Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201784
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413201784.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. V., nar.
XX. XX. XXXX, T. V., nar. XX. XX. XXXX, obidve deti bytom ako matka, obidve zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka - R.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. H. XX, A. nad Q., v konaní právne zastúpená JUDr. Jozefom Borisom,
advokátom so sídlom Belehradská 1, Bratislava, adresa na doručenie E. Belluša 18, Piešťany, otec -

N. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X XXX/XX, A. v konaní zastúpený Advokátska kancelária Líška
& Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživnéhoaúpravustykuotcasmaloletýmideťmiaonávrhuotca,oodvolanímatkyaotcaprotirozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6 P 14/2013-1077 zo dňa 07. 12. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6 P 14/2013-1077 zo dňa 07. 12. 2015 vo výrokoch
III., V., VI, VII, VIII, z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol tak, že :
I. Konanie v časti návrhu matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti za obdobie od 01.11.2009
do 30.09.2010 a konanie v časti návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX
o sumu prevyšujúcu 160,- Eur mesačne za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2014 a na mal. T. V., nar.
22.05.2005 o sumu prevyšujúcu 160,- Eur mesačne za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2015 z a s

t a v u j e .
II. Konanie o návrhu otca na úpravu styku s oboma maloletými deťmi N. V., nar. XX.XX.XXXX a T. V.,
nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .
III. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.11.2007 č. k. 16C/91/2007-37 tak, že
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.10.2010
do 31.08.2014 sumou 130,- Eur mesačne a od 01.09.2014 do budúcna sumou 160,- Eur mesačne a

na výživu mal. T. Krahulcovej, nar. 22.05.2005 za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2011 sumou 110,-
Eur mesačne, za obdobie od 01.09.2011 do 31.08.2015 sumou 120,- Eur mesačne a od 01.09.2015 do
budúcna sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
V. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
VI. Zročné výživné na mal. N. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie mesiacov október XXXX až december

2015 vo výške 2.370,- Eur je otec p o v i n n ý do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukázať
na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ktorá ho otcovi oznámi do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.

VII. Zročné výživné na mal. T. V., nar. 22.05.2005 za obdobie mesiacov október 2010 až december
2015 vo výške 1.270,- Eur je otec p o v i n n ý do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukázať

na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ktorá ho otcovi oznámi do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.VIII. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol:
Návrhom doručeným ešte Okresnému súdu Zvolen dňa 27.09.2010 žiadala matka upraviť stretávanie
sa otca s oboma mal. dcérami a tiež s účinnosťou od 01.11.2009 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na
sumu 200,- Eur mesačne na mal. N. a na sumu 150,- Eur mesačne na mal. T..

Návrh zdôvodnila v podstate tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 došlo k zmene nákladov
na úhradu potrieb mal. detí, kedy v čase pôvodného rozhodovania mala mal. N. štyri roky, T. dva roky,
no odvtedy je mal. N. žiačkou prvej triedy základnej školy od 01.09.2010 a mal. T. má päť rokov.

Na pojednávaní dňa 25.08.2011 matka cestou svojho zástupcu žiadala aj na mal. T. výživné v sume
200,- Eur mesačne. Súd túto zmenu na uvedenom pojednávaní pripustil.

Následne matka prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 04.04.2013 zobrala návrh na úpravu
stretávania sa otca s mal. deťmi späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Súd preto podľa § 96
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 16.01.2014 č.k.
6P/14/2013-1076.

Matka tiež cestou svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 10.01.2014 žiadala zvýšiť výživné na obe
deti až od 01.10.2010. Súd to z obsahového hľadiska posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu a preto
podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie zastavil v časti návrhu
matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti za obdobie od 01.11.2009 do 30.09.2010 (prvá časť

bodu I. výrokovej časti rozsudku).

Otec s návrhom nesúhlasil poukazujúc na svoje nepriaznivé príjmové pomery a svoje záväzky, nakoľko
od predchádzajúcej úpravy výživného sa mu znížil príjem a má viacero záväzkov v súvislosti s
vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva s matkou mal. detí. Naopak, podaním zo dňa 09.09.2011

žiadal znížiť svoju vyživovaciu povinnosť k obom dcéram na sumu tzv. minimálneho výživného a tiež
upraviť stretávanie sa s oboma v širšom rozsahu než to navrhovala matka.

Návrh na úpravu styku s dcérami následne otec zobral späť na pojednávaní dňa 07.12.2015, preto súd
v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. (bod II. výrokovej časti rozsudku).

Kolízny opatrovník sa priklonil k potrebe zvýšenia výživného vzhľadom na nárast životných potrieb
maloletých detí v súvislosti s ich rastom. Najskôr navrhol zvýšiť výživné na sumu 160,- Eur mesačne na
každé dieťa, v závere konania rozsah zvýšenia ponechal na úvahu súdu.

