Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/674/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213141
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112213141.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Fond na podporu
vzdelávania, IČO: 47245531, so sídlom v Bratislave, Panenská č. 29, zastúpeného právnym zástupcom
AENEA Legal s.r.o., IČO: 35951125, so sídlom v Bratislave, Jozefská č. 3, v mene ktorého pred súdom
koná JUDr. Marian Garaj, advokát a konateľ, proti odporcom: 1/ L.. U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q.
Q., B. č. X, a 2/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., B. č. X, o zaplatenie 4.171,05 € s príslušenstvom,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/368/2012-109 zo dňa
26.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povolení splátok (druhý výrok), o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti (piaty výrok) a v závislom výroku o trovách konania (šiesty výrok) z r u š u j e a
vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.313,16 € spolu s úrokom vo výške 4 % ročne od 24.04.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo
výške 9,25 % ročne od 26.11.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého odporcu (prvý výrok), povolil odporcom 1/ a 2/ zaplatiť uvedenú sumu
v splátkach v sume 70,- € mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že neuhradením jednej zo splátok sa stane zročným celý zostatok

dlhu (druhý výrok), odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi poplatok za vedenie účtu
v sume 2,- € za 2. štvrťrok roku 2012 a za vedenie účtu za mesiac júl až september roku 2012 spolu
3,- €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu (tretí výrok), odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi poistné za rok 2012 vo výške 3,5 ‰ zo sumy 1.313,16 € a za každý ďalší aj začatý rok vo
výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne, vždy do 15. dňa prvého mesiaca nasledujúceho kalendárneho roka

s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu (štvrtý
výrok), v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (piaty výrok) a uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 147,- € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu
(šiesty výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel odporca 1/ štyri zmluvy o študentskej

pôžičke a to: prvú zmluvu č. 909/2007 dňa 05.12.2007 na sumu 663,88 €, druhú zmluvu č. 140/2008
dňa 26.11.2008 na sumu 663,88 €, tretiu zmluvu č. 2316/2009 dňa 04.11.2009 na sumu 1.327,76 € a
štvrtú zmluvu č. 1925/2010 dňa 05.11.2010 na sumu 1.327,76 €, spolu bola odporcovi 1/ poskytnutá
suma 3.983,28 €. Odporca 1/ ukončil prvý stupeň vysokoškolského štúdia v máji akademického roku
2008/2009 a navrhovateľ s ním uzavrel dohodu o splátkach pôžičky. Z dôvodu pokračovania na druhom
stupni vysokoškolského štúdia požiadal odporca 1/ o odklad splátok, ktorý mu bol zo strany navrhovateľa

udelený s odkladom do augusta 2011. V auguste 2011 neoznámil odporca 1/ navrhovateľovi, či ukončil
vysokoškolské štúdium alebo v ňom pokračuje, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Navrhovateľ tvrdil,že z tohto dôvodu vznikla odporcovi 1/ povinnosť začať splácať pôžičku mesiacom september 2011 v
pravidelných mesačných splátkach v sume 43,80 €. Odporca 1/ navrhol návrh zamietnuť. Vychádzal z
právneho názoru, že nenastala splatnosť pôžičiek z dôvodu, že po ukončení štúdia na prvej vysokej

škole, mu mala byť predĺžená dohoda o splátkach, ktorá mu dosiaľ nebola predložená napriek tomu,
že mu jej predĺženie bolo oznámené elektronickou poštou dňa 26.08.2011. Svoj právny názor opieral
o znenie ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Zb., ako aj poukazom na článok III. zmlúv bod
2. Poukázal na to, že po ukončení bakalárskeho štúdia spísal s právnym predchodcom navrhovateľa
dohodu o splátkach pôžičky, čo svedčí o tom, že takáto prax u navrhovateľa bola a vyplýva to aj zo

znenia zákona. Odporkyňa 2/ ako ručiteľka navrhla návrh zamietnuť z rovnakých dôvodov ako odporca
1/. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2013 sa navrhovateľ stal právnym
nástupcom predchádzajúceho Študentského pôžičkového fondu, a to v zmysle § 23 ods. 2 a 3 zákona
č. 396/2012 Z. z. Okresný súd vychádzal zo skutočností, že sporná nebola výška poskytnutej pôžičky
ani obsah a platnosť uzavretých zmlúv o pôžičke, sporná bola otázka splatnosti pôžičiek. Okresný súd
vychádzal zo zistenia, že v článku III. zmlúv o študentskej pôžičke č. 909/2007 zo dňa 15.11.2007

a č. 140/2008 zo dňa 03.11.2008 bolo dojednané, že tieto pôžičky začne odporca 1/ splácať počnúc
mesiacom, v ktorom mu vznikne povinnosť začať dlh splácať s tým, že po skončení prvého stupňa
vysokoškolského štúdia bude ohľadom týchto dvoch pôžičiek uzavretá dohoda o splátkach, ktorá bola
skutočne uzavretá dňa 03.08.2009. V dôsledku pokračovania v štúdiu na vysokej škole na druhom stupni
bol daný odporcovi 1/ súhlas s odkladom splátok pôžičiek do augusta 2011. Na základe toho okresný

súd uzavrel, že neobstojí obrana odporcu 1/ v tom, že nedošlo k uzavretiu dohody o splátkach, a teda
nenastala splatnosť prvých dvoch pôžičiek, nakoľko mal za preukázané, že dohoda o splátkach bola
uzavretá a odporca 1/ bol povinný prvé dve pôžičky splácať od augusta roku 2011. Z uvedeného dôvodu
okresný súd návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej požadoval úhradu prvých dvoch poskytnutých pôžičiek
vyhovel a to včítane uplatneného príslušenstva v podobe úroku a úrokov z omeškania. Okresný súd sa

