Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214922
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114214922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: C. Y.,

L..: XX.X.XXXX, J.: Ž.K. XX, XXX XX T., zastúpená: JUDr. Pavlom Gombošom, advokátom, Moldavská
cesta č. 21/A, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom: Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, v zastúpení: JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Nemcovej 22,
Košice, o zaplatenie sumy 2.508,43 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného zo dňa 22.10.2010 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd
z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.508,53 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 804,37 a to k rukám právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Pavla Gomboša, advokáta, so sídlom: Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 150,00 € na účet
Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 domáhala, aby
súd určil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č.
XXXXXXXXXX zo dňa 4.12.1996 trvá a žiadala náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o poistení osôb, číslo zmluvy:
XXXXXXXXXX. Svoje povinnosti z poistnej zmluvy si riadne plnila, vrátane pravidelných platieb

poistného, ktoré plnenia žalovaný vždy akceptoval. Žiadnym právnym úkonom nedala príčinu na
ukončenie vzťahu, ani o ukončenie vzťahu nepožiadala. Napriek tomu jej žalovaný písomnou
informáciou ako poistiteľ oznámil ukončenie poistného vzťahu. Ako spotrebiteľka domáhajúca sa
ochrany svojho práva podotýka, že obchodné praktiky žalovaného súvisiace s jednostranným
oznámením zo strany žalovaného o ukončení poistného vzťahu z dôvodu nesprávne kalkulovaného
poistného produktu považuje za zakázané a neplatné. Svoje tvrdenia opiera o to, že poistný vzťah
trvá a vychádza z toho, že uzatvorené poistné zmluvy sú platné a zaväzujú, ak sa zmluvné strany

slobodne a bez omylu dohodli na ich obsahu a spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti.
Vzhľadom na neexistenciu oprávnenia jednostrannej zmeny zmluvy je poistnú zmluvu možné zmeniť
iba dohodou zmluvných strán. Kým sa zmluvné strany na zmene poistnej zmluvy nedohodnú, platí
medzi nimi pôvodná dohoda. Nikdy sa s poisťovňou nedohodla na zmene pôvodne uzatvorenej zmluvy.V dôsledku neochoty jednej strany zmeniť zmluvu za jej trvania nie je možné zmluvu jednostranne
ukončiť, ak na to chýba zákonný alebo zmluvný podklad. Žalobkyňa poukázala na ust. § 800 ods.
3 Občianskeho zákonníka a uviedla, že niet iných zákonných dôvodov na jednostranné ukončenie

zmluvného vzťahu a preto je akékoľvek oznámenie o jednostrannom ukončení poistného vzťahu
neplatné, nemá a nemôže mať relevantné právne účinky. Zmluvné strany sú naďalej povinné plniť
zmluvu. Žalovaný svojím konaním, ktorým jednostranne vypovedal poistenie, naplnil definíciu konania
v rozpore s dobrými mravmi, čím toto konanie vykazuje zjavné známky diskriminácie a vybočuje
z pravidiel morálky. Rozhodnutie dohliadajúceho orgánu, t.j. NBS nezaložilo povinnosť zmeniť už

existujúcu zmluvu v jej neprospech. Nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za objektívnu
nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a
činnostipoisťovne.Vkaždomzmluvnomvzťahujepotrebnérozlišovaťverejnoprávnuasukromnoprávnu
stránku, preto žalobkyňa nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi.
Škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov. Národná banka Slovenska nie je v
žiadnom zmluvnom vzťahu s jej osobou. To znamená, že si nemôže uplatniť žiaden nárok voči nej a preto

v zmluvnom vzťahu uzatvoreným so žalovaným nemôže znášať následky prípravného protiprávneho
NBS. Žalovaný zbavovaním sa zodpovednosti naplnil definíciu obchodnej praktiky, ktorá sa za každých
okolností považuje za nekalú a teda zakázanú. Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku
omylu žalovaného (nesprávne uvedený prepočet, prípadne omyl inej skutočnosti), ani prípadný omyl
žalovaného nezakladá ich povinnosť zmeniť zmluvu a doplatiť určité čiastky. O prípadnom omyle

žalovaného nevedela, vedieť nemohla, ani ho nevyvolala. Preto je presvedčená, že právo namietať
relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu žalovaného nie je dané a ak by aj bolo, namieta
jeho premlčanie. Iba na okraj dodáva, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Nemôže preto žalobkyňa niesť následky pochybení žalovaného pri plnení si verejnoprávnej povinnosti.
Chybne nastavený mechanizmus, resp. nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy nie je možné

považovať ani za chybu v písaní alebo v počítaní. Žalovaný svojim konaním podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť jej ekonomické správanie sa, ako priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
poskytovanej službe. Oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu
je ohrozovacím správaním zo strany žalovaného, keďže je spôsobilé podstatne narušiť jej ekonomické
správanie a to vo vzťahu či už k výberu z jednotlivých alternatív, ktoré ponúkol žalovaný alebo k

samotnému ukončeniu poistného vzťahu. Nekalosť obchodnej praktiky žalovaného spočíva v tom, že
oznámenie o zániku poistenia na základe nesprávne nakalkulovaného produktu obsahuje nesprávne
informácie ohľadne možnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu zo strany žalovaného a preto
je nepravdivé a rovnako toto konanie žalovaného vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu alebo
je spôsobilé uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna

a to má za následok alebo môže spôsobiť, že spotrebiteľ prijme rozhodnutia obchodnej transakcii,
ktoré by inak neprijal. Podstatou pri nekalých obchodných praktikách žalovaného je skutočnosť, že
ako spotrebiteľka nedostala všetky relevantné informácie pre rozhodnutie o uskutočnení obchodnej
transakcie. Práve naopak, informácie, ktoré jej poskytol žalovaný spĺňajú znaky klamlivého opomenutia
a teda nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná. Informácie, ktoré jej, ako spotrebiteľke boli zo

strany žalovaného v oznámení o zániku poistenia poskytnuté, sú skreslené, neúplné, nejednoznačné,
dvojzmyselné, teda také, ktorými žalovaný manipuluje s poskytnutou informáciou za účelom privedenia
jej osoby a všetkých ostatných klientov žalovaného k rozhodnutiu prijať odkupnú hodnotu a akceptovať
jednostranné ukončenie poistnej zmluvy.

