore s touto
úpravou, je minimálne obchádzaním § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou, v záujme obstarania finančnej hotovosti pristúpi na

podmienkyveriteľabeztoho,abysasnimipodrobneoboznámil,resp.súmutietopodmienkypredložené
len ako VPP na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu
bolo aj v tomto prípade. Pri výklade vyššie citovanej úpravy § 4 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z.) je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné dospieť k takému výkladu, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola v tomto prípade

povinná postupovať tak, aby nedochádzalo z dôvodu zjavnému nepomeru dohodnutých zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľa ku vzniku škody na jeho strane a bola povinná pri vystavení
zmenky zabezpečujúcej splnenie spotrebiteľského úveru postupovať spôsobom, ktorý by odporcovi,
ako dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti nadobúdateľovi zmenky, ako proti pôvodnému veriteľovi.
Takáto povinnosť veriteľom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv vyplývaj aj z úpravy § 52 a nasl.

Občianskehozákonníka.ObchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.týmtospôsobomnepostupovala,
keď v dohode o zmenke uviedla, že odporca vystaví v jej prospech zmenku „na rad“, tzv. ordre zmenku,
a nie zmenku „nie na rad“ tzv. rekta - zmenku. V prípade zmenky „na rad“ je možné jednoduchým
prevodom zmenky sťažiť postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, keď pri
uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musí splniť podmienky v zmysle

citovaného § 17 ods. 1 ZZŠ (do 22. 12. 2015 nemal § 17 ZZŠ ods. 2 a 3). Ako už bolo uvedené, zmenku
pripravil veriteľ, ktorý mohol na zmenke uvedením poznámky „nie na rad“ indosáciu zmenky vylúčiť, čo
však neurobil.

Takýto spôsob vystavenia blankozmenky (bez poznámky „nie na rad“ a s uvedeným 0,25% úrokom

denne) a takýmto spôsobom vopred vo VPPÚ pripravená dohoda o jej vyplnení vo vzťahu k
spotrebiteľom, od ktorých nie je možné očakávať podrobnejšie poznatky o zmenkovom práve, je možné
hodnotiť aj ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. V Dohode o vyplnení zmenky
nie sú uvedené dostatočné informácie o tom, čo veriteľ do zmenky vyplní ako zmenkovú sumu, v
dohode uvedený údaj „bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému

vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“ je nepresný a nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, či bude dodržaná
citovaná úprava § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. platná v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a
vzhľadomajnato,ževzmluvechýbajúzákonompredpísanéúdajeoúročeníúveruaoročnejpriemernej
miere nákladov, na základe čoho by bol považovaný poskytnutý úver za úver bez úrokov a poplatkov,
je možné dohodu o vyplňovacom práve hodnotiť ako dohodu, v ktorej je obsiahnutý hrubý nepomer

v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku. Aj navrhovateľ, ako majiteľ
indosovanej zmenky musel podľa názoru odvolacieho súdu vedieť o tom, že zmenka bola vystavená v
súvislosti so spotrebiteľským úverom.

Postup zo strany pôvodného veriteľa, ktorý uzavrel spotrebiteľskú zmluvu je v rozpore aj s dobrými

mravmi, nakoľko zmenkový úrok 0,25% denne predstavuje sadzbu 91,25% ročne, čo je v hrubom
nepomere s poskytnutým plnením a aj vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne
a včas.Dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo VPPÚ považoval odvolací súd za neprimeranú zmluvnú
podmienku dohodnutú výrazne v neprospech dlžníka, pričom ako už bolo uvedené nebola táto zmluvná
podmienka osobitne dojednaná, a preto túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uvedená dohoda je

neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom ( § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. ).

Na základe uvedených záverov odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že Dohoda o
vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná. Aj keď neplatnosť Dohody

o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa ZZŠ, zakladá dôvodnú obranu dlžníka proti
povinnosti zaplatiť takúto zmenku, a to nielen pôvodnému veriteľovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju napokon
ani nemal prijať. Záväzok spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je podľa názoru odvolacieho
súdu neplatný, a pôvodný majiteľ zmenky nemohol preniesť na navrhovateľa, ako nadobúdateľa zmenky
práva zodpovedajúce neplatnému záväzku, teda práva, ktoré platne nenadobudol. Ako už odvolací súd
uviedol, samotná zmenka predložená navrhovateľom v konaní je platná, obsahuje všetky náležitosti

úpravy ZZŠ nevyhnuté pre platnosť zmenky, ako cenného papiera. Z vyššie uvedených dôvodov však
súd navrhovateľovi práva uplatnené zo zmenky voči odporkyni nepriznal. Keďže navrhovateľ si, ako to
opakovane v konaní zdôrazňoval uplatnil iba práva zo zmenky, odvolací súd dospel k záveru, že takéto
práva navrhovateľovi priznať nemôže, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a priznal odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná trovy odvolacieho konania vo výške
79,95 eur, t. j. jeden úkon právnej služby - súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu s vyjadrením k
odvolaniu 71,37 eur (§ 13 á ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 1 x náhrada režijného paušálu vo

výške 8,58 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.