ďalej zaoberal otázkou dôvodnosti návrhu vo vzťahu k ďalším dvom poskytnutým pôžičkám v období,
keď bol odporca 1/ študentom druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Jednalo sa o sumu 1.327,76 €
poskytnutú na základe zmluvy o pôžičke č. 2316/2009 zo dňa 27.10.2009 a sumu 1.327,76 € poskytnutú
nazákladezmluvyopôžičkeč.1925/2010zodňa28.10.2010.Okresnýsúdmalzanesporné,žeodporca
1/ ukončil magisterské štúdium dňa 24.08.2011, o ktorej skutočnosti informoval právneho predchodcu

navrhovateľa dňa 26.08.2011. Nebolo sporné ani to, že napriek tomu, že odporcovi 1/ bolo oznámené,
že mu bude zaslaná dohoda o splátkach pôžičky, táto mu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
nebola zaslaná. Okresný súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že je právne irelevantné, či dlžník
uzatvorí dohodu o splátkach, keďže splatnosť nastáva v zmysle zákona o študentskom pôžičkovom
fonde č. 200/1997 Z. z. a jeho § 14 ods. 3 priamo v zmysle zmluvy o pôžičke s odkazom na § 13 ods.

1 písm. e) citovaného zákona. Z ustanovenia § 13 ods. 6 ako aj § 14 ods. 4 podľa okresného súdu
vyplýva, že zákon predpokladá aj napriek uzatvorenej zmluve o pôžičke s dojednanými splátkami a
termínmi ich splatnosti po riadnom ukončení štúdia uzatvorenie dohody o splátkach s odkladom splátok
o dva mesiace, a len v prípade, ak dlžník neuzatvorí dohodu o splátkach alebo ak ju uzatvorí a je
v omeškaní s viac než dvomi splátkami podľa dohody, nastane splatnosť celej pôžičky. Okresný súd

poukázal na prax navrhovateľa v obdobných sporoch, v ktorých uzatvára so študentmi, ktorí ukončili
vysokoškolské štúdium, dohody o splátkach, prípadne ich na uzavretie takýchto dohôd vyzýval a až v
prípade ich nečinnosti sa domáhal zaplatenia celého dlhu. Z dôvodu, že navrhovateľ nezaslal odporcovi
1/ dohodu o splátkach, nemohla nastať splatnosť pôžičiek č. 2316/2009 a č. 1925/2010. V tejto časti
okresný súd návrh zamietol ako predčasný. V časti, v ktorej okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel,

umožnilodporcom1/a2/uhradiťpriznanúsumuvmesačnýchsplátkachsodôvodnením,žeajvpriebehu
konaniamalzapreukázané,žemedziúčastníkmikonaniabolimimosúdnerokovaniaosplátkach;splátky
určil okresný súd v sume 70,- € mesačne, ktorú považoval za primeranú výške priznanej sumy po
zohľadnení povinnosti odporcu 1/ uhrádzať splátky aj ohľadom ďalších dvoch pôžičiek.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 15.07.2013 (č.l. 115-123 spisu). V odvolaní uviedol, že napáda druhý až šiesty výrok
rozsudku okresného súdu, t.j. odvolanie podáva proti všetkým výrokom s výnimkou prvého výroku.
Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti niektorých
odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ďalej okresný súd podľa navrhovateľa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, že návrhom na začatiekonania sa voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 4.171,05 € s príslušenstvom, okresný súd mu
napadnutým rozsudkom priznal iba sumu 1.313,16 € s príslušenstvom a vo zvyšku, t.j. čo do sumy
2.857,89 € návrh zamietol. Vyjadril názor, že na základe vykonaných dôkazov najmä zmluvami o

pôžičke dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že splatnosť pôžičiek je
upravená priamo v zmluvách o pôžičke, z ktorých jednoznačne vyplýva, kedy bol odporca 1/ povinný
začať pôžičky splácať (článok III. bod 3) a aká je výška mesačných splátok pôžičiek poskytnutých na
základe jednotlivých zmlúv o pôžičke; výška mesačných splátok je uvedená na prvej strane každej
zmluvy o pôžičke. Podľa článku III. bod 5 zmluvy o pôžičke mesačná splátka bude súčet mesačných

splátok za všetky čerpané pôžičky v prechádzajúcich rokoch podľa zmlúv o pôžičke, t.j. dlžník nespláca
jednotlivé poskytnuté pôžičky samostatne, ale na všetky poskytnuté pôžičky sa hľadí ako keby išlo o
jednu pôžičku splácanú vždy jednou mesačnou splátkou, t.j. v predmetnej veci splátkou v sume 43,80 €
mesačne. Keďže bol vznik povinností odporcu 1/ začať pôžičku splácať jasne dohodnutý už v zmluvách
o pôžičke a rovnako tak bola jasne dohodnutá aj výška mesačnej splátky, pre vznik tejto povinnosti,
a teda pre určenie splatnosti pôžičky, je nepodstatné uzatvorenie dohody o splátkach. Okresný súd

podľa navrhovateľa pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že povinnosť začať pôžičku splácať je upravená
priamo v zmluvách o pôžičke a že odporca 1/ túto zmluvnú povinnosť porušil. Hoci zákon č. 200/1997
Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde vo vtedy platnom znení predpokladal uzatvorenie dohody o
splátkach, jej neuzatvorenie nemení nič na tom, že odporca 1/ porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala
priamo zo zmlúv o pôžičke. Podľa článku III. bod 3 písm. c) zmlúv o pôžičke je dlžník povinný začať

pôžičku splácať mesiacom nasledujúcim po skončení zákonného odkladu splátok pôžičky vykonaného
na základe žiadosti dlžníka. Okresný súd mal preukázané, že odporca 1/ podal žiadosť o odklad splátok.
Tento odklad splátok pôžičky bol povolený listom zo dňa 22.09.2009 a mal trvať do augusta 2011.
Keďže v predmetnom prípade bol odporcovi 1/ zaslaný písomný súhlas s odkladom splátok, v ktorom
bol presne uvedený čas trvania odkladu, je potrebné okamih, kedy bol odporca 1/ povinný začať splácať

všetky pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté, posudzovať podľa ustanovenia článku III. bod 3 písm. c) zmlúv
o pôžičke. Podľa tohto ustanovenia bol odporca 1/ povinný začať pôžičku splácať počnúc mesiacom
september 2011. Táto skutočnosť musela byť odporcovi 1/ zrejmá nielen zo zmlúv o pôžičke, ktoré
podpísal, ale aj z písomného odkladu zaslaného právnym predchodcom navrhovateľa. V konaní nebolo
sporné, že odporca 1/ riadne ukončil druhý stupeň vysokoškolského štúdia v auguste 2011, konkrétne

24.08.2011, t.j. v termíne predpokladanom aj v odklade splátok. Podľa zmlúv o pôžičke bol odporca
1/ povinný pôžičky splácať pravidelnými mesačnými splátkami, najneskôr k 25. dňu v mesiaci. Prvú
splátku pôžičky bol teda odporca povinný uhradiť do 25.09.2011. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku
odvoláva na ustanovenie § 13 ods. 6 a § 14 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z., v ktorých zákon predpokladá
uzatvorenie dohody o splátkach. V tretej vete ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z. je

upravený odklad splátok o dva mesiace u študentov, ktorí riadne ukončia štúdium (t.j. štátnou skúškou) a
o jeden mesiac u študentov, ktorí skončia vysokoškolské štúdium inak ako riadne. V zmluve o pôžičke je
tento odklad premietnutý do ustanovenia článku III. bod 3 písm. a) a b). V prípade odporcu 1/ išlo však o
osobitný prípad, kedy odporca 1/ skončil riadne vysokoškolské štúdium prvého stupňa, na základe čoho
s ním navrhovateľ uzatvoril dohodu o splátkach zo dňa 03.08.2009, v ktorej bol zohľadnený dvojmesačný

odklad predpokladaný zákonom. Následne odporca 1/ oznámil, že pokračuje v štúdiu na druhom stupni
a požiadal o odklad splátok počas trvania tohto štúdia. Odklad splátok mu bol povolený písomným
súhlasom s trvaním do augusta 2011. Išlo pritom o odklad odlišný od odkladu splátok predpokladaného
v tretej vete ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z. Na uvedený prípad odkladu sa vzťahujú
ustanovenia článku III. bod 3 písm. c) zmlúv o pôžičke. Uzatvorenie, resp. neuzatvorenie dohody o

splátkach po skončení štúdia odporcu 1/ v auguste 2011 nemá žiadny vplyv na existenciu povinnosti
odporcu 1/ začať pôžičku splácať po ukončení obdobia povoleného odkladu, keďže táto povinnosť je
zakotvená priamo v zmluvách o pôžičke. V predmetnom prípade uzatvorenie dohody o splátkach ani
nebolo nevyhnutné v zmysle ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z., keďže toto ustanovenie
predpokladá uzatvorenie dohody o splátkach v prípadoch, v ktorých je treba zohľadniť odklad splátok

o dva mesiace v prípade riadneho ukončenia štúdia a o mesiac v ostatných prípadoch. Avšak odporca
1/ mal osobitný odklad na čas trvania jeho vysokoškolského štúdia druhého stupňa. Podľa názoru
navrhovateľa na daný príklad aplikoval okresný súd nesprávnu právnu normu, keď aplikoval ustanovenie
§ 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z., t.j. ide o nesprávne právne posúdenie veci. Vyjadril názor, že
okresný súd nesprávne vykladal ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z., keď v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že splatnosť celej pôžičky nastane len v prípade, ak dlžník neuzatvorí
dohodu o splátkach alebo ju uzatvorí a je v omeškaní s viac ako dvomi splátkami podľa dohody. Okresný
súd chápe dohodu o splátkach ako osobitný dokument, osobitnú dohodu uzatvorenú mimo zmluvy o
pôžičke. Podľa názoru navrhovateľa môže byť dohoda o splátkach súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke,ako je tomu v posudzovanom prípade, t.j. zo samotných zmlúv o pôžičke vyplýva začiatok splácania
pôžičky, výška mesačných splátok aj to, do ktorého dňa v mesiaci musí byť splátka pôžičky pripísaná
na účet navrhovateľa. Keďže v zmysle zmlúv o pôžičke povinnosť odporcu 1/ začať splácať jednou

mesačnousplátkouvšetkypôžičky,ktorémuboliposkytnuténazákladeštyrochzmlúvopôžičke,pripadá
na mesiac september 2011, je zrejmé, že prvá splátka celkovej pôžičky sa stala splatnou k 25.09.2011
a teda návrh navrhovateľa nebol podaný predčasne. K zaslaniu ďalšej dohody o splátkach v roku 2011
zo strany navrhovateľa odporcovi nedošlo, keďže to vzhľadom na odklad splátok povolený do konca
augusta 2011 nebolo potrebné. Navrhovateľ poukázal na to, že okrem úhrady v sume 14,60 € zo dňa

