Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/963/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206919
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814206919.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa L. P., bytom E. L., H. č. XXX/
X, v konaní zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova
č. 3 proti odporkyni N. P., bytom V., L. č. X/X, v konaní zastúpenej JUDr. Petrom Dolným, advokátom,
so sídlom Prievidza, Matice slovenskej č. 8 o zaplatenie 8298,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13C/118/2014-94 zo dňa 21. októbra 2015,
v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a
rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Na

odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne
zaplatenia sumy 8298,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8298,48 eura
od 03.07.2012 do zaplatenia s odôvodnením, že účastníci uzatvorili ako predávajúci kúpnu zmluvu
zo dňa 19.02.2008, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. 620
nachádzajúci sa na parc. č. 1792/2 a pozemkov parc. č. 1792/1, parc. č. 1792/2, parc. č. 1792/3 v kat.
úz. Nováky zapísané na LV č. 479 pre kat. úz. Nováky v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov

za kúpnu cenu, podľa textu zmluvy, 116.178,72 eura /3.500.000,- Sk/. Odporkyňa ale, bez vedomia
navrhovateľa, sa s kupujúcimi dohodla na kúpnej cene 132.755,68 eura /4.000.000,- Sk/, pričom
rozdiel v hodnote kúpnej ceny bol vo výške 16.596,96 eura /500.000,- Sk/. Tento rozdiel v kúpnej
cene sa dohodli odporkyňa s kupujúcimi zložiť do notárskej úschovy a po splnení podmienok mali
byť vyplatené odporkyni. Navrhovateľ uviedol, že ako spoluvlastník predávaných nehnuteľností má
nárok na zaplatenie polovice z celej kúpnej ceny, teda aj z časti vo výške 16.596,96 eura uhrádzanej

formou notárskej úschovy. Konaním odporkyne mu tak bola spôsobená škoda vo výške 8298,48 eur.
Poukázal na to, že sa s odporkyňou vo veci zamlčanej časti kúpnej ceny nijako nedohodol, pričom
odporkyňa porušila svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z vyporiadania sa zo získanej časti kúpnej ceny
vo výške 16.596,96 eura voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi predávaných nehnuteľností, a to v
1/2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že navrhovateľ a odporkyňa boli manželmi od
11.01.1975 do 12.03.2008, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Prievidza zo dňa 14.02.2008 č. k. 16C/5/2008-12. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2008
predali navrhovateľ a odporkyňa ako predávajúci vyššie uvedené nehnuteľnosti v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve kupujúcim I. P. a Miriam P. ako kupujúcim do ich podielového spoluvlastníctva každému
v 1/2 za dohodnutú kúpnu cenu 3.500.000,- Sk /116.178,72 eur/. Kúpna cena podľa predmetnej kúpnej
zmluvy mala byť kupujúcimi zaplatená predávajúcim do 20.03.2008 tak, že suma 1.750.000,- Sk mala
byť vyplatená na účet navrhovateľa č. 4310858/6500 a suma 1.750.000,- Sk mala byť vyplatená na

účet odporkyne č. 0373172032/0900. Predmetná kúpna cena bola navrhovateľovi a odporkyni zaplatená
kupujúcimi riadne a včas. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. Eleonóry Kokindovej zo dňa 30.01.2008vyplýva, že I. P. vložil na účet notárskej úschovy finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk, za
účelom ich vydania N. P. /odporkyne/ po podpísaní kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi L.
P. /navrhovateľ/ a N. P. /odporkyňa/ a kupujúcimi I. P. a R. P., predmetom ktorej sú vyššie uvedené

nehnuteľnosti. Finančné prostriedky mali byť vydané N. P. /odporkyni/ na účet č. 0372311467/0900. Z
výpisu z účtu č. 0372311467/0900 vyplýva, že finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk z notárskej
úschovy notárky JUDr. Kokindovej boli vyplatené na tento účet dňa 25.02.2008. Predmetný účet bol
vedený na meno L. R., J. R. a disponentmi na tomto účte boli L. R. a J. R.. Dňa 13.03.2008 previedla L.
R. sumu 450.000,- Sk na účet č. 0373172032/0900, ktorý bol vedený na meno L. R. a bol zriadený dňa

