Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112220613
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112220613.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG , so sídlom Industriestrasse
13C, CH-6300, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zapísaný v miestnom obchodnom registri pod
číslom CH-020.3.020.910-7, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova
8, proti žalovanému: Ján N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. pri M., Y. 9,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov

AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so
sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie sumy 549,81 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 04. 11. 2014 č. k. 7C/278/2013-89 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 549,81 eura s príslušenstvom z titulu odplaty za poskytnuté
služby telefónneho pripojenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 88,89 eura na účet jeho
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný podal dňa 15. 10. 2007 právnemu predchodcovi
žalobcu žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení, v ktorej súhlasil s uzavretím zmluvy o pripojení so
spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. aktiváciou SIM karty číslo 894210432000006165 na mobilnú
telekomunikačnú sieť s priradeným telefónnym číslom XXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzatvorili dňa 15. 10. 2007 dodatok k zmluve o pripojení, podľa ktorého právny predchodca
žalobcu aktivoval žalovanému program služieb Pre mňa 400, ktorý sa žalovaný zaviazal užívať 24

mesiacov. Pre prípad porušenia zmluvných povinností si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli
povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28,- Sk. Mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu fakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrou vystavenou dňa 04. 11. 2007
na sumu 249,- Sk splatnú dňa 18. 11. 2007, dňa 03. 12. 2007 na sumu 1.066,50,- Sk splatnú dňa 17.
12. 2007, dňa 04. 01. 2008 na sumu 1.066,50,- Sk splatnú dňa 17. 01. 2008, dňa 28. 01. 2008 na
sumu 1.288,20 Sk splatnú dňa 11. 02. 2008 a zmluvnú pokutu faktúrou vystavenou dňa 17. 04. 2008

na sumu 12.893,50,- Sk splatnú 24. 04. 2008. Následne Telefónica Slovakia, s.r.o. listom zo dňa 06.
12. 2011 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávok na Profidebt Slovakia s.r.o., ktorá dňa 31. 01.
2014 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 01. 2014 postúpila pohľadávky žalobcu. Dôvodil,
že v danej veci ide o záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa osobitného
predpisu, zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a aplikoval naň ust. § 43 uvedeného
zákona, ako aj ust. § 524 ods. 1 a 2, § 101, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“).

Nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, nakoľko prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším
účastníkom na strane žalovaného. Vychádzal pritom z predložených faktúr (č. l. 8 až 12), ktorými malpreukázané splatnosť uplatneného nároku, ktorá nastala dňa 18. 11. 2007 (v sume 249,- Sk), dňa 17.
12. 2007 (v sume 1.066,50,- Sk), dňa 17. 01. 2008 (v sume 1.066,50,- Sk), dňa 11. 02. 2008 (v sume
1.288,20,- Sk) a dňa 24. 04. 2008 (v sume 12.893,50,- Sk). K uvedenému argumentoval, že premlčacia

doba na uplatnenie práva žalobcu na súde, ktorá je tri roky, začala plynúť dňa 19. 11. 2007 (v sume
249,- Sk), dňa 18. 12. 2007 (v sume 1.066,50,- Sk), dňa 18. 01. 2008 (v sume 1.066,50,- Sk), dňa 12.
02. 2008 (v sume 1.288,20,- Sk) a dňa 25. 04. 2008 (v sume 12.893,50,- Sk) a uplynula dňa 19. 11.
2010 (v sume 249,- Sk), dňa 18. 12. 2010 (v sume 1.066,50,- Sk), dňa 18. 01. 2011 (v sume 1.066,50,-
Sk), dňa 12. 02. 2011 (v sume 1.288,20,- Sk) a dňa 25. 04. 2011 (v sume 12.893,50,- Sk). Uzavrel, že

vzhľadom na uvedené bol nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený na súde dňa 21. 06. 2012 , teda
až po uplynutí premlčacej doby. O trovách konania žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP
z dôvodu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, ale nepriznal mu náhradu trov konania, nakoľko si
žiadne neuplatnil. O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP, nakoľko žalovaný, na podporu ktorého vedľajší účastník vstúpil do konania, mal vo veci plný
úspech, a preto mu súd priznal celú náhradu trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia
v sume 88,89 eura za 2 úkony právnej služby.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca v časti, ktorou mu bola uložená povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, domáhajúc sa ním jeho

zmeny a nepriznania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrady trov konania. Poukázal na
tú skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv musí súd na premlčanie prihliadať ex offo v zmysle §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa a v čase podania návrhu v predmetnej veci bolo uvedené ustanovenie
účinné a platné. Namietal, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania formulárovým podaním
a je absurdné, aby mu za takéto podanie bola priznaná náhrada trov konania. Jeho zastupovanie

označil za nadbytočné a neúčelné. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky v
obdobných veciach. Uzavrel, že úlohou súdu nie je mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania
podľa jeho výsledku, ale najmä zvážiť ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie
alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov. Poznamenal, že vedľajší účastník ako združenie,

ktoré má za cieľ chrániť a pomáhať spotrebiteľom, by malo byť dostatočne personálne a finančne
zabezpečené, aby mohlo vykonávať svoju činnosť, bez potreby zastúpenia advokátom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie

je dôvodné.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 549,81 eura s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8,27 eura od 19. 11. 2007 do zaplatenia, zo sumy 35,40
eura od 18. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 35,40 eura od 18. 01. 2008 do zaplatenia, zo sumy

