Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814201666.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: O., zastúpeného Q. proti odporcovi: B., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: U., zastúpeného B., o zaplatenie 2.983 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. decembra 2015, č.k.
12C/79/2014-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 34,31 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 78,50 Eur spolu s 8,75

%-ným ročným úrokom z omeškania od 11.04.2013 do zaplatenia zastavil, v prevyšujúcej časti návrh
zamietol, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
konania vo výške 842,20 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zastavení konania okresný
súd odôvodnil rozsudok tým, že podaním zo dňa 28.04.2015 vzal navrhovateľ v časti žalovanej sumy
78,50 Eur spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania od 11.04.2013 do zaplatenia návrh

na začatie konania späť z dôvodu zaplatenia sumy 78,50 Eur odporcom navrhovateľovi dňa 10.04.2015.
Zamietnutie návrhu v zostávajúcej časti okresný súd zdôvodnil okrem iného tým, že podľa jeho právneho
názoru nedošlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže
zmluvu ako prvý podpísal odporca, ktorý v bode 5 zmluvy vyplnil údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, podal teda v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý
však zo strany navrhovateľa nebol v celom rozsahu akceptovaný, pretože v bode 6 zmluvy - „údaje o

schválenom revolvingovom úvere“, uviedol navrhovateľ inú výšku RPMN za úver i revolvingový úver, než
pôvodnenavrholodporca,atedanavrhovateľvskutočnostivzmysle§44ods.2Občianskehozákonníka
návrh odporcu na uzatvorenie zmluvy odmietol a predložil odporcovi nový návrh na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere, ktorý odporca opätovne nepodpísal. Okrem toho zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z., a síce konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

inýchpoplatkovaobsahujeajnesprávnuRPMN.Odporcovibolavyplatenácelkomčiastka 2.476,64Eur,
pričom odporca uhradil spolu sumu 3.611 Eur, preto bolo potrebné návrh navrhovateľa v časti, v ktorej
konanie nebolo zastavené, v celom rozsahu zamietnuť. Výroky o trovách okresný súd zdôvodnil tým,
že navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Odporca si v konaní náhradu trov neuplatnil, preto o nej súd ani nerozhodoval. V konaní si náhradu trov
uplatnil vedľajší účastník na strane odporcu. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávali z trov právneho

zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 15 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vedľajší účastník si v konaní
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 111,21 Eur (prevzatie veci apríprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k meritu veci zo dňa 12.03.2015 doručené súdu 18.03.2015,
zastupovanie na pojednávaní dňa 11.06.2015, vyjadrenie k námietke vstupu vedľajšieho
účastníka do konania dňa 03.12.2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 07.12.2015) spolu

s režijným paušálom vo výške 5 x 8,39 Eur, náhradou za stratu času dňa 11.06.2015 a 07.12.2015 vo
výške 2 x 139,80 Eur (10 polhodín x 13,98 Eur), cestovným 11.06.2015 a 07.12.2015 2 x
27,68 Eur (cesta osobným motorovým vozidlom zn. BMW 318d ev. č. O., spotreba 5,6 litrov na 100 km
pri prejdených 368 km z K. do O. a späť a pri cene Diesel 1,343 Eur za liter) a náhradou za
používanie motorového vozidla dňa 11.06.2015 a 07.12.2015 vo výške 2 x 56,30 Eur (368 km x

0,153 Eur/km). Spolu si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.045,56
Eur. Okresný súd však krátil vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k námietke vstupu vedľajšieho účastníka do konania vo výške 111,21 Eur
spolu s uplatneným režijným paušálom vo výške 8,39 Eur, pretože tento úkon právnej služby považoval
súd za neúčelný, pretože tento úkon vedľajší účastník urobil až potom, ako bolo uznesením tamojšieho
súdu rozhodnuté o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania. Za úkon

právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia krátil okresný súd právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka režijný paušál vo výške 0,35 Eur, keďže vyššie uvedený úkon právnej služby vedľajší účastník
vykonal v roku 2014, kedy režijný paušál bol vo výške 8,04 Eur. Nakoniec okresný súd krátil vedľajšiemu
účastníkovi aj náhradu trov za zastupovanie na pojednávaní dňa 11.06.2015 o sumu 83,41
Eur, pretože za tento úkon právnej služby patrila vedľajšiemu účastníkovi len suma 27,80 Eur v zmysle

§ 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého za zastúpenie na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny.

