Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/429/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413201407
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413201407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v zastúpení: ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. Q., G. R. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 995,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/97/2014-54 zo dňa 22.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 614,08
eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 17.01.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania

sumou 181,14 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, to všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 3,49 eura konanie pre spävzatie návrhu zastavil. Vo zvyšku návrh
zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1 až 3, § 2, § 3 ods. 1
až 10, § 4 ods. 1 až 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na základe takto zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že žalobný nárok je čiastočne dôvodný. Pretože návrh nebol jasný
a zrozumiteľný, nebolo možné zistiť, z čoho jednotlivú nároky pozostávajú, súd vyzval navrhovateľa

na špecifikáciu návrhu, na čo navrhovateľ reagoval podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
19.05.2014 tak, že zmluvu o úvere uzatvorenú s odporcom dňa 20.09.2010 odporca neplnil riadne a
včas, preto ho vyzval dňa 26.04.2012 o zaplatenie celej zostávajúcej časti úveru v súlade s úverovými
zmluvnými podmienkami ( §3 hlavy 7) , čím nastalo zospoplatnenie celého úveru. Žalovaná suma
pozostáva: 1/ z istiny vo výške 150,29 eura (dĺžna suma úveru bez úrokov do zospoplatnenia úveru), 2/
zospoplatnená istina 614,08 eura (dlžná suma úveru bez úroku, ktorú by mal odporca uhradiť v prípade
riadneho splácania úveru), 3/ úrok z dlžnej sumy úveru do zospoplatnenia vo výške 107,35 eura,

4/ ušlý úrok vo výške 89,01 eura( nie zmluvná pokuta), 5/poistné vo výške 18,42 eura, 6/ poplatok za
upomienku vo výške 16 eur, 7/kapitalizovaný úrok z omeškania do zospoplatnenia vo výške 0,29 eur , 8/
kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 60,36 eura od 12.05.2012 do 16.01.2013t.j spísania
návrhu na vydanie platobného rozkazu, (tento nárok v sume 3,49 oproti pôvodne žalovanej sume 63,85
eura zobral späť), 9/ úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 979,15 eura od 17.01.2013
do zaplatenia.

Súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi došlo dňa 20.09.2010 k
uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej bol odporcovi poskytnutý úvervo výške 978,30 eura na nákup spotrebného tovaru (sedačky), z ktorého odporca pri uzatvorení zmluvy
zaplatil v hotovosti sumu 108,70 eura. Odporca mal úver zaplatiť v 36. mesačných splátkach po
46,01 eura, avšak úver riadne a včas nesplácal, preto navrhovateľ dňa 26.04.2012 vyzval odporcu na

zaplatenie celého zostatku úveru. .Podľa predloženého splátkového kalendára odporca uhradil len
12 splátok po 46,01 eura, čo je spolu 552 eur. Z úverovej zmluvy tak vznikol odporcovi nedoplatok
úveru po zosplatnení istiny v sume 614,08 eura, na zaplatenie ktorej súd zaviazal odporcu spolu s
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75% od 17.01.2013 do zaplatenia, s poukazom
na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády SR/87/1995 Z.z. v

znení neskorších zmien a doplnkov, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0,75%, pričom výška úrokov z omeškania je
8 percentuálnych bodov vyššia, teda celková výška úrokov činí 8,75%. V časti týkajúcej sa žalovaného
kapitalizovaného denného úroku v sume 3,49 eura (bod 8 doplneného návrhu) súd pre späťvzatie
návrhu v tejto časti podľa § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. Vo zvyšku (všetky ďalšie uplatnené
nároky podľa špecifikácie návrhu (č.l. 26-28 spisu) súd ako nedôvodné zamietol. Vychádzal zo zistenia,

že v zmluve o úvere bol medzi účastníkmi konania dohodnutý úrok z úveru vo výške 30,26% ročne a
RPMN vo výške 35,3% ročne. Podľa názoru súdu z celkovej výšky poskytnutého úveru (978,30 eura)
a z celkovej čiastky ktorú mal odporca zaplatiť (1.545,84 eura) je zrejmé, že úrok z omeškania činil
vyše 50% ročne, čo sa prieči ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, keď samotné banky
pri poskytovaní prostriedkov podľa odporúčania Ministerstva financií SR si účtovali RPMN vo výške

