Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612211260.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti
žalovaným: 1./ S. H., R.. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, t. č. bytom Ú.-V. XXXX/X, XXX XX N., 2./ S. Z. (N.
H.), nar. X. X. XXXX, D. Q. XX, o zaplatenie sumy 6.114,07 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
6.114,07 eur s úrokom z omeškania vo výške 679,22 eur a s ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy
5.013,34 eur od 29. 3. 2012 až do zaplatenia, a trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške

366,50 eur a trovy právneho zastúpenia na účet Advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, vo výške 2.609,34 eur.

Súd žalobu proti žalovanej v 2. rade zamieta.

Žalovaná v 2. rade nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2. 7. 2012 sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia dlžnej
istiny vo výške 6.114,07 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatených peňažných prostriedkov, ktoré boli

žalovaným poskytnuté právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. a zároveň žiadal náhradu
vzniknutých trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 4. 11. 2009 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom v Bratislave
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca dňa 18. 11. 2005
uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy žalovanému v
1. rade boli poskytnuté peňažné prostriedky - úver vo výške 100.000,- Sk (spotrebný - bez účelu), pričom

podmienky splácania a následky neplnenia zmluvných povinností sú upravené v zmluve a vo VOP.
Nakoľko žalovaný v 1. rade neplnil v stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť v zmysle
predmetnej zmluvy. Postupca ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
bola vo výške 6.484,07 eur (195.339,09 Sk), ktorá pozostávala z istiny 5.383,34 eur, riadneho úroku 0,0
eur, úroku z omeškania 1.100,73 eur a ostatného príslušenstva 0,0 eur, v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu

ku dňu postúpenia pohľadávky.Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade S. H. uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní
záväzku zo dňa 14. 12. 2010. Týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka
a uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca uplatňuje.

Zákonný úrok z omeškania si žalobca uplatňuje počnúc dňom 21. 10. 2010, t. j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru, žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru, alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky v zmysle Dohody o uznaní záväzku.

V ďalšej časti odôvodnenia žalobca jednotlivo rozpísal, aké sumy ku ktorému dátumu žalovaní zaplatili.
Ku dňu 1. 3. 2011 uhradili 100,- eur, k 21. 7. 2011 40,- eur, k 28. 9. 2011 80,- eur, k 22. 11. 2011 50,-
eur, k 29. 2. 2012 50,- eur a k 28. 3. 2012 50,- eur. Ku dňu podania žaloby je dlžná suma vo výške
6.114,07 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.013,34 eur (to je rozdiel medzi

istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), z úroku z omeškania vo
výške 1.100,73 eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto
úroky). Zároveň žalobca jednotlivo vyčíslil úroky z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu
podania návrhu. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade z dlžnej sumy nič neuhradili, domáha sa žalobca jej
zaplatenia predmetnou žalobou.

K žalobe predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 11. 2005, Všeobecné
obchodné podmienky k predmetnej zmluve, Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 14. 12. 2010, oznámenie o postúpení pohľadávok adresované S. H., výpis z bankového systému
- prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pokus

o zmier adresovaný jednotlivo žalovanému v 1. a jednotlivo žalovanej v 2. rade.

Súd vo veci vydal dňa 31. 7. 2012 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v 2. rade podala odpor a
žalovanému v 1. rade ho nebolo možné doručiť.

Žalovaná S. Z. v odôvodnení odporu uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila úverovú
zmluvu, kde vystupovala na strane spoludlžníka. Hlavným dlžníkom bol jej bývalý manžel. Úver splácali
len prvý rok, teda v roku 2006. Presne to však nevedela uviesť. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C
224/2009 boli žalovaní rozvedení dňa 16. 2. 2010 a následne uzavreli mimosúdnu dohodu o vyporiadaní
BSM, v rámci ktorej ona prevzala na seba dlh vyplývajúci z predmetného úveru. Predmetnú dohodu

podpísala dňa 14. 12. 2010. Nakoľko však táto dohoda bola výhodná jednostranne len pre jej bývalého
manžela, dňa 4. 2. 2013 podala na tunajší súd žalobu o vyporiadanie BSM, v ktorej žiada, aby súd
prejudicionálne rozhodol o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby
súd toto konanie prerušil. Uznesením zo dňa 18. 2. 2013 súd jej návrhu vyhovel, proti ktorému žalobca
podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach bolo predmetné uznesenie zrušené a vec

bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací
súd skonštatoval, že v prejednávanej veci neboli dané zákonné podmienky pre prerušenie konania,
lebo ani rozhodnutie súdu vo veci č. k. 8C 29/2013 o vyporiadaní BSM žalovaných a ani v ňom
riešená predbežná otázka neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM nemá pre dané konanie právny
význam, nakoľko vyporiadanie spoločných práv a povinností manželov sa týka len vzťahov medzi nimi a

nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania BSM. Všetky práva
tretích osôb pochádzajúcich zo záväzkového vzťahu uzavretého s manželmi, alebo jedným z nich za
trvania BSM, zostávajú nedotknuté.

V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci naďalej konal a nariadil pojednávanie

na deň 14. 10. 2013. Žalovaní v 1. a 2. rade sa pojednávania nezúčastnili. Predvolania u oboch boli
riadne vykázané, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával za ich neprítomnosti.

Žalobca bol v konaní zastúpený Mgr. Mariánom Rušinom, ktorý trval na pôvodne podanom návrhu
s odkazom na dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené k návrhu a na stanovisko Krajského súdu v

Košiciach v zrušujúcom uznesení. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade odvíjal od jeho podpisu
na Zmluve o splátkovom úvere, kde bol uvedený ako dlžník a žalovanej v 2. rade na základe Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalovaná podpísala dňa 14. 12. 2010. Okrem
zaplatenia dlžnej sumy a príslušenstva požadoval aj náhradu vzniknutých trov konania.Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 14. 11. 2013 žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom
určil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom a trovy konania obom žalovaným. Rozhodol tak

potom, čo konštatoval, že za dlh sú zodpovední obaja bývalí manželia, nakoľko žalovaný v 1. rade
podpísal zmluvu o úvere za trvania manželstva a nakoľko vyporiadanie spoločných práv a povinností
manželov týkajúcich sa ich BSM sa vzťahuje len na vzťahy medzi nimi a nezasahuje do práv a povinností
tretích osôb, pasívne legitimovanými v tomto konaní sú obaja žalovaní. Zároveň sa stotožnil s tvrdením
žalobcu, že pasívne legitimovanou je aj žalovaná v 2. rade, nakoľko táto pristúpila k podpísaniu Dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú súd považoval za platnú a účinnú.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2. rade. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie dokazovanie. V odôvodnení odvolania uviedla, že nie žalobca jej predložil
Dohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanídlhu,alejejbývalýmanžel,takžetentoúkonsmeroval
k nemu a nie voči jej osobe. Predmetnú dohodu podpísala vo vzťahu k bývalému manželovi v rámci

mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, ktorej neplatnosti sa domáha žalobou na tunajšom súde. Z
uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k riadnemu uznaniu dlhu. Ďalej poukázala na to, že úver sa nesplácal
od roku 2008, takže navrhla preskúmať aj skutočnosti ohľadne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Protirozsudkutunajšiehosúdupodalodvolanieajžalovanýv1.rade,navrhoval,abyrozsudoktunajšieho

súdu bol zrušený a na zaplatenie dlhu bola zaviazaná len žalovaná v 2. rade, ktorá sa stala podpísaním
Dohody o uznaní záväzku zo dňa 14. 12. 2010 výlučnou dlžníčkou predmetného úveru. Uviedol, že
dohoda o vyporiadaní BSM mimosúdne uzavretá je platná, a preto sa má žalobca domáhať zaplatenia
dlžnej sumy len od jeho bývalej manželky. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal dostatočne svoj
nárok čo do jeho výšky, nakoľko žalovaná suma je neprimerane vysoká, k čomu však neuviedol žiadne

konkrétne a vyšpecifikované dôkazy a údaje.

Žalobca podal odvolanie proti časti výroku o trovách konania, o ktorých súd rozhodoval za použitia
ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi len čiastočnú náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. 10. 2014 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a
vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného v 1. rade bolo odmietnuté ako oneskorene
podané.