Uznesením zo dňa 16.3.2010 č.k.: 35C/28/2010-14 súd konanie sp.zn.: 35C/28/2010 vedené na
Okresnom súde Košice I spojil s konaním sp.zn. 35C/29/2010 vedenom na Okresnom súde Košice I na
spoločné konanie, ktoré malo byť vedené pod sp.zn.: 35C/28/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.5.2010.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 16.7.2010, v ktorom žiadal konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť a návrh postúpiť Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska
a vo veci samej navrhol rozhodnúť v merite tak, že súd žalobu zamietne a nahradí žalovanému trovy
konania.
Žalovaný je vzhľadom na jeho predmet činnosti podmienený nielen Obchodným zákonníkom, aj

ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejno-právnymi predpismi, ale zároveň je veľmi striktne
podriadený špecifickým prepisom upravujúcim podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti. Predovšetkým
sa jedná o zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákon č. 6/1992 Z.z. o Národnej banke SR a zákon
č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom. Naproti tomu otázku uzatvárania zmlúv, aj konkrétnepoistných zmlúv upravuje Občiansky zákonník, ktorý je základným predpisom súkromného práva.
Predmetom poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol poistný produkt poistnej sadzby
UDP-K pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca

adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej
kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto
kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti žalobcu a žalovaného z poistenia, teda vyjadrenie
poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa.
Právny vzťah založený poistnou zmluvou spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov. V prípade

tohto občiansko-právneho vzťahu však dochádza k podstatne väčšej miere k prelínaniu súkromného
práva s právom verejným, ktoré tak prinajmenšom nepriamo ovplyvňuje obsah, ako aj existenciu
tohto občiansko-právneho vzťahu. Za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je
determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v konečnom dôsledku v číselnom
vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho
vzťahu redukovať na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v občianskom zákonníku, a to tým skôr,

že všeobecne-záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu,
ktorého obnovenia sa žalobca dožaduje, predmetom výraznej verejno-právnej regulácie. Ak dvojstranný
právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie pozostáva z elementov závislých na tretej
autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na
tretej autorite. Dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne

dotknúť oboch zmluvných strán. Predmetná poistná sadzba, vrátane jej kalkulácie bola zahrnutá v
obchodnom pláne poisťovacej činnosti z poisťovne a tvorila súčasť povolenia poisťovne na výkon
poisťovacej činnosti na základe rozhodnutia MF SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Dňa 31.7.1999
bola vykonaná previerka činnosti žalobcu zameraná na súlad medzi produktmi ponúkanými na trhu a
schválenými všeobecnými poistnými podmienkami a obchodným plánom, z ktorého protokolu orgán

dozoru konštatoval, že tieto produkty, vrátane UDP-K sú v súlade s obchodným plánom predloženým
Ministerstvu financií SR. Počnúc dňom 18.2.2003 prebehol v sídle žalovaného dohľad na mieste nad
činnosťou poisťovne uzatvorený protokolom z 28.5.2003, kedy bolo zistených 6 pochybení z oblasti
účtovníctva, či formálneho výkazníctva, pričom však Úrad pre finančný trh SR nezistil žiadne pochybenia
v kalkulácii poistnej sadzby v UDP-K, ani v prípade iných produktov. Zákonom č. 186/2004 Z.z. došlo

s účinnosťou nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únii, t.j.
od 1.5.2004 k novelizácii zákona č. 95/2002 Z.z., ktorý bol doplnený o ustanovenie § 31a, ktorý znel:
Poisťovňa je povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška
poistného zabezpečovala splniteľnosť všetkých jej záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických
rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Toto ustanovenie zákona bolo neskôr právnym základom vytýkaného

nedostatku v kalkulácii poistného, sadzby UDP-K. Následne Zákonom č. 7/2004 Z.z. došlo s účinnosťou
od 1.9.2005 k zrušeniu Úradu pre finančný trh a k prenosu pôsobností Úradu v oblasti dohľadu
nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do
21.2.2008prebeholvsídležalovanéhodohľadnamiestevykonanýNBSlovenska,Útvaromdohľadunad
poisťovníctvom, ktorá v protokole z dohľadu č. ODO-1990/2007 z 29.10.2007 ako nedostatok označila,

že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente, a to poistno-matematické modely produktov
životného poistenia, ktorý obsahuje kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv
produktov životného poistenia, nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným. Listom NBS č. ODO-262/2008 z 15.2.2008 oznámila skončenie dohľadu a uviedla, že určuje

a oznamuje lehoty, v ktorých je žalovaný povinný prijať a splniť svoje opatrenie na odstránenie nápravu
zistených nedostatkov, pričom toto bolo uložené opätovne listom č. ODO-3126/2008 z 18.3.2008.
S účinnosťou od 1.4.2008 vstúpil do platnosti Zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý nahradil
Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Ustanovenie pôvodného zákona § 1a prešlo do ustanovenia
§ 30 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z.. Dňa 7.4.2008 sa uskutočnilo stretnutie skupiny dohľadu Národnej

banky Slovenska so zástupcami poisťovne, kedy bolo uvedené, že poistné bolo poisťovňou počítané
z poistnej sumy na smrť, pričom malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s
názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu, t.j. nízke, nesprávne kalkulované
poistné je kľúčovým problémom. NBS označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K
kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet

poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a
splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008.
Problémom malo byť nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z
poistnej sumy na smrť, namiesto (čo je poistno-matematicky správne) z poistnej zmluvy na dožitie. Podľa§ 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. nadväzne podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. je poisťovňa povinná
pod sankciou uloženia opakovaných pokút až do výšky 20.miliónov Sk určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej

záväzkov,vrátanetvorbydostatočnýchtechnickýchrezerv.Zpopísanéhoskutkovéhostavuacitovaného
právneho stavu vyplynula pre žalovaného nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať
a výšku poistného stanoviť tak, aby zohľadňovala poistno-matematicky všetky záväzky z poistenia,
z čoho vyplynuli 3 alternatívne riešenia: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného
inkasa poistenia, b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa

konca poistenia, alebo c) poistenie pre neočakávanú podstatu zmenu v poistení ukončiť s výplatou
príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistno-matematicky zodpovedala dovtedy
inkasovanému poistnému. Opatrenia prijaté poisťovňou neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom
rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na
základe zistených nedostatkov a pokynov orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č.
8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Ďalej sa žalovaný vo svojom vyjadrení zaoberal nesúladom výkonu dohľadu

nad poisťovníctvom s Ústavou SR, aj s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., t.j. ustanovenia
upravujúce prerušenie konania. Žalovaný ďalej uviedol, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust.
§ 800-802 OZ sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z
dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či
pre odstúpenie žalovaného z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany žalobcu v momente

uzatvárania poistnej zmluvy. Tento výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia je demonštratívny.
Základom argumentácie žalobcu je zásada, že raz uzavretá zmluva sa má plniť, resp. zmluvu možno
meniť iba so súhlasom oboch zmluvných strán (§ 493 Občianskeho zákonníka). Argumentácia žalobcu
však neberie do úvahy špecifickosť skutkového deja, ktorý je úplne raritný a ktorý ukončeniu poistenia
žalobcu predchádzal. Citované ustanovenie § 493oza pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú

plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. Meniť zmluvný vzťah bez
dohody strán znamená nevyhnutne meniť záväzkový vzťah jednostranne. V skutkovo výnimočných
situáciách je teda právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník
pripúšťa. Žalovaný sa v momente uzavretia poistnej zmluvy zaviazal voči žalobcovi k podmieneným
budúcim záväzkom v podobe poistných plnení vo výške vypočítanej podľa kalkulácií poistnej sadzby

UDP-K aprobovanej orgánom kontroly. Pri vzniku záväzku vychádzalo obe zmluvné strany z legitímneho
očakávania, že čo štát v rozhodovacom procese na základe správneho poriadku v konečnom dôsledku
schváli, je materiálne aj formálne správne, záväzné a nemeniteľné. Uložením pokynu prijať opatrenia
na odstránenie chyby v kalkulácii poistného produktu UDP-K sa však pomery závažným spôsobom
(bez zavinenia žalobcu či žalovaného) zásadne zmenili. Identifikácia chyby v kalkulácii predmetu

poistno-právneho vzťahu, ktorá bola základom stanovenia výšky vzájomných peňažných nárokov od
počiatku poistenia a z ktorej obe zmluvné strany vychádzali, znamenala pre žalovaného tieto závažné
z objektívneho práva vyplývajúce právne dôsledky:
a) jasné a správnym orgánom identifikované porušenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č.
8/2008 Z.z. o poisťovníctve;

b) vznik zodpovednosti za správny delikt a tým vznik rizika opakovaných, a vzhľadom na pôvodnú dĺžku
trvania poistného vzťahu, aj dlhodobo ukladaných pokút až do výšky 20.000.000,- Sk (§ 67 zákona č.
8/2008 Z.z.) za každý prípad;
c) vznik zodpovednosti za správny delikt v podobe poskytovania inej finančnej služby ako poistenia,
pretože finančný produkt založený na nesprávnom poistno-matematickom prepočte nie je vo svojej

podstate poistným produktom ale iným finančným produktom, čo znamená, že poisťovňa koná nad
rámec povolenia na poisťovaciu činnosť, čo vyvoláva druhé riziko sankcie až do výšky 20.000.000,- Sk
a to opakovane (§ 67 zákona č. 8/2008 Z.z.) a zároveň vznik zodpovednosti za trestnú činnosť v podobe
neoprávneného podnikania;
d) konanie v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a typické nekalo-súťažné konania v

hospodárskej súťaži spočívajúce v tom, že za tú istú cenu (poistné) poskytujú iné poisťovne poistenie
kalkulované správne pri záväzkoch v matematicky správnej (nižšej) výške, teda ten istý produkt za
matematicky adekvátne, vyššie ceny, čo zakladá zodpovednosť poisťovne za zakázanú obchodnú
praktiku - tzv. dumpingu cien - na relevantnom trhu;
Za takto popísanej situácie nebolo možné od žalovaného spravodlivo (rozumne) očakávať, že zotrvá v

nesprávne nakalkulovanom budúcom poistnom plnení, ku ktorému sa za úplne inej skutkovej situácie
pred relatívne dlhším časom zaviazal, pretože zotrvať v takomto záväzku by znamenalo zároveň porušiť
rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Občiansky zákonník v § 788 a nasl. osobitne
neupravuje dôsledky podstatných zmien v objektívnych okolnostiach a v právnom prostredí. Dôsledkypodstatnej zmeny pomerov v záväzku právneho subjektu na určité budúce plnenie upravuje § 50a ods.
3 Občianskeho zákonníka, ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia
poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným. Občiansky zákonník analógiu legis pri aplikácii

jeho ustanovení pripúšťa. Výnimočne je možné záväzok meniť aj jednostranne (§ 493 OZ) a v prípade
záväzku z poistenia aj iným spôsobom, ako upraveným v § 800 až § 802oza, pretože tam uvedené
spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia,
v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred
právne ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na

dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Pre ich jedinečnosť takéto právne vzťahy
nie sú Občianskym zákonníkom osobitne upravené. Občiansky zákonník však upravuje právne vzťahy
podliehajúce v čase podstatným zmenám analogicky v prípade budúcich záväzkov tak, že ak dôjde k
podstatnejzmenepomerov,takýtozáväzokzaniká.Skutkovápodobnosťsituáciepredvídanejvhypotéze
ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka so situáciou, ktorá predchádzalo zrušeniu poistenia
žalobcu bola daná budúcim charakterom záväzku, podstatnou zmenou pomerov a nemožnosťou od

poisťovne požadovať, aby v budúcom záväzku pokračovala za cenu porušovania všeobecne záväzných
právnych predpisov. To bolo základom a právnym dôvodom, pre ktorý poistenie po vyčerpaní riešení,
za ktorých by poisťovňa mohla v budúcom záväzku zotrvať, zo zákona zaniklo. Je nemožné zároveň
plniť po práve a tým istým konať protiprávne. Takýto konflikt medzi súkromnoprávnou povinnosťou a
zákazom vyplývajúcim z právnej normy, je riešený absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka, teda neplatnosťou toho práva, ktorému povinnosť zodpovedá. Ak by
aj nastala poistná udalosť (dožitie), ani táto by nemusela pre žalobcu znamenať právnu garanciu
nároku v pôvodnej nesprávne stanovenej výške. V prejednávanom prípade je objektívna nemožnosť
kalkulačne nesprávneho poistného plnenia daná právnymi predpismi. Praktickým dôsledkom toho je
to, že žalobca nemá nárok na tú časť plnenia pre prípad dožitia sa konca poistenia, ktorá presahuje

