Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/779/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208383
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. Q. XX, H., o zaplatenie 2.450,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. októbra 2014 č. k. 15C/248/2014-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, §
100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.450,44 eura, vyplývajúcej
z povinnosti odporcu splácať poskytnutú pôžičku. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou
aplikoval Občiansky zákonník, keďže predmetnú zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky mal súd preukázané, že

odporcovi bola poskytnutá finančná čiastka vo výške 2.578,69 eura. Z dôvodu porušenia povinností
odporcom bola postupcom uvedená zmluva vypovedaná ku dňu 19. 08. 2010. Postupca dňa 04. 12.
2013 postúpil pohľadávku vo výške 2.839 eur navrhovateľovi. Navrhovateľ si v predmetnom konaní
uplatnil neuhradenú istinu úveru vo výške 2.450,44 eura. Nakoľko však návrh vo veci samej bol podaný
súdu dňa 29. 04. 2014, súd konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaná
a vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 nie je
možné priznať navrhovateľovi úspech. Keďže zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky bola vypovedaná

ešte dňa 19. 08. 2010 a navrhovateľ až dňa 29. 04. 2014 podal na súd žalobu o zaplatenie dlžnej
sumy,všeobecnátrojročnápremlčaciadobanavrhovateľoviužuplynula,pretosúd,konštatujúcuplynutie
premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., uplatnené právo navrhovateľovi
nepriznal a návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu žiadnych trov neuplatnil a v
súvislosti s týmto konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním
zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, resp. zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní vytkol súdu
prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázalna to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných

strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/3/2011, sp. zn.
6MCdo/4/2012, ako i rozhodnutia krajských súdov, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/132/2013, sp. zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013. Na daný prípad
je podľa jeho názoru nutné aplikovať Obchodný zákonník, pričom keďže zmluvu vypovedal ku dňu 19.
08. 2010, premlčacia doba začala plynúť dňa 20. 08. 2011 a uplynie dňa 20. 08. 2015. Jeho nárok tak

nemožno považovať za premlčaný. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd na daný prípad aplikoval ustanovenie
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval
v zmysle tohto zákonného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014. Právna úprava
platná v Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany
spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom

rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva,
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a
to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili
plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie, bez ohľadu na to, za

akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo
k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a
závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd taktiež porušil zásadu
stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Vzhľadom na
skutočnosť, že si nárok na plnenie uplatnil žalobným návrhom dňa 29. 04. 2014, pričom predmetné
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 01. 05. 2014, nemôže
súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Vznikol mu tak nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti

každej splátky až do zaplatenia.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.450,44 eura spolu s úrokom z
omeškaniavovýškevovýške8,25%zosumy2.450,44euraod05.12.2013dozaplatenia,akoináhrada
trov konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa 20. 12. 2009 bola medzi právnym predchodcom
navrhovateľa (Consumer Finance Holding, a. s.) a odporcom uzatvorená Zmluva č. 5004197, na
základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnuté finančné prostriedky uhrádzať v pravidelných mesačných

splátkach riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s
úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených
dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 2.839 eur. Položku „ostatné príslušenstvo“ postúpenej
pohľadávky vo výške 388,56 eura si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Dlžná suma vo výške
2.450,44 eura pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdielu medzi istinou úveru a súčtom všetkých

mesačných platieb započítaných na istinu. Na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 29. 10.
2014 odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa. Následne súd prvého
stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na plnenie, uplatnený podaným

návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 04. 2014, je premlčaný, z ktorého dôvodu správne
podaný návrh zamietol. K uvedenému odvolací súd udáva, že z hľadiska plynutia premlčacej doby
súd prvého stupňa správne poukázal na výpoveď zmluvy zo dňa 19. 08. 2010, v dôsledku ktorého
jednostranného právneho úkonu sa právny predchodca navrhovateľa (pôvodný veriteľ) domáhal od
odporcuzaplateniaceléhozostatkudlhuvzniknutéhonazákladezmluvyč.5004197zodňa20.12.2009.

S ohľadom na uvedené odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že počiatok
plynutia premlčacej doby je daný dňom 20. 08. 2010, t. j. dňom nasledujúcim po výpovedi zmluvy zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa, pričom z obsahu spisu je tak nepochybné, že navrhovateľ
podal návrh na súd po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 20. 08. 2013. Ak potom
súd prvého stupňa konštatoval, že nárok navrhovateľa je premlčaný, takýto záver súdu prvého stupňa

je správny.

Vzhľadom na dôvody podaného odvolania a právnu argumentáciu navrhovateľa v podanom odvolaní,
odvolací súd udáva, že právny vzťah, ktorý existoval medzi navrhovateľom a odporcom je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré

upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je pritom
zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j.
ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,
t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Jepritomnesporné,žepredmetnázmluvaoúveremápodobuštandardnejformulárovejzmluvy,

ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení,
pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. O tom, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno mať pochybnosti, a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva
bez ohľadu na právnu normu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ustanovenie § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka, na ktoré správne poukázal súd prvého stupňa). K uvedenému odvolací súd len
dopĺňa, že i keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v
kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskehozákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely
(doplnenímustanovenia§52ods.2)tak,ženavšetkyprávnevzťahy,vktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto
ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, neobsahuje prechodné ustanovenia. Odvolací súd preto argumentáciu
navrhovateľa, podľa ktorej na predmetný právny vzťah nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale
obchodného práva, považuje za nesprávnu. Vzhľadom na uvedené potom i otázka premlčania nároku

navrhovateľa sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

S ohľadom na ďalšie dôvody podaného odvolania navrhovateľa, obsahom ktorého je i námietka
navrhovateľa voči aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného
od 01. 05. 2014, na danú právnu vec a následné posúdenie premlčania nároku navrhovateľa súdom
prvého stupňa ex offo, a to napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred účinnosťou

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôvodom,
pre ktorý bolo potrebné prihliadnuť na námietku premlčania uplatneného nároku, bola predovšetkým
skutočnosť, že odporca pred súdom prvého stupňa vzniesol námietku premlčania, ktorú skutočnosť súd
prvého stupňa správne konštatoval v napadnutom rozhodnutí. K navrhovateľom namietanej nesprávnej
aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014 odvolací súd poukazuje na

rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (3MCdo/12/2014) a na to, že právny predpis (zákon
č. 250/2007 Z. z.), ktorého súčasťou je ustanovenie § 5b, nemá prechodné ustanovenia, z ktorého
dôvodu je potrebné ustáliť taký záver, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.