Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609202564
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5609202564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: H. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. O. XX, Q., proti odporcovi: Obec Vyšná Boca, IČO: 00 315 907, právne zastúpená
spoločnosťou De minimis, spol. s r.o., Mateja Bela 6, Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie
3.402,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok

č.k. 3C/138/2009-200 zo dňa 22.7.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi sumu
3.402,38 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2007 do zaplatenia, v lehote 3 dni od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2.210,55 eur, v
lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd odporcu
zaviazal zaplatiť mu sumu 3.402,38 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 1.1.2007 do zaplatenia. Zároveň
rozhodol, že odporcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 1.525,26 eur, ktoré mu je navrhovateľ
povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Okresný súd došiel k záveru, že navrhovateľovi patrí nárok na odstupné vo výške 5-násobku

jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. v sume 3.402,38 eur, ktorú sumu mu mal odporca vyplatiť v
najbližšom výplatnom termíne, a to v zmysle ust. § 76 ods. 5 Zákonníka práce, keďže vykonával funkciu
starostu celé funkčné obdobie. Odporca navrhovateľovi odstupné doposiaľ, ani napriek písomným
výzvam, nezaplatil. Navrhovateľovi preto patria taktiež úroky z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy
3.402,38 eur od 1.1.2007 do zaplatenia, s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Obrana odporcu v konaní spočívala v uplatnení kompenzančnej námietky, aby s pohľadávkou
navrhovateľa na zaplatenie 3.402,38 eur z titulu odstupného a úroku z omeškania 9,5
% ročne od 1.1.2007 do zaplatenia bola započítaná pohľadávka na náhradu škody vo výške 15.933,08
eur do výšky pohľadávky navrhovateľa. Odporca poukázal na znenie zmluvy o poskytnutí
grantu z fondu solidarity EÚ na neodkladnú obnovu funkčnosti infraštruktúry poškodenej v dôsledku
kalamity 19.11.2004, zo dňa 20.4.2006. V zmysle čl. I. citovanej zmluvy odporcovi by boli

poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 480.000,- Sk na úhradu výdavkov
súvisiacich s neodkladnou obnovou funkčnosti infraštruktúry, ak by prijímateľ splnil povinnosti uvedené
v čl. VII. uvedenej zmluvy. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ svojím konaním, resp. nekonaním vofunkcii starostu zavinil, že odporcovi finančné prostriedky neboli poskytnuté. Súd preto v konaní zisťoval,
či sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti navrhovateľa za škodu, predovšetkým, či
následkom porušenia právnej povinnosti zo strany navrhovateľa, ktorý nezabezpečil čerpanie a využitie

prostriedkov grantu v prospech majetku obce, vznikla odporcovi škoda. Vychádzajúc z krycieho listu
rozpočtu, ktorý bol vypracovaný na stavbu - oprava lesnej cesty Vyšná Boca - Čertovica zo dňa
10.10.2006, Ing. B. O., autorizovaným stavebným inžinierom, predpokladaná výška celkových nákladov
bola stanovená na sumu 126.423,52 Sk. V nadväznosti na uvedené, dňa 23.9.2008 odporca objednal
u dodávateľa Dopravné a opravárenské služby Iľanovo, opravu tejto cesty, poškodenej následkami

veternej kalamity z roku 2004, ktorá oprava bola vyfakturovaná na sumu 200.000,- Sk. Súd
konštatuje, že v majetkovej sfére odporcu došlo k ujme preukázateľne minimálne vo výške 126.423,52
Sk, t.j. 4.196,49 eur, to znamená vo výške predpokladaných celkových nákladov na opravu lesnej cesty
z Vyšnej Boce na Čertovicu, ktorá je vo vlastníctve odporcu, poškodenej následkami veternej kalamity
v roku 2004. K tejto škode došlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
navrhovateľa zveľaďovať a zhodnocovať majetok obce. V konaní postačovalo, aby odporca preukázal