právnymi predpismi prípustnú a vyžadovanú, matematicky správnu kalkuláciu. Žalovaný ďalej poukázal
na na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy uviedol, že problém nároku z poistenia
vo výške presahujúcej matematicky správnu kalkuláciu poistného produktu je možné posúdiť aj ako
chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom
daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania právneho vzťahu ihneď po jej zistení. S poukazom

na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný namietal, že príkaz na úhradu takéhoto
poistného plnenia, ktoré nie je kryté poistným, je príkazom k povinnosti, ktorá vyplýva z výkonu práva
rozporného s dobrými mravmi, pretože adresáta zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jeho právam
nezaslúžená, neadekvátna, nevyvážená a tým práve v konečnom dôsledku v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu a jeho dôsledkom by mala byť neplatnosť

právneho úkonu v tej časti, ktorá je neadekvátnosťou postihnutá. Ani nerešpektovanie existujúcich
jasných zákonných príkazov a zákazov, ktoré poisťovni znemožnili zotrvať v poistení so žalobcom,
žalobcovi právne nemôže zaručiť jeho možné budúce nároky v pôvodnej podobe. Ak verejné právo či
pokyn orgánu verejnej moci autoritatívne zaviaže podriadený administatívno-právny subjekt k určitému
konaniu a tento subjekt (aj keď v inej právnej pozícii) je zmluvne oprávnený či povinný voči svojmu

zmluvnému partnerovi ki určitému oprávneniu či povinnosti, k takejto povinnosti môže byť oprávnený
či povinný v medziach daných oným verejným právom či pokynom orgánu verejnej moci, ktorý tak
nepriamo stanovuje medze zmluvnej voľnosti podriadeného subjektu vstupovať a následne realizovať
zmluvné oprávnenia alebo povinnosti, hoc jeho zmluvný partner nemusí byť (a v okolnostiach prípadu
ani nie je) sám osobe subjektom jeho regulácie; tento zmluvný partner by si na základe prezumpcie

znalosti právnych predpisov totiž mal byť vedomý, že uzatvára kontrakt, ktorého obsah je predmetom
pozornosti orgánov verejnej moci a to s výhodami, ktoré štátna správa nad predmetom a obsahom
zmluvného vzťahu prináša, ako a j s rizikom chýb, ktoré z toho mohli vyplynúť. Žalovaný v závere
namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na pozitívnom vyslovení výrokov, ktorých
sa v konaní domáha, pretože dnes nie je možné nijakou žalobou o určenie práva alebo právneho

vzťahu navodiť stav právnej istoty v takom peňažnom práve, ktoré ako nárok (žalovateľné subjektívne
právo) možno vznikne až v budúcnosti. Ani úspech žaloby nebude pre neho znamenať vznik nároku na
poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia v matematicky adekvátnej výške, ani vyváženosť
prípadného možného, dnes však neistého poistného plnenia pre prípad dožitia sa poistného konca doby
poistenia v pôvodnej výške.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni podala stanovisko k vyjadreniu žalovaného
podanímzodňa23.8.2010,kedyuviedla,žetrvajúnatom,ženapodanídanejžalobyjenaliehavýprávny
záujem na strane žalobkyne, taktiež argumentáciu žalovaného vystavanú okolo centrálnej myšlienky,že verejnoprávna pozícia ovplyvňuje súkromnoprávny vzťah do takej miery, že je na ňom závislá,
nepovažuje žalobkyňa za presvedčivú, nakoľko rozlišovanie verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne
vzťahu má svoju hlboko zakorenenú tradíciu a je podporované judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý sa

zaoberal už verejnoprávnymi zásahmi do súkromnoprávnych zmlúv. Zásada odlišnosti verejnoprávnej a
súkromnoprávnej úrovne je záväzne upravená v § 3 ods. 1 obchodného zákonníka. Nakoľko žalovaný
vo svojom vyjadrení súhlasne uviedol, že ukončenie zmluvy žalovaným v prejednávanom prípade nie
je kryté ustanoveniami § 800 - 802 Občianskeho zákonníka, považujú túto otázku viac za nespornú a v
konaní ostáva preskúmať, či existujú aj iné spôsoby zániku poistného vzťahu. Žalobkyňa nesúhlasila s

tvrdením žalovaného, že civilný kódex pripúšťa jednostrannú zmenu zmluvných skutkov a výnimočných
prípadoch. Žalobkyňa odmietla aj tvrdenie žalovaného o možnosti ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej
zmeny pomerov v zmysle analogickej aplikácie § 50a ods. 3. Podľa jej názoru neobstálo ani tvrdenie
žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými
právnymi predpismi. Stále považovala splnenie jej poistnej zmluvy za pôvodne dohodnutých podmienok
za možné. Ohľadom chyby v písaní ostala pri svojom vyjadrení uvedenom v návrhu na začatie konania.

Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi prízvukovala, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy
poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol. Bolo by nanajvýš zvláštne,
ak by malo byť dbanie o plnenie si povinností za stranu podnikateľa v spotrebiteľskoprávnom vzťahu
skutočne považované za rozporné s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa mala za
to, že neobstoja nielen procesnoprávne ale ani hmotnoprávne námietky žalovaného.

Podaniami zo dňa 22.10.2010 žalovaný sa domáhal prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. a postúpenie návrhu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a taktiež prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev.

Uznesením č.k. 35C/28/2010-424 zo dňa 18.1.2011 neprerušil konanie podľa návrhu žalovaného zo dňa
22.10.2010 podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 2Co/240/2011-450 zo dňa 31.1.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2012.

Na pojednávaní dňa 20.1.2015 uznesením návrh žalovaného zo dňa 22.10.2010 na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd zamietol.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd konanie preruší,

ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Z uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že zákonná úprava predpokladá,
že súd bude na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov niekedy

potrebovať na rozhodnutie vo veci samej výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym
dvorom Európskych spoločenstiev v konaní o prejudiciálnej otázke. Účastník konania nemá nárok na
to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev.

Súd vlastnou lustráciou v evidenčných pomôckach súdu zistil, že na tunajšom súde sú vedené konania
vo viacerých právnych veciach občanov s obdobným predmetom sporu.

Okrem týchto žalovaný v postavení žalobcu vedie spor proti SR, zastúpenej NBS o náhradu škody
spôsobenej mu pri výkone verejnej moci, ktorú mu spôsobil predchodca NBS, pretože Úrad pre finančný

trh nezistil pochybenia v kalkulačných vzorcoch pred uzatvorením poistných zmlúv /23C 74/2009/.

Po preskúmaní písomného podania žalovaného zo dňa 22.10.2010 dospel súd k záveru, že neboli
splnené zákonom stanovené podmienky na postup podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Pri
rozhodovaní o procesnom návrhu žalovaného súd neposudzoval, či žalovaným uvedené argumenty

sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenia článkov Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva a ustanovenia Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorých výklad žalovaný
žiada, sa týkajú prejednávanej veci.Je nesporné, že prejudiciálna otázka, ktorú žalovaný navrhol predložiť Súdnemu dvoru Európskej
únie je neprípustná. Otázka právomoci Národnej banky Slovenskej republiky vo veciach dohľadu nad
poisťovníctvom právny základ pre rozhodnutie v danom prípade nevytvára, Národná banka Slovenska

nie je zmluvnou stranou z poistnej zmluvy, práva a povinnosti z nej vyplývajúce nemôže ovplyvniť.
Povinnosť predložiť predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie navyše má v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie (Vaasen - Göbbels, 61/65, Broekmeulen, 246/80) len ten vnútroštátny súd, ktorý je
súdomposlednejinštancievkonkrétnomspore,t.j.súd,protiktoréhorozhodnutiunemožnopodaťžiaden

opravný prostriedok. Podľa platného právneho poriadku všeobecný súd I. stupňa takýmto súdom nie je.

Pre posúdenie predmetu sporu sa javí byť preto významným preskúmať, či závery akéhokoľvek
imperatívu vyplývajúceho z protokolu o vykonaní dohľadu NBS nad činnosťou žalovaného sú zákonné a
majú vplyv na posudzované konanie. Súd je toho názoru, že odporca v konaní a postupom proti záverom
dohľadu NBS mal možnosť, namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov

potrebných pre uzavretie občiansko-právnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu.

Podľa názoru súdu Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Štatút Európskeho systému
centrálnych bánk, resp. ich ustanovenia, výklad ktorých žalovaný žiada, sa netýkajú meritu veci,
ktorou je určenie platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a určenie trvania

poistnéhovzťahumedzinimi.Preposúdeniepredmetusporusútotiždôležitéobčiansko-právnepredpisy
upravujúce zmluvu o poistení, nie rozhodnutie o predbežných otázkach nastolených žalovaným.

Na základe vyššie uvedených skutočností, v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Na základe návrhov žalobkyne súd uznesením č.k. 35C/28/2010-460 zo dňa 6.8.2012 spolu s opravným
uznesením č.k. 35C/28/2010-484 zo dňa 3.12.2012 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že
petit mal znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni - C. Y., L.. XX.X.XXXX, J. Ž. XX, T. dlžnú sumu vo
výške 2.508,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.508,53 € od 1.12.2011

do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške podľa záverečného
vyčíslenia, k rukám právnej zástupkyni žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním zo dňa 22.8.2012 žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz list Národnej banky Slovenska
č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012. V predmetnom liste Národná banka Slovenska reagovala na

otázku tretieho subjektu odlišného od žalovaného ohľadom zmyslu, významu a záväznosti kalkulácie
a sadzieb poistného pre poisťovne. Tento dôkaz potvrdzuje, že výšku poistného, ktorá sa premietla do
poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný prípad dotýka, stanovil v rámci kalkulácii sadzieb poistného vtedajší
orgán štátnej správy nad poisťovníctvom. Sadzby poistného sa stali po ich schválení Ministerstvom
financií SR pre žalovaného záväznými. To znamená, že k prijatým opatreniam v roku 2008, ku ktorým

pristúpila žalobkyňa a ktoré sa dotkli obsahu, resp. trvania poistného vzťahu a ktoré vyvolali prebiehajúci
súdny spor žalovaný nepristúpil svojvoľne, ale bol povinný poistné zmluvy a ich obsah pri svojej
činnosti, ktoré uzatvára zosúladiť nielen s ustanoveniami občianskeho zákonníka, ale aj s ustanoveniami
iných právnych predpisov. Poisťovanie a poistná zmluva včítane jej vstupu (poistného) a výstupu
(poistného plnenia) teda neexistovala iba v prostredí občianskeho zákonníka, ale i v prostredí iných

všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný tvrdí, že orgány verejnej moci sú zodpovedné
nielen za časť obsahu poistných zmlúv, pokiaľ ide o stanovenie ceny poistného plnenia (poistné) a tomu
zodpovedajúcemu hlavnému predmetu plnenia (poistnému plneniu v tomto prípade pre prípad dožitia)
a teda za nevyváženosť poistných zmlúv a rozpor časti ich obsahu s právnymi predpismi, ale najmä
za zanedbanie kontroly nad parametrami a obsahom týchto zmlúv v minulosti, čoho dôsledkom boli

udalosti v roku 2008, kedy žalovaný musel pristúpiť k úpravám poistných vzťahov spôsobom, akým k
ním pristúpil.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi a výpoveďami účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa, ako poistník a poistený zároveň uzavrela so žalovaným, ako poistiteľom poistnú zmluvu
UDP-K číslo XXXXXXXXXX, produkt UDP-K s dátumom začiatku poistenia 30.11.1996, dátumom koncapoistenia 30.11.2011, doba platenia poistného bola 15 rokov, s mesačným poistným vo výške 351,- Sk,
poistná suma pre prípad smrti bola 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.572,- Sk.

Žalovaný predložil žalobkyni list, ktorým jej oznámil, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné
nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je
nižšie, ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobkyni predkladá 3
alternatívy, ako postupovať v zmluvnom vzťahu, a to: a/ alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku
poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi

nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať
poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b)
udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS;
alternatíva c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení
poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po
odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalovaný v liste

uviedol, že v prípade, ak na priloženej návratke neobdrží od žalobcu žiadnu reakciu, poistenie žalobcu
bude jednostranne zrušené (alternatíva c/). Žalobkyňa v konaní síce predložila len prílohu k uvedenému
listu,avšaksúdzmnohýchinýchtotožnýchkonanímávedomosť,žetakýtolistzasielalžalovanývšetkým
poistencom s poistenou zmluvou k produktu UDP-K.

Žalobkyňa listom zo dňa 12.6. reagovala na list - prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu
UDP-K-vyčíslenie, kedy uviedla, že so žiadnou z ponúkaných alternatív nesúhlasí, žiada zotrvať na
všetkých pôvodných podmienkách dohodnutých pri uzatvorení týchto poistných zmlúv a jej stanovisko
oznamuje už opakovane, nakoľko tak učinila už listom zo dňa 5.5.2008.

Listom zo dňa 20.6.2008 žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/
Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný oznámil, že dňom 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo k zániku
poistenia v zmysle článku XI. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP

Rapid, a.s.. Poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté.
Odbytné bolo stanovené vo výške 30.610,- Sk, ktorá mala byť žalovanej následne vyplatená šekovou
poukážkou.

Tlačovousprávouzodňa30.4.2008NárodnábankaSlovenskaoznámilasvojestanoviskokinformáciám

žalovaného a to, že jeho tvrdenia v liste týkajúceho sa prepočtu a zvýšenia poistného, citácia: „Prvá
česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. obdržala vo februári 2008 od Národnej banky Slovenska,
právneho nástupcu Ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom, list, ktorým uložila
poisťovni prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť Vaše poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať Vaše poistné sumy. Z uvedeného vyplýva, že zvyšovanie Vášho poistného,

resp. jeho spätné prepočítanie, nezapríčinila poisťovňa, ale nesprávny postup štátnych orgánov“ sú
nepravdivé a zavádzajúce.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného

a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu
na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické
metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu

technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že
porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v

hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501
tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodnéhoobdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na

nákup štátnych dlhopisov.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a
to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov

uvedených vprotokolezdohľadu vykonanéhovPČSPRapida.s.,predovšetkýmnedostatkovzistených
v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom
z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že

hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,
pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte
UDP-K.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že so žalovaným uzavrela túto zmluvu pretože Všeobecné poistné
podmienky v tejto zmluve sa jej páčili, vyhovovali jej. Pred mnohými rokmi mala iný zdravotný stav,
iný vek a suma uvedená v jej poistnej zmluve je pre ňu záväzná a myslela si, že aj pre druhú stranu.
Svoje povinnosti ako poistená a poistník si plnila do bodky. Očakávala aj od druhej strany toto plnenie

a to čo má žalovaný s nejakými inými inštitúciami, to ju nezaujíma, to je iný vzťah. Ona je vo vzťahu
s poisťovňou, na tom jednoducho trvala. Žalobkyňa uviedla, že zmluva je už momentálne ukončená a
zaujíma ju aj koľko dostane úrokov za obdobie, čo jej túto sumu nevyplatili. Žalobkyňa uzatvorila viacero
poistných zmlúv so žalovaným. Momentálne dve sú vo vymáhaní súdnou cestou. Alternatívu, ktorá jej
bola ponúknutá neprijala, pretože dohoda bola v jej neprospech. Ona si želá vyplatiť sumu dohodnutú

v jej poistnej zmluve, nie to, čo jej žalovaný ponúka. Žalobkyňa uviedla, že si nárokuje sumu, ktorú má
v zmluve a úroky k tomu. Dohodu odmietla aj kvôli trovám a úrokom, pretože ju to stálo kopec peňazí
aj času. Dostala od žalovaného list, ktorý rešpektovala ako klient Prvej česko-slovenskej poisťovne a
keďže jej zrušili zmluvu, nekomunikovali s ňou, nič rozumné jej neponúkli, vždy ju chceli len ošklbať,
okrem iného v poisťovni pracovala 5 rokov a hanbí sa, že sprostredkovala toľko poistení. Všeobecné

poistné podmienky pozná naspamäť. Tie, ktoré ona uzavrela, tie jej vyhovovali. Následne, keď sa Prvá
česko-slovenská poisťovňa zmenila na Rapid, zmenila poistné podmienky a tie sa na ňu nevzťahujú,
lebo sa to spätne nedá, ani koeficienty a prepočítavania, čo oni navrhovali.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn.: 15C/166/2008 súd zistil svedeckú výpoveď I..

I. Š., ktorý vypovedal, že pôsobí u žalovaného ako N. O. D. G.. K postupu žalovaného, t.j. zrušeniu
poistnej zmluvy došlo z dôvodu zásahu orgánu dohľadu, konkrétne Národnej banky Slovenska do
podnikania žalovaného, ktorý orgán vytkol určité nedostatky v oblasti kalkulácií konkrétneho produktu
UDP-K. Opraviť chybu v kalkulácii reálne znamenalo opraviť chybu, ktorá sa vyskytla medzi poisťovňou
a poistníkom. Oni vychádzali z obchodného plánu z roku 1995, prekontrolovaného v rámci kontroly v

roku 1999 a protokolom o výsledku kontroly z roku 1999, ktorá je verejnou listinou, bolo potvrdené, že
postup pri kalkuláciách produktu UDP-K je správny. To isté bolo potvrdené aj protokolom z roku 2004 a
až v protokole z roku 2007 bolo uvedené, že kalkulácia je nesprávna. Do februára 2008 nemali dôvod
žiadnym spôsobom tie kalkulácie meniť, ako vyplýva z doloženého znaleckého posudku, riadne si plnili
vyše 57.000 zmlúv v čase, keď im nikto nevytýkal, že kalkulácie sú neprávne. V roku 2008 nastala

situácia, keď im orgán dohľadu uložil opatrenie prijať nápravu zistených nedostatkov okrem iného aj
vady v kalkulácii produktu UDP-K. Krajným termínom na odstránenie nedostatku bol 30.apríl 2008. Prax
v súčasnom orgáne dohľadu je taká, že po výkone kontroly alebo dohľadu sa vyhotoví protokol a pokiaľ
kontrolovaný subjekt neprijme opatrenia na odstránenie nedostatkov dobrovoľne, nastane konanie na
uloženie sankcií. Aby sa ich spoločnosť vyhla nepriaznivým dôsledkom, napr. uloženiu sankcie do 20

miliónov korún, vyhodnotili viacero postupov a aj tento postup, ktorý použili, považovali za najvhodnejší.
Čo sa týkalo dožitia, tam nastala určitá chyba, ktorá bola objavená v roku 2008. Taktiež in orgánom
dohľadu bolo vytknuté, že suma poistného je neadekvátna voči poistnému plneniu dožitia, poistné
sa malo zvýšiť. V danom prípade zvolili tretiu možnosť, zmluvu zrušili. Podľa § 550 ods. 3 O.s.p. vnadväznostina§852ozasaimvtejtosituáciivytvorilamožnosťpoistenieukončiťvzhľadomnapodstatnú
zmenupomerov,ktoréodčasuuzavretiazmluvy,bezichvôleavplyvomobjektívnychokolností,nastali.V
danom prípade nastala chyba v počítaním ktorá sa stala objektívne, nie z viny žalovaného. O správnosti

produktu nemal pochybnosti ani žalovaný ani štát.

Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy najmä vyžiadanie si správneho spisu od MF SR č.j.
52/1024/1995, nakoľko mal za dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci a vo veci bolo
nepochybné, že poisťovňa vyratúvala poistné podľa matematického vzorca tam obsiahnutého.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania
(žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií

SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 1 VPP, návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu, ak sa poistenie
dojednáva na dobu najviac jedného roka.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých
sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť

pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie
zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti
iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a

neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti
poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je
povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie

poistenéhodňadojednanéhovpoistenejzmluve,plnáinvaliditapoisteného,kuktorejdôjdepočastrvania
poistenia.

Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú
poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného

v poistnej zmluve.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť

poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,
v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade

poisteniaosôbsabudeoprávnenáosobapodieľaťnavýnosochpoisťovateľaaakýmspôsobom,e)práva
a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky

poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý

z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej
uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď
takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa § 804 Občianskeho zákonníka, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch
je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie
poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí
sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo

jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak
sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka

zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona
saspravujúajprávnevzťahyvzniknutéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné

zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou
ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery
najneskôr do 20. marca 2007.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,

ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.

Pri podaní návrhu na začatie konania sa žalobkyňa určovacou žalobou v danom prípade domáhala
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Následne súd pripustil
zmenu návrhu na začatie konania, kedy predmetom konania bolo už zaplatenie sumy 2.508,53 € s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia.

Poistnázmluvajedvojstrannýprávnyúkon,ktorýuzatváranajednejstraneprávnickáosoba-poisťovateľ
a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným
ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia
poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie
špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa

zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne
dohodli.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa, ako poistník a poistený zároveň uzavrel
so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli vzájomné práva a povinností, a to povinnosť
žalobkyne platiť dohodnuté poistné po dobu 10 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 15 rokov

a žalovaný bol povinný v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia
- vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie vo výške 50.000,- Sk v prípade smrti a 75.572,- Sk v
prípade dožitia.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobkyni, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré

bolo nesprávne kalkulované a že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca
žalovaného). Zároveň jej oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne nie sú už touto
poistnouzmluvoukrytéasúčasnejejoznámil,žesuma30.610,-Sk(odkupnáhodnota)jejbudenásledne
vyplatená šekovou poukážkou.

Ustanoveniečl.11ods.2VPPupravujepodmienkyačaszánikupoistnejzmluvysvyplatenímodbavného
tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala
o zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik
poisteniazostranyžalovaného.Žalobkyňanikdyneadresovalažalovanémuúkon,ktorýmbyakýmkoľvek
spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii

(list zo dňa 5.5.2008, 12.6.2008) prejavila vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným. Jednostranný
úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP, ktoré boli súčasťou
uzavretej poistnej zmluvy.

Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal
právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba
poistník, teda žalobca. Ak žalobkyňa aj nereagovala na ponuky žalovaného na zmenu obsahu poistnej
zmluvy, jednoznačne prejavila svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a
za takých podmienok, ako bol medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný

a preto sa snažil ich právny vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka, poistenie
môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo

odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie
vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá
aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej

zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku
poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho
zákonníka, čo nakoniec účastníkmi konania ani nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle
§ 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu
vedomého porušenia povinností uvedených v § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne

na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku
poisteniaaniodmietnutímpoisteniazostranyžalovanéhovzmysle§800ods.2Občianskehozákonníka.

Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu

poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade,
z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale
len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané,
žeby medzi účastníkmi konania v zmysle § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k dohode o tom,

že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným
ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd ďalej skonštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej
zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Zároveň tu nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné
pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaný

uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní.
Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená a daná a nepochybne bola i jedným
z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným, pretože ako sám
uviedol, podmienky sa mu zdali výhodné. V neposlednom rade súd uvádza, že na daný prípad nemožno
ani analogicky použiť výklad ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka výlučne

záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Poistná zmluva nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve. Analogická
aplikácia daného ustanovenia je zo strany žalovaného výslovne účelová s cieľom tzv. “našiť” uvedený
paragraf na skutkové okolnosti tohto prípadu, s čím sa súd však nestotožnil.

Kľúčová argumentácia žalovaného o zániku poistenia medzi účastníkmi konania bola postavená na jeho
tvrdení, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle §

575 Občianskeho zákonníka.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie

je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek
iného (nielen pre osobu dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka
ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne

okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou
nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne
možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať.
Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok
zánik záväzku. Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je

objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný,
je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.
Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia.
Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia

obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje,
že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že žalovaný

sauzavretoupoistnouzmluvouzaviazalnaplneniepeňažnéhocharakteru(poistnéplnenie)ateda,nešlo
o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia,
ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť,
že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol
nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva

je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej
obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu,
ako sú mu zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne
prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Ak žalovaný argumentoval právnou nemožnosťou plnenia poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn. 1
Cdo 169/1996 z 20.3.1997 súd má za to, že v danom prípade ide o odlišné okolnosti tohto prípadu
od okolností uvedených v rozsudku NS SR a že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý
schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku

voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku,
čo však nebolo predmetom tohto konania. Aj napriek tomu si súd dovoľuje poznamenať, že je nesprávny
záver žalovaného o tom, že len žalobca je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody predstavujúci
rozdiel medzi sumami dohodnutými v poistnej zmluve a sumami, ktoré je momentálne žalovaný ochotnýsplniť. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu jedine so žalovaným a práve preto presúvanie ťarchy
vymáhania náhrady škody na žalobcu súd považuje za neprijateľné. Súd má jednoznačne za to, že
žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať

v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade
so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené
orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej
právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť
už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Nakoniec takýmto spôsobom,

akým to urobil žalovaný, upravovať už existujúce poistné vzťahy nevyplýva z textu Protokolu NBS, ide
len o účelový výklad žalovaného. Odkazovanie na § 67 citovanej novely zákona o poisťovníctve taktiež
nemá opodstatnenie, pretože toto ustanovenie upravuje aplikáciu právnej normy na vzťahy vzniknuté do
účinnosti tohto zákona, t.j. do 1.3.2002, kedy uvedený zákon č. 95/2002 zrušil doterajší právny predpis -
zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade
zánik záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podľa § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve,
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-
matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovalatrvalúsplniteľnosťvšetkýchichzáväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u žalovaného
prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovaného) nie sú
v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom
na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého

bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 2.12.1996, teda v čase kedy vyššie citované zákonné
ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej

istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo

zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich

vzťahstaréhoanovéhopredpisu,ktoréspočívajúvnutnostiochranynadobudnutýchprávanepripúšťajú,
abysaprávnevzťahyanárokyznich,ktorévzniklipodľastaréhopráva,posudzovalipodľanovéhopráva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,

nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej
zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú
viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 2.12.1996.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovoprávneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou účastníkmi konania v danom prípade nedošlo k žiadnym zo spôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trval až do jeho zániku ku dňu dohodnutému ako
koniec poistného vzťahu dňa 30.11.2011. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia
veci súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva predtým nezanikla žiadnym zo spôsobov

upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa VPP, je to riadna a platná právna
zmluva, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a jej účastníci sú jej obsahom viazaní.Natomtomiestesúdvzhľadomnazmenunávrhunazačatiekonaniapripustenúsúdomvtomtokonanísa
zaoberal nárokom žalobkyne na vyplatenie poistného plnenia vo výške 2.508,53 € spolu s požadovaným
9,25 % ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 1.12.2011 do zaplatenia.

Nakoľko zo všetkých vyššie citovaných skutočností mal súd preukázané, že zmluva v čase rozhodovania
súdu je platná, účastníci sú jej obsahom viazaní, súd nemal dôvod nevyhovieť žalobkyni v jej zmenenom
návrhu, kedy žiadala už o vyplatení časti poistného plnenia, na ktoré jej vznikol nárok dňa 30.11.2011,
t.j. v prípade dožitia v celkovej sume 75,572,- Sk, t.j. 2.508,53 €. Z tohto pohľadu potom súd považoval

žalovanú sumu za plne dôvodnú. Súd nebral do úvahy obrannú argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa
neprijala dohodu vo forme súdneho zmieru len kvôli trovám a úrokom z omeškania, nakoľko toto je len
právo účastníka konania, ktoré nevyužila.

Vzhľadom na uvedené súd považoval za dôvodné aj priznanie úroku z omeškania od 1.12.2011 do
zaplatenia, nakoľko samotná poistná zmluva (poistka) obsahovala ustanovenie, že ak sa poistený dožije

konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká. To
znamená, že žalovaný bol povinný vyplatiť žalobkyni sumu poistného plnenia pri dožití bez akéhokoľvek
ďalšieho právneho úkonu výzvy alebo žiadosti zo strany žalobkyne. Z tohto pohľadu prvým dňom, kedy
žalovaný mohol a mal vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, bolo 1.12.2012 a preto, keďže tak žalovaný
neučinil je tento v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobkyni. Súd teda posudzoval aj

výšku úroku z omeškania, mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 1.12.2011 bola sadzba
Európskej centrálnej banky 1,25 %, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje
presne 9 % ročne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné
ustanoveniasúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutiaazaviazalžalovaného
na zaplatenie sumy 2.508,53 € od 1.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom

vyhotovení rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v celkovej výške 804,37 € a tieto predstavujú
trovy právneho zastúpenia vyrátané v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, a to za 12 úkonov právnej služby: v roku 2010 - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh
na začatie konania, vyjadrenie žalobcu z 23.8.2010, účasť na pojednávaní dňa 3.11.2010, vyjadrenie
žalobcu k návrhom na prerušenie konania z 5.11.2010 každý úkon vo výške 55,49 €, okrem odmeny za
účasť na pojednávaní dňa 3.11.2010, za ktorý patrí len 1 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené

bez prejednania veci samej, v roku 2011 - vyjadrenie žalobcu z 30.3.2011, upresnenie žalobného návrhu
z 12.8.2011, zmena žaloby každý úkon vo výške 57,00 €, v roku 2013 - účasť na pojednávaní dňa
13.6.2013, 2.10.2013, vyjadrenie k listinnému dôkazu žalovaného z 26.6.2013 každý úkon vo výške
60,07 €, v roku 2015 - účasť na pojednávaní dňa 20.1.2015 úkon vo výške 64,53 € spolu s náhradouvýdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100
výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 6 x 7,21 € (za úkony v roku 2010), 3 x 7,41
€ (za úkony v roku 2011), 3 x 7,81 € (za úkony v roku 2013) a 1 x 8,39 € (za úkon v roku 2015).

Súd nepriznal žalobkyni odmenu za úkon právnej právnej služby - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného z 4.11.2010 (č.l. 411 spisu), nakoľko sa v prvom rade jedná o vyjadrenie ku skutočnosti
ohľadomspojeniavecínaspoločnékonanieaduplicitnéhodoručovaniapodanížalovaného(t.j.procesné
stanovisko), pričom k meritu veci sa žalobkyňa vyjadrila len jednou vetou tak, že sa pridŕža svojho
predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 23.8.2010, a teda by sa jednalo o dvakrát priznanú odmenu za

totožný úkon právnej služby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov /ďalej len citovaný zákon/, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa
sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa

ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa
vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok
sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa
zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená
osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac
16.596,50 €.

Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za)

citovaného zákona, a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zaviazal na zaplatenie poplatku
žalovaného, ktorý v konaní nebol úspešný.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok vo výške 150,00 Eur (6% z 2.508 €) na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.