Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/790/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221702
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.NP-4173-8644), právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody vo výške 125 € a nemajetkovej ujmy vo výške 330 €, pretože Okresný súd Nové
Zámky v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX 9757/2008 rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.11.2008 a to rozhodnutím o poverení, a tak došlo k vydaniu
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Navrhovateľ
uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „exekučný súd“) žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci zákonom ustanovenej doby.

Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 125 €, ktorá predstavuje sumu 70 € za správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 € za
udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15 € za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následokzbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 330 €.
Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55 € za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660 € za rok : 12 mesiacov v roku
= 55 € za mesiac. V danej exekučnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 179 dní.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z.

a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného

stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu
doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom
prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po doručení
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek
tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým

zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona
č.514/2003Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č.514/2003Z.z. ustanovujú

všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby

súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok., najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené

konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju

v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným
súdom SR. Odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 € a nemajetkovú ujmu vo výške 330 €, s poukazom na § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody

zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy,
keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 €, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a dôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn.30Cdo/675/2011,
odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,

lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S
prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za
rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a prípadnou škodou.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd na základe podaného návrhu navrhovateľa vykonal pojednávanie, avšak v zmysle ustanovenia §
101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a zástupkyne odporcu.
Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie

riadne a včas. Dňa 18.9.2014 bolo súdu doručené elektronickým podaním ospravedlnenie neúčasti a
žiadosť o odročenie pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní tunajšieho súdu nariadeného na 22.9.2014 o 10.15 hod. z dôvodu, že v určenom čase
bolo vytýčené pojednávanie skôr na Okresnom súde Žiar nad Hronom v senáte 7C na 22.9.2014 od
8.45 hod. do 9.15 hod. Uviedol, že trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje

substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti. Zástupkyňa odporcu mala
taktiež vykázané doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas, ospravedlnila svoju neúčasť.
Nepožiadala súd o odročenie pojednávania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo

dňa 14.5.2013. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101
ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať
v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak

nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd SR už vo viacerých
rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať
len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenejskutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn. 3Cdo 294/2006,
z 24. novembra 2008 sp. zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010
sp. zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie

hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v
rovine nepodložených tvrdení. Súd skonštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa
nebolo súdu doručené včas a k žiadosti nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veci Okresného súdu
Žiar nad Hronom v senáte 7C bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v uvedenej právnej veci tunajšieho
súdu. Zároveň súd poukázal na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené navrhovateľom právnemu

zástupcovi navrhovateľa na zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom navrhovateľ súhlasil, aby si
splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, s exekučným spisom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.15Er/1199/2008, EX/9757/2008 a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Dňa 26.10.2008 bol do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na
vykonanie exekúcie na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO:35 807 598, proti povinnej V. Y., bytom K. XXXX/XX, T. pre vymoženie sumy 39.360,-
Sk (1.306,51 €) s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo

dňa 28.7.2008 sp. zn. SR 06980/08.

Dňa 11.11.2008 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX/9757/08.

Exekučný súd vydal dňa 24.11.2008 poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu pri spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003Z.z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení,

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný

dôvodne. Súd mal ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo
odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Odporca
ním uplatňovaný nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa
navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na súd. V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal
náhrady škody a nemajetkovej ujmy bol exekučný titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 06980/08 zo dňa 28.7.2008. Súd mal v konaní preukázané, že exekučné konanie sa začalo

spísaným návrhu u exekútora dňa 26.10.2008. Žiadosť o udelenie poverenia na exekučný súd bola
doručená dňa 11.11.2008. Exekučný súd vydal dňa 24.11.2008 poverenie na vykonanie exekúcie číslo
5404 032730. Súd dospel k záveru, že exekučný súd bol viazaný 15-dňovou lehotou v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania a vydal včas
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24.11.2008. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno v

tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 179 dní. Vykonaním
dokazovaním tvrdenia navrhovateľa boli preukázané ako nepravdivé. Zároveň súd konštatuje, že
na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad spočívajúci v
konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu
škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa príslušný exekučný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v súčasnom znení, by

len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody, citované ustanovenie je účinné od
1.1.2013.
Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako
výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona
č.514/2003Z.z., účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a začatia exekučného konania.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č.514/2003Z.z., a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z uvedených zákonných ustanovení je
zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o
opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je splnená v prípade
rozhodnutia o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Predmetné rozhodnutie okresného
súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné

posudzovať v tomto konaní.
Ohľadom vzniku a výšku majetkovej a nemajetkovej škody súd dospel tiež k záveru, že navrhovateľ
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s predmetným exekučným konaním, a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. V konaní ďalej
nie je možné konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

existenciou škody. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zákona č.514/2003Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa
názoru súdu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že navrhovateľovi nie

je možné nahradiť škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože nepreukázal vznik a ani výšku
škody. Navrhovateľ zároveň zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako anito, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti nie je

možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a
to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa
vytvorené v spojení s touto podnikateľskou činnosťou.
Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ani nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie §

17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v peniazoch.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že vydal poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z., súd návrh ako právne
neopodstatnený zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v

celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)