42,75 eura od 12. 02. 2008 do zaplatenia a zo sumy 427,99 eura od 25. 04. 2008 do zaplatenia na
tom skutkovom základe, že dňa 15. 10. 2007 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Telefónica Slovakia,
s.r.o., Einsteinova 2, 851 01 Bratislava, IČO 35 848 863, žiadosť o uzatvorenie zmluvy o pripojení
(ďalej len zmluva), na základe ktorej sa Telefónica Slovakia, s.r.o., zaviazala pre žalovaného poskytnúť
služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu, žalovaný sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté

služby, pričom žalovaný neuhradením odplaty za poskytnuté služby porušil zmluvné podmienky, čím mu
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako postupníkovi sumu 427,99 eura. Podaním doručeným súdu dňa
26. 02. 2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného. Napadnutým rozsudkom súd
prvéhostupňažalobuzamietol.Žalovanémunáhradutrovkonania nepriznalažalobcoviuložilpovinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 88,89 eura na účet právneho

zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd pred tým, ako pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia prvostupňového súdu z hľadiska jeho
vecnej správnosti, skúmal okrem iného aj to, či sú splnené podmienky konania.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa§104ods.1vetaprváOSPakideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 OSP, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ

alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 7 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.

Podľa§19OSP,spôsobilosťbyťúčastníkomkonaniamáten,ktomáspôsobilosťmaťprávaapovinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Spôsobilosťou byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť
nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť

byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik
procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom
konania zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná
subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.

Vzhľadom na to, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto
mohol byť účastníkom konania, súd má v každom štádiu konania povinnosť skúmať, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t.j. skúmať tzv. podmienky konania (§ 103 OSP), ktoré
musia byť splnené, aby súd mohol pokračovať v občianskom súdnom konaní a aby mohol vydať
rozhodnutie vo veci samej; medzi základné procesné podmienky konania patrí spôsobilosť účastníka

byť účastníkom súdneho konania, t.j. spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktorej predpokladom
je hmotnoprávna subjektivita účastníka konania vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa
hmotného práva; hmotnoprávna spôsobilosť fyzickej osoby zaniká smrťou (§ 7 ods. 2 Občianskeho
zákonníka); smrť účastníka konania je preto právnou skutočnosťou, na ktorú musí súd v občianskom
súdnom konaní vždy prihliadnuť, pretože znamená stratu spôsobilosti byť účastníkom občianskeho

súdneho konania, čím vzniká procesná prekážka konania a súčasne povinnosť súdu podľa povahy veci
posúdiť, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom možno pokračovať s
právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania podľa výsledku dedičského konania; procesnými
nástupcami zomrelého účastníka sa stávajú jeho dedičia (§ 107 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 460
Občianskeho zákonníka a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za predpokladu, že súd pokračuje v

občianskom súdnom konaní po právoplatnom skončení konania o dedičstve po zomrelom účastníkovi
konania, pod pojmom „dedič“ z hľadiska posudzovanej procesnej situácie nemožno rozumieť každého,
komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia, ani toho, kto bol síce spôsobilý dediť a dedičstvo neodmietol,
ale v skutočnosti z dedičstva nič nenadobudol; z hľadiska posudzovanej procesnej situácie je dedičom
iba ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudol

(tzv. procesné nástupníctvo v prípade univerzálnej sukcesie), t.j. bez hmotnoprávnej sukcesie nemôže
v sporovom občianskom súdnom konaní nastať ani procesné nástupníctvo.

Akoužbolovyššiespomenuté,keďžeprocesnásubjektivitajejednouzpodmienokkonania(§103OSP),
súdvpriebehuceléhokonaniamusízúradnejmociskúmať,čiosobaoznačenáakoúčastníkkonaniamá

spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto smere odvolací súd zistil, že po vyhlásení napadnutého
rozsudku žalovaný zomrel dňa 29. 11. 2014 a dedičské konanie po žalovanom (poručiteľovi) bolo
právoplatným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 10. 2015 č. k. 28D/47/2015-25 zastavené
pre nemajetnosť poručiteľa, pričom poručiteľ zomrel bez zákonných a závetných dedičov.

Keďže smrťou žalovaného tak v konaní došlo k strate jeho spôsobilosti byť účastníkom konania a
zároveň nedošlo k všeobecnému prechodu jeho práv a povinností na iný subjekt, konanie tak trpí
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorá zaťažuje celé konanie a musí viesť k jehozastaveniu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil (§
211 ods. 2 OSP v spojení s § 104 ods. 1, § 107 ods. 1 OSP).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/
OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
konanie bolo zastavené, čo dopadá i na vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.