Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/585/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:6714206555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.SidónieSládečkovejačlenovsenátu

JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. X, B., o zaplatenie 150,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27.02.2015, č.k. 9C/293/2014-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 150,36 eura s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
11.03.2010 do 10.08.2010 vo výške 2,81 eura a s ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,36 eura od
11.08.2010 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke napadnutý
rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonník, § 52 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, 2, 3 § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5bzákona
č. 102/2014 Z.z., § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov) a článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, posúdiac zmluvu o

úvere zo dňa 22.08.2005 č. 402684740 uzavretú medzi žalovaným a pôvodným veriteľom Slovenskou
sporiteľnou a.s. ako zmluvu spotrebiteľskú.
Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.06.2011 a dlžná suma ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.390,25 eura, pozostávajúca z
neuhradenej istiny úveru 1.054,96 eura, z riadneho úroku vo výške 163,27 eura, z úroku z omeškania
172,02 eura. Podľa zmluvy o úvere pôvodný veriteľ (postupca) poskytol žalovanému úver vo výške
929,43 eura, ktorý mal splácať v mesačných splátkach po 25,06 eura k 10. dňu v mesiaci. Žalovaný

neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas a žalobca si voči žalovanému uplatnil v
tomto konaní len splátky úveru splatné od 10.03.2010 do 10.08.2010 v počte 6, v celkovej výške 150,36
eura s úrokom z omeškania z každej splátky, spolu úroky vo výške 2,81 eura a ročným 6% úrokom z
omeškania zo žalovanej sumy 150,36 eura za obdobie od 11.08.2010 do zaplatenia a zvyšné splátky
úveru si neuplatnil , rovnako ako aj úrok z omeškania vo výške 172,02 eura. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvého stupňa za preukázané, že nárok žalobcu je nedôvodný pretože je premlčaný ,skúmajúc
z úradnej povinnosti či si žalobca uplatnil svoje právo včas. Úverovú zmluvu uzavreli účastníci dňa

22.08.2005 a žalobca sa zaplatenia dlžných splátok zo zmluvy domáhal žalobou podanou na súde dňa
10.03.2010, čo je po uplynutí trojročnej premlčacej doby (10.03.2013) v ktorej si mohol svoj nárok na
zaplatenie dlžnej sumy uplatniť po prvý raz na súde (§ 101 Občianskeho zákonníka), no žalobca podal
žalobu až 29.01.2014, preto jeho návrh ako premlčaný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
len "OSP") a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací

súd vyhovie žalobe, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil
s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky premlčania. Poukázal na skutočnosť, že v
danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola uzavretá 22.08.2005 a v období do 31.12.2007 sa
ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka nevzťahovali na úverové zmluvy, preto mal súd daný

právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s úrokom z omeškania z každej
splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Ďalej namietal, že súd
na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože toto
ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.05.2014.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a
konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213
ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené, a preto

napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V danej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho
správny právny záver, keď zamietol žalobu na zaplatenie sumy 150,36 eura z dôvodu premlčania
nároku žalobcu. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil

a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd k
dôvodom prvostupňového rozsudku iba dopĺňa, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 01.
2014 domáhal zaplatenia sumy 150,36 eura s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil uzatvorením zmluvy o
úvere s právnym predchodcom žalobcu (Slov. sporiteľňa, a.s.) a žalovaným dňa 22.08.2005, postúpením
pohľadávky a neplnením povinnosti žalovaným splácať splátky a následne zaplatením dlžnej sumy.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku žalobcu, premlčaciu lehotu posúdil
podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil dňom konečnej splatnosti
úveru, ktorým bol deň poslednej splátky úveru 10.08.2010, trojročná premlčacia lehota začala plynúť
11.08.2010 a uplynula 11.08.2013 a žalobca sa domáhal svojho nároku na súde až dňa 29.01.2014.
Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - premlčaním podľa Občianskeho zákonníka, keď za

začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň 11.08.2010 (nasledujúci po dni splatnosti poslednej
splátky, ktorú mal žalovaný uhradiť), pričom posledným dňom premlčacej lehoty bol deň 11.08.2013.
Za situácie, že žalobca podal návrh súdu dňa 29. 01. 2014, je potrebné konštatovať, že návrh bol
uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nie
je dôvodné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01.04.2015 nadobudla

účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá
zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití
noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade

so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvostupňový súd preto správne aplikoval na danú vec trojročnú

premlčaciudobupodľa§101Občianskehozákonníka.Odnasledujúcehodňaposplatnostiúveru(11.08.
2010) mohol žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie nároku
mu uplynula 11.08.2013. Návrh na začatie konania podal na súd 29.01.2014, t.j. po uplynutí premlčacej
doby.
Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu spočívajúcu v porušení rovnosti

účastníkov konania, keď súd prvého stupňa uplatnil § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a bez toho, že by
niektorý z účastníkov vzniesol námietku premlčania, súd ju skúmal ex offo. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z. z. zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada ajbez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslobodenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby na to bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával. Predmetné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. tak zakotvilo súdu povinnosť konania,
v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie
nároku ex offo, teda z úradnej povinnosti. Keďže zákon č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu a
absentujú u neho prechodné ustanovenia, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v
čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to súd prvého stupňa správne aplikoval v konaní ust. § 5b zák.

č. 250/2007 Z. z. a to aj v konaniach, ktoré začali pred 01. 05. 2014 (rovnaký názor zaujal aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 05. 2016 2MCdo 5/2015). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá teda súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne
súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu.

Keďžedospelkzáveruoneskoromuplatneníprávažalobcom,správne,zdôvodupremlčania,jehonárok
zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto
záverom súdu prvého stupňa stotožnil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v súlade s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

nakoľko si žiadne neuplatnil a žiadne mu nevznikli
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.