Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111202052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111202052.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov
senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká
republika, zastúpený advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom
Štefanovičova 12, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Ján Gajan, advokát a konateľ, proti žalovanej: M.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, E., o zaplatenie 2.614,97 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 21C/20/2011-198 zo dňa 04. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 2.614,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.191,96 eura
od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu (HVB Bank) a žalovaná
uzavreli dňa 25.11.2003 Zmluvu o vydaní HVB kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanej úver vo forme úverového rámca/limitu vo výške 46.000,- Sk (1.526,92 eura). Žalobca
dňa 20.06.2007 vyhlásil predčasnú splatnosť úverového rámca/ konečnú splatnosť úveru z dôvodu
omeškania žalovanej s platením splátok. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.614,97 eura s
príslušenstvom, ktorá má podľa žalobcu pozostávať z istiny v sume 1.540,44 eura (mala byť tvorená
výbermi a platbami z účtu a transakciami na účte), z úroku 35,80 eura, poplatkov 19,92 eura a úroku z
omeškania 1.018,81 eura. Výpočet príslušenstva žalobca súdu prvej inštancie nepredložil. V priebehu

konania uviedol, že istina je v sume 1.190,96 eura. Žalobca bol súdom prvej inštancie viackrát a
opätovne vyzývaný, aby žalovanú sumu presne špecifikoval v rozpise na jednotlivé čiastky čerpaných
peňažných prostriedkov v rozhodnom období, aby predložil presný spôsob výpočtu úroku a úroku z
omeškania. Ku dňu vyhlásenia rozsudku však žalobca žalobu nedoplnil tak, aby z neho jednotlivé
uplatňované položky boli zrejmé (predložil množstvo dokladov a listín, avšak ani samotný právny
zástupcažalobcunebolschopnývysvetliť,akokžalovanejsumedospel).Právnyvzťahmedziúčastníkmi

súd prvej inštancie vyhodnotil ako vzťah podliehajúci ustanoveniam Obchodného zákonníka. Zmluva,
ktorú účastníci uzavreli, je spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy
2.614,97 eura s príslušenstvom. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že
súd je viazaný žalobou, a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými
žalobca svoj nárok zdôvodňuje. Podľa súdu prvého stupňa nebolo z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu

zrejmé, kedy a v akých sumách žalovaná čerpala peňažné prostriedky, a aké konkrétne úroky a poplatky
(t.j. v akej výške a za akým účelom), vyrubil žalobca žalovanej a žiada ich zaplatiť. Žalobca predložilsúdu prvej inštancie množstvo výpisov z účtu žalovanej, z ktorých mal vyplývať nárok na zaplatenie
tejto sumy (uvedené výpisy obsahovali množstvo označení ako napr. vklad v hotovosti, výber, úroky,
popl. účet, poplatok za transakciu, poplatok za upomienku, „Migrácia z HVB“, a pod.). Úlohou súdu

však nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť
presné údaje o tom, čoho sa domáha; z množstva strán výpisov z účtu žalovanej ani nebolo možné pri
maximálnej snahe súdu prvej inštancie dospieť k záveru, z akých konkrétnych položiek pozostáva
žalovaná suma, teda kedy a v akej výške žalovaná čerpala peňažné prostriedky, a aké ďalšie nároky
zahrnuté v žalovanej sume si žalobca uplatňuje (nebolo ani len možné určiť, súčtom ktorých sčítancov je

výsledná suma 2.614,97 eura). Z obsahu spisu teda nebolo možné zistiť, na základe akých skutkových
tvrdení dospel žalobca k požiadavke na zaplatenie práve sumy 2.614,97 eura. Súd prvej inštancie naviac
poukázal na skutočnosť, že podľa dvoch potvrdení UniCredit Bank zo dňa 14.05.2012 žalovaná nemá
u žalobcu žiadny účet a nemá voči banke žiadne záväzky. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
odôvodnil poukazom na ustanovenia § 488, § 489, § 52, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
710, § 711 ods. 1, § 497, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a písm. b), § 3 ods. 1, ods.

