Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218524
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112218524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. so sídlom
v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, proti žalovaným 1./ C. B., L.. X.X.XXXX, J.
T., G. X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, so sídlom v
Košiciach, Žižkova 21, 2./ G. T. B., L.. XX.X.XXXX, J. T., G. X, obom zast. JUDr. Martinom Kožiakom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 2.467,31 eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.12.2014 č.k. 39C/12/2013-102
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia
v sume 118,04 eur a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Martinovi Kožiakovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným
trovy konania vo výške 802,46 eur predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 148,-
eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 654,46 eur, a to k rukám právneho zástupcu JUDr.

Martina Kožiaka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy
2.467,31 eur, ktorého sa voči žalovaným domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný v 1. rade dňa
31.12.2010 v Košiciach na Pekinskej ulici odpaľoval svetlice, pričom svetlica sa dostala do objektu
kočikárne, čím spôsobila požiar a tým aj škodu. K tejto škode došlo v dôsledku manipulácie maloletého
dieťaťa žalovaného v 1. rade so svetlicou. Na základe zmluvného poistenia bolo poškodenému

Územnému bytovému družstvu Košice - Ťahanovce žalobcom poskytnuté poistné plnenie vo výške
2.467,31 eur a žalobca ako poisťovňa sa tohto nároku domáha voči žalovaným v 1. rade ako maloletému
škodcovi a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako jeho zákonnej zástupkyni matke.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil z obsahu
vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Ťahanovce ČVS: ORP-949/
TH-KE-2010, že vo veci podozrenia prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v 1. rade tak, že dňa 31.12.2010 asi o 20.00 hod. v Košiciach
na Pekinskej ulici pred vchodom bloku č. 15 odpaľoval svetlice, pričom mieril aj na budovu uvedeného
bloku, kedy trafil zapálenou svetlicou aj balkón na 2. poschodí a otvorené okno do kočikárne, následkom
čoho v uvedenej kočikárni spôsobil požiar, ktorým bola pre ÚBD Košice - Ťahanovce spôsobená škodavo výške 2.500,50 eur, bolo vydané uznesenie, ktorým bola vec odložená, nakoľko trestné stíhanie
z dôvodu nedostatku veku podozrivého bolo neprípustné. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
20.3.2010. Z listu žalobcu zo dňa 4.1.2012 zistil, že v súvislosti s poistnou udalosťou č. 1010100058

žalobca vypočítal poistné plnenie vo výške 2.467,31 eur (2.500,50 eur mínus zmluvne dojednaná
spoluúčasť 33,19 eur).

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, § 797 ods. 1 a 2
a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že vzťah medzi protiprávnym úkonom žalovaného

v 1. rade a vzniknutou škodou mal byť vzťahom príčiny a následku, a tento odvodzoval žalobca z
uznesenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Ťahanovce zo dňa 9.3.2010, ktorým bola vec odložená a
v odôvodnení bolo uvedené, že požiar spôsobil žalovaný v 1. rade. Tento záver bol vykonaný na základe
výpovedí svedkov N. M., B.S. N. S. O. M.. Súd prvého stupňa konštatoval, že v zmysle ust. § 135 ods.
1 vety druhej O.s.p. je viazaný jedine rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
Nakoľko uvedená skutočnosť mala vyplývať len z odôvodnenia rozhodnutia o odložení veci, ktorým súd

nie je viazaný, pri posudzovaní kto uvedený čin spáchal, vykonal samostatné dokazovanie, na základe
ktorého dospel k záveru, že osoba škodcu nebola stotožnená so žalovaným v 1. rade, a preto žalobu
voči nemu ako aj jeho zákonnej zástupkyni žalovanej v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal ich

náhradu, ktorú aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvode uvedenom
v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda na tvrdení, že súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

právnom posúdení. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a má
za to, že v konaní preukázal, že došlo ku požiaru spôsobenému svetlicou v objekte patriacom jeho
poistencovi, ktorému bola spôsobená škoda. Táto okolnosť bola predmetom priestupkového konania,
na základe ktorého bola osoba žalovaného identifikovaná ako zodpovedná za vznik požiaru, čím boli
danépredpokladyobčiansko-právnejzodpovednosti.Žalobcarovnakopreukázal,žetotopoistnéplnenie

poškodenej strane aj poskytol. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. má za to, že v tomto ustanovení
sú taxatívnym spôsobom vymedzené prípady, v ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných orgánov.
Okrem iných v priestupkovom konaní je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a
kto ho spáchal. V predmetnej veci bola trestná vec podozrenia z prečinu poškodzovania cudzej veci,

ktorého sa dopustil maloletý žalovaný, odložená, nakoľko trestné stíhanie z dôvodu nedostatku veku
podozrivého bolo neprípustné. Z uvedeného tak vyplýva tento dôvod pre odloženie veci, o ostatných
skutkových okolnostiach nemal vyšetrujúci orgán žiadne pochybnosti, a preto tieto skutkové okolnosti
mal vziať do úvahy konajúci súd. Má za to, že žalovaní v konaní nepredložili žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by bol nárok žalobcu čo do základu a výšky spochybnený, resp. vyvrátený. Spochybňuje dôkaznú

silu skype-komunikácie ako aj čestných prehlásení a následných výpovedí svedkov, a má za to, že tieto
neboli súdom vyhodnotené správne. Dôkaznú silu a hodnovernosť prehlásení a výpovedí svedkov bolo
potrebné objektívne posúdiť a vyhodnotiť v kontexte s tým, že z ich výpovedí bolo zrejmé, že v konaní
účelovo využívali selektívnu pamäť, keď na jednej strane tvrdili, že nevideli, aby bol žalovaný v 1. rade
skutok spáchal, no na bližšie okolnosti skutku, ako aj na to, prečo v reálnom čase, t.j. bezprostredne po

