Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/724/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200715
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200715.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: AB 1B.V., registračné číslo 560
07 043 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie Piešťany, Teplická č. 7434/147, sídlo
kancelárie Trenčín, Piaristická č. 707/25, IČO 47234679, proti odporkyni: V. X., bytom W., E. cesta č.

XXXX/XC, o zaplatenie 732,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2015, č. k. 15C/18/2015 -69, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 732,68 eur s
príslušenstvom. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že dňa 3.1.2012 uzavrela spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a odporkyňa
úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 800 eur s celkovou čiastkou splatnou
spotrebiteľom1946,40eursmesačnousplátkou34,90eur,počtomsplátok60,ročnouúrokovousadzbou

36,94%, RPMN 50,7 - 53,7%, priemernou hodnotou RPMN 26,1%, poplatkom za vedenie účtu 2,49
eur. Súčasťou zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. -
hotovostný úver. Veriteľ vyzýval odporkyňu k zaplateniu celého dlhu 901,82 eur do 15 dní od dourčenia
výzvy s tým, že zosplatnil celý úver. Z výpisu z čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa
vyčerpala úver 800 eur dňa 4.1.2012, následne úver splácala, do omeškania sa dostala už pri splátke
splatnej 25.7.2012acelkovozaplatilaveriteľovi733,64eur.Tietoplatbyzapočítalveriteľnaúhraduistiny

103,14 eur, úhradu upomienok 12 eur, poplatku za vedenie účtu 39,84 eur, úroku 435,96 eur, poistenia
43,90 eur, upomienok 93,80 eur, upomienok 5 eur. Oznámením z 15.11.2014 oznamovala advokátska
kancelária navrhovateľa odporkyni postúpenie pohľadávky Home Credit Slovakia vzniknuté z úverovej
zmluvy z 3.1.2012 na navrhovateľa, a to na základe zmluvy z 12.9.2012. Ďalej bola odporkyňa vyzvaná
k zaplateniu dlhu 847,82 eur. Súd vyzýval navrhovateľa, aby k pojednávaniu dokladoval postúpenie
pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa vzhľadom na nesúlad dátumu o zmluve o postúpení

pohľadávky v návrhu a v oznámení, ktoré je prílohou k návrhu, navrhovateľ bol vyzvaný k predloženiu
zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s preukázaním postúpenia predmetnej pohľadávky. Z písomného
vyjadrenia navrhovateľa z 30.3.2015 vyplýva, že podľa navrhovateľa listinné dôkazy priložené k návrhu
preukazujú vecnú aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, preto výzva súdu na doplnenie dôkazov a
predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok je nedôvodná.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, súd návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberalopodstatnenosťou uplatneného nároku. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči
odporkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.8.2013, v oznámení o postúpení pohľadávky
však oznamuje odporkyni,ženadobudolpohľadávkuzmluvouopostúpenípohľadávkyz12.9.2012.Súd

vyzýval navrhovateľa na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu
postúpenia pohľadávky, predovšetkým či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej
úverovej zmluvy, pretože súdu je známe z úradnej činnosti, že navrhovateľ uvádza v návrhoch na začatie
konania i taký dátum postúpenia pohľadávky, ktorý časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej
zmluvy. Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpenie je určité,

zrozumiteľnéačiúdajevňomuvedenézodpovedajúvskutočnostiakovzmluveopostúpenípohľadávky.
Pokiaľ navrhovateľ argumentuje, že preukázal v súdnom konaní aktívnu legitimáciu listinným dôkazom,
a to oznámením o postúpení pohľadávky z 15.11.2014, ktoré oznámenie vykonal aj ako splnomocnený
zástupca pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd udáva, že uvedený
následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda odporkyni. Navrhovateľ opätovne v oznámení súdu
udáva text „Oznámenia o postúpení pohľadávky s dátumom postúpenia 29.8.2013“, ktorý dátum sa

však v priloženom listinnom dôkaze nenachádza, pretože v písomnom oznámení je údaj o postúpení
pohľadávky na základe zmluvy z 12.9.2012 a v liste navrhovateľa z 30.3.2015 sa uvádza údaj o zmluve
o postúpení pohľadávky z 29.8.2013, preto je zjavné, že sám navrhovateľ nemá „jasno“, kedy bola
predmetná úverová zmluva postúpená. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak
postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Je

pravdou, že odporkyňa postúpenie ako také nenamietala, pretože je v konaní pasívna. Súd však vyzval
navrhovateľa na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že navrhovateľ uplatňuje právo
zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci poskytovanej súdnej
ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo môže učiniť len pri
predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok NS SR v obchodnej

veci 4 Obo 210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi a nie je aplikovateľný aj
na spotrebiteľský spor. V zmysle § 53 ods. 3 písm. b/ Občianskeho zákonníka dodávateľ nesmie
previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa.
Podľa tohto ustanovenia tak nesmie urobiť vtedy, ak by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo
zabezpečenie pohľadávky. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd mohol v spotrebiteľskej veci

označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným ustanovením zákona,
už i s ohľadom na to, že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už zo zmluvy, alebo i
z príslušenstva pohľadávky a trov konania by situovaním nového veriteľa v inom štáte sa zhoršila
vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu celej
pohľadávky a celého príslušenstva, keď navrhovateľ uplatňuje častokrát napríklad i zmluvnú pokutu,

budúce zmluvné úroky a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v deň uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok z 29.8.2013 /ako tvrdí navrhovateľ v návrhu a v jeho liste z 30.3.2013,
nie v písomnom oznámení, ktoré doručoval odporkyni/ zároveň vyzýval pôvodný veriteľ Home Credit
Slovakia a.s. odporkyňu listom z 29.8.2013 /č.l. 32 spisu/ k splateniu celého dlhu na jeho účet bez
toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka

i na možnosť exekučného konania. I uvedená skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia
pohľadávky, jej rozsahu, pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý dlh“, a preto je
významnéposúdenieakúsplatnúpohľadávkuvôbecmoholpôvodnýveriteľnanavrhovateľapostupovať,
t.j., či len neuhradené splátky, alebo celý zosplatnený úver už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri
využití práva podľa § 565 OZ dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní stále

zostáva nepreukázané, kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo
pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo odporkyni oznámené postúpenie pohľadávky správne.

Z uvedených dôvodov súd zmietol návrh navrhovateľa, pretože navrhovateľ nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom

konania. Samotným nárokom navrhovateľa sa preto súd nezaoberal.

V konaní bola úspešná odporkyňa, trovy konania však neuplatnila, preto súd v súlade s § 142 ods. 1
O.s.p. rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu
vyhovieť. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm.f) O.s.p., rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. - okresný súd nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav a účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Svoje odvolanie
odôvodnil tým, že závery súdu prvého stupňa pokladá navrhovateľ za neuralgické body odvolacieho
konania a absolútne sa s nimi nestotožňuje. Konajúci súd v podstate podporil argumentáciu odporcu o
možnosti založiť aktívnu ecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom "Oznámením
o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi", konajúci súd nemal za preukázané, že

tento hmotnoprávny úkon sa dostal do dispozičnej sféry odporcu, keďže z dokazovania vyplynulo, že
odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Citoval z uznesenia ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

V uznesení NS SR 6Cdo 214/2011 sa uvádza - Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak
sa v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/
žalobcu, t. j. vecná legitimácia má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti
súdu v zmysle § 5 O.s.p., ako aj z postupu konajúceho súdu uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p.,
a teda nie je podmienkou konania. V tomto prípade navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia ohľadne

svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu
"Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb." a
bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - "Poštový podací hárok", ktorý osvedčuje právnu
skutočnosť, že "Oznámenie o postúpení pohľadávky" bolo zaslané na adresu odporkyne, ktorú uviedla
ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy č. 4112177984 zo dňa 03.01.2012. Počas trvania zmluvných

vzťahov môže dôjsť k zmene "miesta zdržiavania dlžníka", a preto predvídavo k žalobe pripojil ako
prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda okrem toho, že predmetné "oznámenie" je listinný
dôkaz z pohľadu teórie práva, je to aj hmotnoprávny úkon. Konajúci súd nemôže urobiť sporným
to, že návrh spolu s prílohami doručil do vlastných rúk odporkyni, a teda nesporne najneskôr, týmto
okamihom je voči odporkyni účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je

prílohou návrhu,atedaprerozsudokjerozhodujúci stavvčasejeho vyhlásenia,t.j. stav,kedydlžníkovi
nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Odvolanie proti
rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V neposlednom

rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu prvého stupňa, keďže žalobca právne relevantným
spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi s ohľadom na nižšie uvedené.
Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho právneho názoru potrebné posudzovať v zmysle § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.

je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície. Je tým treba rozumieť konkrétnu
možnosťadresátazoznámiťsasjemuadresovanýmprávnymúkonom.Právnateóriaasúdnapraxtakou
možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie
prípady, keď doručením listu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho domácnosti či do
jeho poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.

Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal
objektívnu príležitosť tak urobiť (Nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu prvého
stupňa o tom, že relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi,
nemá oporu v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy,

ktorá upravuje právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V
tomto prípade navrhovateľ uniesol bremeno tvrdenia, keď v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového
veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, lebo
pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že

jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry
žalovaného dlžníka.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.Krajský súdakosúdodvolacívecpreskúmalpodľa §212ods.1O.s.p.zdôvodovuplatnenýchvodvolaní
navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Prvostupňový súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia,
a.s. proti odporkyni uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Navrhovateľ takýto záver vo svojom
odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj
podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo odporkyni cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže
ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.
Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
navrhovateľovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane
navrhovateľa alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu je imanentnou súčasťou
súdneho konania /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/. Odvolací súd nerozporuje,
že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však

preukázaniazmluvyopostúpenípohľadávkynedožadovaldlžník-odporkyňaalekonajúcisúdzaúčelom
overenie navrhovateľom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Táto jeho žiadosť bola navyše odôvodnená
skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré mohli u konajúceho súdu prvého stupňa
dôvodne vyvolať pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, navrhovateľ v návrhu na začatie
konania uvádza dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky /29.8.2013/ v rozpore s dátumom

uvedenom v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2014 /12.9.2012/. Za tohto stavu bolo
úplne namieste, že konajúci súd prvého stupňa požadoval od navrhovateľ preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, patrila by jej náhrada trov podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej právo na náhradu
trov konania nemohol odvolací súd priznať.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .