Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205905
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314205905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1. W. V. nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX, 2. I. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., obaja zastúpení JUDr. Andreou Chorvátovou

Nagyovou, advokátkou so sídlom Kozárovce 632, o zaplatenie 3.346,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/142/2014-185 zo dňa 14. januára 2015 v jeho napadnutej
zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1.a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 53,89 eur na účet právneho zástupcu odporcov v 1.a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 2.789, 17 eur s 8, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.541, 27
eur od 21.07.2013 do zaplatenia v splátkach po 80 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 20-
teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou a zaplatiť mu náhradu trov konania a to súdny
poplatok vo výške 132, 72 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 545, 98 eur na účet právneho

zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodil s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1, 2, § 2 písm. a), b) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
§ 53 ods. 1, 4, § 100, § 101, § 879f ods. 4 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/,
článkom 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj zisteným skutkovým stavom veci,
na základe ktorého dospel k záveru, že návrh žalobcu bol čiastočne dôvodne podaný. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 13.03.2014 domáhal zaplatenia sumy 3.
346, 05 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná istina predstavuje neuhradený zostatok na
úvere poskytnutom právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. (ďalej len žalobcom)
žalovaným v1.a2.radenazákladeZmluvyoúverečíslo221945008uzavretejdňa12.08.2003.Vžalobe
a na pojednávaní uviedol, že na základe tejto Zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve
a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím
porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy. Dlžná suma predstavuje ku dňu postúpenia pohľadávky podľaZmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013 sumu 3.700,58 eur. Neuhradené splatné splátky
úverusižalobcauplatňujezaobdobieod20.05.2010do20.07.2013vpočte39mesiacov,spolu3.346,05
eur. Kzosplatneniupohľadávkydošlo17.05.2013.Žalobcabolnázoru,žeustanovenie§4ods.2

zákona o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy, dokončenie
stavieb a ich údržbu. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že uplatnený právny
nárok je premlčaný. Poukázali na to, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, preto ju treba považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná v 1. rade uviedla, že úver si nebrala za tým účelom, aby robila

v byte stavebné úpravy, nikdy nemusela predkladať žalobcovi doklady o tom, aké stavebné úpravy a v
akej cene urobila, takže v skutočnosti nešlo o klasický stavebný úver. Na podnet žalobcu bol uvedený
ako účel úveru rekonštrukcia bytu, pretože podľa informácie od žalobcu iný produkt v ponuke nemal.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že v snahe pomôcť žalovanej v 1. rade ručil za úver, sám z úveru nikdy
úžitok nemal.
Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako veriteľ

uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere číslo 0221945008 dňa
12.08.2003. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 eur ( 200. 000
Sk ) s úrokovou sadzbou 9,30 % ročne za účelom rekonštrukcie bytu. Žalovaní sa zaviazali splatiť
úver v splátkach po 87,63 eur mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2003 a splatnosťou
poslednej dňa 20.07.2013. Poplatok za poskytnutie úveru činil 2 % z výšky úveru, poplatok za správu

úveru činil 3,31 eur štvrťročne. Dňom 17.05.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu
zosplatnenia úveru uhradili žalovaní sumu vo výške 8.184, 46 eur.
Súd prvého stupňa s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných, posudzujúc
povahu právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania a aplikáciu právnej normy vo vzťahu
k predmetu uplatnenej pohľadávky dôvodil tým, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená

dňa 12.08.2003, kedy Občiansky zákonník neobsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
pričom sa jedná o absolútny obchod, avšak sa spravuje predovšetkým zákonmi upravujúcimi
ochranu spotrebiteľa, keď predmetná zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj Smernice Rady
93/13 EHS. Keďže žalovaní ako fyzické osoby vystupujú v tomto právnom vzťahu ako spotrebitelia

a žalobca ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, pričom zmluva bola vyhotovená na formulári s
obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými, vrátane úverových zmluvných
podmienok bez možnosti spotrebiteľa meniť text a podmienky zmluvy, dospel súd k záveru, že
predmetná úverová zmluva podľa obsahu je spotrebiteľskou zmluvou. Jedná sa o typovú zmluvu, v
ktorej žalovaní ako spotrebitelia nemajú možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Poukázal ďalej na

to, že Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s
Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Až Občiansky zákonník
v roku 2004 v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ právne upravil spotrebiteľské zmluvy a v
zmysle ustanovenia § 879f ods. 3, 4 OZ uložil spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa § 52 pred dňom jeho

účinnosti, zosúladiť s ustanoveniami § 53 a § 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti,
pod následkom neplatnosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej
lehote. Ďalej dospel k záveru, že predmetná Zmluva o splátkovom úvere je svojim charakterom zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a podmienky
zmluvy sa nemôžu priečiť ani príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, jedná sa o zmluvu

spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka
s použitím zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa
a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť. I keď úverová zmluva bola uzavretá v zmysle
ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, bol názoru, že z povahy veci má prednosť úprava
spotrebiteľských vzťahov podľa predpisov vydaných na ochranu spotrebiteľa. Ďalej dospel k záveru,

že dojednanie zmluvných podmienok o predĺžení premlčacej doby na štyri roky v predmetnej úverovej
zmluve v zmysle Obchodného zákonníka je s poukazom na ustanovenie § 879f ods. 4 Občianskeho
zákonníka je neplatné, keď je v rozpore s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka. Skúmajúc predmetnú
úverovú zmluvu z hľadiska uplatnenej námietky premlčania uviedol, že predmetnú zmluvu uzavreli
účastníci konania dňa 12.08.2003 a nakoľko si žalovaní neplnili svoje zmluvné povinnosti riadne a

včas, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru písomne ku dňu 17.03.2013 v celom rozsahu. Ďalej
uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia dlžných splátok za obdobie od 20.05.2010 do
20.07.2013 v počte 39 splátok, t. j. 3. 346, 05 eur. Keďže na daný prípad platí všeobecná trojročná
premlčacia doba a žaloba bola k súdu podaná 13.03.2014, žalobca sa mohol dôvodne domáhaťzaplatenia dlžných splátok úveru za obdobie od 13.03.2011 do 20.07.2013, t. j. 29 splátok po 87, 63
eur, čo predstavuje celkovú čiastku 2. 541, 27 eur, ktorú považoval za dôvodnú. Za dôvodne podaný
považoval návrh aj v časti, v ktorej sa žalobca za uvedené obdobie domáhal aj úroku z omeškania, keď

za dané obdobie činil splatný úrok z omeškania spolu sumu 247, 90 eur s poukazom na ustanovenie
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 21.07.2013 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po
splatnosti poslednej nepremlčanej splátky do zaplatenia. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu ako nedôvodný
zamietol s poukazom na tú skutočnosť, že je premlčaný. Súd prvého stupňa ďalej skúmajúc náležitosti
zmluvy o splátkovom úvere, aj s ohľadom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,

najmä či zmluva o splátkovom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na bod
I. zmluvy o splátkovom úvere uviedol, že zmluva zrejme neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov úveru (RPMN). Absencia tohto údaja však nerobí úver bezúročný a bez poplatkov, keďže
v čase uzatvorenia tejto zmluvy právny predpis nevyžadoval uvádzanie RPMN v zmluve tohto typu.
Súd prvého stupňa povolil žalovaným zaplatenie priznanej pohľadávky splácať v splátkach po 80 eur
mesačnestým,žeakneuhradiačolenjednusplátku,stanesacelýzostatokdlhusplatnýnaraz,dôvodiac

výškou dlhu a tým, že povolenie splátok neohrozí žalobcu v jeho obchodnej činnosti a tým, že výška
splátok je primeraná možnostiam žalovaným. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 141 ods. 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vzhľadom na čiastočný úspech
žalobcu, súd priznal žalobcovi náhradu v pomere k jeho úspechu v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu,
resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. S poukazom na
ustanovenia § 387 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka uviedol, že zastáva názor, že súd na

daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby,
nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a
teda absolútne obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jedna zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 12.08.2003, pričom v období do 31.12.2007
sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené

v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom
zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú
nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred
01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník

spotrebiteľom, tak, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z
tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.
Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 2 MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013, rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa
30.10.2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.02.2014, Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12.09.2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.09.2014, sp. zn.
9Co/64/2013-145 a bol názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným
úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do

zaplatenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa vyjadrili k podanému odvolaniu. Navrhli, aby odvolací súd námietke premlčania
žalovaných vyhovel a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnili
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 205,09 eur (za jeden úkon právnej služby á 131,13

eur a režijný paušál vo výške 8,39 eur), ako aj náhradu trov konania v konaní pred súdom prvého
stupňa. Poukázali na to, že ani jedno z rozhodnutí žalobcom uvedených v podanom odvolaní sa
nevzťahujenaprávnyvzťah,ktorýjepredmetomkonania.Voväčšineprípadovideokonania,predmetom
ktorých je posúdenie vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom záväzku, teda konanie, kde vystupujú dva
subjekty, ktoré nemajú postavenie dodávateľa. Posledné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

9Co/64/2013 upravuje použitie lex specialis zákona č. 258/2001 do 31.12.2007, keď úverová zmluva
nebola zaradená medzi spotrebiteľské zmluvy. Všetky spomenuté rozhodnutia sú vytrhnuté z kontextu.
Zmluva o poskytnutí splátkového úveru uzatvorená dňa 12.08.2003 je spotrebiteľská zmluva. Ide o
typovú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS. Ak mal žalobca potrebuupraviť premlčaciu dobu v súlade s Obchodným zákonníkom, mal tak urobiť a štvorročnú dobu upraviť
ako individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorú mali možnosť žalovaní v čase uzatvárania
zmluvy odmietnuť. S poukazom na ustanovenie § 2 ods.1 písm. a, b, zákona č. 634/1992 Zb. v

znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy uviedli, že aj keď jednoznačná právna úprava
spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do OZ až úpravou účinnou od 01.04.2004 (zákonom č. 150/2004
Z. z.), jej cieľom to zn. dodatočnej úpravy spotrebiteľského práva bolo, zabezpečiť harmonizáciu
slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom a to hlavne z dôvodu zosúladenia
s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Spoločným znakom novozavádzajúcej úpravy spotrebiteľského práva v
OZ bolo faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavení spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála,
a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladaným dôsledkom. Týchto
podmienok, to znamená faktického vyrovnania tohto postavenia je nutné dosiahnuť aj v prípade „de
facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny OZ č.
150/2004 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 879f ods.3 OZ. S poukazom na ustanovenie § 54

ods.1 OZ v znení účinnom od 01.04.2004 zdôraznili, že hoci má zmluva o splátkovom úvere charakter
absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských
zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť OZ, keďže
aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Dovolať
sa premlčania možno v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Procesným

následkom dovolania sa premlčania, ak je právne opodstatnené, je zamietnutie žaloby. Na základe
uvedeného namietajú premlčanie celej pohľadávky. Žalobca sa domáha uhradenia splátok pohľadávky
od 20.05.2010 do 20.07.2013. Žalovaní prestali podľa žalobcu úplne hradiť splátky úveru od 20.05.2010.
Aj samotné znenie ustanovení § 101, § 103 OZ hovorí o plynutí premlčacej doby odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať prvý raz. Pôvodný veriteľ mal možnosť domáhať sa úhrady celej pohľadávky v

zmysle zmluvy a obchodných podmienok už v prípade s omeškaním hradenia splátok viac ako desať dní.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti však doručoval žalovaným až koncom mája roku 2013.
Poukázali aj na Prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013, kde
je uvedených počet dní omeškania 887.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1, prihliadajúc i na prípadné vady
konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 212 ods. 3)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa ustanovenia

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd v danej odvolacej veci postupoval v súlade
s ustanovením § 213 ods.2 OSP, keďže bol názoru, že na danú právnu vec sa vzťahujú ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ
(účinného od 1. apríla 2015), ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie

veci rozhodujúce a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k množnému použitiu tohto ustanovenia.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci,
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods.2 OSP a nepovažuje za potrebné opakovať tie isté dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov aplikovaných v danej

právnej veci.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania bolo
nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a to Zmluvu
o splátkovom úvere číslo 0221945008 dňa 12.08.2003. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovaným

úver vo výške 6. 638, 78 eur ( 200. 000 Sk ) s úrokovou sadzbou 9, 30 % ročne s uvedením účelu
rekonštrukcie bytu, ktorý účel žalovaná v 1. rade poprela. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v splátkach
po 87, 63 eur mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2003 a splatnosťou poslednej dňa
20.07.2013. Poplatok za poskytnutie úveru činil 2 % z výšky úveru, poplatok za správu úveru činil 3,31 eur štvrťročne. Dňom 17.05.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu zosplatnenia
úveru uhradili žalovaní sumu vo výške 8.184, 46 eur. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia dlžných
splátokzaobdobieod20.05.2010do20.07.2013vpočte39splátokvovýške3.346,05eurapríslušného

úroku z omeškania za dané obdobie. Žalovaní v 1. a 2. rade namietali premlčanie celej uplatnenej istiny
s príslušenstvom.

Spornou vzhľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu bola skutočnosť, či predmetná zmluva o
úvere uzatvorená medzi účastníkmi, je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a či sa predmetný

právny vzťah, ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, resp. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu v danej prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní
zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaní v 1.a 2. rade vystupovali ako spotrebitelia, t. j. ako osoby, ktoré nekonali v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Jepritomnesporné,žepredmetná

zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné
podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek
súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom
zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 2 písm. a/ zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. S poukazom na vyššie uvedené a s poukazom na výpoveď žalovanej v 1. rade k
účelupredmetnejzmluvy,keďbolonažalobcovi,abypreukázalopakapotomvpochybnostiachoobsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre žalovaných spotrebiteľov priaznivejší (54 ods. 2 OZ), je

predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou
zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu,
má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch, akoiustanovenie§52anasledovnéObčianskehozákonníka
upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,

ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny
vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001
Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku navrhovateľa sa posudzuje podľa ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa
právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou

premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má tie právne
dôsledky, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo

vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku a súd musí žalobu veriteľa, ktorou sa
tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť
subjektívne právo vynútiteľné.

Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,

keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Actio nata nastávavo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp.
začať s jeho plnením.

Odvolací súd v danej právnej veci (v napadnutej zamietajúcej časti, keď odvolanie žalovaných v 1.a 2.
rade nebolo podané do vyhovujúcej časti) zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaní
v 1. a 2. rade dôvodne uplatnili námietku premlčania uplatneného právneho nároku za obdobie od
20.05.2010 do 13.03.2011, keď vzniesli námietku premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby, čo
malo ten právny dôsledok, že žalobca sa mohol dôvodne domáhať zaplatenia dlžných splátok úveru

len za obdobie od 13.03.2011 do 20.07.2013, teda 29 splátok po 87, 63 eur, čo predstavuje sumu 2.
541, 27 eur s priznaným príslušenstvom za toto obdobie vo výške 247,90 eur a potom súd prvého
stupňa nemohol žalobcovi premlčané právo priznať, lebo vznesením námietky premlčania došlo k
zániku uplatneného právneho nároku, pokiaľ sa jedná o ostatných 10 splátok splatných za obdobie od
20.05.2010 do 13.03.2011 a súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu žalobcu ako
veriteľa v tejto časti zamietol v súlade s § 100 ods.1 a § 101 OZ, keďže žalobca podal žalobu na súd

až dňa 13.03.2014.

Odvolací súd ďalej uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa potiaľ, pokiaľ z neho vyplýva, že na daný spotrebiteľský charakter /§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka/ zmluvy o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázke

posúdenia premlčania práv z daného právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, i keď podľa
Obchodného zákonníka ide o absolútny obchod podľa § 497 a nasl. Obchodného Zákonníka.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od
1. mája 2014), účinného v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo iný
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. apríla 2015) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (účinné od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinné od 1. apríla 2015) a po

ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré nemajú prechodné
ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla 2015.

O trovách odvolacieho konania účastníkov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 OSP a §
142 ods. 1 OSP a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorý mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu
trov odvolacieho konania (predmetom odvolania bola zamietajúca časť napadnutého rozsudku), ktorá
spočívala v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby- podanie vyjadrenia k odvolaniu

zo dňa 23.03.2015 á 36,52 eur a režijný paušál 8,39 eur, spolu 44,91 eur + 20 % DPH, celkom 53,89 eur
v súlade s § 10 ods.1, 16 ods.3, § 18 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.