Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203928
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616203928.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. S. XXX, štátny občan SR, zastúpenej Mgr. Martinom
Alušicom, advokátom, so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 573 390, proti žalovaným:
1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., sídlo Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ Platiť sa

oplatís.r.o.,sídloKošická56,82108Bratislava,IČO:45684618,3/Z.C.,nar.X.X.XXXX,bytomM.XXX,
štátnyobčanSR,4/E.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.XXX,štátnyobčanSR,odporcovia3/a4/zastúpení
JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom O. XXX, XXX XX F. Z., v konaní o určenie neplatnosti
dražby, o nariadenie predbežného opatrenia (t.č. podľa novej právnej úpravy od 1.7.2016 neodkladného
opatrenia), o odvolaní žalovaných v 3/ a 4/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
20C/22/2016-83 zo dňa 16.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach, v ktorých uložil odporcom
3/ a 4/ zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. F. S., obec F. S., okres Liptovský
Mikuláš,parc.č.C-KN18/1-záhradyovýmere245m2,parc.č.C-KN19/1-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 40 m2, parc. č. C-KN 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parc. č. C-KN 19/3

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, parc. č. C-KN 20/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 72 m2, parc. č. C-KN 20/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na pozemku C-KN parc. č. 20/1, a to najmä scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť
záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/22/2016, v časti, v ktorej odporcom 3/ a 4/ uložil
povinnosť znášať užívanie a zdržať sa užívania nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva

č. XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. F. S., obec F. S.,
okres Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN 18/1 - záhrady o výmere 245 m2, parc. č. C-KN 19/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 40 m2, parc. č. C-KN 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2,
parc. č. C-KN 19/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, parc. č. C-KN 20/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. č. C-KN 20/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25
m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku C-KN parc. č. 20/1, navrhovateľkou, a

to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
20C/22/2016, p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol, ponecháva n
e d o t k n u t é . V tejto časti je uznesenie okresného súdu právoplatné (nebolo napadnuté odvolaním).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie v rámci konania o určenie neplatnosti

dražby, o návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) uznesením
zo dňa 16.6.2016 č.k. 20C/22/2016-83 rozhodol tak, že súd uložil odporcom 3/ a 4/ zákaz nakladať snehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. F. S., obec F. S., okres Liptovský Mikuláš, parc. č. C-KN 18/1 -
záhrady o výmere 245 m2, parc. č. C-KN 19/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, parc.

č. C-KN 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parc. č. C-KN 19/3 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 200 m2, parc. č. C-KN 20/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. č.
C-KN 20/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený
na pozemku C-KN parc. č. 20/1, a to najmä scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť záložným právom
alebo vecným bremenom, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/22/2016. Odporcom 3/ a 4/ uložil povinnosť znášať užívanie a zdržať
sa rušenia užívania nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, kat. úz. F. S., obec F. S., okres Liptovský Mikuláš, parc. č.
C-KN 18/1 - záhrady o výmere 245 m2, parc. č. C-KN 19/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40
m2, parc. č. C-KN 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parc. č. C-KN 19/3 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 200 m2, parc. č. C-KN 20/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 72

m2, parc. č. C-KN 20/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 a rodinný dom súpisné číslo
XXX, postavený na pozemku C-KN parc. č. 20/1, navrhovateľkou, a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20C/22/2016. Vo zvyšnej časti súd
návrh navrhovateľky zamietol.
V odôvodnení uznesenia okresný súd citoval ust. § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., § 102 ods.

1 O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016).
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych
a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 Občianskeho súdneho poriadku. Úspech
účastníka, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti
hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania ohľadne, ktorého majú byť upravené ich

pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej
úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie
predbežného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by
bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
žepredjehonariadenímsúdnemusízisťovaťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprivydaníkonečného

rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je tak potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo
veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním

zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami
predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, ak
k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované
zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia
nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť

primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie predbežného opatrenia.
Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi účastníkmi
konania vyžadujú dočasnú úpravu. Dočasnosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie predbežného
opatrenia pred jeho nariadením do minulosti, že upravuje právne vzťahy len do času definitívnej súdnej
ochrany, resp. do času kým je isté, že táto ochrana sa neposkytuje a ďalej vychádza len zo stavu, ktorý

je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na predbežné opatrenie. Súd vo vyššie uvedených intenciách
návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel čiastočne. V danom prípade zatiaľ
predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania, bolo by predčasné tvrdiť,
že nárok uplatnený návrhom vo veci samej o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby navrhovateľky,
je očividne vylúčený, čím možno mať právo navrhovateľky pre potreby predbežného opatrenia za

osvedčené. Predbežné opatrenie, tak ako bolo nariadené, do vyriešenia platnosti dobrovoľnej dražby,
umožňuje zachovať doterajší vlastnícky stav ohľadne dotknutých nehnuteľností a zamedzuje odporcom
3/ a 4/ v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami vo vymedzenom rozsahu.
Pokiaľ sa týka uloženej povinnosti znášať užívanie a zdržať sa rušenia užívania nehnuteľností, ktoré
boli predmetom dražby navrhovateľkou, súd má za to, že navrhovateľka dostatočným spôsobom

osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko na základe realizácie predmetnej
dražby a notárskej zápisnice č. N 218/2016, Nz 6915/2016, NCRIs 7116/2016 zo dňa 29.2.2016,
sa vydražiteľom predmetu dražby (sporných nehnuteľností) stali odporcovia 3/ a 4/ ako manželia,
ktorí sú aktuálne zapísaní ako ich výluční vlastníci na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresnýmúradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre kat. úz. F. S., obec F. S., okres Liptovský Mikuláš.
Ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka je v sociálnej situácii,
kedy svoju bytovú otázku nedokáže riešiť inak a v rodinnom dome súpisné číslo XXX, kat. úz. F. S.,

navrhovateľka doposiaľ býva, je to jej jediné bývanie. Navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť užívala
až do uskutočnenia dražby dňa 29.2.2016. Aj po uskutočnení dražby navrhovateľka užíva predmetnú
nehnuteľnosť, nakoľko si nevie zabezpečiť bývanie inak. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby
(rodinný dom s pozemkami), teda nepochybne slúžia na uspokojovanie bytovej potreby navrhovateľky.
Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že existuje naliehavá potreba dočasne, do rozhodnutia vo veci

samej, upraviť vzťahy medzi účastníkmi. Naliehavosť potreby spočíva v tom, že odporcovia 3/ a 4/
navrhovateľke zamedzujú prístup do rodinného domu umiestnením zábran na vchodové dvere, tzv.
petlíc, napriek tomu, že ostáva sporným, či dražba bola vykonaná zákonným spôsobom. Navrhovateľka
teda osvedčila skutočnosť, že pred vykonanou dobrovoľnou dražbou bola vlastníčkou rodinného domu
a pozemkov, ktoré v nej boli vydražené a rovnako osvedčila, že odporcovia 3/ a 4/ vykonávajú
úkony, ktorými bránia navrhovateľke rodinný dom s pozemkami riadne užívať. Tým je dostatočne

odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v strate jedinej možnosti
bývania navrhovateľky. V návrhu vo veci samej, ako aj v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
navrhovateľka tvrdí významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia za
účelom stabilizácie pomerov účastníkov tak, aby sa mohlo predmetné právo judikovať bez toho,
aby nastala v právnych vzťahoch medzi účastníkmi taká zmena pomerov, ktorá by mohla vyvolať

nenapraviteľný alebo ťažko napraviteľný stav. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odporcovia 3/
a 4/ si museli byť vedomí toho, že s nadobudnutím nehnuteľností v dražbe sú spojené určité riziká
a obmedzenia, preto je ich povinnosťou tieto obmedzenia (uložené aj predbežným opatrením súdu)
dočasne strpieť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov vo vzťahu k povinnosti odporcov 3/ a 4/ znášať užívanie a zdržať sa

rušenia užívania sporných nehnuteľností navrhovateľkou až do právoplatného skončenia tohto konania.
Nariadeným predbežným opatrením sa zároveň nevytvorí žiaden nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch účastníkov a v dôsledku neho nenastane ani neprimeraná ujma na právach odporcov 3/ a 4/.
V zostávajúcej časti, v ktorej súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
navrhovateľkadostatočnýmspôsobomneosvedčilanaliehavosťpotrebyochranysvojichnárokovformou

dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením, nakoľko neosvedčila vzťah navrhovanej predbežnej
ochrany k ochrane, ktorej sa mieni domáhať vo veci samej. Navyše ak je odporcom 3/ a 4/ predbežným
opatrením uložená povinnosť znášať užívanie nehnuteľností a zdržať sa rušenia ich užívania, v zmysle
zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie ("maius continet in se minus"), takto uložená povinnosť
subsumuje všetky prípadné rušenia užívania predmetných nehnuteľností (odpájaním od energií,

vykonávaním úprav na priľahlých pozemkoch ap.), ktorých sú povinní sa odporcovia 3/ a 4/ zdržať.
Súd má za to, že uloženie povinnosti odporcom 3/ a 4/ znášať užívanie nehnuteľností navrhovateľkou,
poskytuje navrhovateľke dostatočnú predbežnú ochranu do času definitívneho vyriešenia sporu medzi
účastníkmi. Preto súd nepovažoval za naliehavé ukladať predbežným opatrením odporcom 3/ a 4/
osobitne aj ďalšie povinnosti. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo

bude predmetom súdneho konania. Podľa názoru súdu navrhovateľka neosvedčila ani také právne
významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého by bolo možné nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania (v tomto
prípade Stredoslovenskej energetike, a.s.) a bolo by to možné od neho spravodlivo žiadať.