vzniku udalosti označili žalovaného za páchateľa, si nespomínali a účelovo poukazovali na nedostatok
veku,dokoncananátlakčivynucovaniepriznaniačividinuodmeny.Mázato,žezapodstatnéjepotrebné
považovať ich výpovede vykonané v čase bezprostredne nasledujúcom po spáchaní skutku, pričom ich
výpovede v civilnom konaní boli vykonané po uplynutí takmer 5 rokov od udalosti. Nestotožňuje sa ani
so záverom súdu, že títo boli vypočúvaní nezákonným spôsobom, nakoľko všetci s prihliadnutím na ich

vek a s tým súvisiaci stupeň duševnej a rozumovej vyspelosti boli schopní vec rozumovo posúdiť, pričom
pri výsluchu takýchto osôb zákon striktne nevyžaduje prítomnosť zákonného zástupcu.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
majúc za to, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek relevantných skutočností v odvolaní žalobcu toto nie

je spôsobilé zvrátiť správnosť záveru súdu prvého stupňa. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania
z titulu trov právneho zastúpenia v sume 118,04 eur. S rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasil aj
kolízny opatrovník žalovaného v 1. rade Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal
účastníkmi označené dôkazy. Tieto aj vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil, aj
vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti,
ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutie,nežakorozhodolsúdprvéhostupňa.Zavecnesprávneavýstižné

považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
obmedzujenakonštatovanietejtosprávnostiaspoukazomnaobsahodvolacíchnámietokžalobcutýmto
dôvodom považuje za potrebné dodať:

Zobsahužalobyjezrejmé,žežalobcasvojpeňažnýnárokodvodzujenazákladezáveruozodpovednosti
maloletého žalovaného za vznik škody, ktorá bola žalobcom likvidovaná v rámci zmluvného poistného

vzťahu, v dôsledku čoho prešiel na neho ako na poisťovňu nárok na náhradu škody. Spornou ostala
skutočnosť, či takúto zodpovednosť žalovaného v prvom rade, resp. aj jeho zákonnej zástupkyne
žalovanej v 2. rade možno vyvodiť z uznesenia Obvodného oddelenia PZ SR Košice - Ťahanovce
zo dňa 9.3.2010, ktorým bola vec šetrená a ukončená rozhodnutím o odložení veci. Odvolací súd sa
zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že viazanosť občiansko-právneho súdu je daná iba

pozitívnym rozhodnutím súdu v trestnom, resp. priestupkovom konaní, teda iba v prípade pozitívneho
rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ako aj právnou kvalifikáciou skutku.
Súdna prax dlhodobo zastáva názor, že za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie, ktorým
došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby v trestnom konaní rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania, ani rozhodnutie o odložení veci tak v trestnom ako aj v priestupkovom konaní. Vzhľadom na

skutočnosť, že súd v občiansko-právnom konaní je viazaný iba výrokom rozhodnutia iného orgánu (teda
nie jeho odôvodnením), v prípade odloženia veci chýba takéto pozitívne rozhodnutie iného orgánu. Za
takejto situácie postupoval súd prvého stupňa správne, pokiaľ uvedenú spornú otázku zodpovednosti
žalovanéhov1.radezaškoduriešilakopredbežnúotázkuavsúvislostistýmajvykonaldokazovanie.Za
takejto situácie je úspešnosť nároku žalobcu viazaná na preukázanie základných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu žalovaného v 1. rade, a to preukázaním porušenia právnej povinnosti existencie
škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako aj zavinením. Dôkazné
bremeno na preukázanie týchto predpokladov je na žalobcovi. Pokiaľ teda žalobca zotrval na svojom
stanoviskuoviazanostisúdurozhodnutímvtrestnomkonaníoodloženíveciainédôkazynapreukázanie
podmienok vzniku zodpovednosti za škodu predovšetkým spočívajúcich v porušení právnej povinnosti

a zavinení žalovaného neoznačil, možno považovať za správny záver súdu prvého stupňa v tom, že
žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Súd prvého stupňa k tejto otázke vykonal
dokazovanie na návrh žalovaných, a to výpoveďami svedkov. Z ich výpovedí jednoznačne vyplýva záver
o tom, že uvedený skutok nespáchal žalovaný v 1. rade a títo svoje predchádzajúce stanovisko, ktoré
uviedli pred vyšetrovateľom, aj odôvodnili. Z takto vykonaného dokazovania teda možno považovať

za odôvodnený záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal podmienky zodpovednosti za škodu tak žalovaného v 1. rade ako aj jeho zákonnej
zástupkyne, žalovanej v 2. rade.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §

219 ods. 1 O.s.p. tvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným žalovaným
v odvolacom konaní patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon
právnej služby poskytnutý advokátom (písomné vyjadrenie k odvolaniu), a to podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 101,25
eur u každého zo žalovaných. Táto odmena sa však znižuje o 50% podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl., keďže
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch účastníkov, odmena sa takto znižuje u každého z nich na
50,63 eur, a s pripočítaním režijného paušálu 8,39 eur, je odmena za každého zo žalovaných 59,02 eur,
spolu v sume 118,04 eur. Bude povinnosťou žalobcu túto odmenu uhradiť k rukám právneho zástupcu

žalovaných.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.