Tunajší súd už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.01.2014 č.k. 6P/14/2013-778 tak, že zmenil
doterajšiu úpravu výživného prevedenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 16C/91/2007-37 zo dňa
21.11.2007 tak, že uložil otcovi počnúc od 01.10.2010 prispievať na výživu mal. Petry výživným vo výške
160,- Eur mesačne a v rovnakej výške aj na mal. N. s tým, že súčasne otcovi uložil povinnosť zaplatiť
zameškané výživné na každé z detí po 2.400,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne

zastavil konanie ohľadne úpravy styku otca s mal. deťmi a rozhodol o trovách konania.

Na odvolanie otca Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09.09.2014 č.k. 13CoP/30/2014-821
zrušil prvostupňový rozsudok ohľadne výroku o zvýšení výživného na obe deti, tiež vo výroku ohľadne
zmeškaného výživného na obe deti, v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že výrok ohľadne

zastavenia konania o úprave styku zrušil, v tomto rozsahu ale nevrátil na ďalšie konanie, nakoľko
poukázal na to, že tento výrok nebol
súčasťou vyhláseného rozsudku na pojednávaní, ale bol poňatý do samostatného výroku v rámci
vyhláseného uznesenia. Zrušenie ostatných výrokov a vrátenie na ďalšie konanie odôvodnil odvolací
súd nedostatočným zdôvodnením rozsudku, ako aj tým, že pokiaľ súd rozhodol o zmene - zvýšení

vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom, musí mať riadne preukázané pomery účastníkov konania v
tom smere, že od poslednej úpravy došlo k zmene na ich strane. Je preto potrebné porovnať pomery
na strane účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s aktuálnymi pomermi rozhodnými pre
novú úpravu výživného.Po vrátení veci matka podaním zo dňa 05.11.2015 z obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) opätovne
zobrala návrh čiastočne späť, keď žiadala určiť na mal. N. za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2014

výživné v sume 160,- Eur mesačne a od 01.09.2014 v sume 200,- Eur mesačne a na mal. T. za obdobie
od 01.10.2010 do 31.08.2015 výživné v sume 160,- Eur mesačne a od 01.09.2015 v sume 200,- Eur
mesačne. Súd preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v prevyšujúcej časti matkou pôvodne
požadovanej výšky výživného (druhá časť bodu I. výrokovej časti rozsudku).

Súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie o ďalšie listinné dôkazy predložené
účastníkmi konania, vypočul svedkov a oboch rodičov maloletých detí a podľa usmernenia odvolacieho
súdu potom porovnal pomery účastníkov konania tak ako to vyplýva z ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine,
ktorý určuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia nebolo sporným, že vyživovacia povinnosť otca k obom svojim
maloletým dcéram stále trvá.

Naposledy bol jej rozsah určený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.11.2007 č.k.
16C/91/2007-37, ktorým bolo manželstvo matky a otca rozvedené s tým, že bola schválená rodičovská
dohoda,podľaktorejboliobedetizverenédoosobnejstarostlivostimatkyaotecsazaviazalprispievaťna
výživu oboch detí po 3.000,- Sk mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s oboma maloletými dcérami,
ktoré mali vtedy štyri resp. dva a pol roka.

Matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok na dcéru Petru od júna
2005 vo výške 4.560,- Sk mesačne. Bola živnostníčkou, mala pozastavenú živnosť.

Otec pôvodne v rozvodovom konaní navrhoval výživné po 1.000,- Sk mesačne odôvodňujúc to

potrebami detí a príjmom od svojho zamestnávateľa AKM Kapital. Následne súhlasil s výživným po
3.000,- Sk mesačne pri čistej mzde na úrovni okolo 11.000,- Sk mesačne, pričom vo februári 2007 mu
bol vyplatený z menovanej firmy podiel na zisku 113.970,- Sk. Už v tom čase otec splácal mesačnú
splátku investičného úveru 17.287,- Sk, t.j. 573,- Eur, so zostatkom k 09.10.2007 cca 2.210.000,- Sk a
mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére pochádzajúcej z prvého manželstva.

Čo sa týka pomerov účastníkov konania v čase od matkou požadovaného dňa zvýšenia výživného
01.10.2010, súd uvádza nasledovné :

Mal. N. nastúpila od 01.09.2010 do prvého ročníka základnej školy, od 01.09.2014 je žiačkou druhého

stupňa základnej školy. Mal. T. nastúpila do základnej školy 01.09.2011 a od 01.09.2015 postúpila na
druhý stupeň. Obe sú zdravé, nemajú žiadne špecifické zdravotné problémy, majú štandardné záujmy
zodpovedajúce ich veku, v súvislosti s ktorými navštevujú záujmové krúžky (plávanie, tenis, tanec). Už
len vzhľadom na vývoj oboch detí počas doby, ktorá uplynula od predchádzajúceho určenia výživného
nielen do dňa matkou požadovaného zvýšenia výživného ale už aj do súčasnosti, je zrejmé, že nastala

zmena v ich potrebách, lebo niet pochýb, že zdravo vyvíjajúce sa dieťa má vo veku žiaka základnej školy
iné a širšie potreby, než dieťa vo veku štyri, resp. dva a pol roka.