20,89% ročne, pričom sankcie pri spotrebiteľských úveroch nemôžu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodov ročne. Súd posúdil nárok navrhovateľa za čiastočne dôvodný čo do splatnosti úverovej istiny ako
nedoplatok v celkovej výške 614,08 eura po zospoplatnení úveru zo strany navrhovateľa, o čom svedčí
aj záznam v splátkovom kalendári zo dňa 26.04.2012, kde navrhovateľ vyčíslil zospoplatnenú istinu v

takejto výške a k tomu zákonný úrok z omeškania, ktorý nad prisúdenú sumu zamietol. Ostatné nároky -
istina úveru (nad prisúdenú sumu 614,08 eura), úrok vo výške 107,35 eura (bod 3 doplneného návrhu) ,
úrok z úveru vo výške 89,01 eura (bod 4), poplatok za upomienku 16 eur (bod 6) kapitalizovaný úrok
0,29 eura a 60,36 eura (bod 7,8 návrhu) považoval za nedôvodné, priečiace sa ustanoveniam Zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko navrhovateľ si duplicitne uplatňoval úroky už z vyčíslených úrokov

úveru,čopovažoval súdzaneprijateľnúpodmienkupritejtozmluveospotrebiteľskomúvere.Takistosúd
zamietol návrh v časti poistného vo výške 18,42 eura (bod 5), ktoré nebolo v zmluve o
spotrebiteľskom úvere vyčíslené ako aj v časti uplatneného poplatku za upomienku vo výške 16 eur
(bod 6) , ktorý poplatok považoval súd za neprimerane vysoký. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume

181,14 eura.

Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu o nepriznaní
nároku na dlžné poistné v sume 18,42 eura a o nepriznaní kapitalizovaného denného úroku z omeškania

od 15. dňa po zosplatnení do podania návrhu na začatie konania, vo výške 37,70 eura zmenil tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžné poistné v sume 18,42 eura a kapitalizovaný denný
úrok z omeškania od 15. dňa po zosplatnení do podania návrhu na začatie konania vo výške 37,70
eura. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

nedostatočnezistilskutkovýstav,naprávnyvzťahaplikovalnesprávneprávnenormyarozhodnutiesúdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v časti nepreskúmateľné. Uviedol,
že poistné bolo dojednané aj v Úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, a to konkrétne v Hlave
13. Vzhľadom k tomu, že poistné bolo navrhovateľom a odporcom individuálne a riadne dojednané,
a presne vyčíslené v bode 63 ÚZ, nie je zamietnutie tejto sumy prvostupňovým súdom dôvodné. Súd

prvého stupňa v napadnutom rozsudku priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej istiny vo
výške 8,75 % ročne od 17.1.2013 do zaplatenia, t. j. od dňa nasledujúceho po spísaní návrhu na začatie
konania. Pritom k omeškaniu so zaplatením dlžnej sumy došlo už skôr, konkrétne nezaplatením istiny
v 15.dňovej lehote, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi pri zosplatnení úveru dňa 26.04.2012 tak,
ako ich požadoval navrhovateľ. K omeškaniu odporcu teda došlo v prvý deň po splatnosti úveru, t. j.

dňa 12.05.2012. Navrhovateľ poukázal na zákonnú úrokovú sadzbu ECB, ktorá bola k 12.5.2012 vo
výške 1%. Výška ročného úroku z omeškania má teda predstavovať sumu 9% z priznanej sumy istiny
614,08 eura. Omeškanie odporcu so zaplatením istiny od 12.05.2012 do spísania žaloby 16.01.2013predstavuje249dníomeškania.Navrhovateľjetohonázoru,žemánároknazaplateniekapitalizovaného
úroku z omeškania od zospoplatnenia úveru do spísania žalobného návrhu vo výške 37,70 eura.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením

rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací
súddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajevnapadnutom výrokuvecnesprávne.Pretov
zmysle§219ods.1OSPvtejtočasti rozsudokpotvrdil.Zároveňaplikovalustanovenie§219ods.2OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací

súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods.
2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane
citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

S ohľadom na dôvody odvolania odvolací súd dopĺňa odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nepriznania poistného v tom, že dojednanie poistného v
zmluve o úvere je uvedené v kolónke „poistenie výdavkov (dobrovolné)“ bod 63. Balíček Prémium,
kde sa uvádza, že klient označením balíčku PREMIUM súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre
prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, pre prípad invalidity alebo

smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie je 3,07 eura (7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru
bez poistenia). Takto dohodnuté poistenie nemožno považovať za platne uzatvorenú zmluvu o poistení,
ktorá musí byť individuálne dojednaná a mať všetky zákonné náležitosti takéhoto právneho úkonu.
Okrem toho, navrhovateľ len doložil fotokópiu úverových zmluvných podmienok, kde na poslednej strane
je listina „Informácia o poistení dohodnutom zmluvou č.19100826/2009“ ktorá sa ale nezhoduje s číslom