vzniknutú škodu do výške 3.402,38 eur, t.j. do výšky uplatňovanej pohľadávky. Náklady na
opravu cesty vo výške 126.723,52 Sk boli vyčíslené ešte v roku 2006. Keďže navrhovateľ využitie
prostriedkovgrantunezabezpečil,bolopotrebnéneskôrfinancovaťopravucesty zvlastnýchzdrojov
odporcu, teda došlo k zmenšeniu majetku odporcu a vzniku skutočnej škody na strane odporcu. Zároveň
je tu daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Nebyť protiprávneho

konania navrhovateľa, ktorý nezabezpečil pre odporcu čerpanie a využitie prostriedkov
fondu tým, že zameral svoju pozornosť výlučne na opravu a rekonštrukciu cesty v Bacúšskej doline,
ktorá však napokon, ako bolo zistené, nebola vo vlastníctve odporcu, hoci vo vlastníctve odporcu bol
majetok poškodený veternou kalamitou, ku vzniku škody na strane odporcu by nedošlo. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom navrhovateľa a vznikom škody je bezprostredný. Starosta obce, ktorý vykonáva

obecnú správu, t.j. najvyšší výkonný orgán obce, otázku vlastníctva predmetnej cesty nemal bezpečne
a preukázateľne zistenú, hoci otázka majetku obce, resp. starostlivosti o ňu, nepochybne je jednou
z hlavných oblastí správy obce. Možno teda konštatovať u navrhovateľa, v
danom prípade, nedbanlivostné zavinenie. Čo sa týka obrany navrhovateľa v tom zmysle, že konal v
súlade s uzneseniami obecného zastupiteľstva v predmetom období, s týmto sa súd nestotožnil, keďže

zo znení uznesení obecného zastupiteľstva odporcu v období od 14.10.2005 do
29.11.2006 žiadny takýto pokyn nevyplynul. Obecné zastupiteľstvo na svojich zasadnutiach bralo na
vedomie informácie zo strany starostu o možnosti poskytnutia grantu a o postupe s cieľom
zabezpečiť využitie tohto grantu. Okresný súd mal teda preukázané, že pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi na vyplatenie odstupného, splatná najneskôr k 31.1.2007, zanikla započítaním s pohľadávkou

odporcu voči navrhovateľovi na náhradu škody, vzniknutej nezabezpečením čerpania, resp. využitia
grantu navrhovateľom. Návrh ako nedôvodný súd preto zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal úspešnému
odporcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 1.525,26 eur.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Má za to, že okresný
súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Skutkové závery okresného súdu nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu sú bez opory
právnych predpisov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné. Rozporuje najmä

právne zdôvodnenie započítania vykonané okresným súdom, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
odporkyňa vôbec mala voči nemu pohľadávku. Jeho nárok na odstupné sa opiera o ust. § 5 ods. 2
zákona č. 253/1994 Z.z.. Poukazuje na ust. § 7 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z., podľa ktorého, zrážky z
platu starostu možno vykonať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, t.j. Zákonníkom práce.
Vzhľadom na charakter odstupného, náležiaceho starostovi obce, jeho právnu úpravu v

zákone č. 253/1994 Z.z. s viacerými odkazmi na ustanovenia Zákonníka práce, je jednoznačne zrejmé,
že z odstupného, rovnako ako z platu starostu obce, je možné jednostranne vykonať zrážky len v presne
určených prípadoch, keď nad rámec týchto dôvodov nie je možné zrážky z platu, resp. z odstupného
vykonať. Nesúhlasí s tým, aby odporca zrazil jemu náležiace odstupné. Odporcovi žiadnu škodu
nespôsobil,apretojemupovinnýpríslušnéodstupnévyplatiť,keďžetakneurobil,súdhomalnasplnenie

tejto povinnosti zaviazať. Má za to, že žiadnu škodu nespôsobil, žiadna škoda neexistuje, nakoľko
neporušil žiadnu právnu povinnosť, a preto ani nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, rovnako ani zavinenie. Z jeho strany nedošlo k žiadnej
činnosti, ktorá by pre odporcu znamenala vznik škody, teda zmenšenie majetku. Poukazuje na ust. §11 ods. 4 písm. a) zákona. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na úlohy obecného zastupiteľstva. Na
zasadnutiach obecného zastupiteľstva, konaných dňa 14.10.2005, 30.3.2006, 31.5.2006 a 29.11.2006,
boli prejednávané a rozoberané všetky skutočnosti týkajúce sa odstraňovania následkov spojených s