2. Proti výroku I. a II. uznesenia okresného súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní
v 3/ a 4/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolaním nebola napadnutá časť výroku
uznesenia okresného súdu, ktorou súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky (žalobkyne) zamietol. V
tejto časti sa stalo uznesenie okresného súdu právoplatným.
Rozhodnutie okresného súdu považujú za nesprávne, nie je vydané na základe objektívne zisteného

skutkového stavu. Majú za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázali na to, že v konaní došlo k vadám, konanie malo aj inú vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako sa im postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.

Poukázalinaskutočnosť,žesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostiuvedenýchvpredmetnom
uznesení, tieto nadobudli zákonným spôsobom - dražbou. Majú za to, že na nariadenie predbežného
opatrenia (neodkladného opatrenia) neboli splnené zákonné podmienky. Súd nemal z návrhu žalobkyne
a ani iných skutočností preukázané, že by hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,žalobkyňa vôbec neosvedčila, že by chceli alebo mali záujem s nehnuteľnosťami nakladať, najmä
nehnuteľnosti scudziť, prenajať alebo akýmkoľvek spôsobom zaťažiť. Takéto ich konanie zo strany
žalobkyne nebolo preukázané inými skutočnosťami. Z ich strany neexistuje úmysel nakladať s

nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý popisuje súd vo výrokovej časti uznesenia. Nehnuteľnosti nadobudli
zákonným spôsobom a v dobrej viere, za nehnuteľnosti zaplatili sumu, za ktorú ju vydražili. Žalobkyňa
nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ani to, že z ich strany by bol
záujem s nehnuteľnosťami nakladať a tiež ani to, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy by
bolo jej právo akýmkoľvek spôsobom ohrozené. Zastávali názor, že súd nemôže predbežné opatrenie

(neodkladné opatrenie) nariadiť len s poukazom na charakter sporu bez toho, aby mal osvedčené
zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Takýto postup je
nezákonný a závažným zásahom do ich práv a slobôd, ktoré sú chránené jednak právnymi predpismi,
ako aj Ústavou SR, medzinárodnými normami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Skutočnosť, že na súde prebieha konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, samo o sebe nemôže byť
dôvodom k tomu, že by mali byť uložené povinnosti uvedené vo výroku II. napadnutého uznesenia

a malo by byť uprednostnené právo navrhovateľky užívať nehnuteľnosti pred ich zákonnými právami
vyplývajúcimi z ich vlastníckeho práva, ktoré sú chránené jednak zákonom, ako aj Ústavou SR a tiež aj
medzinárodnýminormami,ktorýmijeSlovenskárepublikaviazaná.Nestotožnilisastvrdenímžalobkyne,
že uvedené nehnuteľnosti sú jej jediným obydlím. Žalobkyňa má možnosť bývať u svojho brata vo
vedľajšej nehnuteľnosti, kde aj pred nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)

bývala alebo má možnosť si zabezpečiť iné bývanie. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že je v sociálnej situácii,
kedy svoju bytovú otázku nedokáže riešiť inak, s týmto sa nemôžu stotožniť, pretože žalobkyňa je
zamestnaná v Hoteli Sorea Ďumbier v Liptovskom Jáne a dokáže si zo svojho príjmu zabezpečiť bývanie
zodpovedajúce výške jej príjmu. Uvedené skutočnosti vôbec neboli zo strany žalobkyne preukázané ani
osvedčené a súd žalobkyni poskytol nenáležitú ochranu, pričom ich práva vôbec neboli zohľadnené.

Je v rozpore s právom, ako aj všeobecne v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňa užívala ich
nehnuteľnosti a oni budú musieť hradiť náklady s ich užívaním.
Súd považuje za odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy u žalobkyne, stratu jej
jedinej možnosti bývania. V tejto súvislosti poukázali na to, že súd absolútne opomenul ich práva
vyplývajúce z vlastníckeho práva.

Navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných v 3/ a 4/ rade proti uzneseniu okresného súdu písomne
nevyjadrila.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje

neodkladné opatrenia ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho
poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní
neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu

je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

11. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie

je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb.
Nie je teda opatrením konečnými, jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože
ním nenadobúda strany práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov
strán nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Iba samotná
domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zo
stranyžalobcu,nemôžebyťdôvodomnanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Zvyššieuvedenýchhľadísk
posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, t.j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia. V týchto súvislostiach považoval krajský súd doposiaľ získané

dôkazy za postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia.

13. K námietkam uvádzaným odvolateľmi v podanom odvolaní týkajúcim sa závažného zásahu do
základných práv a slobôd žalovaných v 3/ a 4/ rade, ktoré sú chránené právnymi predpismi, Ústavou
SR, medzinárodnými normami, ktorými je Slovenská republika viazaná, odvolací súd zdôrazňuje,

že z hľadiska poskytnutia právnej ochrany musí súd postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej

spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Súd je toho názoru, že aj keď došlo k
zásahu do vlastníckeho práva žalovaných v 3/ a 4/ rade, avšak len v rozsahu zodpovedajúcom potrebe
prejednávaného prípadu.14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, na základe
ktorých dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania až do rozhodnutia

vo veci samej.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)