18.02.2008 /zrušený dňa 27.01.2010/ a disponentmi k tomuto účtu boli Vanda R. a N. P. /odporkyňa/.
Dňa 02.07.2012 navrhovateľ podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Prievidza na odporkyňu,
že ho uviedla do omylu, a to tým, že sa dohodli po rozvode ich manželstva na predaji spoločných
nehnuteľností za sumu 3.500.000,- Sk, pričom polovica kúpnej ceny mali pripadnúť navrhovateľovi a
druhá polovica odporkyni, no kupujúci po dohode s odporkyňou zaplatili za predmetné nehnuteľnosti
sumu 4.000.000,- Sk. Sumu 500.000,- Sk odporkyňa pred ním zatajila, čim navrhovateľ prišiel o sumu

250.000,- Sk. Trestné konanie bolo vedené na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-580/OEK-PD-2012.
Okresná prokuratúra Prievidza uznesením zo dňa 27.09.2013 sp. zn. 2 PV 569/12/3307 trestné stíhanie
N. P. /odporkyne/ zastavilo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, lebo nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rovnakého názoru bola aj Krajská prokuratúra
Trenčín, ktorá uznesením zo dňa 21.10.2013 1 Kpt 2407/12-13 sťažnosť L. P. /navrhovateľa/ proti

uzneseniu OP Prievidza zo dňa 27.09.2012 sp. zn. 2 Pv 569/12/3307-45 zamietol, pretože nebola
dôvodná. Navrhovateľ listom zo dňa 19.02.2014 vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 8298,48 eura
titulom náhrady škody najneskôr do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola doručená odporkyni dňa
06.03.2014. Odporkyňa listom zo dňa 31.03.2014 oznámila navrhovateľovi, že jeho výzvu neakceptuje,
nakoľko mu žiadnu škodu v sume 8298,48 eura nespôsobila. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol,

že všetko okolo predaja vybavovala odporkyňa s ich dcérou. Potvrdil, že pred tým boli s odporkyňou
dohodnutý, že predmetný dom predajú za 4 milióny Sk. S kúpnou cenou 3,5 milióna Sk súhlasil a
pripravenú kúpnu zmluvu podpísal. Tak po 2-3 rokoch išiel za svojím bývalým zaťom, ktorý mu predložil
originál notárskej zápisnice spísanej u JUDr. Kokindovej. Po prečítaní notárskej zápisnice navštívil
odporkyňu, žiadal ju o vysvetlenie a zároveň aj o vyplatenie peňazí. Odporkyňa vo svojej výpovedi

uviedla, že s predajom súhlasila len pre to, že navrhovateľ súhlasil s darovaním 500.000,- Sk dcére.
Na otázku súdu, kedy fakticky darovala odporkyňa sumu 500.000,- Sk dcére, odporkyňa uviedla, že
darovaciu zmluvu podpísala a pripravila niekedy v apríli a máji 2008, po tom, čo jej bola vyplatená
polovica kúpno-predajnej ceny a po tom čo si kúpila byt. Podľa toho, koľko jej ostalo peňazí, naraz
spísala darovaciu zmluvu tak ohľadom spoločných peňazí vo výške 500.000,- Sk, ako aj darovaciu

zmluvu o sume 600.000,- Sk, ktorú darovala ona dcére zo svojej polovice kúpno-predajnej ceny domu.
Prvý krát ju navrhovateľ vyzval na vrátenie polovice zo sumy 500.000,- Sk, teda sumy 250.000,- Sk v
júli 2012. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou o darovaní nejakých finančných
prostriedkov z prípadného predaja domu rozprával ešte pred rozvodom manželstva. Aj keď uviedol,
že to bolo čisto v hypotetickej rovine. Nehovorili o žiadnej konkrétnej sume v prípade darovania. Aj