Osobnú starostlivosť pritom o obe zabezpečuje rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom matka, ktorá výdavky na úhradu ich potrieb vyčíslila analyticky za jednotlivé mesiace od

októbra 2010 (rozpis na č.l. 920 a nasl. spisu). V týchto je však zahrnutá aj položka nájomné a túto
podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine nemožno považovať za odôvodnený výdavok detí. V prípade
nájomného 60,- Eur mesačne na každé dieťa ide totiž o náklad matky, ktorý je premietnutý v poskytovaní
osobnej starostlivosti, lebo ako náklad na bývanie je rodičom vynakladaný bez ohľadu na to, či rodič
má nejaké dieťa v osobnej starostlivosti alebo nie. Inými slovami, nejde o náklad dieťaťa. Ostatné

výdavky súd považoval za odôvodnené v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine, pretože sa týkajú
všestranného uspokojovania v súčasnej dobe už úplne bežných potrieb maloletých detí navštevujúcich
nižšie ročníky základnej školy, pokiaľ sa majú deti plnohodnotne telesne i duševne rozvíjať. Konkrétne
potom pravidelné priemerné náklady pri mal. Laure v období od 01.10.2010 do 31.08.2014 predstavovalisumu cca 250,- Eur mesačne a po prechode na druhý stupeň ZŠ od 01.09.2014 sumu okolo 260,- Eur
mesačne. U mal. T. to bolo od 01.10.2010 do 01.09.2011, kedy nastúpila na ZŠ priemerne 220,- Eur
mesačne, následne od 01.09.2011 do 31.08.2015 v priemere 240,- Eur mesačne a od 01.09.2015 v

sume 250,- Eur mesačne. Tu súd dodáva, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu
nebolo možné od matky spravodlivo žiadať, aby za päť rokov spätne podrobne vydokladovala každý
jeden výdavok, čo v konečnom dôsledku uznal aj otec.

Z pohľadu ust. § 62 ods. 2 a 3 zákona o rodine a § 75 ods. 1 zákona o rodine potom bolo potrebné

posúdiť, v akom rozsahu zohľadňujúc majetkové pomery otca je (resp. bolo) v jeho možnostiach a
schopnostiach prispievať na výživu oboch dcér. A to aspoň úhradou polovice mesačných nákladov na
potrebydetí,keďžeobajarodičiasamajúnavýživesvojichdetípodieľaťvzásaderovnakoumierou,ktorá
je potom modifikovateľná možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Na tomto mieste
súd uvádza, že pokiaľ otec poukazoval na to, že matka sa mohla z hľadiska svojich príjmových možností
(či už preto, že mohla mať vyšší než deklarovaný príjem z dohôd o vykonaní práce, resp. mala príjem

z prenájmu bytu), nijako by to vzhľadom na zistené pomery otca neznižovalo rozsah jeho vyživovacej
povinnosti. Inými slovami, bez ohľadu na to, či si matka mohla plniť vyživovaciu povinnosť vo väčšom
rozsahu, nemá to vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca ako druhého z rodičov, lebo matka sa o
obe deti celý čas osobne starala a aj tým v dostatočnom rozsahu plnila svoju vyživovaciu povinnosť.
Preto súd nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať zmenou pomerov na strane matky.

V porovnaní s rokom 2007 otec v konaní prezentoval rapídne zhoršenie nielen svojej príjmovej ale aj
majetkovej situácie - má mesačný zárobok rádovo v desiatkach Eur a len dlhy a žiaden majetok - v
dôsledku čoho potom nielenže so zvýšením výživného nesúhlasil
ale žiadal jeho zníženie na úroveň tzv. minimálneho výživného (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). V prvom

rade súd musí uviesť, že ide o výživné, ktoré je povinný uhrádzať bez rozdielu každý rodič, aj keď nemá
žiaden majetok alebo príjem. Preto súd už len z dôvodu, že otec je celý čas schopný splácať úver
najskôr takmer 600,- Eur mesačne a následne cez 780,- Eur mesačne, považoval návrh otca na zníženie
výživného za nedôvodný a tak ho zamietol. V tomto kontexte možno dať za pravdu matke, ktorá sa
cestou právneho zástupcu vyjadrila, že otec by aj dal dcéram vyššie výživné, no je voči matke „zaujatý“,

pretože vyhrotenosť vzťahov medzi rodičmi, ktorá nastala v súvislosti s rozvodom ich manželstva je
zrejmá nielen z tohto konania z ich písomných či ústnych prejavov ale aj z veľkého počtu ďalších konaní
vedených tunajším súdom ohľadne mal. N. a T..