veternou kalamitou. V danej veci sa jednalo o možnosť získania grantu, ktorého získanie bolo právne
nevynutiteľné. Skutočnosti, týkajúce sa opravy lesnej cesty Vyšná Boca - Čertovica, ktoré si súd bez
ďalšieho osvojil, čo do základu aj výšky, nezodpovedajú skutkovému a právnemu stavu
v období, v ktorom vykonával funkciu starostu. Z uvedených dôvodov žiada, aby jeho odvolaniu bolo
vyhovené.

Odporkyňa vo vyjadrení poukazuje na ust. § 2 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého, na právne vzťahy
vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje,
alebo, ak to ustanovuje osobitný predpis. Zákonník práce teda možno na právne vzťahy súvisiace s
postavením starostu použiť výlučne v tých prípadoch, v ktorých to ustanovuje Zákonník práce, alebo
zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na ust. § 7 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. o zrážkach z platu starostu,
na vykonávanie zrážok z odstupného sa predmetné ustanovenie použiť nemôže. Ak zákonodarca
chcel, aby sa použilo, zahrnul by odstupné do ust. § 132 Zákonníka práce výslovne. Má za to,
že odporkyňa mohla svoju pohľadávku započítať proti pohľadávke navrhovateľa v plnom rozsahu.
Citované ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. totiž odkazuje na Zákonník práce výlučne

len pri zrážkach z platu, nie aj ohľadne možnosti vykonať započítanie pohľadávky voči
nároku na vyplatenie odstupného. Okresný súd preto v napadnutom rozsudku posúdil vec po právnej
stránke správne, riadiac sa vysloveným právnym názorom krajského súdu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že okresný súd presne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Na základe
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že odporkyni vznikla škoda minimálne vo výške 126.423,52

Sk, ktorá predstavuje výšku nákladov na opravu lesnej cesty z Vyšnej Boce na Čertovicu. Na opravu
tejto cesty by odporkyňa získala prostriedky z grantu, ak by navrhovateľ o tento grant včas
požiadal a splnil vyžadované náležitosti žiadosti o grant. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa
navrhuje rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a navrhovateľa zaviazať zaplatiť odporkyni náhradu
trov odvolacieho konania.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 8. decembra 2010 sp. zn. 7Co 297/2010
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení svojho
rozsudku uviedol, že v konaní bol sporný vznik pohľadávky odporkyne z titulu náhrady škody, preto
skúmal, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd skonštatoval, že v súvislosti s odstraňovaním vetrovej kalamity (19.11.2004) došlo k
poškodeniu funkčnosti infraštruktúry aj v obci Vyšná Boca. Dňa 20.4.2006 bola uzavretá zmluva
o poskytnutí grantu z fondu solidarity EÚ medzi odporcom a Ministerstvom pôdohospodárstva
na refundáciu výdavkov súvisiacich s obnovou funkčnosti infraštruktúry. Predmetom zmluvy bolo

poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 480.000,- Sk (80 % z celkových nákladov 600.000,- Sk).
Vyplatenie grantu bolo závislé na splnení podmienok uvedených v čl. VII ods. 3 zmluvy a limitované do
31.10.2006. Navrhovateľ ako vtedajší starosta obce navrhol opravu miestnej komunikácie v Bacúšskej
doline, k uzavretiu zmluvy o dielo s vybratým zhotoviteľom nedošlo, pretože verejná cesta nebola vo
vlastníctve obce. K vyčerpaniu prostriedkov z grantu nemohlo dôjsť, pretože obec neuskutočnila obnovu

infraštruktúry do 31.10.2006.

