Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116010229
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116010229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. apríla

2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
U. B., nar. 1. marca XXXX v W., trvale bytom W., Z.
č. XX, prechodne bytom W., L. nám. č. XX, t. č.
v mieste trvalého bydliska,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- v Košiciach dňa 16.9.2015 okolo 14.55 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia ev. č.
KE-XXX FS po Masarykovej ulici v smere od Svätoplukovej ulice a v križovatke s Jesenského ulicou
zastavil čiastočne na vyznačenom priechode pre chodcov, aby dal prednosť vozidlám prichádzajúcim
po hlavnej ceste, ale v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení noviel sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,

lebo na priechode pre chodcov narazil do chodcov, ktorí z jeho pravej strany prechádzali po priechode,
čím spôsobil T. V. preukázateľne zlomeninu horného konca ramennej kosti vpravo, pomliaždenie v
oblasti čela a tržnú ranu v oblasti čela a Q. V. preukázateľne pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu a
pomliaždenie ľavého zápästia,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e
Podľa § 158 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j, l), § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške
800,- (osemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený

ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,výsluchomsvedkov,výsluchomznalcov,prečítaním
znaleckého posudku, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný U. B. priznal spáchanie trestného činu a vyjadril ľútosť nad svojim konaním.

Svedkovia poškodení T. V. a Q. V. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že spolu chceli
prejsť po priechode pre chodcov, keďže videli, že autá stoja. Keď sa dostali na úroveň stojaceho auta,
vtedysatotopohloazraziloich. Vodičvozidlaimbezprostredneponehodeposkytolpomocaopakovane

sa im ospravedlnil.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany Y.. X. T. si vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
uplatnila za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. nárok na náhradu škody vo výške 1 612,20 eur.

Z listinného dôkazu - ospravedlnenia na čl. 144 vyplýva, že Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. dňa 4.
marca 2016 bola predmetná škoda uhradená v celej výške.

Zo súdnoznaleckého posudku MUDr. G. K. PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
ortopédia vyplynulo, že poškodený T. V. v súvislosti s dopravnou nehodou jednoznačne utrpel zranenia

a to zlomeninu ramennej kosti pravo, pomliaždenie v oblasti čela, tržnú ranu v oblasti čela. Uvedené
zranenia boli diagnostikované bezprostredne na ošetrení po dopravnej nehode. Pri následnej kontrole
dňa 18. septembra 2015 neboli zaznamenané iné ťažkosti. Pri následnej kontrole dňa 25. septembra
2015, vzhľadom na udávané bolesti chrbtice, bolo vyšetrením zistené u poškodeného zlomenina stavcov
Th 12, L1, L2. Vzhľadom na opozdenie diagnostiky týchto zlomenín nie je možné s absolútnou istotou

určiť čas zlomeniny. Mechanizmus úrazu zodpovedá s veľkou pravdepodobnosťou pádu pri dopravnej
nehode. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že obvyklý spôsob života poškodeného
pri týchto zraneniach nebol závažne ovplyvňovaný.

Zo súdnoznaleckého posudku MUDr. Z. U. PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia - traumatológia vyplynulo, že poškodená Q. V. pri predmetnej dopravnej nehode utrpela
jednoznačne zranenia a to pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti záhlavia a pomliaždenie a
podvrtnutie ľavého zápästia. Pri kontrolnom vyšetrení 18. septembra 2015 poškodená už uviedla, že má
bolesti v krížovej oblasti a pri kontrolnom vyšetrení dňa 25. septembra 2015, po následnom vyšetrení,
bola zistená kompresívna zlomenina hornej krycej platničky druhého driekového stavca. Znalec pri

svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je možné s absolútnou istotou určiť, či aj toto
zranenie - zlomenia hornej krycej platničky druhého driekového stavca bolo spôsobené pri predmetnej
dopravnej nehode. Obvyklý spôsob života u poškodenej však bol závažne ovplyvňovaný počas celej
doby liečenia s poukazom na charakter úrazu ako ťažkého zranenia.

Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Doprava cestná, ktorý vypracoval znalec Ing. N. V. na
čl. 77-83 vyplynul záver, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného pri
pohýnaní sa z miesta. Nehode mohol zabrániť iba vodič vozidla tak, že by sa predtým, ak osa s vozidlom
pohol, náležite presvedčil aj o situácii po pravej strane vozidla a počkal s rozjazdom vozidla z miesta,
kým chodci neopustia koridor pohybu vozidla.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazovpodľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovaného.

Obžalovaný priznal spáchanie skutku, resp. urobil aj vyhlásenie o vine vo vzťahu k žalovanej právnej
kvalifikácii, ktoré vyhlásenie však súd neprijal vzhľadom na pochybnosti o správnosti ustálenej právnej
kvalifikácie podľa obžaloby. Priznanie obžalovaného v priebehu skutkového deja jednoznačne potvrdili
aj obaja svedkovia poškodení T. V. a Q. V.. Priznanie obžalovaného nie je v rozpore ani so závermi

znaleckého posudku z odboru doprava cestná. Vykonaným dokazovaním však nebolo jednoznačne
preukázané, aby obžalovaný spôsobil poškodeným práve najzávažnejšie zranenia - zlomeniny stavcov
(T. V.), resp. zlomeninu hornej krycej platničky druhého driekového stavca (Q. V.). Kým k dopravnej
nehode došlo bez akýchkoľvek pochybností dňa 16. septembra 2015, tak k diagnostikovaniu týchto
zranení u poškodených došlo až dňa 25. septembra 2015, teda s odstupom celkom 9 dní po predmetnej
dopravnej nehode. Znalci sa síce zhodne vyjadrili, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku

týchto zranení môže byť predmetná dopravná nehoda, avšak s istotou túto skutočnosť nemohli potvrdiť.
Vykonaným dokazovaním nemal súd ani za jednoznačne preukázané, či zraneniami, ktoré utrpeli
poškodení, došlo súčasne popri ich liečení, aj k závažnému ovplyvňovaniu ich obvyklého spôsobu
života. V tejto otázke sa nezhodli ani znalci pribratí do konania už v prípravnom konaní. Uvedená
podmienka - závažné ovplyvňovanie obvyklého spôsobu života poškodeného je pritom v zmysle §

123 ods. 4 Tr. zákona zákonnou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená spolu s dĺžkou
liečenia, resp. práceneschopnosti najmenej 42 kalendárnych dní pri kvalifikovaní ťažkej ujmy na zdraví.
Kým z výsluchu znalca MUDr. G. K. PhD. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že u
poškodeného T. V. nebol vôbec závažne ovplyvňovaný jeho obvyklý spôsob života, tak na druhej
strane z výpovede znalca MUDr. Z. Sidora L.. vyplynulo, že v prípade poškodenej Q. V. bol závažným

spôsobom ovplyvňovaný jej obvyklý spôsob života počas celej doby liečenia a to s poukazom na nosenie
korzetu a pretrvávajúce bolesti. Z výpovedí znalcov súčasne vyplynulo, že táto okolnosť - určenie
závažného ovplyvňovania obvyklého spôsobu života nie je upravená v žiadnom všeobecne záväznom
právnom predpise a v podstate závisí len na úvahe znalca. Z uvedeného dôvodu súd ani nepovažoval
za potrebné odstraňovať vzniknuté odlišnosti v názoroch znalcov. Ani hypotetické objasnenie tejto

skutočnosti prípadným posudkom znaleckého ústavu by nemohlo odstrániť pochybnosti, ktoré vznikli
v súvislosti s časovým odstupom diagnostiky najzávažnejších zranení poškodených, ktorý uplynul od
momentu dopravnej nehody. S poukazom na uvedené a mandát mu daný ustanovením § 238 ods. 1 Tr.
por. súd náležite upravil skutok tak, že vypustil spôsobenie zranení zlomeniny stavcov u poškodeného T.
V. a zlomeniny tela stavca u poškodenej Q. V. a predmetný skutok kvalifikoval len ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 158 Tr. zákona.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že ako vodič sa plne nevenoval vedeniu vozidla
a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom na priechode pre chodcov narazil do poškodených,

ktorým spôsobil zranenia a po stránke subjektívnej sa konania dopustil z vedomej nedbanlivosti v
zmysle § 16 písm. a) Tr. zák., pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

K výroku o treste:

Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j a l) Tr. zákona, pretože

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Súd obžalovanému U. B. uložil podľa § 158, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j, l) § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný
trest vo výmere 800,- Eur, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Pri určení druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a následok a najmä na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy. Takto uložený trest, pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutný a
zároveň postačujúci na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovaného výchovne na neho
pôsobiť tak, aby v budúcnosti viedol riadny život.Súd zároveň v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov, ktorý

považuje za adekvátny k výške uloženého peňažného trestu ako aj k trestnej sadzbe trestného činu.

V prípade obžalovaného súd dospel k záveru, že je nevyhnuté uložiť mu aj trest zákazu činnosti a to
viesť všetky druhy motorových vozidiel z dôvodu, že tento sa preukázateľne dopustil trestnej činnosti v
súvislosti s výkonom vodičskej činnosti. Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť

z možnosti vykonávať určitú činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie a zároveň má trest na
páchateľa pôsobiť aj výchovne. Zmyslom trestu zákazu činnosti je zabrániť opakovaniu trestného činu,
hlavne vtedy, ak páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo
spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne
vyplynulo, najmä z výpovede obžalovaného a znaleckého posudku z odboru doprava cestná, že
obžalovaný sa nevenoval dostatočne vedeniu vozidla a nesledoval celkovú situáciu v cestnej premávke.

Obžalovaný ako vodič však prejavil svoju nespoľahlivosť nielen tým, že v prejednávanej veci spôsobil
dopravnú nehodu, ale z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky vyplynulo, že tento bol od 8. marca 2012 do momentu spáchania trestného činu celkom
osemnásťkrát postihnutý v priestupkovom konaní v súvislosti s vedením motorového vozidla. Neobstojí
ani námietka obžalovaného, že tieto priestupky sú dôsledkom toho, že je vodičom z povolania a teda,

že často a dlho jazdí. Podľa názoru súdu práve táto skutočnosť svedčí v neprospech obžalovaného
a zároveň odôvodňuje uloženie trestu zákazu činnosti, pretože obžalovaný ako taxikár, ktorý pri
výkone svojho povolania preváža ľudí, ich preváža nielen ako pasažierov, ktorých treba dopraviť z
jedného miesta do iného miesta, ale zároveň má tak zverené aj ich životy aj zdravie a je povinný dbať
zvýšenej opatrnosti. Súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti všetky druhy motorových vozidiel na

dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda na dobu jedného roka, ktorý trest považuje za
postačujúci k naplneniu jeho účelu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.