Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/906/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217979
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113217979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. Y. L., štátnej občianky T.
republiky, bytom E. nad L., Y. XXXX/XX proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Košice, Garbiarska 2, IČO 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/264/2013-142 zo dňa 27. marca 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,

Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/148/2012 zo dňa 19.01.2012, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 22 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nakoniec
odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok z návrhu vo výške
331,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd
prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 18.07.2013 voči
odporcovi domáhala zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku , pričom návrh podala v 30- dňovej
lehote podala podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z dôvodu podľa §
40ods.1písm.c),t.j.preto,žepopieraplatnosťrozhodcovskejzmluvy.Súdvykonalvovecidokazovanie,
z ktorého zistil, že navrhovateľka s odporcom zastúpeným sprostredkovateľkou poistenia Barborou
Ľahkou uzavrela dňa 14.12.2007 poistnú zmluvu č. 4440290002, ktorej predmetom bolo životné
poistenie a poisteným bola navrhovateľka. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky.
Vo všeobecných poistných podmienkach v XV. časti je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní,
v zmysle ktorého všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom, podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, štatútu
rozhodcovského súdu a rokovacieho poriadku. Podľa bodu 2 XV. časti VPP účinných k 21.05.2007
bola poisťovňa oprávnená poveriť právnickú osobu zriadením alebo výberom rozhodcovského súdu,
resp. poisťovňa bola oprávnená zriadiť rozhodcovský súd, alebo poveriť tri osoby na výkon rozhodcu.
V časti XVII. v bode 7a VPP je uvedené, že s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku je spojený
osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi
poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná

pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej
poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada po ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote,
ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu
vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa jeoprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkach pred rozhodcovským súdom. VPP sú ukončené podpisom navrhovateľky a dátumom
podpisu 14.12.2007. Na rovnakom liste, na ktorom končia VPP sa nachádzajú osobitné zmluvné

dojednania číslo 01/2007, ktoré majú 2 odseky. V odseku 1 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli,
že poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov
do jeho splatnosti. V odseku 2. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v znení : "poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu

účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných
poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku." Osobitné
zmluvné dojednania sú opatrené podpisom navrhovateľky a sprostredkovateľom poistenia s dátumom
podpisu 14.12.2007. Svedkyňa Mgr. Elena Capáková Šlosiarová, matka navrhovateľky uviedla, že bola
spolu s navrhovateľkou v decembri 2007 na pobočke v Prvej Československej poisťovne v Trenčíne,
pretože uvedená poisťovňa navrhovateľku oslovila, že či chce uzatvoriť nový poistný produkt, nové

životné poistenie s tým, že nasporené peniaze z predchádzajúceho poistenia vloží ako mimoriadny
vklad v prospech novej poistky. Svedkyňa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy bola prítomná spolu s
navrhovateľkou a poisťovacou agentkou. Uviedla, že celkové sedenie s agentkou trvalo cca 15-20 minút.
Poisťovacia agentka navrhovateľke vysvetlila výhody poistky s mimoriadnym vkladom, a keďže mala
navrhovateľka a jej matka kladné ohlasy na činnosť predmetnej poisťovne, tak navrhovateľka súhlasila

s uzatvorením tejto poistnej zmluvy. Počas rokovania o uzavretí zmluvy agentka s nimi nepreberala
rozhodcovské konanie, ani rozhodcovskú doložku, o VPP im povedala iba v skratke a následne dala
podpísať navrhovateľke poistnú zmluvu spolu s poistnými podmienkami, ktorá navrhovateľka ani nemala
čas si poriadne naštudovať. Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu 3C/148/2012 súd zistil, že dňa
4.1.2012 podal odporca na Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach proti navrhovateľke

návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 102,90 eur s príslušenstvom titulom práva odporcu na
náklady na uzavretie poistenia v súvislosti s ukončením poistnej zmluvy č. 4440290002 podľa bodu 7a
časti XVII. VPP. Arbitrážny súd v Košiciach rozhodol o návrhu odporcu rozhodcovským rozsudkom sp.
zn. 3C/148/2012 dňa 19.01.2012 bez pojednávania a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu
102,90 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276 eur, a to do 5 dní od doručenia rozhodcovského