Z takto zisteného skutkového stavu zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru
o existencii podmienok zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ ako starosta obce nevykonal potrebné
úkony pre splnenie grantu (uskutočniť výber dodávateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,

uzatvoriť s ním zmluvu o dielo a predložiť na vyplatenie účtovné doklady o vykonaní
prác), čím porušil ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o obecnom zriadení. Súd prvého
stupňa za majetkovú ujmu považoval sumu 126.423,52 Sk, čo bola výška predpokladaných nákladov
na opravu lesnej cesty z Vyšnej Boce na Čertovicu, podľa rozpočtu, ktorý bol vyhotovený 10.10.2006
(realizovaný bol v roku 2008 a na opravu vynaložil 200.000,- Sk). Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého

stupňa vyslovil, že škoda vznikla odporcovi tým, že do jeho majetkovej sféry sa nedostal očakávaný
prírastok vo forme nenávratného grantu vo výške 480.000,- Sk. Pokiaľ by starosta obce vykonal všetky
potrebné úkony k splneniu podmienok zmluvy, bolo možné reálne predpokladať vyplatenie grantu, na
strane odporcu tak došlo ku škode, ktorá spočíva v ušlom zisku. Bezprostrednou príčinou tejto škodybolo nedbanlivostné opomenutie zo strany starostu, spočívajúceho v nevykonaní úkonov, na ktoré bol
povinný, uzavrel odvolací súd.
Proti svojmu rozsudku odvolací súd pripustil dovolanie, pričom za otázku zásadného právneho významu

považoval: „či je daná existencia protiprávneho úkonu navrhovateľa ako predpoklad zodpovednosti za
škodu, keď navrhovateľ ako štatutár odporcu nevykonal úkony, ktorých vykonanie bolo podľa zmluvy o
poskytnutí grantu potrebné na výplatu grantu a zároveň, či možno za škodu v majetkovej sfére odporcu
spočívajúcu v ušlom zisku považovať nevyčerpaný grant vo výške 15.933,08 eur, keď nebyť opomenutia
navrhovateľa, pri pravidelnom priebehu udalostí (splnením podmienok zmluvy, pričom neexistovali

objektívne prekážky pre ich nesplnenie), by sa tento grant dostal do majetkovej sféry odporcu“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s odôvodnením, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou na
základe ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu (§ 241 ods. 2 písm. b) a c) O.s.p.. Nesúhlasili s
názorom súdu o spôsobenej škode odporcovi. Zdôraznil, že pre rozhodnutie v tejto veci treba posúdiť, či

existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom vzhľadom
konkrétne skutkové okolnosti, nie je možné považovať nevyčerpaný grant za škodu odporcu v podobe
ušlého zisku. Zdôraznil, že získania grantu bolo právne nevynutiteľné. Ďalej namietal, že vzhľadom na
charakter odstupného náležiaceho starostovi obce je zrejmé, že z odstupného je možné jednostranne
vykonať zrážky len v presne určených prípadoch, keď nad rámec týchto dôvodov nie je ich možné

vykonať. Za nesprávne považoval aj započítanie pohľadávky odporcu. Z uvedených dôvodov žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny v celom rozsahu, a
preto navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo 103/2011 zo dňa 28.
februára 2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8. decembra 2010 sp. zn. 7Co/297/2010 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri riešení dovolacích otázok
dospel k záveru, že povinnosť zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok obce ukladá zákon rovnako

starostovi i obecnému zastupiteľstvu. Porušenie tejto povinnosti v podobe nečinnosti teda dopadá aj
na obecné zastupiteľstvo ako orgán obce. Nič totiž nebránilo ani obecnému zastupiteľstvu navrhnúť
realizáciu zničenej infraštruktúry v inej lokalite. Povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 Zákona o majetku obcí
preto porušil navrhovateľ ako starosta obce, ako aj obecné zastupiteľstvo. Ide preto o spoluzavinenie
viacerých osôb, kde je potrebné aplikovať ust. § 438 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa však

vecou z tejto stránky nezaoberal a nezisťoval ani mieru zavinenia jednotlivých škodcov.

