Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/476/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209041
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614209041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673,
proti odporcovi: P. X., nar. X.X.XXXX, štátny občan SR, bytom W. XXX, o zaplatenie 259,53 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 5C/31/2015 -
37 zo dňa 24. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,53 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.4.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnostirozsudku.Súd určil, žezmluvnápodmienkadojednanávZmluveoposkytovaníverejných
služieb č. A6651869 zo dňa 3.12.2012 v spojení s Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb - č. zmluvy: A6651869 zo dňa 3.12.2012 uzavretých medzi navrhovateľom ako dodávateľom a
odporcom ako spotrebiteľom, uvedená v Čl. 2, bod 2.5 písmeno b) v znení: „Ak účastník počas doby

viazanosti uvedenej v čl. 2 v bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty, alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy
a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 180 eur, pričom
pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutým doby

viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti dokonca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobiť číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel

uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej
číslom 9) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou
v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne

podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením
od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb, v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Vo
zvyšku potom návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 2177201852 vyhotovenou dňa 15.12.2012 a splatnou dňa
29.12.2012 mesačný poplatok za obdobie od 3.12.2012 do 9.1.2013 v sume 45,01 eur, faktúrou č.
2180751681 vyhotovenou dňa 15.1.2013 a splatnou dňa 29.1.2013 mesačný poplatok za obdobie od
10.1.2013 do 9.2.2013 v sume 33,19 eur a faktúrou č. 2180755587 vyhotovenou dňa 15.1.2013 a
splatnou dňa 29.1.2013 platbu za upomienku v sume 1,33 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny
záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Súd mal preukázané, že predmetná Zmluva o
poskytovaní verejných služieb a Dodatok k nej je spotrebiteľská zmluva v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej

podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom odporca
mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a
plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky,

tzn. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd mal v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že odporca porušil svoje
povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s navrhovateľom,
a to tým, že neplatil za poskytnuté služby riadne a včas. Nedoplatok na službách v zmysle príslušných
faktúr predstavoval celkom sumu 79,53 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie

sumy 79,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorá je v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to s účinnosťou od 26.4.2013, tzn. od nasledujúceho dňa po uplynutí
náhradnej lehoty na plnenie poskytnutej navrhovateľom až do zaplatenia. Súd návrh v časti zmluvnej
pokuty v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zamietol a podľa § 153 ods.
3 O.s.p. určil, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je

neplatné z dôvodu jeho neprijateľnosti, nakoľko z obsahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a
Dodatku k nej uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom
v podobe typovej zmluvy pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ pri podpise
zmluvy nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať, a
z tohto dôvodu v danom prípade nemožno dojednania o zmluvnej pokute považovať za individuálne

dojednané. Súd preskúmal dojednania o zmluvnej pokute v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka, pričom stanovil, že výšku zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej s nesplnením
záväzku odporcu ako spotrebiteľa nemožno považovať za primeranú, a to aj napriek skutočnosti, že k
porušeniu povinností odporcu prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti. Z uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v predmetnom Dodatku k Zmluve o pripojení

o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v
neprospech odporcu (spotrebiteľa) tým, že od neho za nesplnenie svojho záväzku požaduje, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu s jeho nesplnením spojenú, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ako celok a nemožno použiť moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka (rozsudok ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012), v dôsledku čoho bolo

možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi iba nepriznať, a to aj napriek skutočnosti, že
k porušeniu povinností odporcom prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti. Z návrhu vyplýva, že
navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody, ktorá zodpovedá výške
poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, pričom predstavuje rozdiel medzi jeho
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a akciovou cenou. Navrhovateľ uviedol, že uvedená škoda mu vznikla

porušením zmluvných povinností zo strany odporcu, keďže zmluvná pokuta v zmysle Dodatku k Zmluve
o pripojení plnila funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvných povinností. Zo
skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa,
nakoľko medzi zmluvnými stranami došlo k písomnej dohode o výške kúpnej ceny telekomunikačného
zariadenia, a preto sa nemôže domáhať náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi trhovou a akciovou

cenou telekomunikačného zariadenia, nakoľko nie sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda existencia protiprávneho úkonu, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, a preto z uvedeného dôvodu súd
návrh vo zvyšku, teda v časti o zaplatenie sumy 180,00 eur spolu s úrokmi z omeškania ako náhrady
škody zamietol. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., súd rozhodol o náhrade trov konania a odporcovi, ktorý
mal vo veci úspech v prevažnej časti, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy

nevznikli.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v
časti zamietnutia a určenia neprijateľnej podmienky z dôvodu, že rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd síce pristúpil
ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak
nesprávne, pretože nesprávne aplikoval základné požiadavky stanovené Občianskym zákonníkom,
SmernicouRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(ďalej
ako „Smernica 93/13“), ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na daný skutkový stav, resp. na

vykonanédôkazyneaplikovalzákonnéustanovenia,hocitoboloprezákonnosťrozhodnutianevyhnutné.
Keďže súd má povinnosť ex offo skúmať, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neprijateľné, jeho povinnosťou je najskôr skúmať naplnenie znakov definície neprijateľnej podmienky,
a to či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky

okolnosti. Poukázal na § 53 ods. 1 OZ v účinnom znení, § 53 ods. 2 OZ, čl. 3 Smernice 93/13, čl. 4
Smernice 93/13. Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 3.12.2012 uzavretá zmluva o poskytovaní
verejných služieb č. A6651869, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal predovšetkým poskytovať
odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal predovšetkým za tieto služby zaplatiť cenu
podľa platného cenníka. Súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete, cenník služieb a Príloha
k zmluve o poskytovaní verejných služieb s názvom „Súhlasy“. Následne dňa 3.12.2012 bol medzi
zmluvnými stranami Zmluvy o pripojení uzatvorený Dodatok k Zmluve o pripojení, ktorého predmetom
bolo 1. aktivácia účastníckeho programu Zábava 3, 2. odpredanie koncového telekomunikačného
zariadenia mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy Ace, za zvýhodnenú kúpnu cenu vo výške 5 eur

(bod 1.2 dodatku), 3. poskytnutie výhody v rámci osobitnej ponukovej akcie „Bonusy ponuky akvizičná
ponuka“, a to podľa prílohy k tomuto dodatku Bonusy ponuky „akvizičná ponuka“ zo dňa 26.10.2012
(bod 1.3 dodatku, príloha č. 1 k dodatku k zmluve o pripojení), 4. aktivácia služby nekonečný SMS/
MMS balík, klasik, orange chat, zákaznícka zóna (bod 1.4 dodatku), dohoda strán o tom, e odporca
zaplatí aktivačný poplatok vo výške 11 eur. Pre získanie týchto výhod odporca pristúpil na prísnejšie

podmienky poskytovania telekomunikačných služieb, a to záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu na
základe zmluvy o pripojení po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku; nepožiada o
vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, atď. V prípade, že by odporca dané
podmienky nesplnil, za porušenie týchto povinností sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 180 eur (ďalej ako „dodatok“), pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti zo

strany odporcu dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež
„druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti od konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom viazanosti a okamihom porušenia vynásobí číslom, ktoré má v čitateli

výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa týchto
pravidiel sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy o pripojení a z dodatku tým, že nezaplatil ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby,
čo bolo v konaní preukázané, t. j. povinnosti uvedené v zmluve a dodatku porušil ihneď po uzavretídodatku. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre odporcu možnosť získať zvýhodnenie cenách za
telekomunikačné služby oproti platnému cenníku, a to najmä uzatvorením dodatku, ktorého obsah bola
dohoda o získaní programu Základ. A to všetko za jednej podmienky, a to že v rámci dohodnutej

viazanosti bude využívať služby dohodnuté v zmluve o pripojení poskytované navrhovateľom a za tieto
služby bude riadne a včas uhrádzať cenu. To znamená, že navrhovateľ pre využívanie týchto výhod
požadoval, aby odporca zotrval v danom vzťahu po dobu 24 mesiacov, a rovnako občas tejto doby
využíval jeho služby a platil za ne cenu. Pre zabezpečenie splnenia tejto podmienky, ktorú navrhovateľ
požadoval pre poskytnutie týchto výhod, bola dohodnutá sankcia za porušenie tejto podmienky, zmluvná

pokuta. Výška tejto zmluvnej pokuty pritom závisela od hodnoty telefónu, ktorý si účastník vybral. Súd sa
pritom ale vôbec nezaoberal skutočnosťou, že daný mobilný telefón mohol odporca kúpiť rovnako aj bez
akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti,
resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie v takejto výške, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón
taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosť voľby
a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je podľa ich názoru

jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, a to tak, že 1. uzavrie kúpnu zmluvu s navrhovateľom alebo
iným predajcom, v ktorej kúpna cena bude dohodnutá za daný mobilný telefón v rámci bežných
maloobchodných cien; 2. uzavrie dodatok, ktorého súčasťou je aj zmluva o kúpe mobilného telefónu,
pričom si je vedomý, že s hodnotou vybraného telefónu stúpa aj výška zmluvnej pokuty. Pri posudzovaní

podmienky,ktorábolavzmluveuvedenánazákladeindividuálnehorozhodnutiaspotrebiteľa,jeaplikácia
ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa OZ v spojení s interpretáciou podľa Smernice
93/13, ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, vylúčená. Ďalej citoval stanovisko ESD
uvedené vo viacerých rozhodnutiach, a to že „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah.“ (C-168/05 Elisa Mostaza Clero proti Centro Móvil Milenium SL, z 26.10.2006, bod 25
rozhodnutia). Obdobne znie stanovisko ESD v rozhodnutí v spojených veciach C-240/98 až C244/98
OcéanoGrupoEditorialaSalvatEditores,bod25,avrozhodnutíC-40/08AsturcomTelecomunicaciones

SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, bod 29, C-137/08 VB Pénzűgyi Lízing Zrt. proti Ferenc Schneider,
bod 47. To znamená, že smernica, ako aj právna úprava Občianskeho zákonníka, vychádza zo
skutočnosti, že spotrebiteľ je znevýhodnený pri uzatváraní predmetnej zmluvy, resp. jej časti, ktorá
obsahuje posudzovanú podmienku, a jeho znevýhodnenie, čo sa týka informovanosti a možnosti
vyjednávania vedie k prijatiu podmienok, ktoré sú pre neho značne nevýhodné. Ochrana spotrebiteľa

podľa Smernice 93/13 predpokladá formálnu rovnováhu, avšak tiež skutočnú nerovnováhu založenú
pri uzatvorení zmluvy, aby následne aplikáciou tejto smernice mohlo dôjsť k skutočnej rovnováhe.
Vzhľadom na skutkové okolnosti (uvedené vyššie) pri uzatváraní zmluvy, má spotrebiteľ dostatočnú
vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku, aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Vnútroštátny súd
tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka,

ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej smernice. (bod 49
rozhodnutia) Na účely zabezpečenia efektívnosti ochrany spotrebiteľa požadovanej normotvorcom Únie
musí vnútroštátny súd vo všetkých prípadoch a bez ohľadu na pravidlá vnútroštátneho práva stanoviť,
či sporné ustanovenie bolo alebo nebolo predmetom individuálnej dohody medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok, považujú za nevyhnutné
prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku, a to v prospech spotrebiteľa, a to s
prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Poukázal
na C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi, C-237/02 Freiburger Kommunalbauten
Gmb Baugesellschaft & Co. KG proti Ludger Hofstetter a Ulrike Hofsteter, zo dňa 1.4.2004, uznesenie

NS zo dňa 16.3.2006, sp. zn. 33Obo/934/2004, NS ČR aj v rozhodnutí zo dňa 28.2.2008, sp. zn.
33Cdo/3053/2007. Zmluvné dojednanie v dodatku je týmto prípadom obdobné, pretože sankcia za
nedodržanie riadneho platenia si povinností je vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri
uzatváraní dodatku, ako aj najmä zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby, telekomunikačné
zariadenia a najmä mobilný telefón za symbolickú cenu oproti jeho obvyklej kúpnej cene. Na druhej

strane to odporca nakoniec zneužil tým, že po uzatvorení samotného dodatku sa odporca po vystavení
prvej faktúry dostal do omeškania a za poskytované služby nič nezaplatil. Odporca teda využil zľavy
a akcie poskytnuté navrhovateľom, bez splnenia svojich záväzkov. Podľa nášho názoru sa nemožno
stotožniť sa vyjadrením súdu, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, nakoľko zmluvnápokuta bola dohodnutá vo výške predstavujúcej rozdiel medzi akciovou kúpnou cenou vo výške 5 eur a
bežnou maloobchodnou kúpnou cenou vo výške 185 eur. K argumentácii súdu, že dohoda o zmluvnej
pokute poškodzuje spotrebiteľa poukazujú, že zmluvná pokuta ako forma paušalizovanej náhrady škody

podľa judikatúry predsa znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, uplatnenie zmluvnej
pokuty je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody. Pri aplikácii práva
na ochranu spotrebiteľa súd opomenul aplikáciu základných zásad uvedených v § 3 ods. 1 OZ: „Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Opomenul zisťovať,