18.10.2009 nevykonal odporca 1/ žiadnu inú úhradu splátok pôžičky, t.j. odporca 1/ nevykonal počas
takmer dvoch rokov žiadnu úhradu pôžičky napriek tomu, že poskytnutie pôžičky a výška poskytnutej
pôžičky neboli sporné a odporcom 1/ spochybňované. Z toho vyplýva, že odporca 1/ úplne ignoroval
jeho povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o pôžičke, z dohody o splátkach zo dňa 03.08.2009 a z písomného
súhlasu s odkladom splátok. Navrhovateľ vyjadril názor, že nebol daný žiadny dôvod na povolenie
splácania dlžnej sumy v splátkach po 70,- € mesačne. Okresný súd pri povolení splácania dlžnej sumy v

splátkach prihliadal na výšku priznanej sumy, avšak vôbec nevzal do úvahy správanie odporcu 1/, najmä
skutočnosť, že ignoroval viacero výziev a upomienok, ktoré mu boli zaslané ešte pred začatím súdneho
konania. Vytkol okresnému súdu, že vôbec neskúmal osobné a majetkové pomery odporcu 1/, ktoré by
prípadne odôvodňovali povolenie splátok. Navrhovateľ zdôraznil, že voči odporcom si uplatnil nárok na
zaplatenie dlžnej sumy 4.171,05 € vyčíslenej ku dňu 23.04.2012, ktorá pozostávala z pôžičky (istiny v

sume 3.983,28 €, z poplatkov a náhrad v sume 95,92 € a zo zmluvného úroku v sume 106,45 €). Okresný
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, prečo mu nepriznal poplatky a
náhrady v sume 95,92 € a zmluvný úrok v sume 106,45 €. V tomto rozsahu je výrok okresného súdu o
zamietnutí návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti nepreskúmateľný, čím bola navrhovateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Okresný súd priznal navrhovateľovi poplatok za vedenie účtu v sume 2,-

€ za druhý. štvrťrok roku 2012 a za vedenie účtu za mesiac júl až september 2012 spolu v sume 3,- €.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume 2,- € za druhý. štvrťrok 2012
a ďalej podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad až do zaplatenia istiny. Okresný súd však priznal
poplatok za vedenie účtu iba za ďalšie tri mesiace - júl až september roku 2012 a to bez toho, aby to
akokoľvek zdôvodnil vo svojom rozhodnutí. Navrhovateľ poukázal na to, že mu nie je známe, na základe

akých úvah okresný súd dospel k záveru priznať poplatok za vedenie účtu iba do septembra 2012,
najmä ak odvolaním napadnutý rozsudok je zo dňa 26.06.2013. Aj tento výrok súdu o priznaní poplatku
za vedenie účtu je nepreskúmateľný, čím bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. V
zmysle zmlúv o pôžičke bol odporca 1/ skupinovo poistený pre prípad smrti alebo úrazu. Podľa článku
VI. bod 2 zmluvy o pôžičke poistenie začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

bola uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa článku VI. bod 5 zmluvy o pôžičke poistná suma je stanovená
k prvému dňu poistenia podľa schválenej výšky pôžičky a ďalej raz ročne k 01.01. podľa aktuálnej
dlžnej čiastky pôžičky a schválenej výšky prípadnej ďalšej pôžičky (nie podľa aktuálnej splatnej čiastky
pôžičky). Z uvedených ustanovení zmluvy o pôžičke je zrejmé, že odporca 1/ bol povinný platiť poistné
od poskytnutia pôžičky a nie od jej splatnosti, t.j. výška poistného sa neodvíja od výšky splatnej pôžičky,

ale od výšky schválenej (poskytnutej) pôžičky, resp. jej nesplateného zostatku. V konaní nebola sporná
výška poskytnutej pôžičky, ako to okresný súd konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku, napriek tomu
okresný súd priznal navrhovateľovi poistné za rok 2012 iba vo výške 3,5 ‰ zo sumy 1.313,16 € a nie z
celej sumy nesplatenej istiny. Okresný súd nepriznal poistné v súlade so zmluvou o pôžičke, t.j. dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V nadväznosti na to navrhovateľ

uviedol, že nepovažuje druhý až piaty výrok odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu za
správny a preto nie je možné považovať za správny ani výrok okresného súdu o náhrade trov konania.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolaním
napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý
rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu v prevyšujúcej časti vyhovie.

Odporca 1/ vo vyjadrení zo dňa 13.10.2013 (č.l. 129-130 spisu) k odvolaniu navrhovateľa uviedol,
že s rozsudkom okresného súdu súhlasí. Poukázal na to, že v akademických rokoch 2007/2008 a
2008/2009 požiadal o pôžičky od vtedajšieho Študentského pôžičkového fondu, ktoré mu boli následne
schválené v obidvoch akademických rokoch. Po riadnom ukončení prvého vysokoškolského vzdelania

mu bola doručená dohoda o splátkach a to 03.08.2009, ktorú podpísal a obratom zaslal vtedajšiemu
Študentskému pôžičkovému fondu v súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z., ako aj v súlade
s článkom III. bod 2 zmluvy o pôžičke. Už v tom čase vedel o tom, že bol prijatý na nadväzujúce
druhostupňové vysokoškolské štúdium. Na základe zápisu na štúdium dňa 17.09.2009 zaslal listŠtudentskému pôžičkovému fondu, kde žiadal o odklad splátok z dôvodu pokračovania v ucelenom
štúdiu a informoval o predpokladanom ukončení štúdia v mesiaci august 2011. Študentský pôžičkový
fond odpovedal listom zo dňa 22.09.2009 a akceptoval jeho žiadosť s tým, že odklad pôžičky za dve