neskôr vo výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou a dcérou o darovaní finančných prostriedkov z predaja
rodinného domu bavili a o tomto mienenom darovaní vedela aj dcéra L.. Sám jej to spomínal. Uviedol
však, že teraz nesúhlasí s darovaním, nakoľko sa dcéra správa k nemu zle, najmä v tom období nebol
pre ňu nič. Prečo by jej mal niečo dávať, keď sa ku nemu takto správa. Opätovne vo svojej výpovedi
potvrdil, že dcére povedal v čase, keď boli ich vzťahy dobré, že samozrejme v prípade predaja domu,

jej niečo darujú. Svedkyňa L. R., dcéra navrhovateľa a odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že sumu
500.000,- Sk dostala od oboch rodičov z kúpno-predajnej ceny z predaja ich domu. Na tieto peniaze
si navrhovateľ spomenul až po niekoľkých rokoch. Uviedla, že odporkyňa súhlasila s predajom domu
až po tom, čo navrhovateľ súhlasil s tým, že určitá čiastka z predaja domu pôjde jej. Peniaze boli
prevedené na jej spoločný účet, ktorý mala s vtedy ešte manželom, po podpise predmetnej kúpnej

zmluvy. Uviedla, že písomná darovacia zmluva medzi ňou a odporkyňou, ktorá sa týkala aj uvedených
500.000,- Sk formálne bola spísaná po tom, čo jej mama daroval zo svojich prostriedkov sumu 600.000,-
Sk. Potvrdila, že aj kupujúci boli oboznámení o tom, že časť kúpnej ceny pôjde jej ako dar, keďže to
išlo formou notárskej úschovy. Nevedela kedy presne boli kupujúci o tejto dohode rodičov informovaný
prvý krát. Zotrvala na tom, že kúpna cena za predaný dom v Novákoch bola 4.000.000,- Sk a že sa

navrhovateľ s odporkyňou dohodol, že suma 500.000,- Sk jej bude z tohto predaja darovaná. Takáto
dohoda bola medzi navrhovateľom a odporkyňou ešte pred predajom predmetného rodinného domu,
keďže navrhovateľ vedel, že inak by odporkyňa s predajom rodinného domu nesúhlasila. Poukázala
na to, že notárska úschova na vyplatenie sumy 500.000,- Sk bola urobená ako zábezpeka pre ňu, abyexistovala istota, že navrhovateľ jej uvedenú čiastku aj reálne vyplatí. Svedok I. P. vo svoje výpovedi
potvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil od navrhovateľa a odporkyne za kúpnu cenu 4.000.000,- Sk.
Uviedol, že pri prvej ohliadke nehnuteľností bola uvedená kúpna cena celej nehnuteľnosti 3,5 milióna

Sk. Hneď pri prvej ohliadke prejavili záujem kúpiť túto nehnuteľnosť za 3,5 milióna Sk. Oboznámil
odporkyňu s tým, že si na kúpu tejto nehnuteľnosti musí vybaviť úver, ktorý si následne začal vybavovať
vo VÚB banke. Dal vypracovať aj znalecký posudok na túto nehnuteľnosť, no VÚB banka mu úver
neschválila. Neskôr si začal vybavovať úver v ČSOB. Počas tohto vybavovania hypotekárneho úveru
mu odporkyňa volala, že predmetný dom nepredá a že ak ho predá, tak za 4 mil. Sk. Uviedla, že chce

z tohto domu dať dcére L. podiel. Vtedy prvý krát vyžadovala zloženie zálohy 500.000,- Sk, ak sa
rozhodneme pre kúpu. Keďže mal investované prostriedky do znaleckého posudku a mal rozbehnutý
proces schválenia úveru v ČSOB banke, so zložením zálohy súhlasil, avšak nesúhlasil s tým, aby jej
zálohu vyplatil v hotovosti do ruky. Išli za právnikom JUDr. Kokindom, ktorý ako riešenie navrhol zloženie
sumy do depozitu u notárky JUDr. Kokindovej za podmienok, že ak bude podpísaná kúpna zmluva na
predmetnú nehnuteľnosť, finančné prostriedky budú vyplatené odporkyni na účet. Takto to aj urobili.