V občianskom súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 132 O.s.p.

a v súlade s ňou súd vyhodnotiac otcom prezentované tvrdenia a vykonané dôkazy neuveril tomu,
že „nemá z čoho“ prispievať na výživu oboch dcér vyššou sumou než doteraz. Predovšetkým súd
neuveril nepresvedčivým výpovediam rodičov otca, že títo v podstate zo svojich dôchodkov a prenájmu
nehnuteľnosti pôvodne otcovi patriacej financujú všetky jeho náklady, doslova ho živia. Otec, ako už
bolo uvedené, od času začatia tohto konania sa jeho príjem rapídne znížil v súvislosti so skončením

pracovného pomeru v spoločnosti AKM Kapital, nemal vyplácané takmer žiadne podiely na zisku vo
firmách, kde bol resp. je spoločníkom (AKM Kapital, AKM Reality plus, Huber atď.) a ktoré napriek
svojej dlhodobej stratovosti stále fungujú, počas konania sa v prospech rodiny zbavil takmer všetkých
nehnuteľností, ktoré vlastnil a ktoré tak potom nebolo možné oceniť, naopak pribudli mu len záväzky -
voči svojej sestre z odkúpenia bytu, voči svojej tete Y. F.. L. otca tiež vypovedala tak, akoby sa bála, že

povie niečo v neprospech svojho brata a preto radšej uvádzala, že k dotazovaným veciam už viackrát
vypovedala v iných konaniach.

Súd vzhľadom na rozumovú vyspelosť otca, ktorú v konaní prezentoval, neverí tomu, že tento sa z
pomerne úspešného podnikateľa stal zrazu nemajetným človekom so samými dlhmi a je toho názoru,

že otec vzhľadom na negatívny vzťah k matke svojich detí (i vzhľadom na komplikácie súvisiace so
stretávanímsasdcérami)urobilvšetkopreto,abyvýživné,ktorébymaldojejrúkplatiť,boločonajnižšie.
Otcovi jeho matka Soňa V. posiela zo svojho účtu pravidelne sumu 900,- Eur, v istom období pravidelne
ešteajďalších500,-Eurazjejúčtujeposielanéajdoterazurčenévýživné.Okremtohootecobomdeťom
prispieva na sporenie po 20,- Eur mesačne a v čase po vyhlásení prvého rozsudku vo veci mu nerobilo

problém posielať výživné po 160,- Eur mesačne. V týchto súvislostiach je neudržateľnou argumentácia
otcaonedostatkuzdrojovčimajetku,zktoréhobymalplatiťzvýšenévýživné,akje„veľkodušne“ochotný
súhlasiť s tým, aby súd vôbec nezohľadňoval jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k najstaršej už plnoletej
dcére. Ak je otec schopný prostredníctvom účtu svojej matky financovať všetky svoje potreby vrátaneúverovej splátky cca 780,- Eur mesačne, tak je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine,
podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu
dcér za uvedené obdobia v tom rozsahu ako je uvedený pod bodom III. výrokovej časti rozsudku. Týmito
sumami budú pokryté všetky odôvodnené potreby oboch detí prihliadajúc aj na tzv. valorizačnú klauzulu
obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá v súčasnosti vzhľadom na dĺžku konania už aj
sama o sebe predstavuje samostatný

dôvod pre zvýšenie výživného. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol, lebo ďalšie odôvodnené náklady
z jej strany neboli ani tvrdené.

Zročné výživné u mal. N. predstavuje za obdobie mesiacov októbra 2010 až decembra 2015 sumu
2.370,- Eur (zvýšenie za 3 mesiace roku 2010 po 30,- Eur, roky 2011, 2012 a 2013 po 30,- Eur za 36
mesiacov, v roku 2014 po 30,- Eur za 8 mesiacov a po 60,- Eur za 4 mesiace a za rok 2015 po 60,-

Eur za 12 mesiacov), nakoľko doteraz určené výživné má otec riadne uhradené, rovnako ako aj na mal.
T., u ktorej zročné výživné predstavuje 1.270,- Eur (zvýšenie za 3 mesiace roku 2010 po 10,- X., v roku
2011 po 10,- Eur za 8 mesiacov a po XX,- Eur za 4 mesiace, roky 2012, 2013 a XXXX po 20,- Eur za 36
mesiacov a v roku XXXX po 20,- Eur za 8 mesiacov a po 50,- Eur za 4 mesiace).

T. vykonaného dokazovania majú obe deti aktuálne zabezpečené všetky svoje potreby na
nadštandardnej úrovni (čoho jednoznačným dôkazom je najmä to, že mladšia dcéra dostala k
narodeninám v roku 2015 zlatú retiazku v hodnote 200,- Eur) a teda minutie zročného výživného na
úhradu ich potrieb aktuálne nie je nevyhnutné. Je v záujme maloletých detí, aby im toto bolo usporené
na ich budúce potreby. Súd preto analogicky aplikujúc ust. § 63 ods. 3 zákona o rodine uložil otcovi zložiť

zročné výživné na osobitné účty maloletých detí, ktoré v ich prospech zriadi matka a ktoré mu oznámi
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania podľa§ 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po právoplatnosti rozsudku, pretože je potrebné
najskôr zúčtovať náklady platené štátom na znalecké dokazovanie.

V súlade s § 204 OSP podala voči rozsudku odvolanie matka maloletých z dôvodu, že konanie má inú
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm
d/ OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ OSP).