zmluvy sa realizuje mesiacom september 2009 a predpokladaný termín ukončenia odkladu splátok je
august 2011. V nadväzujúcom druhostupňovom vysokoškolskom štúdiu požiadal o dve nové pôžičky v
akademických rokoch 2009/2010 a 2010/2011, ktoré mu boli schválené. Dňa 26.08.2011 elektronickou
poštou kontaktoval Študentský pôžičkový fond a informoval ho, že dňa 24.08.2011 vykonal štátnu
záverečnú skúšku. Elektronickou poštou z toho istého dňa bol informovaný, že mu bude poštou zaslaná

dohoda o splátkach pôžičky aj s informáciami o splácaní. Tak tomu bolo aj pri predchádzajúcom stupni
štúdia a tak je to uvedené aj v § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z.z., ako aj v článku III. bod 2 zmluvy o
pôžičke.DodnešnéhodňamuvtedajšíŠtudentskýpôžičkovýfonddohoduosplátkachpôžičkynedoručil.
Otom,žetakútodohoduosplátkachŠtudentskýpôžičkovýfondmaldoručiť,hovoríaj§14ods.4zákona
č. 200/1997 Z.z., ktorý v prvej vete tvrdí „v prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13
ods. 6 alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stane sa

celá pôžička alebo jej časť splatnou“. Z tohto dôvodu nie je možné hovoriť o nejakom osobitnom odklade
tak, ako to uvádza navrhovateľ v odvolaní. Ako odporca vždy konal v súlade so zmluvami o pôžičke a
uhradilvšetkyzmluvnedohodnutéplnenia,ktorébolivyžadovanéatozamesiacseptember2009vsume
14,60€.Poupovedomeníoskončenínadväzujúcehomagisterskéhoštúdiačakalnazmluvnedohodnutú
dohodu o splátkach pôžičky, ktorá mu bola aj avizovaná elektronickou poštou dňa 26.08.2011, avšak

do dnešného dňa ju nedostal. Z tohto dôvodu nemôže súhlasiť s tým, že ignoroval splácanie pôžičky,
keďže konal v súlade s dohodnutými pravidlami.

Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
o povolení splátok (druhý výrok) a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (piaty výrok) podľa § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu v tomto rozsahu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok okresného súdu aj v závislom výroku o trovách konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti druhému až šiestemu výroku rozsudku
okresného súdu, t.j. odvolanie podáva proti všetkým výrokom s výnimkou prvého výroku. Odvolací súd
však odvolanie navrhovateľa posúdil ako odvolanie proti výroku o povolení splátok (druhý výrok) a
o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (piaty výrok), pretože podľa obsahu odvolania (§ 41 ods. 2

O.s.p.) navrhovateľ nesúhlasil s rozsudkom okresného súdu len v časti, v ktorej okresný súd zamietol
(nepriznal) jednotlivé uplatnené nároky s príslušenstvom, t.j. aj keď v odvolaní poukazoval na iné výroky
napadnutého rozsudku ako uvedené vyššie, tak len v rozsahu, v ktorom okresný súd týmito výrokmi
nepriznal jednotlivé časti uplatnených súm, teda podľa obsahu navrhovateľ nesúhlasil len s časťou
rozsudku o zamietnutí jeho návrhu a o povolení splácania priznanej sumy s príslušenstvom v splátkach

(proti vyhovujúcej časti rozsudku by navrhovateľ ani nebol subjektívne oprávnený podať odvolanie). Na
základe uvedeného odvolací súd preskúmal len výroky rozsudku okresného súdu o povolení splátok
(druhý výrok) a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (piaty výrok) a v ostatných výrokoch (okrem
závislého výroku o trovách konania) ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V prejednávanej veci je zrejmé, že dôvodom zamietnutia návrhu bol právny názor okresného súdu, že
pôžičky na základe zmluvy o pôžičke č. 2316/2009 zo dňa 27.10.2009 a zmluvy o pôžičke č. 1925/2010
zo dňa 28.10.2010 (ďalej aj „sporné zmluvy o pôžičke“) nie sú ešte splatné, pretože na splatnosť pôžičiek

bolo nevyhnutné uzavretie osobitnej dohody o splátkach pôžičky. Medzi účastníkmi konania neboli
sporné skutkové zistenia okresného súdu, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia 1/ a 2/
predmetné zmluvy o pôžičke uzavreli (odporca 1/ ako dlžník a odporkyňa 2/ ako ručiteľ) a že pôžičky boli
odporcovi 1/ vyplatené; súčasne nebolo sporné, že odporca 1/ ukončil štúdium na druhom stupni vysokejškoly vykonaním štátnej skúšky dňa 24.08.2011. Navrhovateľ nesúhlasil s právnym názorom okresného
súdu o nevyhnutnosti uzavretia osobitnej dohody o splátkach pôžičky. Úlohou odvolacieho súdu bolo
preto posúdenie otázky splatnosti uvedených dvoch zmlúv o pôžičke. Odvolací súd preskúmaním veci

dospel k záveru, že na splatnosť sporných zmlúv o pôžičke nie je potrebná osobitná dohoda o splátkach.

Okresný súd správne aplikoval na práva a povinnosti hmotného práva účastníkov konania zákon č.
200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku
dňu uzavretia sporných zmlúv, resp. ku dňu vzniku rozhodujúcich právnych skutočností); okresný súd

správne v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. v konaní pokračoval s navrhovateľom ako s právnym nástupcom
pôvodného navrhovateľa (veriteľa), pretože na neho v zmysle § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 396/2012 Z. z.
o Fonde na podporu vzdelávania v priebehu konania s účinnosťou od 01.01.2013 zo zákona prešli práva
a povinnosti zo sporných zmlúv o pôžičke. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že výkladom
ustanovení § 13 ods. 6 a § 14 ods. 4 zákona č. 200/1997 Z. z. dospel okresný súd k záveru, že na
splatnosť sporných zmlúv o pôžičke je v prejednávanej veci nevyhnutné uzavretie osobitnej dohody o