Pri posúdení, či možno za škodu v majetkovej sfére odporcu spočívajúcu v ušlom zisku považovať
nevyčerpaný grant vo výške 15.933,08 eur, najvyšší súd dospel k záveru, že nie je možné považovať
nevyčerpaný grant za ušlý zisk. Poukázal pritom už na skôr podaný výklad pojmu ušlého zisku v

rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 21/2006 a 5 MCdo 1/2011. Ak by
odporcabolgrantzískal,jehomajetkovéhodnotybysanerozmnožili,pretožebysaibačiastočne,najviac
do výšky 80 %, nahradila škoda, ktorá v podobe zničenej infraštruktúry živelnou pohromou existovala.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nastolené odvolacie otázky nevyriešil správne. Preto
dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, preskúmal
napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p..

V súdenej veci si navrhovateľ uplatňoval svoj nárok na odstupné z dôvodu skončenia funkčného obdobia
po zániku mandátu starostu obce s poukazom na ust. § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 253/1994 Z.z. a §
76 ods. 5 Zákonníka práce.

Podľa § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov
obcí a primátorov miest, po zániku mandátu starostu okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise
z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce, ktoré v závislosti od
času výkonu funkcie je 5-násobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu štyri roky.Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ

nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ vykonával v rokoch 2002 až 2006 funkciu starostu obce Vyšná
Boca. Keďže vykonával funkciu starostu celé funkčné obdobie, patrí mu odstupné vo výške 5-násobku
jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. v sume 3.402,38 eur, ktorú sumu mu mal odporca vyplatiť v

najbližšom výplatnom termíne s poukazom na ust. § 76 ods. 5 Zákonníka práce. Odporca základ
ani výšku tejto pohľadávky v konaní nespochybnil. Navrhovateľovi však odstupné doposiaľ ani napriek
písomným výzvam zo dňa 11.12.2007 a 16.9.2008 prostredníctvom jeho právneho zástupcu nezaplatil.

Okresný, ako aj krajský súd sa už opakovane vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zaoberal
dôvodnosťou uplatneného nároku navrhovateľa z titulu odstupného, pričom na základe ustáleného

skutkového stavu možno konštatovať, že navrhovateľovi nárok na 5-násobok priemerného mesačného
zárobku vo výške 3.402,38 eur patrí. Keďže odporca nezaplatil navrhovateľovi uplatnený nárok v lehote
splatnosti, t.j. v najbližšom výplatnom termíne po zániku funkcie starostu, je povinný navrhovateľovi
okrem uplatnenej istiny zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 3.402,38 eur od 1.1.2007
do zaplatenia s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z..

Hoci odporca uplatnený nárok navrhovateľa s príslušenstvom nepopieral, jeho obrana spočívala v
žiadosti, aby s pohľadávkou navrhovateľa na zaplatenie 3.402,38 eur z titulu odstupného a úroku
z omeškania 9,5 % ročne od 1.1.2007 do zaplatenia bola započítaná jeho pohľadávka na náhradu

škody vo výške 15.933,08 eur do zániku pohľadávky navrhovateľa započítaním, t.j. do výšky 3.402,38
eur. Krajský súd v predchádzajúcom vydanom rozhodnutí v rozsudku sp. zn. 7Co/297/2010 zo dňa 8.
decembra 2010 došiel k záveru, že započítacia námietka je dôvodná a odporca má voči navrhovateľovi
platnú pohľadávku z titulu škody, ktorá odporcovi vznikla porušením povinnosti navrhovateľa urobiť
úkony na vyčerpanie poskytnutého grantu, a to minimálne do výšky uplatnenej pohľadávky navrhovateľa

započítanie uznal za dôvodné a z dôvodu zániku pohľadávky navrhovateľa započítaním návrh zamietol.

Krajský súd konštatoval zodpovednosť za spôsobenú škodu na strane navrhovateľa, keď mal
preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého vysloveným právnym názorom je krajský súd viazaný, vo

svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že krajský súd vyhodnotil splnenie predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu na strane navrhovateľa nesprávne, preto sa krajský súd opätovne zaoberal
hodnotením týchto predpokladov v súlade s vysloveným právnym záverom najvyššieho súdu.