Odvolanie matka podalo proti výroku VI. a VII., ktorými súd rozhodol, že zročné výživné na maloleté
deti je otec povinný do 60 dní od právoplatnosti rozsudku poukázať na osobitný účet maloletých
zriadený matkou, ktorý otcovi oznámi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že na nakladanie s

prostriedkami na účte maloletých je potrebný súhlas súdu.

Rozhodnutie považuje za nesprávne vo výrok VI. a VII. aj z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o výpočet zročného
výživného.

- na maloletú Lauru za obdobie od októbra 2010 až decembra 2015 vo výške 2 366,46 € nie vo výške
2 370 €, ako určil súd, a to na základe výpočtu : rok 2010 je za mesiace 10., 11, a 12 3x 130 = 390.
rok 2011, 2012 a 2013, 36 mesiacov x 130 = 4 680, rok 2014 mesiace 1 - 9 spolu 9x 130 = 1170.
rok 2014 mesiace 10 - 12 spolu 3 x 160 = 480, rok 2015 12 mesiacov 12 x 160 = 1 920 t.j. spolu 8 640
€. Otec zaplatil za 54 mesiacov po 99,58 € spolu 6 273,54 € a teda zročné výživné je 2 366,46 €.

- na maloletú Lauru za obdobie od októbra 2010 až decembra 2015 je vo výške 1 296,46 € (namiesto
súdom vyrátaného a uvedeného vo výške 1 270 €) :
rok 2010 mesiace 10., 11. a 12 spolu 3 x 110 = 330,
rok 2011 mesiace 1. - 8. spolu 8 x 110 = 880,

rok 2011 mesiace 9. - 12- spolu 4 x 120 = 480,
rok 2012, 13, a 14 spolu 36 mesiacov x 120 = 4 320,
rok 2015 mesiace 1. - 8. spolu 8 x 120 = 960,
rok 2015 mesiace 9. - 12. spolu 4 x 150 = 600,t.j. predpis spolu 7 570 €, otec zaplatil za 54 mesiacov po 99,58 € spolu 6 273,54 € dlžné zročné je
teda 1 296,46 €.

Matka poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd vo výrokoch rozhodnutia VI. a VII neuviedol, že daná suma by mala byť
určená na tvorbu úspor v súlade s § 63 zák.č. 36/2005 Z.z.. Súd svojvoľne rozhodol o výplate zročného
výživného na účty zriadené matkou v bankách a nie do rúk matky, pričom v tejto časti rozhodnutia
riadne neodôvodnil. Súd uviedol, že maloleté deti majú aktuálne zabezpečené všetky svoje potreby

na nadštandardnej úrovni, a teda minutie zročného výživného na úhradu ich potrieb aktuálne nie je
nevyhnutné. Matka uviedla, že na to aby zabezpečila pokrytie potrieb detí si musela v prvom rade
odriekať uspokojovanie svojich vlastných potrieb, v druhom rade požičiavať si od svojich príbuzných a
priateľa a v neposlednom rade pracovať i po nociach, pretože v denných pracovných hodinách sa vo
viacerých prípadoch nemohla zamestnať u seriózneho zamestnávateľa, pretože sa musela zúčastňovať
nespočetných vyšetrovacích a iných úkonov s deťmi (znalecké dokazovanie, výsluchy na ÚPSVaR a

pod.) Napriek tomu nadštandardne zabezpečovala potreby maloletých detí. Matka maloletých účelne
vynaložila prostriedky pre uspokojovanie potrieb maloletých detí.

Matka navrhla zmeniť výrok VI. a VII. tak, že : Zročné výživné na maloletú Lauru vo výške 2 366,46 € je
otec povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku poukázať do rúk matky.

Zročné výživné na maloletú Petru vo výške 1296,46 € je otec povinný do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku poukázal do rúk matky.

Matka namietala nezákonné konanie súdu v tom, že na pojednávaní dňa 07. 12. 2015 súd vyhlásil
dokazovanie poučil účastníkov v súlade s § 120 ods. 4 OSP a vyhlásil uznesenie, ktorým končil

dokazovanie, avšak následne pokračoval v pojednávaní, pričom matka sa na súdne pojednávanie
dostavila iba z dôvodu vyhlásenia rozsudku bez svojho právneho zástupcu, konaním súdu bola
prekvapená, nemohla rozpoznať dôsledky svojho prehlásenia, že súd môže v konaní pokračovať. Súd
matke znemožnil kvalifikovanú obranu na konaní vo veci.

V súlade s § 204 OSP podal voči rozsudku odvolanie otec maloletých detí a to proti výroku III., V., VI. a
VII. navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Otec v odvolaní uviedol, že je zrejmé, že od posledného rozhodovania vo veci uplynulo viac ako 8 rokov

súhlasí s tým, že od posledného rozhodnutia vo veci nastala zmena v potrebách maloletých detí, avšak
to samé o sebe nie je dôvodom na zvýšenie výživného.

V čase podania návrhu matkou výživné, ktoré bolo určené rozsudkom v novembri 2007 po 99,58 €, keď
deti boli vo veku 4 resp. 2,5 roka, bolo výživné určené nadštandardne, presahovalo potreby maloletých

detí, nezodpovedalo jeho príjmom ani odôvodnením potrebám maloletých detí.

Uviedol, že sú zistil primerané náklady maloletej Laury v období 01. 10. 2010 do 31. 08. 2014 v sume
250 € mesačne, po prechode na druhý stupeň v sume 260 € mesačne. U maloletej Petry pravidelné
primerané náklady od 01. 10. 2010 do 01. 09. 2011, kedy nastúpila na základnú školu 220 € mesačne,

následne od 01. 09. 2011 (nástup do základnej školy) do 31. 08. 2018 v priemere 240 € mesačne a od
01. 09. 2015 250 € mesačne. Matka však nepredložila súdu doklady preukazujúce tieto náklady a to
zámerne, aby nebolo možné overiť výšku výdavkov. Úvaha súdu o tom, že ide o primerané mesačné
náklady na maloleté deti, keď napr. v roku 2010 boli náklady ( 250 € + 220 €) t.j. spolu 470 € a minimálna
mzda bola 307,70 € je v úplnom rozpore s ekonomickou situáciou SR a takúto úvahu súdu považuje

za iracionálnu.

Poukázal na to, že podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13 CoP/30/2014 prvostupňový
súd mal porovnať pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi rozhodnými pre novú
úpravu výživného. Takéto dokazovanie však súd vykonal len u otca detí. V odôvodnení rozhodnutia

sa porovnanie príjmov matky nenachádza, vôbec nie je zrejmé, z akých údajov súd vychádza, pokiaľ
ide o porovnanie príjmov matky v predchádzajúcom období a v súčasnosti. V tejto časti je napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné. Úvaha súdu, že nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať
zmenou pomerov na strane matky, nakoľko bez ohľadu na to, či by si matka mohla plniť vyživovaciupovinnosť vo väčšom rozsahu nemá to vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca, ako druhého rodiča
je v rozpore so Zákonom o rodine. Súd nepovažoval za potrebné toto zistiť napriek tomu, že v máji
2015 napr. výdavky na maloleté deti boli vo výške 800 € a nie je zrejmé, z čoho matka hradila takéto

výdavky, keď takýto príjem nemala. Preto považuje tvrdenie matky o výdavkoch na maloleté deti za
účelové,zavádzajúceanemajúceoporuvskutočnýchnákladochnauspokojeniepotriebmaloletýchdetí.
Nesúhlasil tiež s rozhodnutím súdu vo výroku V. , keď súd považoval jeho návrh na zníženie výživného
za nedôvodný a tak ho zamietol, pričom súd vychádzal z toho, že je schopný splácať úver najskôr vo
výške 600 € a následne vo výške 780 €, pričom súd nebral do úvahy, že peniaze mu poskytujú rodičia.

Súd uvádza, že otec v konaní prezentoval rapídne zhoršenie nielen svojich príjmov, ale aj majetkovej
situácie, mesačný zárobok v desiatkach eur, a len dlhy a žiaden majetok, pričom súd uviedol, že tvrdeniu
neuveril. Súd neuveril ani výpovediam jeho rodičov. Neuveril ani tomu, že sa znížil jeho príjem, o čom
predložil doklady, rozhodnutie považuje za arbitrárne, svojvoľné, ničím nepodložené, za nedostatočné,
nakoľko súd neuviedol, akými úvahami sa riadil pri voľnom hodnotení dôkazov. Súd nevysvetlil, prečo
považoval za nepresvedčivé výpisy z účtov, z ktorých je zrejmé, že jeho rodičia mu pravidelne posielajú

sumu 900 € mesačne a pod.

Vodvolaníotecpoukázalnato,žesamuzdábyťvrozporesdobrýmimravmivýškavýživného,vzhľadom
na to, že mu matka s maloletými neumožňuje riadny styk.

Otec maloletých pokiaľ ide o výrok VI. a VII. napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o platenie
zročného výživného je zarážajúce, aby do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradil zameškané
výživné spolu vo výške 3 640 €. Z predložených dokladov musí byť súdu zrejmé, že takúto sumu nemá,
a preto mal súd povoliť splácanie zročného výživného v splátkach. Výroky rozhodnutia VI. a VII. sú
nepresvedčivo odôvodnené, pričom na jednej strane súd tvrdí, že deti mali zabezpečené všetky svoje

potreby na nadštandardnej úrovni, a teda plnenie zročného výživného na úhradu ich potrieb nie je
nevyhnutné. Z výroku rozhodnutia ale nevyplýva, že malo ísť o tvorbu úspor, ide nepochybne o rozpor
medzi výrokom a odôvodnením. Ak mal súd za to, že deti mali v danom období zabezpečené potreby
na nadštandardnej úrovni, tak mal návrh na zvýšenie výživného za dané obdobie zamietnuť.

Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletých vôbec nepozná
potreby maloletých. Aby sa vyhol plateniu výživného v primeranej výške sa účelovo pozbavoval
niekoľkomiliónových nehnuteľností, pričom z dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, aký majetok vlastnil.
Predložila všetky doklady týkajúce sa jej príjmov a prehľad zamestnaní, z ktorých je zrejmé, že
deti netrpeli núdzou, pretože pracovala ako čašníčka a predavačka. S finančnou sumou na výdavky

maloletých detí jej pomáha aj jej priateľ s ktorým žije v jednej domácnosti, ako aj jej rodina a známi,
ktorým by mala túto pomoc aspoň čiastočným spôsobom vrátiť. Uviedla, že deti si nevyžadujú takú
životnú úroveň, ako má otec, ktorý chodí niekoľkokrát do roka na dovolenky do exotických krajín a na
stretnutia s deťmi skoro vždy na inom aute napr. Lexus, Volvo, Mercedes a pod. Poukázal na skutočnosť,
že otec z viacerými firmami naďalej podniká, pritom majú zamestnancov.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 2 pís. a/ zák. č. 99/1963 Zb,
v znení neskorších predpisov, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok

súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 pís. f), h) OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 09.09.2014 zrušil v tejto veci rozhodnutie prvostupňového súdu č.k.
6P/14/2013 - 778 zo dňa 16.01.2014 a uložil prvostupňovému súdu vzhľadom na zákonné predpoklady

zmeny rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti „zistiť aktuálne pomery na strane účastníkov konania
a tieto porovnať s pomermi, ktoré u nich boli dané v čase predchádzajúcej úpravy výživného“. Odvolací
súd zdôraznil, že „pre rozhodnutie o zmene výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
musí mať súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného nastala na strane účastníkov konania
zmena pomerov, k tomu či k zmena pomerov v konkrétnom prípade nastala, alebo nie je potrebné

porovnať pomery na strane účastníkov dané u nich pri predchádzajúcej úprave výživného s pomermi
rozhodujúcimi pre novú úpravu výživného. Pokiaľ v danom prípade okresný súd tieto pomery na strane
účastníkov konania neporovnával, nemohol správne dospieť ani k záveru, že je potrebné výživné na
maloleté deti zvýšiť“.Prvostupňový súd po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom opätovne rozhodol, zistil, že naposledy bol
rozsah vyživovacej povinnosti určený rozsudkom zo dňa 21.11.2007 č.k. 16C/91/2007-37, ktorým bolo

manželstvo matky a otca rozvedené. Bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe deti
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu oboch detí po 3.000,-
Sk ( 99,58 Eur ) mesačne.

Matka v tom čase bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok na dcéru Petru od júna

2005 vo výške 4.560,- Sk mesačne. Bola živnostníčkou, mala pozastavenú živnosť.

Otec pôvodne v rozvodovom konaní mal čistú mzdu na úrovni okolo 11.000,- Sk mesačne, pričom vo
februári 2007 mu bol vyplatený podiel na zisku 113.970,- Sk. Už v tom čase otec splácal mesačnú splátku
investičného úveru 17.287,- Sk, t.j. 573,- Eur, so zostatkom k 09.10.2007 cca 2.210.000,- Sk a mal ešte
jednu vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére pochádzajúcej z prvého manželstva.

Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho určenia výživného mal prvostupňový súd
nesporne zistené, že nastala zmena v potrebách detí, lebo niet pochýb, že zdravo vyvíjajúce sa dieťa má
vo veku žiaka základnej školy iné a širšie potreby, než dieťa vo veku štyri, resp. dva a pol roka, náklady
na uspokojenie potrieb maloletých detí , súd zistil z toho ako ich rozpísala matka maloletých. Odvolací

súd k tomuto udáva, že právny zástupca otca na pojednávaní dńa 20.11.2015 ( č.l.12 zápisnice) uviedol,
že netrvajú v tomto štádiu konania na tom, aby matka predložila podrobnejší rozpis nákladov ohľadne
odôvodnených potrieb oboch maloletých detí.

Otec maloletých v odvolaní, poukázal na to, že sa mu zdá byť v rozpore s dobrými mravmi výška

výživného, vzhľadom na to, že mu matka s maloletými neumožňuje riadny styk, namietal tiež,
že prvostupňový súd mal porovnať pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
rozhodnými pre novú úpravu výživného. Takéto dokazovanie však súd vykonal len u otca detí. V
odôvodnení rozhodnutia sa porovnanie príjmov matky nenachádza, vôbec nie je zrejmé, z akých údajov
súd vychádza, pokiaľ ide o porovnanie príjmov matky v predchádzajúcom období a v súčasnosti. V tejto

časti považoval otec napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

K námietke otca, že sa mu zdá byť v rozpore s dobrými mravmi výška výživného, vzhľadom na to, že
mu matka s maloletými neumožňuje riadny styk, odvolací súd udáva, že na prípady rozporu s dobrými
mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V

zmysle striktného znenia ustanovenia § 75 ods. 2 zák. o rodine súd v prípade zistenia rozporu s dobrými
mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať. Tvrdené rozpory otcom
medzi rodičmi maloletých detí pri výkone ich rodičovských práv ( neumožňovanie riadneho styku ) sú
nie dôvodom na nepriznanie výživného zo strany otca na mal. deti.