či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku. Ďalej
opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 smernice 93/13 (zároveň § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka): „Bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.“ Navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a súd neurčuje zmluvnú podmienku
uvedenú v štvrtom výroku napadnutého rozhodnutia za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, resp. podľa
§221O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňavnapadnutejčastizrušil,príp.vecvrátilsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie. Ďalej navrhol, aby súd rozhodol taj o náhrade trov odvolacieho konania, ktoré si v
prípade úspechu týmto uplatňuje, a to ako trovy právneho zastúpenia v sume 107,05 eur (1. prevzatie

a príprava zastúpenia 21,58 eur, 2. písomné podanie na súd 21,58 eur, 3. odvolanie zo dňa 15.04.2015
v sume 21,58 eur, 4. režijný paušál /2 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl./ 24,47 eur).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok), po zistení, že
odvolanie podala včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnená osoba účastník konania (§ 201 O.s.p.), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je vecne správne.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 3.12.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6651869,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a toho istého dňa, teda 3.12.2012
aj Dodatok k tejto Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6651869. V zmysle predmetnej zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporcovi mikroprocesorovú kartu - SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne

číslo XXXX/XXX XXX. Odporca v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb získal účastnícky
program „Zábava 3“ a navrhovateľ v zmysle Dodatku k Zmluve odpredal odporcovi telekomunikačné
zariadenie značky Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu 5 eur s DPH, pričom bežná maloobchodná cena
tohto telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu (ďalej len „mobilný telefón“) bez zľavy, za ktorú
podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva je 185 eur.

V zmysle čl. 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa odporca zaviazal zotrvať v
zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku k Zmluve
a po celú túto dobu bez prerušenia využívať služby navrhovateľa. Tiež sa zaviazal, že neuskutoční
žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy o pripojení pred uplynutím dojednanej

doby z dôvodu nesplnenia alebo porušenia niektorej zo zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal
v Zmluve o poskytovaní verejných služieb a v Dodatku k Zmluve. Pre prípad porušenia zmluvných
povinností sa účastníci konania v zmysle Čl. 2 bod 2.5 Dodatku k Zmluve dohodli, že navrhovateľ
má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 180 eur za mobilný telefón značky Samsung Galaxy Ace,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutým doby

viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti dokonca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej

zmluvnou pokutou vynásobiť číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupneznižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej

číslom 9) a kúpnou cenou, tzn. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou
v čl. 1, bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením
od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb, v prípade porušenia povinnosti podľa

bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ak k dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho (účinného v čase uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len smernica), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v
zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetkyokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Prvostupňový súd správne návrh v časti zmluvnej pokuty v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb zamietol a podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že ustanovenie o zmluvnej pokute je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z obsahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatku
k nej uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom v podobe
typovej zmluvy pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť

ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať, a z tohto dôvodu v
danom prípade nemožno dojednania o zmluvnej pokute považovať za individuálne dojednané. Tak
isto spôsobuje nerovnováhu právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Preskúmaním dojednania o zmluvnej pokute v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, prvostupňový súd stanovil, že výšku zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej s nesplnením
záväzku odporcu ako spotrebiteľa nemožno považovať za primeranú, a to aj napriek skutočnosti, že k

porušeniu povinností odporcu prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Prvostupňový súd sa správne nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, nakoľko medzi zmluvnými
stranami došlo k písomnej dohode o výške kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, a preto
sa nemôže domáhať náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou
telekomunikačného zariadenia. Keďže sa navrhovateľ domáhal zaplatenia titulom zodpovednosti za
škodu podľa § 420, nie sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu : 1. existencia

protiprávneho úkonu, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a 4. zavinenie. Prvostupňový súd za takéhoto zdôvodnenia mohol návrh vo zvyšku, teda v časti o
zaplatenie sumy 180 eur spolu s úrokmi z omeškania ako náhrady škody zamietnuť. Navrhovateľ
totiž požadoval zaplatenie sumy zmluvnej pokuty z titulu náhrady škody, ktorá zodpovedá výške
poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, pričom predstavuje rozdiel medzi

jeho spotrebiteľskou (trhovou) cenou a akciovou cenou. Uviedol, že škoda mu vznikla porušením
zmluvných povinností zo strany odporcu, keďže zmluvná pokuta v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení
plnila funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvných povinností. Zo skutkového
vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Bolo

preto potrebné posudzovať jeho nárok podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Vecne správne rozhodnutie súdu I. stupňa bolo preto potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania, pretože úspešný odporca nežiadal ich náhradu a ani mu nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.