Sumu 500.000,- Sk odporkyňa zdôvodňovala tým, že sú to peniaze určené Vande ako podiel z domu.
Potvrdil, že sa s navrhovateľom videl prvý krát pri podpise kúpnej zmluvy. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či
bola suma 500.000,- Sk zložená pre dcéru L. po dohode s navrhovateľom, resp. bez jeho vôle. Potvrdil,
že suma 500.000,- Sk bola to skladaná do notárskej úschovy za účelom výplaty týchto prostriedkov
dcére L. ako záloha na kúpnu cenu. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 143, § 145 ods. 1, §

40a a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po
vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporkyni nárok na
zaplatenie sumy 8298,48 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Splnenie predpokladov pre
vznik zodpovednosti odporkyne za škodu, ktorú mala spôsobiť navrhovateľovi, navrhovateľ odvodzoval

od nesplnenia povinnosti odporkyne vyplývajúcu jej z vyporiadania sa zo získanej časti kúpnej ceny
vo výške 16.596,96 eura voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi predávaných nehnuteľností a to
v podiele 1/2. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu, keď najmä nepreukázal protiprávny úkon, resp. protiprávnosť namietaného právneho úkonu,

ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody odporkyňou navrhovateľovi. Aj súd v tomto konaní, tak ako
Okresná prokuratúra Prievidza v konaní vedenom na OR PZ Prievidza ČVS: ORP-580/OEK-PD-2012,
dospel k záveru, že celá kúpna cena, ktorú zaplatili kupujúci za predávané predmetné nehnuteľnosti
navrhovateľovi a odporkyni ako predávajúcim, t. j. suma 4.000.000,- Sk patrila do BSM navrhovateľa a
odporkyne. Pričom v zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že z právnych úkonov týkajúcich

sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, t. j. zaplatením časti
kúpnej ceny za nehnuteľnosť v sume 500.000,- Sk, ktorá patrila do BSM, prostredníctvom notárskej
úschovy v prospech odporkyne v čase, keď boli navrhovateľ a odporkyňa ešte manželia, kupujúci
splnili svoj záväzok voči obom predávajúcim ako manželom, aj keď plnili na účet dcéry účastníkov
konania podľa pokynov odporkyne. Keďže manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo právoplatne

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.02.2008 č. k. 16C/5/2008-13 až dňa
12.03.2008 /kedy nadobudol rozsudok právoplatnosť/, až týmto dňom došlo k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne. Do dňa 12.03.2008 preto pre všetky právne úkony tak
navrhovateľa, ako aj odporkyne týkajúce sa spoločných vecí platí ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v

ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Avšak nejde o
absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ale v zmysle § 40a OZ o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu, t. j. právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je
vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti
nedovolá, a to v lehote 3 rokov odkedy bol právny úkon urobený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk z notárskej úschovy notárky JUDr. Kokindovej boli vyplatené
na účet č. 0372311467/0900 dňa 25.02.2008. Predmetný účet bol vedený na meno L. R., J. R. a
disponentmi na tomto účte boli L. R. a J. R.. Dňa 13.03.2008 previedla L. R. sumu 450.000,- Sk na
účet č. 0373172032/0900. Účet č. 0373172032/0900 bol vedený na meno L. R., pričom bol zriadený
dňa 18.02.2008 a disponentmi k tomuto účtu boli L. R. a N. P. /odporkyňa/ s tým, že na tento účet