2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 120 ods. 1, ods. 4, § 153 ods. 1 zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“). Rozhodnutie o
náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná
úspešná v spore o náhradu trov konania nepožiadala.
3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca

a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Súčasne sa domáhal náhrady trov odvolacieho konania. Právne odvolanie
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.. Podľa žalovaného súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že

sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie v danej veci nedostatočne
zistil skutkový stav, pričom z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle
ktorých následne žalobu zamietol. Záver súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nemá zákonnú
oporu. Žalobca nesúhlasí s tým, že nedokázal presne špecifikovať žalobný nárok, a teda nepreukázal
oprávnenosťsvojhonárokuvočižalovanej.Žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuskutkový

stav dostatočne preukázal jednotlivými vyjadreniami ako aj doloženými dôkazmi. Predložil dostatok
dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť a oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie dlžnej sumy, avšak
súd prvej inštancie sa s predloženými dôkazmi nedokázal dostatočne vysporiadať. Neobstojí tvrdenie
súdu prvej inštancie, že žalobca predložil súdu množstvo dôkazov ktoré boli neprehľadné a neúplné
a z ktorých nemal preukázanú presnú výšku pohľadávky. Žalobca predložil súdu kompletné výpisy zo

splátkového účtu k poskytnutej kreditnej karte, súčasťou takéhoto podania je aj skrátené spracovanie
vykonaných operácií na splátkovom účte, ktoré bolo vypracované z podrobných údajov uvedených
vo výpisoch. Všetky predložené listinné dôkazy jasne preukazujú čerpanie finančných prostriedkov
žalovanou ako aj ich čiastočné splácanie, a teda aj opodstatnenosť nároku žalobcu. Ak by aj súd prvej
inštancie nemal jasne preukázaný skutkový stav veci, respektíve správnosť výšky nárokovaní sumy,

mal v tomto konaní za účelom preukázania správnosti požadovanej sumy nariadiť za týmto účelom
znalecké dokazovanie. Súd sa však naopak obmedzil iba na konštatovanie, že nárok nie je preukázaný.
Tvrdenia súdu prvej inštancie tak ako ich uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, a na základe
ktorých zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že tento neuniesol dôkazné bremeno, sú preto
nesprávne, nemajú zákonnú oporu. Pokiaľ má súd za to, že tvrdenia jednej alebo druhej strany nie

sú dostatočne preukázané, je povinný využiť k ich preukázaniu všetky dostupné prostriedky, čo však
v danom prípade neučinil. Súd prvej inštancie tak nedostatočne zistil skutkový stav veci, čím dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne predmetnú vec nesprávne právne
posúdil.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uviedla, že zo strany žalobcu je nekorektné spochybňovať potvrdenie
zo dňa 14.05.2012, podľa ktorého nemá voči banke UniCredit Bank Slovakia, a.s. žiadne záväzky.
Poukázala tiež na to, že účet je od 17.10.2008 zrušený, preto počas súdneho konania žalobca nemohol
zistiť žiadne dodatočné informácie. Namietla nástupníctvo žalobcu po pôvodnom žalobcovi UniCredit
Bank Slovakia,a.s. Upozornila na možné administratívne chyby pri spracovaní podkladov z pobočiek a

pri zmene žalobcu ako právneho subjektu. Poukázala na administratívne chyby v listinách týkajúcich
sa výberov, keď hotovostný limit mesačne bol vo výške 11.500,- Sk, nemohla teda dňa 09.04.2007 vybrať
v hotovosti z bankomatu 35.513,97 Sk, naviac bankomat nevydáva mince. Žalobu považuje za
zmätočnú a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania.5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že na svojej žalobe aj odvolaní trvá, k námietke
právneho nástupníctva poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zlúčenia pôvodnej spoločnosti UniCredit
Bank Slovakia, a.s. so spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,a.s.

sa táto spoločnosť stala právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti, prešlo na ňu imanie pôvodnej
spoločnosti a vstúpila do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. Uvedené skutočnosti
boli uverejnené v Obchodnom registri Slovenskej republiky (ďalej len „obchodný register“).
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (v ďalšom texte „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok.
7. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Krajský súd v Trnave pri preskúmaní odvolania postupoval v súlade s citovaným ustanovením §
470 C.s.p., pričom podmienky účinnosti a náležitosti odvolania posudzoval podľa O.s.p., ako procesnej
normy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“)),postupujúcpodľacitovanýchzákonnýchustanovení,pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201), proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím
ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), viazaný skutkovým stavom

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

10.Podľaustanovenia§387C.s.p.odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia,môžesa vodôvodneníobmedziťlennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(ods.
2).

11. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy
2.614,97 eura s príslušenstvom z dôvodu plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
potrebnomrozsahu.Odvolacianámietkažalobcusmerovalakzáverusúduprvejinštancie,podľaktorého

žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku voči žalovanej. Podľa žalobcu,
pokiaľ aj súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia jednej alebo druhej strany nie sú dostatočne
preukázateľné, je povinný využiť k ich preukázaniu všetky dostupné prostriedky, prípadne mal nariadiť
znalecké dokazovanie.
13. K uvedenej odvolacej námietke žalobcu uvádza odvolací súd nasledovné: Žalobca sa domáhal

svojho nároku voči žalovanej z dôvodu nesplatenia úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý formou
úverového rámca vo výške 46.000 Sk (1.526,92 eura) na základe zmluvy zo dňa 25.11.2003. Výzvou
zo dňa 20.06.2007 oznámil žalobca žalovanej predčasnú splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu celého
zostatku dlhu vo výške 47.457,62 Sk (1.575,30 eura). Žalovaná počas celého konania tvrdila, že
voči žalobcovi nemá žiaden dlh, úver splatila v roku 2008 alebo 2009, o čom predložila potvrdenie

UniCredit Bank Slovakia a.s. zo dňa 14.05.2012. Podľa tohto potvrdenia žalovaná v Unicredit Banka
od 12.11.2008 nemá vedený žiaden účet a nemá voči banke žiadne záväzky. Žalobca hodnoverným
spôsobom nevyvrátil skutočnosti uvedené v tomto potvrdení. Takýmto nie je ani vyjadrenie žalobcu
zo dňa 24.05.2012, podľa ktorého potvrdenie žalovanej o tom, že nemá u žalobcu vedený účet a
nemá voči žalobcovi žiadne záväzky, bolo vystavené vzhľadom na omyl pri preverovaní v bankovom

systéme. Odvolací súd pri tom prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca predložil výpisy z účtu žalovanej za
obdobie rokov 2004-2007, výpis z knihy účtov, predložený žalobcom, je k 31.12.2010, pričom potvrdenie
predložené žalovanou je z roku 2012. Odvolací súd sa preto priklonil k dôkazu predloženému žalovanou,ktorý nebol hodnoverným spôsobom žalobcom vyvrátený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj
na ustanovenie § 120 O.s.p. (platného a účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie.
14. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
15. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dôkazné bremeno nesie ten účastník konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí.

16. V preskúmavanom prípade žalovaná tvrdila, že si voči žalobcovi svoj záväzok splnila a žalobca
nemá voči nej žiadnu pohľadávku. O tejto skutočnosti predložila súdu dôkaz - potvrdenie pobočky
banky (právneho predchodcu žalobcu) zo dňa 14.05.2012. Je teda zrejmé, že žalovaná splnila svoju
dôkaznú povinnosť a súčasne uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Žalobca
totiž nepredložil hodnoverný dôkaz, ktorým by nad všetku pochybnosť tvrdenie a dôkaz žalovanej
vyvrátil. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o

pohľadávke voči žalovanej. Žalobca nemôže prenášať svoje dôkazné bremeno na súd. Odvolacia
námietka žalobcu, že pokiaľ mal súd za to, že tvrdenia jednej alebo druhej strany nie sú dostatočne
preukázané, bol povinný využiť k ich preukázaniu všetky dostupné prostriedky, čo však v danom prípade
neučinil, neobstojí. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi

a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek podľa § 120 ods. 1 posledná veta,
čo však nie je preskúmavaný prípad). Nie je tiež možné zamieňať si dôkaznú povinnosť s odborným
posúdením skutočností (znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením). V preskúmavanom prípade
žalobca nepredložil dôkazné prostriedky, na posúdenie ktorých by boli potrebné odborné znalosti. V
preskúmavanom prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo je procesne odlišná situácia.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Súd prvej inštancie zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. ako

vecne správny potvrdil.
18. Žalovaná má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.1C.s.p.,vzhľadomnato,žebolavodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).