Proti tomuto rozsudku, a to výroku o povinnosti navrhovateľa uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ.

Navrholnapadnutývýrokrozsudkuzmeniťtak,ževedľajšiemuúčastníkovinebudepriznanánáhradatrov
právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Okresnému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie
neobsahujezdôvodnenieúčelnostitrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka,ažesúdnevysvetlil,
ako aplikoval príslušné ustanovenie o náhrade trov právneho zastúpenia (§ 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku). Uviedol, že nenapáda samotné právne zastúpenie, ale účelnosť nákladov na toto
zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o
povinnosti nahradiť trovy konania. Tvrdil, že trovy právneho zastúpenia predstavujú náhradu odmeny
za právnu pomoc pri predložení podania vedľajšieho účastníka, ktoré je svojím obsahom šablónovitým
opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov, pričom vedľajší účastník na

strane odporcu sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna
úprava priznáva osobitné postavenie medzi subjektmi rovnakej právnej formy. Vyslovil ďalej názor, že
nezákonnosť priznania trov vedľajšiemu účastníkovi vyplýva i zo skutočnosti, že tento subjekt nemal
procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže od 01.01.2015 je potrebné predložiť súhlas toho, na
strane koho má vedľajší účastník vystupovať, čo vedľajší účastník v danej veci nesplnil a o odporcovi

má informácie získané od súdu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6 MCdo 5/2013 a R 62/2014, ako aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedol, že vo svojom vyjadrení v danej veci poukázal na viaceré nedostatky
zmluvných dojednaní a aj na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom,
a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Trovy, ktoré vynaložil na právne zastúpenie,
považoval za účelné v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 MCdo

5/2013, keďže jeho vyjadrenie nebolo len všeobecným vyjadrením, ale obsahovalo konkrétne tvrdenia
týkajúce sa právneho vzťahu, ktorý bol predmetom konania, keď poukazoval na obsahové nedostatky
zmluvy, na jej rozpor s dobrými mravmi, či pochybnosti o kontraktácii zmluvy. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27, uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 7 MCdo 4/2010 a viaceré rozhodnutia krajských súdov. Mal za to, že trovy

právneho zastúpenia v tomto konaní boli účelne vynaložené a boli dostatočne preukázané.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.)
v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu jepotrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci
bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania. Vo výrokoch,
ktorými bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 78,50 Eur spolu s 8,75 %-ným ročným
úrokom z omeškania od 11.04.2013 do zaplatenia zastavené, v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý a
navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov konania, účastníci nenapadli rozsudok súdu prvého stupňa

odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
týchto častiach nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 2.983 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporcovi na základe zmluvy
o revolvingovom úvere poskytol úver vo výške 1.394,14 Eur, ktorý mal odporca zaplatiť v 36-tich

mesačných splátkach po 78,50 Eur, ďalej poskytol odporcovi dňa 22.10.2010 revolving vo výške 1.884
Euradňa20.11.2012ďalšírevolvingvovýške 1.884Eur,pričomobarevolvingysaodporcazaviazal
splácať v 24 mesačných splátkach po 78,50 Eur. Odporca mu uhradil len sumu 3.611 Eur, preto
navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník
na strane odporcu, na čo navrhovateľ reagoval návrhom na nepripustenie vedľajšieho účastníka. Súd

prvého stupňa uznesením z 27.01.2015, č.k. 12C/79/2014-54, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.03.2015, pripustil vedľajšie účastníctvo. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení, doručenom súdu
dňa 09.11.2014, navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
inkorporačná doložka všeobecných zmluvných podmienok je netransparentná, a preto neplatná, výška
úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho

zákonníka neplatná, zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto
je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 citovaného zákona). Súčasne
vzniesol námietku premlčania nároku vo vzťahu k splátkam, ktorých splatnosť nastala viac ako tri
roky pred podaním návrhu, bez ohľadu na to, že navrhovateľ zosplatnil úver neskôr. Ďalej vedľajší
účastník konštatoval, že zmluva ani nevznikla, nakoľko sa údaje o schválenom úvere nachádzajú iba

v „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, ktoré je však podpísané iba navrhovateľom, nie
odporcom. Navrhovateľovi by tak vznikalo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov,
pričom navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.394,14 Eur a odporca zaplatil navrhovateľovi
spolu 3.611 Eur, preto navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie žiadnej sumy od odporcu.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na
zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe, určujúcom,
ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, ktorého

splnením vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade úspech vo veci, ktorý
sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ ide o rozsah
náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo zásady vyplývajúcej z § 142
O.s.p., a to miery úspechu vo veci, v spojení zo zásadami ustanovenými v § 146 ods. 2 O.s.p., a to
miera zodpovednosti za zavinenie zastavenia časti konania. Tu možno dať za pravdu navrhovateľovi

v tom, že súd prvého stupňa v rozsudku síce odkázal na ustanovenia § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p., nevysvetlil však, prečo a akým spôsobom aplikoval na posudzovaný prípad
práve tieto ustanovenia. Keďže však súd prvého stupňa odkazoval na prvú (nie druhú) vetu §
146 ods. 2 O.s.p., možno predpokladať, že mal za to, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 78,50
Eur s príslušenstvom zavinil navrhovateľ, resp. že nie sú splnené predpoklady na to, aby sa aplikovalo

ustanovenie druhej vety, teda zodpovednosť odporcu. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením
plne stotožňuje. V posudzovanom prípade síce navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 78,50 Eur
s príslušenstvom späť s odôvodnením, že eviduje zo strany odporcu dňa 10.04.2015 (teda po podaní
žaloby) úhradu 78,50 Eur, avšak o tejto úhrade (a o tom, že k nej došlo skutočne po podaní žaloby na
súde) napriek výzve súdu nepredložil žiaden dôkaz (zaslal len vlastný prehľad platieb odporcu, ktorý

však nie je možné považovať za dôkaz, iba za súčasť tvrdení navrhovateľa). Okrem toho nie je možné
aplikovať ustanovenie druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že nie je splnený predpoklad, že sa
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Z právneho posúdenia, ktoré vykonal súd prvého stupňa vrozsudku, vyplýva, že návrh bol nedôvodný ako celok, teda aj v časti, v ktorej bol následne čiastočne
vzatý späť.

Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ zodpovedá za
zastavenie konania v časti o zaplatenie 78,50 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bol navrhovateľ
neúspešný, a preto musí znášať trovy konania druhej strany sporu v celom rozsahu (teda vypočítané
z hodnoty celého návrhu 2.983 Eur).

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre
zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia §
93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Právo na náhradu
trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle

ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
zaseba.PokiaľtedaObčianskysúdnyporiadoknevyhradzujeprávaapovinnostivkonaníibaniektorému
z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas
so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom
všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.

Pretože ustanovenia § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., aplikované v danom prípade, neviažu
právo na náhradu trov konania výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka,
zakladajú uvedené ustanovenia právo na náhradu trov konania s poukazom na § 93 ods. 4
O.s.p. aj vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery
úspechu vo veci, resp. v zmysle zásad zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Z toho vyplýva,

že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad úspechu ním podporovaného
účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Správne
preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva, táto otázka bola
právoplatne rozhodnutá uznesením súdu prvého stupňa z 27.01.2015, č.k.
12C/79/2014-54, ktorým súd pripustil vedľajšie účastníctvo, a proti ktorému nebolo podané odvolanie.
Odvolací súd napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že ak navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované ako R 62/2014 (sp. zn. 3 Cdo
188/2012), odcitoval z neho len časť, pričom toto rozhodnutie pokračuje v tom zmysle, že z ustanovenia
§ 93 O.s.p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním
podporovaného“ účastníka. Účastníci majú právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje
do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Zodpovedá zákonu

procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil
do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci
môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. V zmysle
uvedeného rozhodnutia teda podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 nebol vyžadovaný výslovný
súhlas účastníka, na stranu ktorého mal vedľajší účastník vstúpiť (v tomto prípade odporcu), avšak

účastníkom (vrátane odporcu) bolo potrebné dať možnosť vyjadriť svoj nesúhlas. Tento procesný postup
súd prvého stupňa dodržal.

