Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26P/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114215219
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114215219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou, v právnej veci navrhovateľky W. X.,

rod. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Slovenská republika, B. J., U. X/XX proti
odporcovi T. X., trvale bytom Slovenská republika, B. J., U. X/XX, t.č. K. republika, D. P., L., V. XXX, o
návrhu na rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom
X., P., nar. XX.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov W. X., rod. O. a T. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B. J., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu B. J., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým

číslom X s a r o z v á d z a.

"Maloletá P. a maloletá I. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Právo
zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia."

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. mesačne sumou 90 Eur a mal. I. mesačne
sumou 70 Eur a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou

od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov."

Styk odporcu s maloletými deťmi s a n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X., P. a I.. Uviedla, že manželstvo uzatvorili s
odporcom po jeden a pol ročnej známosti zo vzájomnej náklonnosti, ale aj z dôvodu, že bola tehotná.

Poukázala na to, že od začiatku vedela, že odporca popíja vo väčšej miere alkohol, ale nádejala sa, že
tento problém pominie. Uviedla, že odporca požíval alkoholické nápoje vo veľkej miere, pod ich vplyvom
bol agresívny. Potom, čo zomrel jeho otec, prestal piť na 9 rokov. Keď začal pracovať v Českej republike,
začal opäť požívať alkoholické nápoje. Nestýkal sa s deťmi, neposielal im peniaze, nezaujímal sa o svoju
rodinu. Deti boli zo správania odporcu sklamané. Uviedla, že v apríli 2013 nadviazala známosť s iným
mužom. S týmto mužom sa stretáva dodnes, avšak spolu nebývajú. Uviedla, že návrh na rozvod podala
po zrelej úvahe, má za to, že manželstvo je vážne a nezvratne narušené, a nie je žiadna možnosť na

obnovenie riadneho rodinného spolužitia. Ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom
X., navrhovateľka po úprave svojho návrhu žiadala, aby súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti
a odporcu zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletej P. sumou po 90,- Eur mesačne a maloletej I.
sumoupo70,-Eurmesačne,krukámmatky.Navrhla,abysúdstykodporcusmaloletýmideťmineupravil.Odporca sa pojednávania nezúčastnil, bol vypočutý pred dožiadaným Okresným súdom v Pardubiciach,
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci tunajším súdom v jeho neprítomnosti. S návrhom na rozvod
manželstva súhlasil. K priebehu manželstva uviedol, že s manželkou nežije tri roky, odišiel do Českej

republiky za prácou a manželka si po jeho odchode našla iného muža. Za príčinu rozvratu manželstva
považoval jeho nezáujem o rodinu, súčasne i neveru manželky S manželkou spoločne nehospodári,
ani sa intímne nestýka od januára 2013, kedy odišiel za prácou do Českej republiky. Vyjadril sa, že v
súčasnosti nie je s navrhovateľkou v žiadnom kontakte, iba niekedy v telefonickom. Uviedol, že počas
manželstva nemal a ani teraz nemá známosť s inou ženou. Tiež súhlasil so zverením mal. detí po

rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, uviedol, že reálnou čiastkou výživného by bola pre neho
suma 150,- Eur mesačne pre obe deti, avšak výšku výživného ponecháva na úvahe súdu.
Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje, aby súd zveril obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky a čo sa týka výšky výživného, navrhol, aby súd prevzal v tomto smere úpravu z
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 30P/146/2014-43 zo dňa 04.05.2015.
Keďže odporca má obvyklý pobyt na území cudzieho štátu, jedná sa o vec s cudzím, medzinárodným

prvkom a preto súd v prvom rade skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie
jednak vo veci rozvodu manželstva účastníkov a jednak vo veci rozhodovania o úprave rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode. Právomoc tunajšieho súdu v časti konania o rozvod manželstva
účastníkov je daná v zmysle článku 3 ods. 1 písmeno b) Nariadenia rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Nariadenie Rady ( ES) č.
2201/2003), podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Obaja manželia sú v tomto
prípade štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Rozhodným právom pre toto konanie je podľa § 22
ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších

predpisov, právo slovenské, keď v zmysle uvedeného ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. zrušenie
manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase
začatia konania. Právomoc tunajšieho súdu v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
mal. deťom pochádzajúcim z manželstva, ktoré majú v čase začatia konania obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky, je daná v zmysle čl. 8 ods. 1 hore citovaného nariadenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, tehot. preukazu, potvrdením o
výške príjmu, potvrdenia o trvalom pobyte, rodných listov mal. detí, sobášneho listu, správy ÚPSVaR,
obsahu spisu tun. súdu sp. zn. 30P/150/2014, spisu dožiadaného súdu a zistil tento skutkový stav :
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ktorí uzavreli manželstvo dňa 20.02.1999, ich manželstvo je
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu B. J.. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé.

Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra P. X. a dňa XX.XX.XXXX dcéra I. X.. Posledné
spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obvode tunajšieho súdu, v meste Trenčín.
Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po jeden a pol
ročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti, z ich manželstva pochádzajú dve deti. Spočiatku bolo
ich manželstvo harmonické, neskôr začalo dochádzať k nezhodám, postupnému rozvratu manželstva

a narušeniu vzájomných vzťahov. V roku 2013 účastníci prerušili spolužitie a odvtedy žijú oddelene.
Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
Podľa § 23 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,

ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť
iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov
medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Knarušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané,

že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky
citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Za príčinu rozvratu
manželstva súd považoval nezáujem odporcu o rodinu, nadmerné požívanie alkoholu zo strany odporcu,
nadviazanie známosti navrhovateľky s iným mužom. Žiaden z účastníkov konania nemá záujem o

obnoveniemanželskéhospolužitia.Manželiaspolunežijú,spoločnenehospodária,intímnesanestýkajú,
natrávia spolu voľný čas, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálnym
zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Na základe týchto skutočností
súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá

zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :
Z manželského vzťahu účastníkov pochádza mal. P., nar. XX.X.XXXX a mal. I., nar.XX.X.XXXX. Maloleté
deti žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá im poskytuje osobnú starostlivosť a výživu.

Bývajú v byte, ktorý maloleté deti nadobudli od matky otca, každé v jednej polovici. Otec maloleté dcéry
podľa svojho udania navštevuje asi trikrát za rok. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 30P/146/2014-43 zo
dňa 04.05.2015 boli mal. deti X. zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že otec je povinný platiť
na výživu mal. P. sumou po 90,- Eur mesačne a mal. I. sumou po 70,- Eur mesačne, k rukám matky,
s účinnosťou od 01.07.2014. Nedoplatok na zročnom výživnom v sume 810,- Eur pre mal. P. a v sume

610,- Eur pre mal. I. povolil súd otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur pre každé z detí,
pod následkom zročnosti celého plnenia, v prípade omeškania s plnením jednej splátky.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa§25ods.l,2Zákonaorodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Akje maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

V danej veci súd upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode tak, že rozhodol
o zverení oboch mal. detí. deti do osobnej starostlivosti matky, s tým, že právo zastupovať a spravovať
ich majetok majú obaja rodičia. Pri rozhodovaní o zverení detí súd prihliadal na záujem mal. detí, najmä
na to, že maloleté deti od narodenia žijú s matkou, ktorá im zabezpečuje osobnú starostlivosť a ich
výživu, pričom otec so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Vzhľadom na vek

detí, tiež s poukazom na skutočnosť, že otec detí žije a pracuje v Českej republike a za deťmi chodí
asi trikrát ročne, pričom rodičia sa vedia o úprave styku s deťmi dohodnúť, súd v súlade s § 25 ods.2
veta za bodkočiarkou Zákona o rodine, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a styk
odporcu s deťmi neurčil. Súd má za to, takáto úprava rodičovských práv a povinností bude v najlepšom
záujme maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti, súd vychádzal z odôvodnených potrieb detí zodpovedajúcich

ich veku, z pomerov na strane všetkých účastníkov konania a z objektívnych schopností a možností
oboch rodičov. Mal. P. má XX rokov a navštevuje 1 ročník U. strednej odbornej školy, odbor kozmetička
- vizážistka v O.. S tým má spojené výdavky na cestovné asi 30 Eur mesačne. Mal. P. sa nestravuje
v škol. jedálni. Platené krúžky nenavštevuje. Zdravotný stav mal. je dobrý. Výdavky má primerané
svojmu veku. Mal. I. navštevuje 7. ročník ZŠ v B. J.. Mal. sa nestravuje v škol. jedálni. Platené krúžky

nenavštevuje. Zdrav. stav je dobrý. Potreby má primerané svojmu veku. Navrhovateľka v minulosti
pracovala v spoločnosti I. U. spol.s r.o. s priemerným mesačným príjmom za zisťované obdobie od
12/2014 do 12/2015 vo výške 493,46 € netto. V súčasnosti je navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti
R., s.r.o. ako pomocná kuchárka, kde dosahuje priemerný mesačný príjem podľa svojho udania vo
výške 400-450 Eur netto. Odporca je zamestnaný v spoločnosti L. L., s.r.o. s priemerným mesačným

príjmom za obdobie 12/2015 až 02/2016 vo výške 8 152,33 Kč netto, čo je pri kurze v čase rozhodovania
suma 301,69 Eur. Do 11/2015 bol odporca zamestnaný v spoločnosti Q. L., a.s. L., kde podľa jeho
udania dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 12.116,- Kč brutto, čo je pri kurze v čase
rozhodovania suma 448,37 Eur, a tento zárobok sa nemenil ani v roku 2014 a 2015. Podľa vyjadrenia
odporcu ku skončeniu pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa došlo okamžitým skončením pre

pozitívnu skúšku na alkohol v práci. Okrem týchto dvoch detí nemajú účastníci konania iné vyživovacie
povinnosti. S prihliadnutím na zistené pomery a na skutočnosť, že od rozhodovania tunajšieho súdu o
úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom X. v konaní vedenom pod sp. zn. 30P/146/2014
nedošlo na strane účastníkov konania k podstatnej zmene okolností, súd zaviazal odporcu prispievať
na výživu mal. P. sumou po 90,- Eur mesačne a mal. I. sumou po 70,- Eur mesačne. Súd takto určenú

výšku výživného považuje za primeranú oprávneným potrebám maloletých detí, pričom bolo potrebné
rozlíšiť pomery na strane detí, keďže mal. P. je už žiačkou strednej školy. Súčasne má súd za to, že takto
určenávyživovaciapovinnosťzostranyotcajeprimeranájehomožnostiam,schopnostiamamajetkovým
pomerom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § l44 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( §27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom
na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného
prostredia maloletých detí).