V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci viedol ďalšie dokazovanie, ktoré

zameral predovšetkým na zistenie, či Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísaná žalovanou v 2. rade dňa 14. 12. 2010 je platná a účinná, teda, či zo strany žalovanej v 2.
rade došlo k platnému pristúpeniu k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 3. 2015, ktorého sa zúčastnil substitučný právny zástupca

žalobcu Mgr. Marián Rušin, ktorý k prípadu neuviedol nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy
a návrhy. Žalobca na podanej žalobe naďalej trval s poukazom na doteraz vykonané dokazovanie v
znení, ako bolo uvedené v písomnom podaní žaloby a navrhoval, aby súd určil povinnosť zaplatiť dlžnú
sumu s príslušenstvom obom žalovaným. Nakoľko na pojednávaní dňa 14. 10. 2013 právny zástupca
žalobcu doplnil návrh o výrok, že žalovaní v 1. a 2. rade majú zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne, súd

samostatným uznesením rozhodol o pripustení zmeny, resp. doplnenia petitu predmetnej žaloby.

Žalovaný v 1. rade sa pojednávania nezúčastnil. Svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu
práceneschopnosti, k čomu predložil lekárske potvrdenie o ústavnom ošetrení zo Sociálnej poisťovne,
podľa ktorého je neschopný práce od 22. 4. 2014. Uviedol, že vo februári 2015 došlo k závažnému

zhoršeniu jeho zdravotného stavu, a preto sa pojednávania nezúčastňuje. K veci nepredložil žiadne
ďalšie návrhy ani dôkazy. Nakoľko súd podľa potvrdenia o dočasnej PN žalobcu zistil, že tento je
práceneschopný už takmer rok, nepovažoval za hospodárne a ekonomické vo veci pojednávanie
odročovať už vzhľadom na to, že vec bola odvolacím súdom zrušená hlavne z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia. Žalovaný v 1. rade od podania žaloby, teda od 2. 7. 2012 mal dostatočný časový

priestor na to, aby predkladal dôkazy, ktorými by mienil preukazovať svoje tvrdenie, pojednávaní sa
vôbec nezúčastňoval, preto súd vychádzal z jeho písomného vyjadrenia v odvolaní a z dôkazov, na ktoré
v tomto vyjadrení poukazoval.Žalovaná v účastníckej výpovedi na pojednávaní neuvádzala žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli
v rozpore s tými, ktoré uviedla v odvolaní. Stručne len skonštatovala, že navrhuje žalobu voči nej
zamietnuť, nakoľko necíti sa byť pasívne legitimovanou v tomto konaní. Naďalej zotrvala na svojom

stanovisku, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nakoľko
žalovaný v 1. rade ju oslovil, aby túto žalobu podpísala len z jeho vypočítavosti, aby sa takto dlh
stal predmetom ich majetkového vyporiadania BSM. Ďalšie návrhy na dokazovanie nepredkladala. S
poukazom na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. súd po zistení, že ani jeden z účastníkov nepredložil súdu
ďalšie návrhy na dokazovanie, ani súd nezistil také skutočnosti a okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,

že je potrebné vykonať ďalšie nové dôkazy, preto súd uznesením dokazovanie vyhlásil za ukončené.

Súd sa opakovane náležite oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré žalobca predložil k návrhu a dôkazmi,
ktoré boli v priebehu pojednávaní predložené účastníkmi konania. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zistil a vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. so
sídlom v Bratislave zastúpená osobným poradcom S. Z. a poradkyňou D.. O. K. poskytol žalovanému

S. H., ktorý je v zmluve ako jediný subjekt vedený ako dlžník, úver vo výške 100.000,- Sk označený
ako spotrebný bezúčelový s výškou úrokovej sadzby 12,10 % ročne v deň podpisu zmluvy. V zmluve
bol dojednaný poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne, výška mesačných splátok 2.318,- Sk, ktoré
mal dlžník splácať mesačne ku 20.-tému dňu v mesiaci s končenou splatnosťou úveru k 20. 10. 2010.
Úverová zmluva bola uzavretá dňa 18. 11. 2005 v Levoči dlžníkom S. H. a za veriteľa bola podpísaná

oboma finančnými poradcami. Súd túto úverovú zmluvu hodnotí za platnú a účinnú, pričom podmienky v
nej dojednané sú v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 ods. 1 až 3 a
§ 54 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007, a s podmienkami,
ktoré sú uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy.
Tvrdenie žalovaného v 1. rade v odvolaní, že zaplatenie dlžnej sumy je neprimerane vysoké a nebolo

zo strany žalobcu dostatočne preukázané, je pre daný prípad len tendenčné a účelové a nie je pravdivé,
nakoľko z dôkazných listín predložených žalobcom je zrejmé, aký bol ďalší priebeh úveru, a prečo došlo
k takej výške dlhu, akého sa žalobca v tomto konaní domáha. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 4. 11. 2009 a podľa písomného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 11. 11. 2010, ktoré bolo adresované žalovanému v 1. rade, súd vzal za preukázané, že žalovaný

neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o úvere,
atakjehopohľadávkavočiprávnemupredchodcovižalobcuanáslednevočižalobcovikudňupostúpenia
bola vo výške 6.484,07 eur. Ako už bolo uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, táto pohľadávka
pozostáva z istiny 5.383,34 eur (rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na istinu), úroku z omeškania vo výške 1.100,73 eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi

z omeškania a platbami započítanými na tento úrok), pričom podľa prílohy k žalobe je táto pohľadávka
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
K tomu je potrebné uviesť, že predmetná pohľadávka nie je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v platnom znení a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (k
18. 11. 2005) a s § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2007 a so

smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993. Súd nezistil, žeby žalobca sa domáhal takých platieb a
úrokov, ktoré by bolo možné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca nepožadoval riadny
úrok, ani ostatné príslušenstvo, tieto boli vo výške 0,0 eur. Z dlžnej sumy žalobca požaduje v zmluve
dohodnutý úrok z omeškania, ktorý vyčíslil na sumu 679,22 eur, čo je vzhľadom na výšku dlžnej sumy
primeraná výška úroku a zákonný ročný úrok z omeškania, ktorý správne uviedol vo výške 9 %.

Súd teda z takto vykonaného dokazovania nezistil, žeby malo byť pravdivé tvrdenie žalovaného v 1.
rade, že žalobcom požadovaný dlh je neprimerane vysoký.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, úverovou zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažného prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a účinnom v
čase uzatvoria zmluvy o splátkovom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, (zmluva uzavretá
dňa 25.10.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvyupravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879j občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto
právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd predmetný záväzkový vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzuje ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 a § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prevedeným dokazovaním, vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov,

najmä z výpisu z úverového účtu žalovanej a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, vzal súd za
preukázané, že žaloba je v celom rozsahu opodstatnená, a preto určil žalovanej povinnosť v znení, ako
je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený čo do základu, aj čo do

výšky. V konaní však bolo sporné, kto z účastníkov má predmetný dlh zaplatiť, teda či sú v konaní
pasívne legitimovaní obaja žalovaní a či ich má súd zaviazať na zaplatenie dlhu s príslušenstvom a trov
konania podľa zmeneného návrhu žalobcu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Z dokazovania je nesporné, že podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18. 11. 2005 je dlžníkom

žalovaný v 1. rade S. H.. Žalovanému v 1. rade bol poskytnutý úver v čase, keď ešte so žalovanou v
2. rade boli manželia, keďže ich manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C 224/2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26. 2. 2010, rozvedené. Vychádzajúc z ustanovení § 145 Občianskeho
zákonníkajezrejmé,žeuzavretieúverovejzmluvysanetýkapredmetubezpodielovéhospoluvlastníctva,
teda spoločných vecí, a preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s uzavretím splátkového úveru

vylúčená. Nakoľko BSM účastníkov zaniklo a je preukázané, že zmluvu o splátkovom úvere uzavrel len
dlžník - žalovaný v 1. rade, neobstojí nárok žalobcu voči žalovanej v 2. rade, ktorá predmetnú zmluvu
neuzavrela.