rozsudku, alebo aby v tejto istej lehote podala odpor na rozhodcovskom súde. Právomoc rozhodnúť
spor z poistnej zmluvy odvodil rozhodcovský súd z XV. časti VPP a osobitných zmluvných dojednaní.
V poučení rozhodcovského rozsudku sa okrem iného uvádza, že je možné voči nemu podať v lehote
5 dní odpor, pričom podmienkou je zaplatenie poplatku za odpor vo výške 72 eur. Zároveň sa v
poučení uvádza, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe skutočností

tvrdených a preukázaných odporcom ako žalobcom v danom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol
navrhovateľke doručený dňa 24.06.2013, navrhovateľka rozhodcovský rozsudok nenapadla odporom,
ale dňa 18.7.2013 podala žalobu o jeho zrušenie na Okresný súd Trenčín. Zistené skutočnosti súd
posúdil podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia poistnej zmluvy, podľa § 3 ods.1, § 4 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní a podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie /v
čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva/,
čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods.1. a prílohy ods. 1 písm. q/ smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /ďalej len ako "smernica"/. Uviedol,
že poistná zmluva uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľkou spĺňa charakteristiku štandardných

spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmenypredichuzavretím.Súčasťouzmluvy
sú tiež zmluvné podmienky, ktoré navrhovateľka ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené odporcom
už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - odporcom
ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti uvedenú poisťovaciu činnosť

a spotrebiteľom navrhovateľkou ako fyzickou osobou, čo je zrejmé aj z označenia účastníkov v
zmluve. Uvedená zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje špeciálny právny režim
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia európskeho práva. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by
byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súdprihliadneajbeznávrhu.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoubolasamotnározhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcovským súdom,

na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva
vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej
zmluve, alebo všeobecných podmienkach. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu rozhodcovský súd rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného
práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd mal za preukázané,
že obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre

posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj
aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré
sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde
teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie

výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou

smernicou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu
než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodovanie sporu pred

rozhodcovským súdom je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahuaodporcažiadnymspôsobomnepreukázal,žebypoučil
navrhovateľku o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na

zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade
vzniku sporu zo spotrebiteľskej zmluvy podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V zmysle citovaných
ustanovení smernice a jej prílohy 93/13/EHS sa za nekalú podmienku považuje aj rozhodcovská
doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Takto formulovaná

rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je jej absolútna neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd podporne vychádzal
z právnych záverov prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn.

6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR
uviedol: "Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom

konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená". Najvyšší súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/1/2012 dospel k záveru o neplatnosti
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž
dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako
predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV.
časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitnézmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013
zo dňa 13.3.2013. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka

pri uzatváraní poistnej zmluvy nebola vôbec oboznámená s rozhodcovskou doložkou, na základe
ktorej budú všetky spory z poistnej zmluvy riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, nebola
poučená o následkoch uzavretia takejto rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPP aj v osobitných
zmluvných dojednaniach, ktoré následky spočívajú v tom, že sa vzdáva prejednania prípadného
sporu z poistnej zmluvy pred všeobecným súdom. Uvedené skutočnosti boli preukázané aj výsluchom

svedkyne, ktorá bola prítomná pri dojednávaní poistnej zmluvy. V poistnej zmluve sa rozhodcovská
doložka nenachádza. Sprostredkovateľ poistenia neupozornil navrhovateľku na to, že v poistných
podmienkach sa nachádza rozhodcovská doložka. Pokiaľ by navrhovateľka vedela, že je v poistných
podmienkach obsiahnutá rozhodcovská doložka, nepodpísala by uvedené listiny. Aj z pripojeného
spisovéhomateriálurozhodcovskéhosúdu-ArbitrážnehosúduvKošiciachjezrejméistéznevýhodnenie
spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní oproti súdnemu konaniu v zmysle O.s.p. spočívajúce napríklad

