Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavel Rohárik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/424/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115225067
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115225067.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa P.
P. N. N..V..Q.., XXX XX H.Š., E. XXX, F.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporkyni O. S., J.. XX. M. XXXX, XXX XX N.,
S. X, o zaplatenie sumy 269,25 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 200 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
od 16. novembra 2014 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania - súdny poplatok v sume 8,01 Eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 36,86 Eur.
Súd p o v o ľ u j e odporkyni priznanú istinu, úrok z omeškania a trovy konania splácať v 10 Eur
mesačných splátkach vždy do 15-teha dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania čo len s jednou splátkou sa stane splatný celý dlh
odporkyne.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ žiada uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 269,25 Eur titulom dlhu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Odporkyňa uviedla, že si od navrhovateľa požičala 200 Eur, dostala sa však do finančnej tiesne a
nemohla pôžičku vrátiť. Nesúhlasila so zaplatením úroku z omeškania, poplatkami a nákladmi spojenými
suplatnenímpohľadávkyanisvyčíslenýmitrovamikonania.Požiadalaopovoleniesplatiťpriznanúsumu
po 10 Eur mesačne.
Pretože sa právny zástupca navrhovateľa pojednávania nezúčastnil, konal súd v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p.vjehoneprítomnostiavykonaldokazovanieoboznámenímsaspísomnýmipodaniamiúčastníkov,
rámcovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu a upomienkami, pričom zistil
nasledovné:
Účastníci uzavreli prostredníctvom internetu dňa 16. októbra 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni sumu 200 Eur a odporkyňa sa ju zaviazala vrátiť s
poplatkom v sume 4,25 Eur do 15. novembra 2014. Podľa výpisu z účtu poskytol navrhovateľ odporkyni
sumu 200 Eur dňa 16. októbra 2014.Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, lebo navrhovateľ vystupuje v zmluve ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporkyňa v postavení
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Zmluva je označená len ako „zmluva o
spotrebiteľskom úvere“. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však nepredstavuje samostatný zmluvný typ,
ale v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu uzavretej zmluvy, môže ísť o zmluvu o
pôžičke, zmluvu o úvere, prípadne poskytnutie peňažných prostriedkov inou formou. Preto súd posúdil
právnuformuzmluvypodľajejobsahuazistil,žeideozmluvuopôžičkepodľa§657anasl.Občianskeho
zákonníka. Táto zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo
podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo tu splnené nie je. Súd
poukazuje i na to, že v úvodných ustanoveniach zmluvy je uvedené, že sa okrem zákona č. 129/2010
Z. z., o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 266/2005 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku spravuje aj Občianskym, a nie Obchodným zákonníkom, z čoho taktiež vyplýva, že
ide o zmluvu o pôžičke upravenú v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluvou, výpisom z účtu i tvrdenia odporkyne má súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni
sumu 200 Eur, odporkyňa vrátenie tejto sumy ani netvrdila. Preto jej súd uložil uhradiť sumu 200 Eur s
príslušným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995Z.z.)ododňanasledujúcehopodnisplatnostidohodnutomvzmluve.Súdpriznalnavrhovateľovi
úrokzomeškaniavovýške5,05%ročnenamiestopožadovanéhoúrokuvovýšeke8,05%ročne,lebood
1. februára 2013 predstavuje výška úroku z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
sadzbu o päť percentuálnych bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, na rozdiel od dovtedajšej úpravy, kedy sa
sadzba centrálnej banky zvyšovala o osem percentuálnych bodov. Pretože zmluvu o pôžičke účastníci
uzavreli až po účinnosti tejto novely, patrí navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške 5,05 % ročne.
Navrhovateľ žiada i sumu 4,25 Eur titulom poplatku za poskytnutie pôžičky. Podľa § 658 ods. 1
Občianskehozákonníkapripeňažnejpôžičkemožnodohodnúťúroky,aleinýdruhodplatyzaposkytnutie
pôžičky zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere - § 499 Obchodného zákonníka). Podľa § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa, a preto má súd za
to, že keď Občiansky zákonník pri zmluve o pôžičke s obdobnou odplatou neráta, jej dojednanie
predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením tohto poplatku
zaťažuje. Dojednanie tejto zmluvnej podmienky odporuje zákonu, a preto je toto zmluvné ustanovenie
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi z neho nemožno priznať plnenie.
Vzhľadom k tomu súd návrh v časti 4,39 Eur zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 65 Eur predstavujúcej skutočne vynaložené náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré mu vznikli v súvislosti s urgenciami odporkyni na úhradu dlhu.
Navrhovateľ nárok odôvodnil len čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy, podľa ktorého má za spracovanie a
urgencie pri omeškaní odporkyne s úhradou úveru nárok na 15 Eur za prvú upomienku, po 10 Eur za
druhú a tretiu upomienku, a 30 Eur za štvrtú upomienku. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvo pohľadávky. Tieto náklady môžu
obsahovaťlenskutočnevynaloženévýdavky,ktorýchvýškusiúčastnícinemôžuužpredichvynaložením
určiť v zmluve, lebo v tomto čase nie je zrejmé, aké výdavky budú vynaložené. Preto navrhovateľ
nemá nárok na uplatnené sumy podľa čl. IV bod. 5 rámcovej zmluvy. Pretože navrhovateľ v konaní
ani nepreukázal, že by nejaké výdavky pri uplatnení pohľadávky skutočne vynaložil (nepreukázal ani
doručenie vystavených urgencií odporkyni), súd jeho návrh zamietol aj v časti uplatnených nákladov.
Náhradu trov konania súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti
74,28 % (200 Eur zo žalovaných 269,25 Eur), odporkyňa vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol, teda
25,72 %. Čistý procesný úspech navrhovateľa tak predstavuje 48,56 % ako rozdiel jeho úspechu a
úspechu odporkyne. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 75,91 Eur (za 2 úkony právnej služby po 23,24 Eur - prevzatiea príprava veci a podanie návrhu, s režijnými paušálmi - 2 x 8,39 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH). Z
týchto súm predstavuje 48,56 % sumy 8,01 Eur a 36,86 Eur.
Súd sa zaoberal i žiadosťou odporkyne o splátkový kalendár. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. môže súd
povoliť uhradiť priznanú peňažnú sumu v splátkach, pričom v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
súdov hľadiskami pre úvahu je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného, v
konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, ale i to, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej
povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa nebolo
príliš ťaživé (R V/1968). Lustráciou v Sociálnej poisťovni a v katastri nehnuteľností súd zistil, že
odporkyňa nemá v súčasnosti žiaden príjem a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Preto usúdil, že
je pre odporkyňu primerané splácať priznanú sumu po 10 Eur mesačne (ako navrhla), pričom takto
určenou splátkou splatí istinu pohľadávky za 20 mesiacov. Táto doba splácania neohrozí finančné
pomery navrhovateľa, o ktorom súd z vlastnej činnosti vie, že poskytuje úvery vo väčšom počte, a teda
povolenie splácania jednej z jeho pohľadávok nebude vzhľadom na jeho pomery ťaživé. Súd zároveň
rozhodol o tom, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako
má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.