Okresný súd správne zistil skutkový stav veci, z ktorého krajský súd pri rozhodovaní vychádzal:

V súvislosti s odstraňovaním vetrovej kalamity z 19.11.2004 došlo vo viacerých obciach, medzi
iným aj v obci Vyšná Boca, k poškodeniu funkčnosti infraštruktúry, najmä priepustov mostov a
obecných komunikácii. V dôsledku takéhoto stavu sa postihnuté obce, aj odporkyňa, domáhali od
ústredných orgánov štátnej správy poskytnutia finančných prostriedkov na opravu cestných komunikácii

poškodených v súvislosti s odstraňovaním následkov veternej kalamity z novembra 2004. Následne
došlo medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako poskytovateľom a obcou Vyšná Boca ako
prijímateľom k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí grantu z fondu solidarity EÚ
na neodkladnú obnovu funkčnosti infraštruktúry poškodenej v dôsledku vetrovej kalamity z 19.11.2004,
uzatvorenej 20.4.2006. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške

480.000,- Sk, t.j. 80 % z celkových uznateľných nákladov vo výške 600.000,- Sk na úhradu výdavkov,
súvisiacich s neodkladnou obnovou funkčnosti infraštruktúry. Poskytnuté finančné prostriedky mali
predstavovať nenávratný grant z fondu solidarity na refundáciu výdavkov pri neodkladnej obnove
funkčnosti infraštruktúry. Za uznateľné náklady sa považovali výdavky v súlade s čl. 3 Nariadenia vlády
ES č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity, čl. 5 ods. 1 písm. a) Dohody, realizované po

podpísaní zmluvy, t.j. po 20.4.2006 do 31.10.2006, resp. už uskutočnené a doposiaľ neuhradené.
Pod neodkladnou obnovou funkčnosti infraštruktúry sa rozumie oprava verejných ciest poškodených v
dôsledku prác a opatrení vykonaných za účelom neodkladnej likvidácie následkov vetrovej kalamity z
19.11.2004. Vyplatenie grantu sa malo uskutočniť v lehote do 14 dní od splnenia povinností uvedenýchv článku VII. ods. 3 zmluvy, najneskôr však do 31.10.2006. Povinnosti prijímateľa upravil článok VII.
zmluvy, keď prijímateľ bol povinný predložiť poskytovateľovi osvedčenie o udelení IČO, osvedčenie o
zvolení do funkcie štatutára obce, zmluvu o zriadení bankového účtu, vyplnenú kartu poškodeného

majetku, viesť udelené účtovníctvo, archivovať doklady týkajúce sa fondu solidarity po dobu 5 rokov,
informovať poskytovateľa v mesačných intervaloch o pokroku v realizácii prác do 14 dní po prevzatí a
odovzdaní stavby medzi obcou a dodávateľom, predložiť poskytovateľovi protokol o výbere dodávateľa
podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, zmluvu medzi obcou a dodávateľom o vykonaní
stavebných prác, zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, originál účtovných dokladov o vykonaní prác,

potvrdzujúcich výšku uznateľných nákladov.

Ako to vyplýva z karty poškodeného majetku, z korešpondencie odporkyne, výsluchu účastníkov a
svedkov, v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí grantu bol vo vlastníctve obce majetok poškodený
v dôsledku veternej kalamity, najmä miestne komunikácie, okrem iného lesná cesta Vyšná Boca -
Čertovica, premostenie toku Bocianka vo Vyšnej Boci „Na podhoľu“.

V súvislosti s poskytnutou dotáciou navrhovateľ, ako vtedajší starosta obce, navrhol opravu miestnej
komunikácie v Bacúšskej doline. Dňa 9.10.2006 menoval navrhovateľ komisiu na vyhodnotenie prijatých
cenových ponúk. Bol vyhotovený návrh zmluvy o dielo, ktorá sa mala uzatvoriť medzi odporkyňou ako
objednávateľom a spoločnosťou REHA ako zhotoviteľom, predmetom ktorej mala byť práve oprava

poškodenej komunikácie v Bacúšskej doline, k uzatvoreniu tejto zmluvy však nedošlo, keďže bolo
zistené, že predmetná verejná cesta nie je vo vlastníctve obce (táto skutočnosť, že cesta v Bacúšskej
doline nie je vo vlastníctve obce, bola medzi účastníkmi nesporná). K vyčerpaniu
finančných prostriedkov z grantu do 31.10.2006, ani následne nedošlo z dôvodu, že obec neuskutočnila
obnovu infraštruktúry poškodenej v dôsledku veternej kalamity a nepožiadala o vyplatenie finančných

prostriedkov grantu.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: 1.
porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. zavinenie, 4. príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody.