úverovej zmluvy odporcu a podľa obsahu sa jedná o zmluvu na skupinové poistenie pravidelných
výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revoltingových úverov, uzatvorenú medzi poskytovateľom
úveru- spoločnosť HOME CREDIT Slovakia a.s. a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal vznik platného poistného vzťahu s odporcom, na základe ktoré by
si mohol uplatňovať zaplatenie dlžného poistného vo výške 18,42 eura, preto ak súd prvého stupňa

v tejto časti návrh zamietol, rozhodol správne. Navrhovateľ v odvolaní ďalej namieta nepriznanie
kapitalizovaného denného úroku z omeškania celkovo vo výške 37,70 eura za obdobie od 15. dňa
po zosplatnení (od 12.05.2012) do spísania návrhu na vydanie platobného rozkazu (16.01.2013) .
Odvolací súd len dodáva, že navrhovateľ v špecifikácii jednotlivých nárokov (v spise na č.l. 26-28 v
bode 8) žiadal kapitalizovaný denný úrok z omeškania za rovnaké obdobie od 12.5.2012 do 16.1.2013

v sume 60,36 eura , ktorý súd v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že ide o duplicitne uplatnené úroky
z úveru, čo je neprijateľnou podmienkou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní platnosti
takého dojednania úrokov a poplatkov, ako ich opísal navrhovateľ vo svojom odvolaní, bolo potrebné
aplikovaťustanovenie§37ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhoprávnyúkonsamusíurobiťo.i.
určiteazrozumiteľne;inakje(absolútne)neplatný.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonpráva

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na tieto zákonné povinnosti
navrhovateľ pri uzavieraní úverovej zmluvy v spojení s úverovými podmienkami nesporne pozabudol,
keďjejobsahaniformunevypracovalvsúladesnimi.Úverovépodmienky,ktorémajúbyťneoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, a čiastočne aj sama úverová zmluva, boli vyhotovené úplne nečitateľne, s

cieľom evidentne dosiahnuť, aby ich spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemohol narýchlo prečítať. Použité
príliš drobné písmo spôsobilo ich nečitateľnosť, a z toho dôvodu aj nezrozumiteľnosť. Spôsob výpočtu
príslušenstva opísaný žalobcom v podanom odvolaní si žalovaný nesporne ani nemohol uvedomiť, keď
navyše v zmluve okrem výšky úveru, konečnej výšky úveru a RPMN nie sú citované žiadne úroky a ani
iné poplatky, aj keď to zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pre

platnosťzmluvyvyžadoval.Sohľadomnatosúdprvéhostupňasprávneaplikovalzákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého od spotrebiteľa veriteľ
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Výpočet uvádzaný navrhovateľom v podanom odvolaní mal byť nesporne súčasťou čitateľného textuúverovej zmluvy a následné dovysvetľovanie toho, z čoho mala pozostávať suma, ktorú podľa
navrhovateľa bol odporca povinný zaplatiť, odvolací súd hodnotil ako právne irelevantné. Údaj o RPMN
akoindikátorcenyúveruvyjadrujecelkovúúrokovúmieruúverualebopôžičky,pretožezohľadňujenielen

úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Z tohto údaju si však spotrebiteľ bez ďalšieho nevie
a ani nemôže jednotlivo vydedukovať výšku úroku a ostatných poplatkov. Obranu navrhovateľa v tomto
smere oproti zamietnutiu časti žaloby odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvého stupňa
postupoval správne, ak na právny vzťah účastníkov teda aplikoval právne normy spotrebiteľského práva,
a to zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

vzniku právneho vzťahu (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") ako lex specialis a všeobecnú
úpravu obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon o
spotrebiteľskýchúverochzaspotrebiteľskýúveroznačovaldočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť mu celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom . Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných
náležitostí obsahovať aj sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis
tovaru alebo služby, na ktoré sa vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, sankcie za porušenie zmluvy, spôsob zániku záväzku zo zmluvy a i. Pri nesplnení týchto
podmienok je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však
v zmluve nie sú uvedené úroky alebo poplatky, veriteľ ich nemôže od spotrebiteľa požadovať (§ 4 ods. 5
zákona). Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti
právneho úkonu ustanovené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, inak je absolútne neplatná. Pred
uzavretím zmluvy o úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami a

veriteľ musí spotrebiteľovi poskytnúť i ďalšie doplňujúce informácie.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý však o náhradu trov podľa § 151 ods. 1 OSP nepožiadal
a v podstate mu ani nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol, že
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.