bola kupujúcimi vyplatená aj polovica kúpnej ceny z predaja predmetných pre odporkyňu. Súd mal
za preukázané, že finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk, ktoré boli I. P. zložené do notárskej
úschovy a mali byť odporkyni vyplatené po podpise predmetnej kúpnej zmluvy na ňou označený účet,
predstavovali časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti evidované na LV č. 479 pre kat. úz. Nováky, ktoré bolipredmetom kúpnej zmluvy podpísanej navrhovateľom a odporkyňou ako predávajúcimi a I. P. a R. P. ako
kupujúcimi dňa 19.02.2008, a to tú časť, ktorá nebola zahrnutá do kúpnej ceny dohodnutej v predmetnej
kúpnej zmluve zo dňa 19.02.2008. Teda išlo o finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM navrhovateľa

a odporkyne. Zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tieto finančné
prostriedky boli darom navrhovateľa a odporkyne zo spoločných prostriedkov ich dcére L. R., pričom
tento úkon bol urobený za manželov odporkyňou v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa
25.02.2008. K darovaniu predmetných finančných prostriedkov došlo faktickým prevodom finančných
prostriedkov na účet dcéry L. z notárskej úschovy po splnení podmienok na ich výplatu a podľa pokynov

odporkyne. Keďže navrhovateľ popiera v tomto konaní, že by vedel o týchto prostriedkoch a o samotnom
darovaní sumy 500.000,- Sk z predaja predmetného rodinného domu ich dcére, urobila odporkyňa
tento právny úkon týkajúci sa spoločných vecí patriacich do BSM /darovanie finančných prostriedkov
v sume 500.000,- Sk dcére dňa 25.02.2008; písomnú darovaciu zmluvu uzavretú medzi odporkyňou a
ich dcérou na sumu 1,1 milióna Sk dňa 30.05.2008 považoval súd v časti sumy 500.000,- Sk len za
písomné potvrdenie o faktickom darovaní sumy 500.000,- Sk navrhovateľom a odporkyňou dcére ešte

dňa 25.02.2008, pričom darovanie sumy 500.000,- Sk z predaja predmetných spoločných nehnuteľností
navrhovateľom a odporkyňou ich dcére L. vyplýva aj z výpovede svedka I. P., ktorý potvrdil, že vedel, že
finančné prostriedky ním uložené do notárskej úschovy u notárky JUDr. Kokindovej sú určené pre dcéru
účastníkov konania z predaja nehnuteľností/ v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez súhlasu
navrhovateľa. Keďže darovanie sumy 500.000,- Sk nie je bežnou vecou a odporkyňa nepreukázala,

že by mala súhlas navrhovateľa s darovaním predmetnej sumy ich dcére, platí, že tento úkon je len
relatívne neplatný podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a OZ. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné
úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný
a súd bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu

neplatnosť. Keďže sa navrhovateľ relatívnej neplatnosti v zákonnej trojročnej lehote od urobenia tohto
právneho úkonu nedovolal, darovanie finančných prostriedkov v sume 500.000,- Sk z majetku v BSM
dcére účastníkov konania je platné. Teda neexistuje žiaden protiprávny úkon odporkyne, ktorým mala
odporkyňa spôsobiť navrhovateľovi škodu v sume 8298,48 eura. Keďže neexistuje protiprávny úkon,
nemohla navrhovateľovi vzniknúť ani škoda na základe protiprávneho úkonu, ktorej náhrady sa v tomto

konaní domáha. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, a
preto ho v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vyhradil na dobu do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd okrem toho dospel na základe vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci
uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou odpredali rodinný dom kupujúcim I. P. a R. P. za kúpnu cenu 116.178,72
eur /3.500.000,- Sk/, pričom skutočná kúpna cena bola 4.000.000,- Sk a jej časť v sume 500.000,- Sk
kupujúci I. P. zložil do notárskej úschovy ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Táto časť kúpnej ceny
bola potom vydaná, prevedená na účet, ktorého odporkyňa nebola ani majiteľkou ani disponentom.