v kratšej lehote na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku navyše s povinnosťou zaplatiť
poplatok za odpor, v opačnom prípade sa na neho neprihliada, neexistencie úpravy oslobodenia od
poplatku, ktoré skutočnosti vedú súd k záveru, že v prípade postačujúcich informácií poskytnutých
odporcom navrhovateľke by sa táto ťažko rozhodla pre akceptáciu rozhodcovskej doložky. Odporca
v konaní nepreukázal, že navrhovateľka bola pred uzavretím poistnej zmluvy zo strany odporcu

osobitne poučená, resp. upozornená, že všetky spory zo zmluvy bude riešiť iba rozhodcovský súd.
V Zázname o potrebách klienta k poistnej zmluve, na ktorý odkazoval odporca, je drobným písmom
uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich
mimosúdne vyrovnanie využiť rozhodcovské konanie a je tam odkaz na XV. časť VOP. Súd však nemal z
uvedeného záznamu preukázané, že boli navrhovateľke poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie

týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, vysvetlený rozdiel medzi konaním
pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ako aj všetky dôsledky z toho plynúce. Z výsluchu
svedkyne nič také nevyplýva, pretože svedkyňa potvrdila tvrdenie navrhovateľky, že pri dojednávaní
poistnej zmluvy sprostredkovateľ poistenia vôbec nehovoril o rozhodcovskom konaní, o rozhodcovskej
doložke, na základe ktorej by sa spory zo zmluvy mali riešiť výlučne cestou rozhodcovského súdu.

Z listín nepochybne vyplýva, že poistné podmienky boli vopred pripravené odporcom ako formulár,
navrhovateľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Odporca tvrdil, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi
individuálne dojednaná, pretože osobitné zmluvné dojednania s rozhodcovskou doložkou sú nezávislé
od VPP a navrhovateľka osobitné zmluvné dojednania nemusela podpísať. Z obsahu listín vyplýva,
že tak VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania sú ukončené podpisom navrhovateľky a rovnakým

dátumom ako poistná zmluva. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že nepodpísaním osobitných zmluvných
dojednaní nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, tak nemožno prehliadnuť fakt, že v časti XV. VPP
je uvedené, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Argumentácia odporcu, že navrhovateľka sa mohla rozhodnúť, či podpíše
poistnú zmluvu aj s rozhodcovskou doložkou, nie je pravdivá, pretože už podpisom poistnej zmluvy

a VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a tiež obsahujú rozhodcovskú doložku sa navrhovateľka
zaviazala strpieť rozhodcovské konanie pre rozhodnutie o ktoromkoľvek spore z poistno-právneho
vzťahu. Nie je pravdivé ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mohla rozhodcovskú doložku vylúčiť,
nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného
vzťahu, pretože v Osobitných zmluvných dojednaniach je okrem rozhodcovskej doložky v odseku

2 uvedené aj dojednanie v odseku 1, ktoré upravuje otázku zániku poistenia a teda navrhovateľka
nemala možnosť samostatne súhlasiť s odsekom 1 Osobitných zmluvných dojednaní, bez súčasnej
akceptácie rozhodcovskej doložky v ods. 2. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovská doložka,
resp. rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Značnú nerovnováhu do

zmluvného vzťahu na neprospech spotrebiteľa vnáša aj skutočnosť, že v zmysle VPP účinných v čase
poistnej zmluvy mohol rozhodcovský súd vybrať a kreovať sám odporca ako dodávateľ. Pokiaľ odporca
navrhoval vykonať dôkaz výsluchom JUDr. Jaroslava Škapinca, zamestnanca odporcu, na preukázanie,
že odporca plne rešpektoval vôľu ktoréhokoľvek poistníka odporcu, ktorý nesúhlasil s uzatvorením
rozhodcovskej doložky a k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky nedošlo, súd tento dôkaz nevykonal,

nakoľko ho nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Tento svedok totiž nebol
prítomný pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy s navrhovateľkou, nemôže sa vyjadriť k priebehu
kontraktácie predmetnej poistnej zmluvy, k možnosti individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky
s navrhovateľkou, a preto vypočúvanie tohto svedka k okolnostiam uzatvárania iných poistných zmlúvs inými klientami je irelevantné a nemohlo by ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z výsluchu navrhovateľky a
svedkyne vyplýva, že pri uzatváraní poistnej zmluvy nebola navrhovateľka upozornená na rozhodcovskú
doložku, nebola informovaná o dosahu rozhodcovskej doložky, taktiež ani o rozdieloch medzi konaním

pred všeobecným a rozhodcovským súdom. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
ustanovení § 3 ods. 1 vymedzuje rozhodcovskú zmluvu ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa
§ 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo v danom prípade nemal súd preukázané. Podľa názoru
súdu ide o nekalú praktiku zo strany dodávateľa ak v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu do vopred
pripravených poistných podmienok, ktoré by mali bližšie riešiť otázky poistenia zakomponuje dodávateľ
rozhodcovskú doložku, rozhodcovskú zmluvu, ako iný zmluvný záväzok účastníkov odlišný od poistného

vzťahu, pričom pred predložením poistnej zmluvy s poistnými podmienkami na podpis spotrebiteľovi,
nie je spotrebiteľ zo strany dodávateľa na ustanovenie zakladajúce právomoc rozhodcovského súdu
upozornený a riadne poučený o jeho dôsledkoch. Ak spotrebiteľ predložené listiny podpíše v dobrej
viere v čestnosť konania dodávateľa, no bez vedomia o tom, že podpísal aj záväzok podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, nemôže spotrebiteľa takéto zmluvné ustanovenie zaväzovať, pretože na jeho

strane nie je daná skutočná vôľa uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Navrhovateľka mienila uzavrieť
s odporcom poistnú zmluvu pre prípad smrti, úrazu alebo kritických chorôb, nepotvrdila však, žeby
mala vôľu uzavrieť aj rozhodcovskú zmluvu. Takúto vôľu nemohla mať, pretože osobou konajúcou
za druhú zmluvnú stranu nebola upozornená na to, že v poistných podmienkach sa nachádzajú
takéto ustanovenia zásadného právneho významu. Z výsluchu navrhovateľky a svedkyne vyplynulo,

že po dojednaní obsahu poistenia navrhovateľka zmluvu a poistné podmienky podpísala podľa pokynu
sprostredkovateľa poistenia s tým, že sprostredkovateľka poistenia inštruovala navrhovateľku, že má
podpísať aj osobitné zmluvné dojednania, ktoré sa týkajú konkrétneho dojednaného poistného produktu.
Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah klauzuly zakladajúci právomoc rozhodcovského súdu.
Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom

vopred pripravený a na jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Súd dodáva, že
z týchto dôvodov vyhodnotili ako neplatnú rovnakú rozhodcovskú doložku v obdobných prípadoch aj
Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 3Co/569/2013 zo dňa 28.8.2014 a Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp. zn. 12Co/26/2014 zo dňa 10.12.2014. Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel,
že rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach ako aj v osobitných

zmluvných dojednaniach je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť spor z poistnej
zmluvy. Pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy súd návrhu navrhovateľky na základe § 40 ods. 1 písm.
c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
Vzhľadom na uvedené bolo nadbytočné skúmať, či je splnený aj druhý navrhovateľkou uplatnený dôvod
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 142
ods. 1 O.s.p.. Pretože súd návrhu vyhovel, patrí úspešnej navrhovateľke plná náhrada trov konania.
Navrhovateľka si uplatnila trovy konania spočívajúce v cestovných nákladoch na súdne pojednávanie
osobným motorovým vozidlom zn. ŠKODA Fabia 6Y, ev.č. VT 747BN na trase Bratislava- Trenčín a
späť (264 km). Pri priemernej spotrebe PHM 6,5 litrov/100km x 264 km x cena za 1liter pohonných

látok 1,286 eur ku dňu 27.03.2015 predstavuje náhrada za spotrebované pohonné hmoty 22 eur. Súd
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške
22 eur. Rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku navrhovateľovi súd odôvodnil podľa § 4 ods. 2 písm.
za), § 2 ods. 2 veta prvá a podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa z návrhu na začatie konania

o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného
rozhodcom,jesúdnypoplatok331,50eur.Navrhovateľkasadomáhalaochranysvojhopráva,keďtvrdila,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na poistnou zmluvou založený zmluvný vzťah účastníkov dopadajú ustanovenia na ochranu
práv spotrebiteľa. Preto je navrhovateľka od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za)

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená. Keďže súd jej návrhu vyhovel, je odporca
v zmysle § 2 ods. 2 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z
návrhu v sume 331,50 Eur podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Podľa neho je právny záver súdu prvého
stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi nesprávny a navyše nemá
ani oporu v skutkovom stave, pričom súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a na ne aplikoval aj nesprávnu právnu normu, čím sa jeho rozhodnutie
stáva arbitrárnym, svojvoľným. Podľa neho dojednaná rozhodcovská doložka v poistnej zmluve
nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dohody
zmluvných strán sa ich spory z poistnej zmluvy budú prednostne, resp. najprv riešiť v rozhodcovskom
konaní, pričom sa spotrebiteľovi neupiera právo v prípade nespokojnosti s rozhodcovským konaním a

rozhodnutím pokračovať v riešení sporu na všeobecnom súde. Tu poukázal na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorých je súd povinný pri posudzovaní rozhodcovskej doložky dôsledne verifikovať, či
je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podľa žalobu alebo akýkoľvek iný
opravný prostriedok na všeobecný súd. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého
spotrebitelia možnosť po vydaní rozhodcovského rozsudku dosiahnuť nápravu v súdnom konaní pred
všeobecným súdom. Odporca ďalej uviedol, že súd by mal vo svojom rozhodnutí určiť, ktoré konkrétne

ustanovenie v rozhodcovskej doložke je neprijateľné a má odôvodniť, či zostávajúca časť rozhodcovskej
doložkymôžeajbeztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienkypokračovaťalebomusíbyťvyhlásenácelá
za neplatnú. Poukázal na to, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka nielen platne dojednaná
ale aj vyjednaná individuálne. Rozhodcovská doložka je súčasťou Osobitných zmluvných dojednaní k
poistnej zmluve, ktoré sú graficky i právne oddelené od všeobecných poistných podmienok a súčasťou

zmluvy sa stávajú až ich podpisom, pričom ich nepodpísaním by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a toto
by nemalo žiaden vplyv na jeho ďalšie pokračovanie a charakter. Súd prijal záver, že rozhodcovská
zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán a slobodná vôľa vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými informáciami o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo v
danom prípade nemal súd za preukázané. Takýto výklad je podľa odporcu celkom nesprávny, svojvoľný

a navyše aj odporcovi ukladá povinnosti nad rámec zákona, čo je v rozpore s čl. 13 ods. 1 Ústavy
SR. Slobodná vôľa je podľa odbornej literatúry neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov,
ktoré konajúcu osobu zbavujú možnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť
neprimerane obmedzujú. Navrhovateľka pritom vo svojej výpovede pred súdom uviedla, že pri podpise
zmluvy nebola v časovej ani finančnej tiesni. Okrem toho závery súdu prvého stupňa sú protichodné, keď

najednejstranedôvodí,žerozhodcovskázmluvajeneplatnáakoneprijateľnázmluvnápodmienkapodľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na druhej strane v ďalšom texte odôvodnenia svojho rozhodnutia
uzatvára, že je neplatná, pretože právny úkon, ktorým navrhovateľka pristúpila k Osobitným zmluvným
dojednaniam nebol urobený slobodne, a je preto absolútne neplatný. Súd prvého stupňa dospel podľa
odporcu aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že navrhovateľka nebola pri uzatváraní

poistnej zmluvy vôbec oboznámená s rozhodcovskou doložkou, na základe ktorej budú všetky spory z
poistnej zmluvy riešené výlučne cestou rozhodcovského súdu, nebola poučená o následkoch uzavretia
takejto rozhodcovskej doložky, ktorej následky spočívajú v tom, že sa vzdáva prejednania prípadného
sporu z poistnej zmluvy pred všeobecným súdom. Tento záver súd prvého stupňa postavil na výpovedi
svedkyne - matky navrhovateľky a výpovedi samotnej navrhovateľky. Naproti tomu ale odporca predložil

súdu listinu - záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý osvedčuje priebeh predzmluvných
rokovaní s navrhovateľkou. Navrhovateľka podpísala tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta
a ten potvrdzuje, že tretia osoba, teda sprostredkovateľ poistenia zapísaný v zozname NBS odlišná od
poisťovne, pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala navrhovateľku o
všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením. Súd prvého stupňa spochybnil hodnovernosť tejto listiny

s tým, že z neho nemal preukázané, že by navrhovateľke boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, vysvetlený rozdiel medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom ako aj dôsledky z toho plynúce. Rozpor medzi obsahom tejto
listiny a výpoveďou svedkyne však súd neodstránil. Navyše zákon neukladá odporcovi povinnosť
vysvetliť záujemcovi o poistenie skutočnosti, na ktoré prvostupňový súd poukazoval. Súd tým opäť

ukladal povinnosti odporcovi nad rámec zákona, čo je v rozpore s čl. 13 ods. 1 Ústavy SR. Odporca
ďalej namietol záver súdu prvého stupňa o tom, že už podpisom poistnej zmluvy a všeobecných
poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou a tiež obsahujú rozhodcovskú doložku, sa navrhovateľka
zaviazala strpieť rozhodcovské konanie pre rozhodnutie o ktorémukoľvek spore z poistnoprávneho
vzťahu. Namietal ďalej záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nemohla rozhodcovskú doložku

vylúčiť nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby bol ovplyvnený zvyšok poistného
vzťahu, pretože v Osobitných zmluvných dojednaniach je okrem rozhodcovskej doložky v odseku 2
uvedené aj dojednanie ods. 1, ktoré upravuje otázku zániku poistenia, a teda navrhovateľka nemala
možnosť samostatne súhlasiť s odsekom 1 Osobitných zmluvných dojednaní, bez súčasnej akceptácierozhodcovskej doložky v odseku 2. Podľa odporcu spotrebiteľ až osobitným písomným právnym
úkonom, ktorým sú Osobitné zmluvné dojednania, prejavil vôľu, aby spor s poisťovňou prejednal v
rozhodcovskom konaní s odkazom na článok XV všeobecných poistných podmienok. Až týmto sa článok

XV všeobecných poistných podmienok stáva obsahom poistného vzťahu ako individuálne dojednaná
podmienka,ktoroujepoistníkprávneviazaný.Aniargumentsúdu,ženavrhovateľkanemalainúmožnosť
ako podpísať osobitné zmluvné dojednania ak chcela súhlasiť s odsekom 1 neobstojí, pretože táto
skutočnosť nebola predmetom dokazovania v konaní. Nebolo dokazované, teda logicky nemohlo byť ani
preukázané, že navrhovateľka mala v úmysle iba osobitne upraviť spôsob zániku poistnej zmluvy pre

neplatenieprostredníctvomodseku1Osobitnýchzmluvnýmdojednaním.Navyšeakteraznavrhovateľka
tvrdí, e skutočná vôľa pri podpise Osobitných zmluvných dojednaní bola iná, mal súd konať v súlade s §
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda podrobne skúmať i vôľu /úmysel/ konajúcej osoby. Podmienkou
preto, aby mohlo byť prihliadnuté uskutočnil vôli účastníka, je však to, aby táto skutočná vôľa nebola v
rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Podľa odporcu bolo tiež potrebné, aby súd
prvého stupňa vypočul vo veci JUDr. Jaroslava Škapinca, zamestnanca poisťovne, ktorý na konkrétnych

údajov mohol súdu demonštrovať, že v množstve prípadov plne rešpektoval vôľu poistníkov nepodriadiť
sarozhodcovskémukonaniu,pokiaľnedošlokpodpisuOsobitnýchzmluvnýchdojednaní. Odporcaďalej
namietal, že súd prvého stupňa viedol konanie v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, konkrétne
dôkaz listinou nevykonal v zmysle tejto základne procesnej normy. Podľa zápisnice o pojednávaní dňa
27.03.2015 súd oboznámil prečítaním podstatný obsah listín a to .... Zápisnica o pojednávaní by mala

verne zobrazovať to, čo sa dialo na pojednávaní, a teda ak sa čítali jednotlivé listiny, zápisnica by mala
presne obsahovať, ktoré listiny sa čítali s uvedením jednotlivých článkov. Ak to neobsahuje, je možné
mať pochybnosti, ktoré listinné dôkazy súd vykonal, a či ich vôbec vykonal. Odporca ďalej poukázal na
procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v
§ 118 ods. 2 O.s.p., čím odporcovi neumožnil produkovať dôkazy a podpornú právnu argumentáciu na

potvrdenie jeho stanoviska. Odporca na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka k odvolaniu odporcu písomne uviedla, že s tvrdeniam odporcu v odvolaní nesúhlasí
a poukázala na rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré už spory s odporcom rozhodovali. Podľa nej súd

prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhla preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
potvrdiť. Uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. z dôvodov

uplatnených v odvolaní odprocu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdiť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd

aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že rozhodcovskú doložka nebola
v poistnej zmluve individuálne dojednaná, čo spôsobovalo nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a ako neprijateľnú podmienku ju považoval za
neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy. Odvolací
súd sa v celom rozsahu s takýmto právnym záverom stotožňuje.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade došlo k porušeniu § 53 Občianskeho

zákonníka, najmä v súvislosti s dojedaním rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná individuálne.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že poistná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 14.12.2007 /ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky/ je zmluvou
spotrebiteľskou. Poistená zmluva bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, a navrhovateľkanemala možnosť ovplyvniť jej ustanovenia všeobecných poistných podmienok, na základe ktorých
okrem iného, bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté riešiť všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom /XV. časť - Rozhodcovské

konanie vo Všeobecných poistných podmienkach (21-05-07), ďalej len VPP/. Predmetné dojednanie
o rozhodcovskej doložke vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže navrhovateľka toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla a poisťovňa bola okrem iného
oprávnená poveriť právnickú osobu zriadením alebo výberom rozhodcovského súdu, resp. poisťovňa
bola oprávnená zriadiť rozhodcovský súd, alebo poveriť tri osoby na výkon rozhodcu, teda bola plne pod

kontrolu odporcu ako poisťovne, kto, aký rozhodcovský súd spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom
konaní prejedná a rozhodne. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky
tohto dojednania. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje
všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu
byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Okrem toho aj podľa názoru odvolacieho súdu /rovnako

ako to vyslovil súd prvého stupňa/ už uvedená časť všeobecných poistných podmienok predstavuje
rozhodcovskú doložku, ktorou bola navrhovateľka viazaná a nie až v spojení s podpisom Osobitných
zmluvných dojednaní, ako sa to snaží tvrdiť odporca. Už v ods. 1 tejto XV. časti VPP je jasne a
zrozumiteľne uvedené, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Ide celkom zjavne o prejav

vôle zmluvných strán všetky spory z poistenia rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, teda o rozhodcovskú
zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o samotné
Osobitné zmluvné dojednania, aj tieto boli formulárovo vopred pripravené odporcom, a navrhovateľka
nemohla ich obsah ovplyvniť a nemohla nijako prijať len ich časť o zániku poistenia /ods. 1/ bez ďalšieho
dojednania rozhodcovskej doložky /ods.2/.

Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka odníma navrhovateľke ako
spotrebiteľovi právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde.
Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá

spôsobuje jej neplatnosť. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax už jednoznačne dospela
k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok.

Odporca v odvolaní ďalej namieta aj viaceré procesné pochybenia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide
o nedodržanie postupu ustanoveného v § 118 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa, v zmysle § 118
ods. 2 O.s.p. predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Citovaný § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť
účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových
okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré
vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil

súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Uvedené ustanovenie však nezakotvuje povinnosť
súdu oboznámiť účastníkov konania s predbežným právnym názorom súdu na vec. Upravuje len postup
súdu pri vedení pojednávania a týka sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a
jeho zamerania. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 16/2012 konštatoval,
že právny názor a hodnotiace úsudky súdu sú vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však

postupu súdu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom
nelimituje účastníka pri realizácii jeho procesných práv /napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania
zhrnúť svoje návrhy/.
Čo sa týka spôsobu vykonania listinných dôkazov súdom prvého stupňa, je pravdou, že súd prvého

stupňa v zápisnici o pojednávaní dňa 27.03.2015 uviedol, že „oboznamuje prečítaním podstatný obsah
spisu, podstatný obsah listín, a to ....“. Takto zvolená formulácia zachytávajúca procesný postup súdu
pri vykonávaní listinného dôkazu je nesprávna, pretože dôkaz listinou možno vykonať len jej prečítaním
alebo oboznámením /§ 129 ods. 1 O.s.p./ a nie kombináciou týchto dvoch spôsobov. Zo zvukovéhozáznamu o tomto pojednávaní, ktoré je súčasťou elektronického súdneho spisu v tejto právnej veci
vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dôkaz v zápisnici uvedenými listinami tým spôsobom, že niektoré
listiny prečítal a pri iných oboznámil ich obsah. K takémuto dokazovaniu účastníci konania /ani poverený

zamestnanec odporcu prítomný na pojednávaní/ nemali žiadne námietky. Podľa odvolacieho súdu teda
súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie listinami riadne, v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p., len
chybne vykonanie dôkazov listinami v zápisnici o pojednávaní zle opísal a preto svojím procesným
postupom nijako neporušil procesné práva účastníkov ani im neznemožnil ich uplatnenie.

Nakoniec pokiaľ ide o výsluch svedka JUDr. Jaroslava Škapinca, zamestnanca poisťovne, takýto dôkaz
síce odporca navrhol vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky, ale po poučení podľa §
120 ods. 4 O.s.p. súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 27.3.2015 odporca návrhy na doplnenie
už vykonaného dokazovania nemal. Za tohto stavu možno mať dôvodne za to, že odporca po vykonaní
dokazovaniasúdomprvéhostupňaužnavykonanípredtýmnavrhnutéhodôkazu,výsluchusvedkaJUDr.
Jaroslava Škapinca, netrval a preto nevykonanie tohto dôkazu bolo dôvodné a nedošlo k žiadnemu

porušeniu procesných práv odporcu.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu /vrátane správneho výroku o náhrade
trov konania / ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto
má právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré právo si aj vo svojom písomnom vyjadrení k
odvolaniu odporcu uplatnila, avšak bez vyčíslenia uplatnených trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto pri vyhlásení tohto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania uložil odporcovi, aby navrhovateľke

zaplatilnáhradutrovodvolaciehokonaniavsume,akábudevyčíslenávpísomnomvyhotovenírozsudku.
Navrhovateľka si však nesplnila svoju zákonnú povinnosť a trovy odvolacieho konania, ktorých náhradu
si uplatnila, v lehote troch dní pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslila /§ 151 ods.
1 O.s.p./. Keďže trovy odvolacieho konania navrhovateľke zo spisu nevyplývajú, odvolací súd nie je
viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľke vo vyhlásenom rozhodnutí /§ 151

ods. 2 O.s.p./ a preto v písomnom vyhotovení rozhodnutia navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/ v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

Podľa § 428 CSP sa v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/.