splátkach pôžičky. Odvolací súd však dospel k záveru, že toto právne posúdenie veci okresným súdom
nie je správne. Podľa § 14 ods. 4 prvá veta zákona č. 200/1997 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia
sporných zmlúv o pôžičke), v prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa § 13 ods. 6 alebo
je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stane sa celá pôžička
alebo jej časť splatnou (citované ustanovenie zjavne nerieši povinnosť uzavrieť osobitnú dohodu o

splátkach pôžičky, ale predčasnú splatnosť pôžičky); podľa § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z. (v znení
účinnom ku dňu uzavretia sporných zmlúv o pôžičke), dlžník je povinný oznámiť fondu skončenie štúdia,
prerušenie štúdia, vylúčenie zo štúdia, zanechanie štúdia alebo zmenu dennej formy štúdia na inú formu
štúdia, a to do štrnástich dní odo dňa, keď nastala niektorá z týchto skutočností; o tom, že nastala
niektorá z uvedených skutočností, informuje fond bezodkladne aj fakulta alebo vysoká škola, ktorá sa

nečlení na fakulty; v takom prípade fond pozastaví čerpanie pôžičky a uzavrie s dlžníkom dohodu o
splátkach s odkladom splátok o dva mesiace u študentov, ktorí skončia štúdium štátnou skúškou a o
mesiac v ostatných prípadoch; ak študent prestúpi počas prvého vysokoškolského štúdia na inú fakultu
alebo vysokú školu, ktorá sa nečlení na fakulty, oznámi túto skutočnosť fondu do štrnástich dní odo dňa
povoleného prestupu; oznam zasiela i fakulta alebo vysoká škola, ktorá sa nečlení na fakulty, z ktorej

študent prestupuje; ak študent bude pokračovať v dennej forme štúdia, preukáže to fondu potvrdením
novej fakulty o pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu a fond poukazuje výplatu pôžičky podľa zmluvy.
Z citovaných ustanovení podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že povinnosť uzavrieť osobitnú
dohodu o splátkach pôžičky mal právny predchodca navrhovateľa s dlžníkom len v prípade, že dlžník
(1) skončil štúdium, (2) prerušil štúdium, (3) bol vylúčený zo štúdia, (4) zanechal štúdium alebo (5)

zmenil dennú formu štúdia na inú formu štúdia; nakoľko odporca 1/ po uzavretí sporných zmlúv
o pôžičke riadne ukončil štúdium magisterského programu vysokej školy vykonaním štátnej skúšky
dňa 24.08.2011, na vznik povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa uzavrieť osobitnú dohodu
o splátkach pôžičky s dlžníkom prichádza do úvahy len prípad skončenia štúdia; pojem „skončenie
štúdia“ zákon č. 200/1997 Z. z. nedefinuje; z hľadiska systému poskytovania študentských pôžičiek

vyplývajúceho zo zákona obsahom tohto pojmu zjavne nemôže byť riadne ukončenie štúdia, pretože
podľa citovaného ustanovenia § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z. pred uzavretím osobitnej dohody
o splátkach „fond pozastaví čerpanie pôžičky“, t.j. ak by malo ísť o riadne ukončenie štúdia pôžička by
bola už vyčerpaná (každá zmluva sa uzaviera na jeden akademický rok a pôžička sa poskytuje v dvoch
splátkach) a preto pozastavenie jej čerpania logicky už neprichádza do úvahy; v obidvoch sporných

zmluvách o pôžičke (článok II bod 3) si zmluvné strany dohodli, že pod pojmom „skončenie štúdia“
budú v ich právnom vzťahu založenom spornými zmluvami o pôžičke rozumieť (1) prerušenie štúdia, (2)
zanechanie štúdia, (3) vylúčenie zo štúdia, (4) zmena formy štúdia z dennej formy na inú formu štúdia
alebo (5) skončenie prvého uceleného štúdia štátnou skúškou prípadne posledného ročníka štúdia bez
vykonania štátnej skúšky (osobitne je potrebné zdôrazniť, že na odporcu 1/ sa nevzťahuje ani skončenie

prvého uceleného štúdia štátnou skúškou, pretože síce po uzavretí sporných zmlúv o pôžičke skončil
štúdium štátnou skúškou zo dňa 24.08.2011, nešlo však o jeho prvé ucelené štúdium, ktorým bol v
zmysle § 65 ods. 1 v spojení s § 52 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších
predpisov predchádzajúci bakalársky študijný program, ale o magisterský študijný program v zmysle §
65 ods. 1 v spojení s § 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov,

preto nemožno v tomto prípade hovoriť o skončení štúdia v zmysle uvedeného zmluvného dojednania);
z uvedeného vyplýva, že povinnosť právneho predchodcu navrhovateľa uzavrieť s dlžníkom osobitnú
dohodu o splátkach pôžičky nevznikla v prípade, že dlžník ukončil svoje štúdium na vysokej škole riadne,
preto v tomto prípade nastáva povinnosť splácať poskytnutú pôžičku v splátkach a termínoch podľazmluvy o pôžičke; podľa odvolacieho súdu tento záver vyplýva aj z celkovej systematiky zákona č.
200/1997 Z. z. a systému poskytovania študentských pôžičiek; podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona č.
200/1997 Z. z. zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátok a termíny ich splatnosti a súčasne podľa § 14

ods. 3 zákona č. 200/1997 Z. z. dlžník je povinný uhrádzať splátky pôžičky vo výške a termínoch ich
splatnosti podľa zmluvy o pôžičke (§ 13 ods. 1 písm. e/); z uvedeného vyplýva, že v prípade riadneho
skončenia štúdia nastáva splatnosť podľa príslušnej zmluvy o pôžičke a nie je potrebné uzavierať
osobitnú dohodu o splátkach pôžičky, ktorej uzavretie zákon (ako aj samotné sporné zmluvy o pôžičke)
predpokladá len v prípadoch, že štúdium dlžníka neskončí riadne; iný výklad uvedených ustanovení

by nedával praktický zmysel, pretože popri sebe nemôžu obstáť ustanovenia, ktoré by na základe
totožnej právnej skutočnosti (skončenie štúdia) zakotvovali vznik odporujúcich si právnych následkov
(vznik splatnosti pôžičky a súčasne vznik povinnosti uzavrieť osobitnú dohodu o splátkach pôžičky);
na uvedenom právnom posúdení nič nemení ani prípadná iná prax navrhovateľa (jeho právneho
predchodcu) v konkrétnych prípadoch, pretože pre právne posúdenie súdu je rozhodujúce len to, či tu
existuje konkrétna právna povinnosť uzavrieť osobitnú dohodu o splátkach pôžičky; je potrebné vziať

do úvahy, že splatnosť je pojem práva a po splnení podmienok obvykle k nemu nie je potrebný žiadny
ďalší právny úkon; podľa slovníka slovenského jazyka je splatnosť vlastnosť pohľadávok (záväzkov),
ktorá predstavuje splnenie (uskutočnenie) podmienok (obyčajne časových) pre platenie pohľadávok
(záväzkov);splatnosťtakpredstavujedátumalebočas,odktoréhojedlžníkpovinnýuhradiťsvojpeňažný
záväzok, ktorý je obvykle vyjadrený dobou dohodnutou v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa

má pohľadávka splatiť; ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 200/1997 Z. z. výslovne a jednoznačne
stanovuje kedy je poskytnutá pôžička splatná a to tak, že dlžník je povinný uhrádzať splátky pôžičky vo
výške a termínoch ich splatnosti podľa zmluvy o pôžičke; sporné zmluvy o pôžičke obsahujú príslušné
ustanovenia o výške a termínoch splatnosti splátok (výška splátok bola v obidvoch prípadoch dohodnutá
na sumu 14,60 € mesačne, t.j. spolu 29,20 € mesačne so splatnosťou podľa článku III body 1 a 3

zmluvy, t.j. vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom po uplynutí dvoch mesiacov od skončenia
štúdia štátnou skúškou, t.j. v prejednávanej veci od 25.10.2011); z uvedeného vyplýva, že podmienkou
splatnosti sporných zmlúv o pôžičke nebolo uzavretie osobitnej dohody o splátkach pôžičky a preto
právne posúdenie veci okresným súdom nebolo v tomto smere správne. Pre úplnosť odvolací udáva,
že nie je správna ani argumentácia navrhovateľa v podanom odvolaní, že uzavretá dohoda o splátkach

pôžičky zo dňa 03.08.2009 a súhlas s odkladom splátok pôžičky zo dňa 22.09.2009 sa vzťahuje aj na
sporné zmluvy o pôžičke a to z dôvodu, že k uzavretiu uvedenej dohody o splátkach pôžičky ako aj
k udeleniu súhlasu s odkladom splátok pôžičky došlo ešte pred uzavretím sporných zmlúv o pôžičke,
preto zjavne nemôžu mať na sporné zmluvy o pôžičke žiadny vplyv.

Zatiaľ neobstojí ani výrok okresného súdu o povolení plnenia prisúdenej sumy s príslušenstvom v
splátkach, pretože „mimosúdne rokovania o splátkach“ medzi účastníkmi nie sú dôvodom na povolenie
splátok v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.; podľa ustálenej súdnej praxe pri úvahe o určení lehoty na splnenie
povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery účastníkov,

výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporcu v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku
odporcom, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej
sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri
výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenia plnenia prisúdenej sumy v splátkach
neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškaním

s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; súd teda musí lehotu na plnenie
určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k
odstráneniu právnej neistoty medzi účastníkmi; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty
na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnené, čo v
posudzovanej veci absentuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o povolení
splátok (druhý výrok) a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (piaty výrok) zrušil podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože
okresný súd vec nesprávne právne posúdil v otázke splatnosti sporných zmlúv o pôžičke, v dôsledku

čoho nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (aplikoval ustanovenia zákona č. 200/1997 Z. z.
o povinnosti uzavrieť osobitnú dohodu o splátkach pôžičky, ktoré na prejednávanú vec nedopadajú) a
nedostatočne zistil skutkový stav (nakoľko z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia
ohľadne znenia ustanovení sporných zmlúv o pôžičke vo vzťahu k povinnosti uzavrieť osobitnú dohodu osplátkach pôžičky). V dôsledku zrušenia napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu zrušil odvolací
súd aj závislý výrok o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne
okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ popri istine (dlžnej pôžičke) s príslušenstvom
uplatnil aj úrok, úroky z omeškania, poplatok za vedenie účtu a poistné, pričom poplatok za vedenie účtu
a poistné uplatnil ako opakujúce sa dávky (§ 154 ods. 2 O.s.p.); okresný súd v napadnutom rozsudku aj
časť uplatneného poistného navrhovateľovi ako opakujúce sa dávky aj priznal (štvrtý výrok; tento výrok

však z hľadiska obsahu nebol napadnutý odvolaním, preto ho odvolací súd nemohol preskúmať). Pre
účely ďalšieho konania dáva odvolací súd okresnému súdu do pozornosti, že plnenie od odporcu ako
opakujúce sa dávky možno navrhovateľovi v občianskom súdnom konaní priznať len za predpokladu,
že ide o plnenie, ktorá sa pravidelne opakuje bez toho, aby musela nastať (pristúpiť) ďalšia právna
skutočnosť alebo o také plnenie, ktoré výslovne stanovuje zákon. K takémuto záveru dospela aj súdna
prax v závere, že plnenie v budúcnosti splatných opakujúcich sa splátok nemôže súd uložiť, ak je táto

povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva predpokladom
vzniku priznávaného nároku (R 7/1977) alebo v závere, že nárok na úhradu za užívanie bytu sa
nepovažuje za nárok na opakujúce sa dávky v zmysle ustanovenia § 154 ods. 2 O.s.p., pretože ide síce
o plnenia, ktoré sa mesačne pravidelne opakujú, ku vzniku nároku na každé z nich však musí pristúpiť
ďalšia skutočnosť, totiž ďalšie bývanie (R 14/1978). Podmienkou uloženia povinnosti platiť opakujúce

sa dávky je teda existencia právneho dôvodu plnenia a existencia splatnosti aspoň jednej dávky, ktorá
musí byť daná v okamihu vyhlásenia rozsudku. Povahu opakujúcich sa dávok preto typicky majú najmä
úroky z omeškania, poplatok z omeškania, výživné, náhrada za stratu na zárobku a obdobné plnenia;
naopak ako opakujúce sa dávky nemôže byť priznaná náhrada mzdy, zmluvná pokuta alebo mesačná
úhrada za užívanie bytu (nájomné), keď tieto nároky (ktoré nemajú povahu opakujúceho sa plnenia)

je možné priznať len v takej výške, v akej sa stali splatné v okamihu vyhlásenia rozhodnutia. Tento
záver vyplýva zo skutočnosti, že napríklad pri úrokoch (poplatku) z omeškania k trvaniu omeškania
v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť, rovnako k existencii
vyživovacej povinnosti v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť;
naopak napríklad pri nájomnom okrem trvania nájomného vzťahu a omeškaní s platením nájomného v

čase vyhlásenia rozsudku musí na vznik nového nároku na nájomné pristúpiť ďalšia právna skutočnosť,
t.j.ďalšieužívanieprenajatejveci(vovšeobecnostiskutočnosťou,ktoráutakýchtonárokovmusípristúpiť
k vlastnému faktu plynutia času, je predovšetkým poskytnutie protiplnenia druhou stranou a preto
nemožno uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť budúce nájomné, pretože jeho povinnosť plnenia závisí
od toho, či mu prenajímateľ užívanie prenajatej veci umožní). V praxi často dochádza k zamieňaniu

opakujúcich sa dávok v zmysle § 154 ods. 2 O.s.p. s opakujúcim sa plnením, ktoré je pojmom teórie
občianskehoprávahmotného;idepritomoprávneinštitútysrozdielnymobsahom(pretonapríkladvyššie
uvedenénájomnéjesíceopakujúcimsaplnením,pretožezhľadiskateórieobčianskehoprávahmotného
ide o plnenie toho istého záväzku, t.j. vyplývajúceho z tej istej právnej skutočnosti, nie je však z vyššie
uvedených dôvodov súčasne opakujúcou sa dávkou v zmysle § 154 ods. 2 O.s.p.).

Z hľadiska prejednávanej veci uplatnené nároky z titulu poplatku za vedenie účtu a poistného, ktoré
navrhovateľ uplatnil ako opakujúce sa dávky, nemožno ako opakujúce sa dávky priznať, pretože pri
poplatku za vedenie účtu musí okrem omeškania pristúpiť ďalšie právne skutočnosti, t.j. napríklad
navrhovateľovo umožnenie využívať účet odporcom a pri poistnom musí okrem omeškania so splátkami

poistného pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, t.j. trvanie poistnej ochrany poisťovateľom. Prípadnú
povinnosť zaplatiť tieto nároky nemožno uložiť ako opakujúce sa dávky, ale len v sume, ktorá bude
splatná v okamihu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Bude povinnosťou okresného súdu
zohľadniť tieto právne závery v ďalšom konaní.

Pre účely ďalšieho konania dáva odvolací súd okresnému súdu do pozornosti aj ustanovenie § 17 ods.
16 a § 23a zákona č. 396/2012 Z. z., ktoré zakazuje navrhovateľovi účtovať poplatky za vedenie účtu
splatné po 09.06.2013 (z hľadiska predmetu konania čiastočne dopadá aj na prejednávanú vec).

V ďalšom konaní okresný súd zopakuje dokazovanie spornými zmluvami o pôžičke, zistí, či došlo k

úhrade sporných pôžičiek (ich časti), posúdi, v akom rozsahu sú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1
O.s.p.) sporné pôžičky už splatné (predčasná splatnosť sa v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 200/1997
Z. z. vzťahuje len na neplnenie splátok podľa prípadnej dohody o splátkach a nie na neplnenie
splátok splatných podľa zmluvy o pôžičke), vytvorí účastníkom konania priestor na vyjadrenie k novémuprávnemu posúdeniu veci (v rámci konania môže napríklad navrhovateľ vyzvať na oznámenie presného
rozpisu jednotlivých splátok pôžičky podľa sporných zmlúv o pôžičke od 25.10.2011 s výslovným
uvedením aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úrok ako aj presného rozpisu poplatkov za vedenie

účtu, resp. poistného za účelom ustálenia celkovej dlžnej sumy), vyhodnotí splnenie podmienok na
rozhodnutie aj o zostávajúcej časti predmetu konania (okrem uplatnenej sumy z titulu pôžičky) a vo
veci opätovne rozhodne; okresný súd osobitne vyhodnotí splnenie podmienok na povolenie vykonania
prisúdeného peňažného plnenia v splátkach, keď na rozhodnutie si zabezpečí dostatočné podklady a
svoje rozhodnutie v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodní.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.