Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203997
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203997.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, zastúpený
advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému:
Kameňolom SOKOLEC s.r.o., so sídlom v Bzenici, IČO: 36 023 574, zastúpený konateľmi, oprávnenými
konať v mene spoločnosti M.. Y. C. a G. I., zastúpení advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom vo
Zvolene, Trhová 1, o návrhu na určenie, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu v plnom

rozsahu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cpr/1/2014 -
222 zo dňa 08. 07. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný
úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa XX. XX. XXXX, v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že

žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatkuvovýške99,50Euratrovprávnehozastúpeniavovýške802,84Eur,naúčetprávnehozástupcu
žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z
vykonaného dokazovania medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žalobca pri plnení pracovných
úloh u žalovaného dňa XX. XX. XXXX utrpel pracovný úraz, v čase vzniku pracovného úrazu bol sám,
nebol pod vplyvom alkoholu, omamných látok a ani psychotropných látok, nebolo sporné ani to, že

žalobcovi pri pracovnom úraze odtrhlo X. U. v oblasti O.. Sporná medzi účastníkmi bola hlavne tá
skutočnosť, akým spôsobom, pri akej činnosti došlo k pracovnému úrazu a či zo strany žalobcu boli
porušené určité povinnosti, ako aj otázka vplyvu ochranného krytu na pracovný úraz. Vzhľadom na to, že
v danej veci ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, súd skúmal, či žalovaný sa zbaví zodpovednosti
celkomalebosčasti.Súdpovykonanomdokazovanídospelknázoru,žežalovanývkonanínepreukázal,
že by sa zodpovednosti či už celkom, alebo sčasti zbavil. V konaní nebolo preukázané, že by jedinou

príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojím zavinením porušil
právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žalovaný
ani nepreukázal, že jednou z príčin bolo porušenie zo strany žalobcu, zavinené porušenie právnych
predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci. Žalovaný nepreukázal, že k pracovnému úrazu došlo takým spôsobom, ako tvrdil, to znamená pri
vykonávaní pracovného úkonu zo strany žalobcu, čiže čisteniu dopravníkového pásu, nepreukázal svoje

tvrdenia, že žalovaný si pracovný úraz spôsobil sám. Naopak, konanie, ktoré popísal žalobca a ktoré
malo viesť k pracovnému úrazu, čiže pohyb s lopatou v ruke popri dopravníkovom páse, kedy sa mu
šmyklo a lopatu zachytili dopravníkový pás a stiahol ruku, nevylučuje ani odborný posudok Obvodného
banského úradu v Banskej Bystrici. Žalobca postupoval spôsobom obvyklým, nebolo preukázané, že by
porušil právne predpisy. Poukázal na to, že žalovaný porušil podstatnú povinnosť, a to, že nezabezpečil
možnosť vypnutia dopravníkového pásu pri takejto skutočnosti. Takisto ochranný kryt nebol umiestnený

takým spôsobom, aby sa s ním mohlo manipulovať len s použitím určitého nástroja. Nebolo preukázané,
že by žalobca si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a ani to, že by konal ľahkomyseľne,pričom za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať konanie, pri ktorom ide len o bežnú neopatrnosť
a konanie, ktoré vyplýva z rizika vykonávanej práce. Žalovaný nepreukázal, že žalobca vzhľadom
na konkrétnu časovú a miestnu situáciu si počínal spôsobom, pri ktorom vedome postupoval riziko

hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie, že by bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania
sa. Keďže zodpovednosť žalobcu je objektívna a žalobca sa zodpovednosti nezbavil celkom ani sčasti,
návrh žalobcu považoval prvostupňový súd za dôvodný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 O. s. p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalovaný. Navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., a to z dôvodu, že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, odvolaním napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie, prípadne, aby rozsudok v zmysle § 220 O. s. p. zmenil
tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. Poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal
so všetkými dôkazmi, ktoré boli predmetom dokazovania v rámci konania. Niektoré dôkazy nesprávne

vyhodnotil, pričom niektoré dôkazy vôbec nebral do úvahy, rozhodnutie okresného súdu považuje za
predčasné - jednostranné z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predkladal žalovaný v
rámci konania, tieto dôkazy opomenul súd vyhodnotiť a uviesť v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Poukázal na to, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rôznymi výpoveďami žalobcu
vo vzťahu k tomu, ako malo dôjsť k pracovnému úrazu, keď výpoveď žalobcu v konaní pred súdom