Navrhovateľ v podanom odvolaní ďalej namietal, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné priznať
náhradu trov konania, nakoľko tieto neboli v konaní vynaložené účelne a súčasne vytýkal

rozhodnutiu súdu prvého stupňa, že sa účelnosťou vynaložených trov vedľajšieho účastníka nezaoberal.
K tomu odvolací súd uvádza, že aj keď v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa nie je výslovne
uvedené, že súd považoval úkony vyúčtované vedľajším účastníkom za účelné, neznamená to, že sa
posudzovaním ich účelnosti vôbec nezaoberal. Samotné priznanie náhrady trov za konkrétne úkony v
súvislosti s tým, že za iné úkony (najmä za vyjadrenie k námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho

účastníka) súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal práve z dôvodu ich neúčelnosti, svedčí o tom, že
posúdenie účelnosti vynaložených trov na strane vedľajšieho účastníka bolo integrálnou súčasťou úvah,
ktorými sa spravoval súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania.K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní,
odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník dňa 09.11.2014 a dňa 18.03.2015 doručil súdu prvého stupňa
podania, v ktorých predostrel konkrétnu argumentáciu týkajúcu sa zmluvy o revolvingovom úvere zo

dňa 16.12.2008, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá, poukázal na obsahový rozpor návrhu -
žiadosti o revolvingový úver a akceptácie, na aplikáciu Občianskeho zákonníka v danej veci, rozpor
dohodnutého úroku a RPMN vo výške takmer 70 % s dobrými mravmi, a
tým neplatnosť tohto dojednania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, vzniesol námietku premlčania
nároku navrhovateľa, poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, na nedostatok náležitostí

zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., uviedol celkovú výšku poskytnutého plnenia, aj
celkovú výšku odporcom vrátených prostriedkov atď. Prirodzene, niektoré formulácie sa vo vyjadreniach
vedľajšieho účastníka, podávaných vo viacerých veciach, opakujú, rovnako ako sa opakujú zmluvné
podmienky v zmluvách uzatváraných navrhovateľom, avšak vyjadrenia z 09.11.2014 a z 18.03.2015
(na účely priznania náhrady trov považované len za jedno vyjadrenie) rozhodne nemožno považovať
za všeobecne formulované podanie, ale ide o individualizované vyjadrenie ku konkrétnemu predmetu

konania. Na rozdiel od navrhovateľa, vedľajší účastník na strane odporcu sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zúčastnil na pojednávaniach dňa 11.06.2015 (ktoré bolo odročené bez prejednania
veci, na základe čoho súd prvého stupňa správne krátil odmenu na 1 tarifnej odmeny) a dňa 07.12.2015,
na ktorom aktívne bránil práva odporcu. Je tak nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu vyvinul
aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia - odmene právneho zástupcu
vedľajšiehoúčastníkazaštyriúkonyprávnejslužby(prípravaaprevzatieveci,vyjadrenieknávrhu,účasť
na pojednávaniach 11.06.2015 a 07.12.2015), vrátane režijných paušálov a náhrad cestovného a za
stratu času v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie je možné považovať za neúčelne vynaložené.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane odporcu, preto mu patrí

náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách
právneho zastúpenia - odmene za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa), pričom
keďže odvolanie smerovalo výlučne proti výroku o trovách konania, za tarifnú hodnotu sa považuje
výška trov priznaných súdom prvého stupňa - 842,20 Eur a odmena podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2
písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny,

teda vo výške 25,73 Eur a 1 x režijný paušál vo výške 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky, spolu 34,31 Eur.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .