Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016897642

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016897642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., A. X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Z., dcéry E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., A. X a S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, XXX
XX V., J. republika, o zvýšenie výživného pre maloletú, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 4P 8/2016-46 zo dňa 06.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.

1. Matka žiadala zvýšiť výživné pre mal. F. N. zo strany otca.

2. Otec mal. s návrhom nesúhlasil, poukázal na to, že súdom určená výška výživného zodpovedá jeho
možnostiam a schopnostiam.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

"M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves Nc 88/2002-10 zo dňa 2.4.2002 v spojení s
rozsudkomOkresnéhosúduSpišskáNováVes12P196/2005-24zodňa19.5.2006vovýrokuovýživnom
tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletej F. N., nar. XX.X.XXXX sumou vo
výške 120,-Eur mesačne, počnúc od 1.1.2016 do budúcna, vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci, k rukám matky maloletej.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na určenie výživného z a m i e t a.

Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2016 do 30.4.2016 vo výške 280,-Eur je otec povinný uhradiť k rukám
matky maloletej v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. “4. Svoje rozhodnutie odôvodnil cit.“ Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že pri zohľadnení potrieb
maloletej, jej zdravotného stavu a veku, je primeraná výška výživného zo strany otca vo výške 120

Eur mesačne, pričom za rozhodujúcu zmenu pomerov súd považuje začiatok roka 2016 (1. 1. 2016).
Náklady na životné potreby maloletej sa od posledného zvýšenia podstatne zvýšili, pretože odvtedy
uplynula doba približne 10 rokov. Za ten čas jej pribudli nové náklady na školu, poistenie, mobil, voľný
čas a naopak, vtedy existujúce náklady napríklad na stravu, oblečenie a obuv sa podstatne zvýšili a
to v dôsledku veku maloletej, ale aj postupného zvyšovania cien, keďže v roku 2006 boli ceny takmer

všetkýchvecíaslužieb,ktorémaloletávyužíva,podstatnenižšie.Zároveňdošlokpodstatnémuzvýšeniu
príjmu otca maloletej, keďže v roku 2006 otec maloletej zarábal mesačne približne 8500,-Kč, pričom
jeho pravidelné mesačné výdavky predstavovali približne 6800,-Kč(vrátane výživného na 3 deti) a v
súčasnosti jeho príjem okolo 15 100,-Kč. Pri priemernom kurze 1 Eur- 27 Kč je to mesačný nárast o
približne 244 Eur. Navyše otec maloletej mal v roku 2006 ďalšie 2 vyživovacie povinnosti voči svojim
vtedy maloletým synom, ktorí sú už toho času plnoletí a keďže otec pri svojom výsluchu v J. republike

neuviedol ďalšie vyživovacie povinnosti, je súd toho názoru, že tieto povinnosti otec toho času nemá
a z týchto prostriedkov môže prispievať na výživu svojej maloletej dcéry, ktorá je na neho odkázaná.
Súd určil otcovi mesačnú výšku výživného na 120 Eur, pričom je v možnostiach otca ho splácať nielen
s ohľadom na to, že je zamestnaný, neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na jeho pracovnú
spôsobilosť, ale najmä to, že jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 10 000,-Kč, pričom po odpočítaní

príjmov a výdavkov má otec k dispozícii približne 5100 ,-Kč, čo je v takmer 190 Eur. Z tejto sumy nie
mesačné výživné 120 Eur na maloletú nejako neprimeraných a je zákonnou povinnosťou otca podieľať
sa na výžive svojej maloletej dcéry s ohľadom na jeho možnosti, ktoré to umožňujú.“

5. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 75 ods. 1, § 78, ods. 1, 3 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu účastníkovi náhradu trov
nepriznal, keďže konanie mohlo začať i bez návrhu.

Obsah odvolania otca, vyjadrení k odvolaniu.

7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej sumou 80 Eur mesačne. V odvolaní uviedol, že

suma 2000,-Kč, ktorá mu mesačne zostane po odpočítaní všetkých nákladov vrátane súdom určeného
výživného nedosahuje ani výšku zákonom stanoveného životného minima aj je nedostačujúca. Uviedol,
že vo februári 2016 utrpel závažný pracovný úraz, ktorý podľa správy lekára môže mať dlhodobo
negatívne dopady na jeho zdravie. Pracovnú neschopnosť bol nútený ukončiť z finančných dôvodov,
avšak bolesťami v dôsledku úrazu naďalej trpí aj je možné predpokladať, že nebude schopný zotrvať

na svojej pracovnej pozícii. Poukázal na tom, že po celú dobu uhrádzal výživné vo vyššej sume, než
bola súdom určená, poukázal na to, že nemá problém prispieť na mimoriadne výdavky, avšak matka
maloletej s ním odmieta komunikovať a opakovane mu bránila v styku s maloletou a tiež mu odmietla
poskytovať informácie týkajúce sa maloletej dcéry.

8. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletého. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
potvrdil ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jehopotvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“)
s výnimkou zamietnutia návrhu matky v prevyšujúcej časti.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387, ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z.). Súd svoje rozhodnutie o zvýšení výživného zo strany otca odôvodnil tým, že
došlo k zmene pomerov na strane maloletej spočívajúcej v náraste nevyhnutných výdajov potrebných na
jej výživu. Na strane maloletej konštatoval zmenu súvisiacu s jej školskou dochádzkou, vyšším vekom. V
čase rozhodovania súdu mal. F. navštevovala 8. ročník ZŠ, oproti času rozhodovania súdu o výživnom

pred 9 rokmi došlo k podstatnému nárastu jej výdavkov. K zmene pomerov na strane otca konštatoval,
že jeho príjem vzrástol a nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť.

11. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo

veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej).
Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163
O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,
alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti

určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka
zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je
zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti,
keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na
zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti
na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce

rozhodnutie o výživnom.

12. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia

o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj
dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov.
Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť
ukracované. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletej došlo

k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s
jej fyzickým vývojom, školským vzdelávaním, s potrebami súvisiacimi s jej záujmami tak, ako správne
skonštatoval i súd prvej inštancie

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného

prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti danételesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

14. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Výška výživného na maloletú zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a
odôvodneným potrebám maloletej.

15. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Súd prvej inštancie správne pri skúmaní a hodnotení
možností, schopností a majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že otec ako povinný rodič
dosahuje príjem zo zamestnania vo výške 15.110,70 Kč.

16. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa skutočnosti, že jeho mesačné výdavky neumožňujú platenie
súdom určeného výživného odvolací súd udáva. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre

telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej
domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov,
a o toto právo nemôže byť ukracované ( § 62, ods. 5 ZoR). Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preto táto námietka otca nie je dôvodná.

17. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletého sa osobne o mal. stará,
zabezpečuje je bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť, finančne zabezpečuje jej materiálne potreby.

18. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok
materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú
prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií

uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.

19. Správny bol postup súdu prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav a právny záver o
preukázateľnej zmene pomerov, ktorá spôsobuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti tak ako o nej
rozhodol .

20. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd
napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti podľa §387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57
zákona č. 161/ 2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje
len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).