nekorešponduje s výpoveďou žalobcu, ktorá je uvedená v zázname o registrovanom pracovnom úraze,
ktorýbolpredloženýObvodnémubanskémuúraduvBanskejBystrici,anisvýpoveďou,ktorájezapísaná
v oznámení poistnej udalosti na sociálnu poisťovňu, ani s výpoveďou v čase, keď po pracovnom
úraze bol prijímaný na lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici
a nekorešponduje ani s výpoveďami poškodeného v zápisniciach o vypočutí poškodeného vedúcim

vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 12. 2013 a dňa 10. 12.
2014. Poukázal na to, že žalobca tesne po úraze v čase prijatia na ošetrenie uviedol, že mu vznikol
pracovný úraz, že pracoval pri valci, ktorý čistil. Poukázal na to, že ošetrujúci lekár uviedol, že bol
orientovaný časom, priestorom a komunikoval v norme. Obdobne vypovedal žalobca aj v zápisnici,
keď bol vypočúvaný vedúcim vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, kde bližšie

neuviedol spôsob vzniku pracovného úrazu, teda v takom zmysle, ako to už uvádza na pojednávaní.
Neskôr v uvedených zápisniciach odmietol spolupracovať s tým, že sa nepamätá, že sa nevie vyjadriť,
nevedel vysvetliť rozpor vo svojej výpovedi - vzhľadom na svoju výpoveď pred prijímacím lekárom.
Zo samotného záznamu o registrovanom pracovnom úraze vyplýva, že v čase úrazu pracoval pri
valci, čo je v rozpore s jeho výpoveďou, ktorú urobil na pojednávaní. Napriek tejto skutočnosti okresný

súd jednoznačne zobral za pravdivú výpoveď poškodeného, ktorú urobil v priebehu konania. Súd sa
nevysporiadal s výpoveďou M.. I. H., keď svedkovi syn poškodeného na druhý deň po pracovnom úraze
uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení - t. j. nie ako sa má držať: za porisko, ale držal ju
za kovovú časť, ktorá bola za ním. Aj z tejto výpovede vyplýva, že syn poškodeného priznal, že otec
(žalobca) čistil priestory valca pásového dopravníka za jeho chodu. Rozporné tvrdenia zo strany žalobcu

boli aj ohľadom založenia krytu, ktorý bránil práve skutočnosti, aby došlo k vzniku pracovného úrazu. Z
odborného posudku OBÚ v Banskej Bystrica súd vyňal len tú časť, že ani po vykonaní vyšetrovacieho
pokusu sa nepodarila zistiť presná príčina úrazu, že nie je možné vylúčiť, že k úrazu mohlo dôjsť aj
takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. Súd jednostranne vyhodnotil závery tohto odborného posudku,
keď z posudku na strane 4, bod b/ "Určenie príčiny a zdroja úrazu" jednoznačne vyplýva, že nie je

možné vylúčiť ani iné konanie postihnutého, t. j. čistenie pásového dopravníka za chodu a z vykonaného
vyšetrovania vyplynulo, že to bol práve poškodený žalobca, ktorý podcenil riziko nebezpečenstva úrazu,
konal proti predpisom na zaistenie bezpečností a ochrany zdravia pri práci, pričom žalovaný sa mal
podieľať na vzniku
pracovného úrazu tým, že používaný ochranný kryt nevyhovoval predpisom na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (že nebol pevne namontovaný). Odborný posudok nepotvrdil
priebeh vzniku pracovného úrazu tak, ako sa to snaží uvádzať žalobca na pojednávaní. Poukázal na
uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Žarnovici zo dňa 22. 08. 2014, ČVS: ORP-1456/
ZC-Zh-2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že OBÚ v Banskej Bystrici vykonal v súvislosti s
vyhotovenímodbornéhoposudkuvyšetrovacípokus,ktorýmalprispieťkobjasneniupriebehuúrazového