Navrhovateľnamietatvrdeniaodporkyneotom,ževedelonavýšeníkúpnejcenyasúhlasilstým,žečasť
kúpnej ceny v sume 500.000,- Sk účastníci darujú dcére. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že o navýšení
kúpnej ceny nevedel potvrdzuje aj výpoveď svedka I. P.. Na zastieranie skutočnej kúpnej ceny nebol
žiadny dôvod, jedine zamlčanie časti kúpnej ceny pred navrhovateľom. Navrhovateľ sa navýšení kúpnej
ceny a zložení sumy 500.000,- Sk do notárskej úschovy dozvedel až v roku 2012, kedy mu notársku

zápisnicu odovzdal J. R.. Navrhovateľ nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že vyplatením časti
kúpnej ceny 500.000,- Sk z notárskej úschovy na účet dcéry účastníkov došlo k faktickému darovaniu
týchto prostriedkov dcére účastníkov. Medzi základné náležitosti darovania patrí jednak odovzdanie
daru obdarovanému a potom obojstranný prejav vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu. Samotný prevod
peňažných prostriedkov toto nespĺňa. Aj z notárskej zápisnice je zrejmé, že úschova bola dojednaná

medzi odporkyňou a I. P. a za splnenia stanovených podmienok mala byť uschovaná suma vyplatená
odporkyni, na účet, ktorého majiteľom bola dcéra účastníkov. Peňažné prostriedky sa teda vyplácali v
prospech odporkyne a účet dcéry účastníkov bol len platobným miestom. Okrem toho majiteľom účtu
bol aj vtedajší manžel dcéry účastníkov. Darovacia zmluva medzi odporkyňou a dcérou účastníkov
bola uzatvorená až dňa 30.05.2008, teda po zániku BSM účastníkov konania. Ak sa aj navrhovateľ s

odporkyňou rozprával pred rozvodom o tom, že by časť kúpnej ceny darovali dcére, tieto rozhovory boli
len dôkazom istého zámeru, ktorý ale navrhovateľ nikdy nerealizoval. Navrhovateľ sa teda domnieva,
že odporkyňa pred navrhovateľom zamlčala časť dojednanej kúpnej ceny za predaný spoločný rodinný
dom v sume 500.000,- Sk, na polovicu ktorej sumy by mal navrhovateľ nárok a túto následne darovaladcére účastníkov Vande, čím navrhovateľovi spôsobil škodu 8.298,48 eur. Navrhovateľ preto navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý prvostupňový rozsudok tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Podľa nej súd prvého stupňa vykonal vo veci podrobné

dokazovanieanajehozákladedospelksprávnymskutkovýmzisteniam,ktoréajsprávneprávneposúdil.
Odporkyňa trvá na tom, že navrhovateľ vedel o skutočnej kúpnej cene predmetných nehnuteľností a
súhlasil s tým, že oni ako predávajúci si rozdelia časť kúpnej ceny vo výške 3.500.000,- Sk a zvyšnú časť
500.000,- Sk darujú dcére. Sám navrhovateľ pred súdom potvrdil, že obaja mali spoločnú vôľu darovať
finančné prostriedky dcére. Odporkyňa túto dohodu manželov realizovala. Tieto skutočnosti súd prvého

stupňa správne posúdil, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázať všetky predpoklady
vzniku škody, ktorej náhrady sa domáhal, najmä nepreukázal protiprávny úkon odporkyne, ktorým malo
dôjsť ku vzniku škody. Odporkyňa popiera, žeby navrhovateľovi spôsobila škodu, darovaním peňažných
prostriedkov dcére bola prejavená vôľa oboch účastníkov. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a jej priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. z dôvodov

uplatnených v odvolaní navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdiť.
Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2

O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:
Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatnil dva odvolacie dôvody. Jednak odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p. týkajúci sa skutkových zistení, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po
právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Takýto
odvolací dôvod je naplnený, ak skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd bral do úvahy
skutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlipočas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom
hodnotení dôkazov.

V tomto prípade odvolací súd naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nezistil. Skutkové zistenia tak ako ich
uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku majú oporu vo vykonanom dokazovaní
a všetky skutočnosti, na ktoré súd prvého stupňa poukázal a ktoré po právnej stránke hodnotil vyplynuli
z dokazovanie, ktoré vo veci vykonal.

Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci /§ 205
ods. 2 písm. f/)O.s.p./. Takýmto sa rozumie pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový
stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne aplikoval
správnu právnu normu, ale jej obsahoval interpretoval nesprávne, alebo tiež právnu normu interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Ani tento odvolací dôvod nebol podľa odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci naplnený. Súd prvého
stupňa na posúdenie zisteného skutkového stavu použil správne právne normy, ich obsah správne
interpretoval a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval. Je nepochybné, že kúpna cena za
predmetné nehnuteľnosti, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrila v celej
výške4.000.000,-Skdobezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov.Vkonaníbolopreukázané,žečasť

tejto kúpnej ceny v sume 500.000,- Sk odporkyňa darovala dcére účastníkov. Ako správne vyhodnotil
súd prvého stupňa odporkyňa k právnemu úkonu darovania uvedených peňažných prostriedkov,
ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nemala súhlas navrhovateľa, druhého
bezpodielového spoluvlastníka, pričom je nevyhnutné súhlasiť s tým, že takýto úkon presahoval rámec
tzv. bežných vecí a preto odporkyňa k svojmu právnemu úkonu darovania tento súhlas navrhovateľa

potrebovala. Súd prvého stupňa správne vyložil, že takýto právny úkon /dispozícia so spoločným
majetkom presahujúca rámec bežnej veci bez súhlasu jedného z bezpodielových spoluvlastníkov/
zákon sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu /§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, avšak ide o
neplatnosť relatívnu /§ 40a Občianskeho zákonníka/. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonupotom spočíva v tom, že právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. V danej právnej veci nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že by sa navrhovateľ neplatnosti právneho úkonu darovania 500.000,- Sk odporkyňou

dcére účastníkov účinne dovolal a preto je potrebné tento právny úkon považovať stále za platný.
Uvedený dar tak nemožno hodnotiť ako protiprávny úkon zo strany odporkyne, ktorý by zakladal
navrhovateľovi právo na náhradu škody, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha.
Nauvedenýchzáverochničnemeníaninavrhovateľomvodvolanínamietanáskutočnosť,žekdarovaniu
peňažných prostriedkov malo dôjsť až 30.05.2008 /s ktorým záverom navrhovateľa ostane odvolací

súd rovnako ako súd prvého stupňa nesúhlasí/. Dátum uzatvorenia darovacej zmluvy /pri zistení, že k
darovaniunepochybnedošlo/bybolvtomtoprípadeprávnevýznamnýlenzdôvoduposúdeniaprípadnej
námietky premlčania úkonu, ktorým by sa navrhovateľ dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
V tejto veci však žiadna takáto námietka vznesená nebola, čo však ani nebolo dobre možné, pretože
v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by sa navrhovateľ relatívnej neplatnosti právneho úkonu
darovania niekedy dovolával. Za takéto dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemožno

považovať vyjadrenie navrhovateľa vo výpovedi pred súdom prvého stupňa, že teraz s darovaním
nesúhlasí /zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.01.2015 - č.l. 52 a nasl. spisu/. Aby dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu bolo účinné, teda aby „zneplatnilo“ právny úkon, musí byť adresované
všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu. Tu by sa tak navrhovateľ mal dovolávať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu darovania tak voči odporkyne ako darkyni ako aj voči svojej dcére ako

obdarovanej. Dcéra účastníkov konania však účastníkom tohto súdneho konania nebola a vyjadrenie
navrhovateľa v jeho účastníckej výpovedi v konaní, že s darovaním nesúhlasí, tak nemožno chápať
ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj voči dcére účastníkov. Žiadny ďalší úkon,
ktorýmbysanavrhovateľdovolávalrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonudarovaniavkonanítvrdenýani
preukázaný nebol. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu darovania peňažnej sumy 500.000,- Sk odporkyňou dcére účastníkov nedovolal a preto
je potrebné hľadieť na tento právny úkon ako na platný.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/ v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

Podľa § 428 CSP sa v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/.