Otec maloletých ako dôvod odvolania uviedol, že prvostupňový súd neporovnal komplexne pomery v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi rozhodnými pre novú úpravu výživného, vôbec nie
je zrejmé, z akých údajov súd vychádza, pokiaľ ide o porovnanie príjmov matky v predchádzajúcom
období a v súčasnosti. V tejto časti považoval otec napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že súd zisťoval zmenu pomerov na strane
otca v porovnaní s rokom 2007 a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že bolo
v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dcér za uvedené obdobia v tom rozsahu
ako je uvedený pod bodom III. výrokovej časti rozsudku. Aká je zmenu pomerov na strane matky súd
nepovažoval za potrebné skúmať.

Podľa § 62 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,

kuktorýmdošloodpredchádzajúcejúpravy,pričomdieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.

Obidvaja rodičia sa podieľajú na výžive dieťaťa podľa svojich objektívnych možností a schopností, kde
sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné revelentné skutočnosti, ktoré majú vplyv maich sociálny status, materiálne finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov a celkovej finančnej a
sociálnej situácie. Potreby maloletého dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni oboch rodičov.
Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné, pre maloleté dieťa

vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodičia,
resp. pri jeho nižšom finančnom príjme, sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby
maloletého dieťaťa.
Správne prvostupňový súd skúmal pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia a ustálil, aké tieto
boli na strane matky, ako aj otca. Tiež správne porovnával a zistil skutočnosti ohľadne zmeny potrieb

maloletých detí od poslednej úpravy.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia však neuviedol, ako sa zmenili od poslednej úpravy
pomery na strane matky a aký skutkový stav v tomto smere zistil, pričom pri určení výživného sa
zohľadňujú pomery na strane povinných osôb t.j. rodičov, ako aj osôb oprávnených maloletých detí, a
teda pre správne určenie výživného pre maloleté deti je potrebné určiť aj schopnosti, možnosti matky

zabezpečovať výživu maloletých detí, aby v konečnom dôsledku bola zabezpečená rovnaká životná
úroveň detí a ich rodičov. Ako vyhodnotil súd zmenu pomerov na strane matky súd v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Pokiaľ v danom prípade okresný
súd tieto pomery na strane účastníkov konania neporovnával, nie je možné preskúmať, či správne
dospel k záveru, že je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť, resp. znížiť. a v akej výške, preto je

rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné.

Nesprávne je rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď zročné výživné na mal. deti uložil otcovi poukázať
naosobitnýúčetmaloletýchzriadenýmatkou,stým,ženanakladaniesprostriedkaminaúčtemaloletých
je potrebný súhlas súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že analogicky aplikoval ustanovenie § 63

ods. 3 Zákona o rodine. Podmienkou rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine je kvalifikované
zistenie majetkových pomerov povinného, ktoré dovoľujú aj tvorbu úspor. Ide o výnimku zo zásady
spotrebného charakteru výživného a ak súd dospeje k záveru, že majetkové pomery povinného sú
také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej
úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na

tento záver. Z rozhodnutia súdu nie je možné vyvodiť záver, že na strane otca takéto podmienky boli
splnené, otec bol zaviazaný ako vyplýva z rozhodnutia na plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu
zabezpečenia bežných potrieb dieťaťa. Pomery na strane matky prvostupňový súd neskúmal, pričom
z rozhodnutia vyplýva, že si matka má plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu zabezpečenia bežných
potrieb dieťaťa, teda stanoveným výživným mali byť pokryté len bežné potreby detí. Nie je potom

odôvodnené, aby výživné, ktoré má pokryť bežné potreby detí sa ukladalo na účet, a mohli sa použiť
len so súhlasom súdu.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ OSP. Okresný súd v ďalšom konaní zistí pomery všetkých účastníkov konania a tieto porovná

s pomermi, ktoré u nich boli v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase zmeny rozhodnutia
o výživnom ( t.j aj na strane matky ) a na základe zistených skutočností rozhodne o výške výživného
s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, tak aby bolo zohľadnené právo
maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ v danom prípade okresný súd
tieto pomery na strane účastníkov konania komplexne neporovnával, nemohol dospieť k správnemu

rozhodnutiu, či a v akej výške je potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť. Rozhodnutie v napadnutých
výrokoch je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Prvostupňový súd znovu vo veci rozhodne v
prípade, že zvýši vyživovaciu povinnosť rozhodne o zameškanom výživnom, pričom pri výpočte
zameškaného výživného zohľadní tvrdenia uvedené matkou v odvolaní ( č.l. 184 spisu, po zohľadnení,
že výška výživného bola podľa posledného rozhodnutia 99,58 Eur ) .

Prvostupňovýsúdvsúlades§224ods.3OSPvnovomrozhodnutírozhodneaj onáhradetrov konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.