Základnou podmienkou, aby vznikla navrhovateľovi povinnosť nahradiť škodu odporkyni, je porušenie
právnej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti môže spočívať v konaní aktívnom alebo v opomenutí,
pokiaľ existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Krajský súd už v skôr vydanom rozsudku sp. zn.
7Co/297/2010poukázalnaskutočnosť,ženavrhovateľakostarostaobceporušilustanovenúnormatívnu

povinnosťv§7ods.1,2zákonač.138/91Zb.omajetkuobcízveľaďovať,chrániťazhodnocovaťmajetok
obce. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsiahle zdôvodnenie porušenia právnej povinnosti
zo strany navrhovateľa uvedené v zrušenom rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/297/2010-241
zo dňa 8. decembra 2010.

Vychádzajúc zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovených v uznesení sp. zn. 1 Cdo
103/2011 zo dňa 28. februára 2013, povinnosť zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok obce ukladá
zákonrovnakostarostoviiobecnémuzastupiteľstvu.Porušenietejtopovinnostivpodobenečinnostiteda
dopadá aj na obecné zastupiteľstvo ako orgán obce. Nič totiž nebránilo ani obecnému zastupiteľstvu
navrhnúť realizáciu zničenej infraštruktúry v inej lokalite. Povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 Zákona o

majetku obcí preto porušil navrhovateľ ako starosta obce, ako aj obecné zastupiteľstvo. Ide preto o
spoluzavinenie viacerých osôb, kde je potrebné aplikovať ust. § 438 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že na strane navrhovateľa je splnený predpoklad protiprávneho úkonu. Ide tu
však o spoluzavinenie viacerých osôb (§ 438 Občianskeho zákonníka), čo môže mať vplyv na rozsah

náhrady škody.

Ďalším predpokladom zodpovednosti navrhovateľa za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka je vznik škody na strane odporcu.

Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo
ušlý zisk.Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu.

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k
rozloženiu majetkových hodnôt, ktoré sa dali pri pravidelnom behu vecí očakávať.

Krajský súd v zrušenom rozhodnutí došiel k záveru, že na strane odporcu vznikla škoda v podobe

ušlého zisku, keď nečinnosťou starostu ako štatutára výkonného orgánu obce odporkyňa, t.j. obec Vyšná
Boca nezískala nenávratný finančný grant vo výške 480.000,- Sk na opravu infraštruktúry poškodenej v
dôsledku veternej kalamity. Obec tak stratila majetkový prínos, ktorý by pri obvyklom priebehu udalostí
získala.

Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1 Cdo 103/2011 zo dňa 28. februára 2013 pri riešení dovolacích otázok

dospel k záveru, že nevyčerpaný grant nie je možné považovať za ušlý zisk, pretože ak by odporca
bol grant získal, jeho majetkové hodnoty by sa nerozmnožili. Krajský súd je týmto vysloveným záverom
najvyššieho súdu viazaný.

Na strane odporcu však nemožno konštatovať ani vznik skutočnej škody. K vynaloženiu prostriedkov na

opravu cesty z Vyšnej Boce na Čertovicu došlo nie v príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľa, ale v
príčinnej súvislosti s jej zničením v dôsledku veternej kalamity.

V danom prípade preto možno konštatovať, že v súvislosti s porušením právnej povinnosti - opomenutím
zo strany navrhovateľa (za spoluzodpovednosti obecného zastupiteľstva) nedošlo k vzniku škody ako

predpokladu vzniku zodpovednosti navrhovateľa za škodu.

Vyššie uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne.
Nedostatok čo i len jedného predpokladu (v danom prípade vznik škody na strane odporcu v
príčinnej súvislosti s konaním navrhovateľa) spôsobuje, že zodpovednosť navrhovateľa nie je daná.

Kompenzačná námietka uplatnená odporcom v tomto konaní je preto nedôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov možno konštatovať nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým
súdom, keď nesprávne vyhodnotil predpoklady vzniku zodpovednosti navrhovateľa za škodu.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.402,38 eur z titulu odstupného s 9,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2007
do zaplatenia, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Krajskýsúdvdanejvecirozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávania. Prirozhodovaníveci
sa neodchýlil od skutkového stavu veci, správne zisteného prvostupňovým súdom. Zároveň rozhodnutie
krajského súdu nemožno hodnotiť ako prekvapivé, pretože krajský súd nezaložil svoje rozhodnutie
na skutočnostiach a právnych ustanoveniach, ku ktorým by sa účastníci v rámci konaní na viacerých
stupňoch súdov doposiaľ nevyjadrovali.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p..

Za účelne vynaložené trovy konania možno považovať nepochybne súdne poplatky zaplatené

navrhovateľom alebo mu vyrubené v súvislosti s opravnými prostriedkami. Z titulu súdnych poplatkov
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 204,- eur, bol mu vyrubený súdny poplatok za
odvolanie vo výške 204,- eur a poplatok za dovolanie vo výške 408,- eur.

Navrhovateľ bol v konaní (s výnimkou úseku konania po zrušení veci dovolacím súdom do rozhodnutia

krajskéhosúdu)právnezastúpenýavzniklimutrovykonaniaztituluprávnehozastúpenia.Trovykonania
z titulu právneho zastúpenia síce možno považovať za účelne vynaložené trovy konania, podmienkou
ich priznania je však ich vyčíslenie v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku. Navrhovateľ trovy z titulu
právneho zastúpenia vyčíslil v uvedenej lehote iba za obdobie do prvého rozhodnutia prvostupňovéhosúdu, a to ešte v čase po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu. V ďalšom štádiu konania, ako ani
v prekluzívnej 3-dňovej lehote po vyhlásení predmetného rozsudku krajského súdu, navrhovateľ trovy
právneho zastúpenia nevyčíslil a z uvedeného dôvodu mu tieto nemôžu byť priznané.

Z vyčíslených trov právneho zastúpenia (vyčíslenie sa nachádza na č.l. 131 spisu) krajský súd priznal
navrhovateľovi nasledujúce trovy, a to v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm.
a), b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
- odmena advokáta za nasledovné úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.3.2009,

podanie návrhu na začatie konania dňa 30.3.2009, vyjadrenie k odporu dňa 8.6.2009, zastúpenie na
pojednávaní dňa 1.12.2009 od 14.05 hod. do 17.15 hod., 2 úkony právnej služby, pričom odmena za 1
úkon právnej služby patrí vo výške 131,12 eur,
- 4 x prináleží režijný paušál po 6,95 eur a 1 x po 7,21 eur,
- navrhovateľ si tiež dôvodne uplatnil náhradu za stratu času stráveného cestou z P. nad B. (sídlo
právneho zástupcu navrhovateľa) do Ružomberka a späť v trvaní 8 polhodín po 11,59 eur = 92,72 eur a

náhradu za stratu času na pojednávaní dňa 12.1.2010 z P. nad B. do Ružomberka v trvaní 8 polhodín po
12,02 eur = 96,16 eur, cestovné výdavky právneho zástupcu na pojednávanie dňa 1.12.2009 na trase P.
nad B. - Ružomberok a späť osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat Variant, evidenčné
číslo IL DCA02 sú vo výške 19,18 eur = 6,4 l/100 km x 1,135 eur/1 l x 264 km a na pojednávanie dňa
12.1.2010 na tej istej trase tým istým motorovým vozidlom vo výške 19,35 eur = 6,4 l/100 km x 1,145

eur/1 l x 264 km,
- k tomu 19 % DPH z úkonov a výdavkov, u výdavkov DPH uplatňovaná od 1.6.2009, čo predstavuje
214,29 eur.

Náhrada trov z titulu zaplatených a vyrubených súdnych poplatkov spolu s náhradou vyčíslených trov

právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 2.210,55 eur, ktoré trovy je odporca povinný zaplatiť k rukám
navrhovateľa, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.