deja.PodľavyjadreniaOBÚochrannýkrytbolomožnézhodiťlenpripôsobenísilyimpulzomnaochranný
kryt smerom pozdĺžnym s dopravným pásom a súčasným ťahaním, páčením smerom od pásu. Zhodenie
ochranného krytu náhodným pôsobením ľudským činiteľom - pádom, tak ako sa to snažil tvrdiť žalobca
na pojednávaní, podľa vyjadrenia OBÚ je nepravdepodobné. Na pojednávaní takto vypovedal aj svedokM.. D. D.. Aj z týchto dôvodov má žalovaný za to, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými
dostupnými dôkazmi a tieto nevyhodnocoval v záujme obidvoch strán, vyhodnotil ich len jednostranne v
prospech žalobcu. Závery súdu sú jednostranné a odporujú samotnej dôkaznej situácii. Majú za to, že

je preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý porušením svojich povinností a pracovných predpisov si
privodil pracovný úraz a za danej situácie žalovaný nemôže zodpovedať a ani niesť mieru zodpovednosti
za pracovný úraz a v takomto prípade okresný súd mal určiť aj mieru zavinenia a podielu žalobcu na
pracovnom úraze.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie obsahuje tie isté tvrdenia
a argumenty, ktoré už boli v priebehu konania prednesené pred súdom prvého stupňa. Poukázal na
to, že v danej veci ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, teda on má dôkazné bremeno vo
vzťahu k liberačným dôvodom. Tieto musia byť dokázané jednoznačne, nemôže ísť len o určitú mieru
pravdepodobnosti, prípadne o pochybnosti o tvrdeniach poškodeného. Nakoľko nie sú žiadni svedkovia
úrazového deja, vychádzalo sa zo skúmania tvrdení poškodeného. Jeho tvrdenia neboli vyvrátené ako

objektívne nemožné. Ani odborný posudok, ani výpoveď jeho autora nevylúčili možnosť, že by úrazový
dej prebehol tak, ako tvrdí poškodený. Ak žalovaný tvrdí, že to bolo inak, musí to dokázať, a to sa nestalo.
Vo vzťahu k návrhu žalovaného pre odvolací súd, tento nemá oporu v obsahu odvolania, ani v obsahu
súdnehospisu.Súdvykonalrozsiahledokazovanie,ktorýmzistildostatočneskutkovýstav,vyhodnotenie
zisteného skutkového stavu a právne posúdenie zo strany prvostupňového súdu nepovažuje za chybné,

nakoľko boli použité správne právne predpisy a boli aj správne aplikované. Neexistuje preto dôvod
na zrušenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zmenu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil, zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania spolu
vo výške 72,92 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok prvostupňového súdu v zmysle §
221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že námietka žalovaného uvedená v odvolaní, že prvostupňový
súd sa nevysporiadal s rôznymi výpoveďami žalobcu, ako malo dôjsť k pracovnému úrazu, s výpoveďou
M.. I. H., s rozpornými tvrdeniami žalobcu o založení krytu na páse, je dôvodná, pričom z týchto
dôvodov rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
súdu žiadnym spôsobom nemožno zistiť, či, a ak áno, ako sa prvostupňový súd vysporiadal, na základe

akých úvah, s rôznymi výpoveďami žalobcu v konaní pred súdom, s tvrdením žalobcu bezprostredne po
vzniku úrazu pred ošetrujúcim lekárom, ako aj s jeho vyjadreniami pri šetrení úrazu Obvodným banským
úradom v Banskej Bystrici. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vôbec nie je zrejmé, či prvostupňový
súd vyhodnocoval, a ak áno, ako, výpoveď M.. I. H., ktorý vypovedal, že na druhý deň po úraze
syn žalobcu mu uvádzal, že žalobca pri čistení držal lopatu opačne. Odvolací súd uvádza, že hoci

rozsudok prvostupňového súdu obsahuje všetky štyri časti v zmysle § 152 ods. 2 O. s. p., trpí
vadou nepreskúmateľnosti. Štruktúra odôvodnenia rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so
základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri
rozhodovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s.
p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich

nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Práve odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd vec vyložil a aplikoval
príslušné právne predpisy, akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej, a to jednotlivo, ako
aj všetky dôkazy k ich vzájomnej súvislosti. Súd žiadnym spôsobom nešpecifikoval, prečo na niektorédôkazy neprihliadol; z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, či bral alebo nebral
do úvahy dôkazy a skutočnosti, ktoré pre svoje vyvinenie žalovaný v konaní predložil. Je nepochybné,
že žalovaný, ako zamestnávateľ, objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú zamestnancovi, v tomto

prípade žalobcovi. Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplýva, že žalovaný v určitom rozsahu
zaškoduvzniknutúžalobcovizodpovedá,vkonaníbolopreukázané,žežalovanýporušil§38vyhláškyč.
50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach v spojitosti s porušením STN EN 953, ako aj ustanovenie § 119
ods. 5 citovanej vyhlášky, keď dopravník nebol vybavený zariadením na okamžité zastavenie chodu po
celej dĺžke a z každej obsluhovej strany, ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, keď nebol pevne

uchopený. Súd však žiadnym spôsobom nevyhodnotil prípadné čiastočné vyvinenie sa žalovaného,
ako zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 2 Zákonníka práce, keď náležitým spôsobom nevyhodnotil
rozdielne výpovede žalobcu, výpoveď svedka M.. I. H., čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd
riadil, keď dospel k právnym názorom uvedeným v rozhodnutí. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu
súdu je povinnosť zaoberať sa tými námietkami účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté

rozhodnutie súdu a uviesť argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami, k právnemu
záveru vyjadrenému vo výroku rozhodnutia. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že žalobca na
pojednávaní dňa 22. 06. 2015 poučil účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada,

pričom po právnom poučení právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný trvá na výsluchu
svedkov M.. N. X. a I.. Z.. G. Y., W.., a to v súvislosti s podaním odborného vyjadrenia 9/14, pričom
po vykonanom návrhu na vykonanie dokazovania súd zisťoval, prečo právny zástupca žalovaného
nenavrhol týchto svedkov k výsluchu už skôr, aby súd ich mohol prípadne zabezpečiť na pojednávanie;
následne súd vyhlásil uznesenie, že ďalšie dokazovanie nenariaďuje a dokazovanie vyhlasuje za

skončené. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd však žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, prečo
navrhnuté dokazovanie výpoveďami svedkov, ktorých navrhol žalovaný, nevykonal, pričom odvolací
súd poukazuje, že vzhľadom na koncipovanie zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle § 195 ods. 6
Zákonníka práce a prípadné zbavenie sa zodpovednosti v zmysle § 196 Zákonníka práce, dôkazné
bremeno zaťažuje práve zamestnávateľa, t. j. žalovaného. Za takejto situácie aj táto skutočnosť zakladá

nepreskúmateľnosť rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., pretože v odôvodnení rozhodnutia
prvostupňový súd žiadnym spôsobom neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vzhľadom
už na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v zmysle § 221 ods.
1 písm. f/ O. s. p. a keďže žalovaný v odvolaní namieta aj nedostatočne zistený skutkový stav s
prihliadnutím k tomu, že v priebehu prvostupňového konania navrhol doplnenie dokazovania, ktoré

dôkazy však prvostupňový súd nevykonal a v odôvodnení rozhodnutia sa ani žiadnym spôsobom
nevysporiadal a neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, existuje v súdenej veci aj dôvod
pre zrušenie rozsudku prvostupňového súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

V ďalšom konaní prvostupňový súd dôsledne posúdi návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, v

prípade,žedôjdekzáveru,žetietodôkazynavrhnutéžalovanýmvykoná;vprípade,akdospejekzáveru,
že pre náležité zistenie skutkového stavu nie je potrebné navrhované dôkazy vykonať, pri odôvodnení
svojho rozhodnutia sa vysporiada aj s tým, prečo ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal. Hodnotenie
dôkazov vykoná v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., pričom hodnotenie dôkazov náležitým spôsobom
uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia a rozsudok vo veci samej odôvodnení v súlade s ustanovení §

157 ods. 2 O. s. p.; vysporiada sa s rozličnými výpoveďami žalobcu, s výpoveďou svedka M.. H., bude
skúmať mieru zavinenia tým-ktorým účastníkom konania, vysporiada sa s tým, ako vyhodnotil dôkazy
a skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní pred prvostupňovým súdom tvrdil pre vyvinenie sa žalovaného,
uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, vykoná právne posúdenie veci.

Keďže rozsudok prvostupňového súdu zrušil, o náhrade trov rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.