Žalobca však odvíjal pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade od uzavretia Dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14. 12. 2010, ktorou žalovaná mala pristúpiť k záväzku v
zmysle § 533 Občianskeho zákonníka. Súd sa náležite oboznámil s obsahom Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalovaná podpísala dňa 14. 12. 2010, k čomu z
dokazovania vyplynulo, že ju podpísala len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v rámci mimosúdnehovyporiadania BSM. Úmyslom žalovanej teda nebolo prevziať na seba dlh vo vzťahu k žalobcovi, ale len
sprostredkovane vo vzťahu k žalovanému v 1. rade na vysporiadanie bývalého manželského majetku.
Navyše dohoda neobsahuje jednu z podstatných náležitostí, ktorou je záväzok žalovanej v 2. rade, že

za dlžníka zaplatí peňažný dlh. Z obsahu dohody nemožno vyvodiť ani výšku peňažného záväzku, ku
ktorému by mala žalovaná v 2. rade pristúpiť. Takto uzavretú dohodu nemožno považovať za platnú,
nakoľko žalovaná v 2. rade plne nepristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade, nemohla ani platne uznať
predmetný dlh a zaviazať sa dlh uhradiť v splátkach.

Vychádzajúc z takéhoto právneho posúdenia, pri ktorom tunajší súd bol viazaný stanoviskom krajského
súdu v zrušujúcom uznesení, súd v závere konštatuje, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 14. 12. 2010 je neplatná, nemá teda žiadne právne účinky, a preto súd žalobu
voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nepredložil žiaden
dôkaz, ktorým by preukázal opodstatnenosť označenia žalovanej v 2. rade ako pasívne legitimovaného
subjektu v tomto konaní.

Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11. 11. 2010, súd zistil, že ku dňu 4.
11. 2009 bola bankou vyrátaná istina vo výške 5.383,34 eur a bankou vyrátaný úrok z omeškania ku dňu
4. 11. 2009 vo výške 1.109,73 eur. Dlžná suma tak bola k uvedenému dátumu spolu vo výške 6.484,07
eur. Žaloba bola podaná dňa 2. 7. 2012, teda v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote od vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Na základe takto
zisteného skutkového stavu a záverečného právneho posúdenia súd žalobe v celom rozsahu vyhovel
a zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy s príslušenstvom len žalovaného v 1. rade, ktorý je zodpovedný za
predmetný dlh v celom rozsahu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Nakoľko žalovaný v 1. rade nezaplatením dlžnej sumy sa dostal do omeškania, v zmysle ustanovení
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z., súd priznal

žalobcovi ním požadovaný 9 %-tný úrok z omeškania počnúc dňom 29. 3. 2012.

Podľa nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. § 3 ods. 1 platného a účinného do 1. 2. 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná ku prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca okrem dlžnej istiny požaduje úrok z omeškania vo

výške 9 % od 29. 3. 2012 až do zaplatenia. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 1 %, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech ich náhradu. Určil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku

vo výške 366,50 eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o. podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb vo výške 2.609,34 eur vrátane DPH. Tieto trovy pozostávajú z 9 úkonov po 210,81 eur (prevzatie,
príprava zastúpenia, spísanie a podanie návrhu, písomné vyjadrenie k odporu, odvolanie voči uzneseniu
o prerušení konania, 2x účasť na pojednávaní dňa 14. 10. 2013, 18. 3. 2015, spísanie a podanie

odvolania, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 9. 12. 2014),
teda spolu vo výške 2.276,69 eur vrátane DPH, režijný paušál spolu vo výške 84,79 eur vrátane DPH
(a to 3x 7,63 eur, 3x 7,81 eur, 2x 8,04 eur a 1x 8,39 eur).

Plus hotové výdavky spolu vo výške 332,65 eur vrátane DPH, ktoré pozostávajú z náhrady cestovného

podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného
motorového vozidla AUDI Q7, KE 542 IH za dve cesty z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť (pričom
žalobca z dôvodu účasti na pojednávaní dňa 14. 10. 2013, aj na ďalšom pojednávaní si uplatnil len
polovicu cestovnej náhrady vo výške 26,34 eur), spolu vo výške 75,79 eur. Ďalej náhrada za stratu časupri týchto cestách spolu vo výške 172,07 eur vrátane DPH. Hotové výdavky vo výške 332,65 eur plus
odmena advokáta vo výške 2.276,69 eur = 2.609,34 eur.

Žalovaná v 2. rade bola v tomto konaní úspešná, nepožadovala však náhradu trov konania, preto súd
rozhodol, že nemá právo voči žalobcovi na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.