Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244561
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členov senátu

Mgr.BarboryBartekovejaJUDr.MartinaMurgaša,vprávnejvecinavrhovateľky:G.D.,U..XX.XX.XXXX,
R. L. XX, R., zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2,
Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka
Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške
8.000,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo
dňa 23.9.2013, č.k. 10C/189/2011-523, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.9.2013, č.k.

10C/189/2011-523 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania do
právoplatnéhoskončeniakonaniasp.zn.19C/56/2011vedenéhoOkresnýmsúdomBratislavaI.Zároveň
zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi náhrady škody vo výške 8.000,- eur
s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej
banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 8.000,- eur s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť
v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM
DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo). Svoj návrh odôvodnila tým, že ako

člen Družstva vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu
investície, ktorý schváli Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov
zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície

upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.
(ďalej len Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa
zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a
doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva malabyť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8 %. Družstvo na zhodnocovanie peňažných
prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p.. Obchodník s CP vykonával
činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa ZoCP na základe povolenia na poskytovanie investičných

služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb.
Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so
zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj so zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľka
vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to, že Družstvo a

aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené
ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené
v garantovanej výške. Navrhovateľka sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedela,
že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne
portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá
prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia.

V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo
tak vznikla navrhovateľke škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľky,
pretožeDružstvonavrhovateľkenevyplatilo finančnéprostriedkyzhodnotenéodohodnutýzisk.Odporca
v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa
dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľke. Navrhovateľke vznikla škoda v príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP,
ktorývykonávalpreDružstvočinnosťpodľazmluvy,keďpozistenízávažnýchapodstatnýchnedostatkov
v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených
nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela vedieť z charakteru zistených
porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov

Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie.
Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné
opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený
z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika
vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou

nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia,
ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať
inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky. Obchodník s CP mohol pokračovať v
protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľky až do 1.3.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové
družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod
spoločným logom "Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť

podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná
predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze
vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou
je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako

to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP. Spoliehanie sa navrhovateľky na to, že Družstvo aj
Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom
budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8 % p.a.), sú účelové a založené aj na
neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 1.1.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2

ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou
informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.
7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP)

a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého
vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,
ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje aje zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu

služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
DružstvomaObchodníkomsCPzmluvnývzťah,atedaeventuálnenedodržiavaniepovinnostízozmluvy

medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo porušením
ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu,
a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
v ZoCP, teda kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky
(§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej

ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových
hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola
NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
Prospekt investície. NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou

Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným
prekročením jej kompetencie. Z polročných správ Družstva, predkladaných Družstvom NBS, nevyplývali
žiadne indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie
vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od roku 2002, teda od začiatku
obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP,

a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak
neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu
na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim
konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom
doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o

vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými
papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom
a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do
6.5.2010uObchodníkasCPdohľadnamieste,priktorombolozistené,žeObchodníksCPneposkytoval
pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného

poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala
rozhodnutie č. O.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP
uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho
písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala
Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156

ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu
podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková
rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. I.-XXX/XXXX,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. NBS listom zo dňa 20.4.2010 vyzvala Družstvo,
aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v

zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých
do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt
investorom, a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo
podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola
úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty

na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS ako
prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. O.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa
26.8.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad.
O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie
potvrdila svojím rozhodnutím č. I.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. O.-
XXXXX/XXXX zo dňa 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129
ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňomuvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. O.-XXXXX-
X/XXXX zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011. Podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi

s CP 26,179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne
dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky.
NBS teda nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, a postupovala
v súlade so ZoCP.

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že počas konania podala navrhovateľka návrh na prerušenie
konania, ktorý súd prvého stupňa zamietol s tým, že v konaní sp. zn. 19C/56/2011 sa nerieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Súd poukázal na obsah zapožičaného
súdneho spisu sp. zn. 19C/56/2011 s tým, že ani v prípade vyslovenia súdom v tomto konaní, že bol
zistenýnesprávnyúradnýpostupNBSvyplývajúcizdohľadunadObchodníkomsCP,idevtomtoprípade
o právne irelevantnú skutočnosť, pretože v konaní sp. zn. 10C/189/2011 na strane navrhovateľky sa

skúma vzťah medzi ňou ako členom Družstva a Družstvom. Pre vznik prípadnej škody navrhovateľke
nemá vplyv na preukázanie bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným nesprávnym
úradným postupom NBS spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP, nakoľko
navrhovateľka nebola v rozhodnom období v žiadnom záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP (v
takomto záväzkovom vzťahu s Obchodníkom s CP bolo iba Družstvo).

Čo sa týka merita sporu, súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka sa
stala členom Družstva na základe rozhodnutia predstavenstva družstva dňa 27.1.2010 a zaplatením
vkladu v celkovej sume 8.000,- eur. Zároveň sa stala vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote
8.000,- eur. Keď v roku 2010 zistila, že v Družstve a u Obchodníka s CP nastali finančné problémy,

požiadala listom zo dňa 22.6.2010 o zrušenie členského podielu. Predstavenstvo Družstva rozhodlo dňa
11.1.2011 o zániku členstva navrhovateľky v Družstve. Navrhovateľka sa svojho nároku domáha titulom
náhrady škody voči štátu, spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS, a výšku uplatnenej škody
odvodzuje od skutočnosti, že zaplatila Družstvu členský vklad vo výške 8.000,- eur, ktoré jej pri vystúpení
z Družstva vydalo potvrdenie o práve navrhovateľky na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vo výške

8.000,- eur. Navrhovateľka si prihlásila pohľadávku v konkurze vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010, ktorý
bol na Družstvo vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, právoplatným
dňa 5.5.2011. V konkurznom konaní bola prihlásená pohľadávka navrhovateľky popretá správcom
konkurznej podstaty, a preto podala incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto veci nie je doposiaľ
ukončené.

Súd mal vykonaným dokazovaním tiež za zistené, že na základe schváleného prospektu investície
Úradom pre finančný trh Z. -XXX/XXXX/ E., zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002, bolo
Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt
investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich

investičné rozhodnutie. Investíciami vloženými do družstva, ktoré tvorili vklady členov družstva, mal
právo disponovať výhradne Capital invest o.c.p. ako Obchodník s CP na základe zmluvy o riadení
portfólia z 2.6.2008. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s CP vypovedaná listom zo dňa 30.3.2010
s účinnosťou od 1.5.2010. Po skončení zmluvného vzťahu Obchodník s CP Družstvu neodovzdal
žiadne portfólio cenných papierov, a ani zverené finančné prostriedky. Družstvo listom zo dňa

15.4.2010 doručeným NBS, požiadalo NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP. V tomto čase
však Družstvo nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s CP o náhradu škody na príslušný súd, ale
žiadalo NBS, aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010, NBS ako aj
jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v súlade so ZoCP postupovali správne vo vzťahu k
Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých

nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom,
čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností
Družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal
súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí
v činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS písomnú odpoveď,

v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov
investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa
v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu,
že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU,a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by
mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné
vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym

spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje,
ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného skupiny CI HOLDING ,a.s.. V
odpovedibolozdôraznené,žedlhodobévysokévýnosyčlenovdružstievbolizabezpečenénajmädobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich
ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné,

aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo na záver taktiež
zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola
evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev, a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS
disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Ako bolo konštatované vyššie, Družstvo až
listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP po tom,
čomutentovypovedalzmluvuoriadeníportfólia.Zobsahulistinnýchdôkazov,akoajzobsahuvýpovede

splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do
6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo listom zo dňa
20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo
pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu
investície sa stala neaktuálna. Súd mal za preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010

Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie O.-XXXX/
X/XXXX, ktoré však bolo podľa ustanovenia § 21ods. 1, písmeno a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené
rozhodnutím O.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť
nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie

vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím O.-XXXX/X-X/XXXX
zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou
NBS č. I.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala voči
Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie ustanovenia
§129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods.1 písmeno b), c), h) ZoCP a ustanovenia § 125c ods.

1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím O.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011,
právoplatným dňa 18.7.2011, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím
však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu
ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov činnosti Družstva, ako aj
Obchodníka s CP, dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení

zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,
vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. Č.:D.-XXX/BPK-R.-XXXX zo dňa 16.11.2010, bolo dňa
10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona.

Súd posúdil uplatnený nárok po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a návrh zamietol. Dospel
k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne
úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP od

1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo
dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala, a ani nemohla vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by
konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s ustanovenia
zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004

Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľka tak
nepreukázala jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody, a to nesprávny úradný
postup NBS, a preto sa súd v konaní už ani nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody. Súd
návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,

ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľka si svoj nárok uplatnila v konkurznom konaní voči úpadcovi -
Družstvu, ktorého členom bola, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka
saposúdenienevymožiteľnostipohľadávkypoškodeného-navrhovateľkyakopredpokladuvznikuškody
spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keďnebude nárok navrhovateľky na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený.
Pohľadávka navrhovateľky bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že
počas incidenčného konania pohľadávku navrhovateľky neuzná. Navrhovateľka si uplatnila pohľadávku

incidenčnými žalobami. Súd doposiaľ o incidečných žalobách navrhovateľky nerozhodol; konkurz nie
je ukončený, a preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla. Návrhy na začatie
konania o zaplatenie škody je možné preto považovať za predčasne podané. Súd návrh navrhovateľky
zamietol aj z dôvodu, že ako bývalá členka družstva, ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených
finančných prostriedkov Družstvom veriteľom Družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť

v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči
členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného
zákonníka.

Podľa súdu prvého stupňa v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,

ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda.
Navrhovateľka poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu
zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotná navrhovateľka pritom poukazovala na to, že
Družstvo poskytovalo finančné prostriedky Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia po

tom, ako ich získalo od navrhovateľky. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový
vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo
zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou
domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v
prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku

vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným
postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane
Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľky. Z uvedených dôvodov je prípadný nesprávny

úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný,
pretože na strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, preto
sasúdtakýmtoprípadnýmnesprávnymúradnýmpostupomaninezaoberal.PodľasúduNBSdohľadnad
dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala, ani sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 ZoCP. V
súlade s uvedenými ustanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom
posudzovallenjehoúplnosť(§127ods.4vspojenís§125ods.7ZoCP),posudzoval,čiobsahujevšetky
údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte

investíciezodpovedalipríslušnéorgányDružstva.NebolovprávomociNBS schvaľovaťzmluvuoriadení
(alebo správe) portfólia. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v
takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj
na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
Súd na záver ešte dodal, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej

činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie.
VnútornévzťahyDružstvasaspravovalivdanomčasestanovamiDružstva,ustanoveniamiObchodného
zákonníka. Navrhovateľka ako členka Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Práve naopak, členská
schôdza je najvyšším orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť

záležitosti Družstva, kontrolujú činnosť Družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a stanov. Navrhovateľka počas trvania členstva v Družstve nevyužila svoje právo člena a
nezúčastnila sa zasadnutia členskej schôdze. V konaní nepreukázala, že počas členstva v Družstve
realizovala ďalšie svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla do činnosti
Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov

Družstva.

Na základe uvedených záverov za stavu, keď navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie všetkých
zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákonač. 514/2003 Z.z. (nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť
medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom), súd jej návrh ako nedôvodný
zamietol.

Proti tomuto rozsudku (všetkým jeho výrokom) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd 1. výrok
rozsudku zmenil tak, že konanie 10C/189/2011 prerušuje na čas do právoplatného skončenia konania
19C/56/2011, a aby 2. výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľky na náhradu škody vyhovie,

alebo, aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Naďalej zotrvala na tom, že existuje dôvodnosť prerušenia konania 10C/189/2011, ako aj ďalších konaní
vedených v súdnom oddelení 10C, v ktorých navrhovatelia podali návrhy na prerušenie konania v
zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. V týchto konaniach, ako i v konaní 19C/56/2011, sa navrhovatelia
domáhajú riešenia otázok úzko súvisiacich s určením a stanovením zodpovednosti NBS za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci. V prípade, že by sa v konaní
19C/56/2011 preukázal nesprávny úradný postup NBS pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s CP, tak
v konaní v prejednávanej veci by bolo dokazovanie nadbytočné. Bolo by teda nehospodárne, aby na
súde prebiehali dve paralelné, skutkovo i časovo súvisiace dokazovania, z ktorých by sa posudzoval
nesprávnyúradnýpostupNBSvočirovnakýmdohliadanýmsubjektom.Škoda,ktorávzniklavmajetkovej

sfére navrhovateľov nesprávnym úradným postupom NBS v súvislosti s Obchodníkom s CP, vznikla
v dôsledku porušenia právnej povinnosti NBS, vyplývajúcej priamo z právnych predpisov. Prerušenie
konania 10C/189/2011, ale aj ostatných navrhovaných konaní v súdnom oddelení 10C v zmysle §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p., je záležitosťou efektívnosti a účelnosti procesných úkonov Okresného
súdu Bratislava I, pretože v tomto prípade by sa pokračovanie v konaní v prejednávanej veci, ako

aj v ostatných konaniach vedených v súdnom oddelení 10C, javilo ako nadbytočné vzhľadom na
súčasné prebiehajúce konanie 19C/56/2011, v ktorom sa obdobne preukazuje nesprávny úradný postup
identického odporcu, následkom ktorého vznikla škoda Družstvu. Pokračovanie v konaniach v súdnom
oddelení 10C bez toho, aby príslušný Okresný súd Bratislava I počkal na rozhodnutie súdu vo veci
19C/56/2011, by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže ide o zodpovedanie

otázok, ktoré majú kľúčový význam pre právne posúdenie veci. Výsledok konania, v ktorom sa rieši
otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie
súdu vo veci samej, môže spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania podľa ustanovenia § 228
ods. 1 O.s.p.. Preto je procesne ekonomickejšie vyčkať na rozhodnutie príslušného súdu vo veci sp.zn.
19C/56/2011.

Navrhovateľka ďalej namietala, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedla niektoré
citáty z rozhodnutí súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného
súdu I. ÚS 243/07, ako aj z nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o

tom, že upozornil Družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva, je úplne irelevantný, ak navrhovateľka nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. V tejto súvislosti poukázala na ZoCP, ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou
činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto

zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným
subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu nebol
menený a navrhovateľka sa dôvodne spoliehala, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na
dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa ZoCP. Z toho dôvodu nie je pravdou, že
neexistujepríčinnásúvislosťmedziškodounavrhovateľkyaporušenímzákonnýchpovinnostíodporcom,

spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Za nepochopiteľné preto
považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa mala viac starať o svoje záležitosti v
rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľka nemala zákonom stanovené právomoci dohľadu
nad činnosťou Družstva, ani Obchodníka s CP, ktorými mohla zabezpečiť dodržiavanie ZoCP. Tým,
že došlo k zamietnutiu jej návrhu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k

nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo, súd odobril výklad ZoCP, ktorý úplne popiera zmysel
právnej úpravy dohľadu.Navrhovateľka poukázala na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007,
Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj Obchodník s CP, patrili a patria

k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa §
135 ods. 2 ZoCP mal odporca zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135
ods. 2 ZoCP zisťovať všetky informácie a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich
z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v

rámci nich aj Družstvo činnosťou Obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotnej navrhovateľky.
Poukázala na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka B.. Q. C. V.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri
kontroleDružstvazistila,žeDružstvomázhľadiskarizikovostiportfólianedostatočnerozloženéportfólio,
ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase

akcionársky vlastnila Obchodníka s CP, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s Obchodníkom s CP a
Družstvom. V uvedenom konaní bolo ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva
uspokojilastým,žetotoportfóliobolonáslednerozloženénamiestojednejdotrochzmeniekvystavených
spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné

dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom, B.. M. Č., vtedajší
predseda predstavenstva Obchodníka s CP. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio
Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a Obchodníkom s
CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP, v

ktorom konštatovala, že Obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne
pre Družstvo, porušil ZoCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS,
okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému
Družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP existujúce už od roku 2007,
a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZoCP ako i zákona

č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie NBS
umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj Obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľka už skôr nemohla rozpoznať
riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej

možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom O.-XXXXX-X/XXXX, ktorý
bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej
len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľka tiež uviedla, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu
Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom

samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú
ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva B.. Q. C. a B.. G. D. za účelom
prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto

prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od 31.12.2006,
avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť.

K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej

republiky 29Cdo 49678/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne
aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody
proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa

v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na
konečnérozvrhovéuzneseniekonkurznéhosúdu,alejepovinnýzohľadniťužnapr.správyustanoveného
správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.Ďalej uviedla, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania
žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľka doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý
jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný jej dané plnenie vrátiť. Zákon

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení
neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia
majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením
konkurzného konania tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce

konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by
zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o
zodpovednosti za škodu, ale i zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby
právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to,
že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna
voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný.

Navrhovateľka zdôraznila, že jej pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom
incidenčné žaloby. V danom konkurze ani viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené
pohľadávky, pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze
družstva v 100 % rozsahu, resp., že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho
stavu konkurzu je zrejmé, že je vylúčená možnosť navrhovateľky uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v

rozsahu, v akom si uplatnila svoju pohľadávku.

Zároveň navrhovateľka v odvolaní namietla, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom,
resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne

označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej
veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil
skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že
podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce
názorom a predstavám navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia

nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania
v skutkovo a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia
navrhovateľky nasvedčujú, že táto sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné
dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na
vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom

kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie
a nakladanie s majetkom Družstva. K námietke navrhovateľky, že odporca nepostupoval v súlade
s princípom právneho štátu uviedol, že jeho kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi,
vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil
žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči Družstvu, ale aj Obchodníkovi s CP, dodržiaval

zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a ZoCP. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 ZoCP, teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy
mohol odporca dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície

nešlo o také rozhodnutie odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť
aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCp bola stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust.
§ 127 ods. 4 ZoCP v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky

majetkovýchhodnôtštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedal
a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods.
1 písm. h) ZoCP. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani
Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od inýchdohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších
dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) Družstva nemohol odporca
kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo Družstva

ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých záležitostiach,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva,
t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy zodpovedné
predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v ZoCP. Odporca nevykonával

dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti. Odporca mohol
kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust. § 126 až § 130 ZoCP,
a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust. § 129 ZoCP,
a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 ZoCP. Odporca nebol a
ani nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov.

Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo
4968/2009 zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť
podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a
nerobí žalobu predčasnou, má za to, že toto jej tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.
Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba

sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd
Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání
ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa

navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu)
preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto
subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky
vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia

pohľadávok navrhovateľky a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych
konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľky voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy jej môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu
omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľky) voči
dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľka si teda zmiešava ujmu, ktorá jej ako veriteľke

bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok
vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľke zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľka
vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jej žaloba je jednoznačne predčasná,
čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že listinné dôkazy
neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané

určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne
špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo
známe súdu z jeho činnosti. Aj v tomto prípade (navrhovateľky, ktorá je veriteľom Družstva) boli tieto

dôkazy súdu známe z jeho činnosti. Známe boli aj právnemu zástupcovi navrhovateľky a odporcovi,
pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči odporcovi stovky sporov na rovnakom skutkovom a
právnomzáklade,pričomvovšetkýchsporochjeprávnymzástupcomnavrhovateľov(veriteľovDružstva)
advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 16.6.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného

dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje
rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Jenesporné,žeNBSbolapovinnávykonávaťdohľadnadčinnosťouDružstvaakovyhlasovateľaverejnej

ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
ZoCP (zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od uvedeného dňa
mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať

prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 ZoCP (zákonom č. 558/2008 Z.z.).

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za

pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti
rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa,
že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad

finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo
plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko, a že dovtedajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov

(ust. § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo ZoCP vypustené
novelou - zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si
týchto skutočností navrhovateľka nebola vedomá. To isté platí, aj pokiaľ ide o jej argumentáciu, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu
v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní

poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu
odporcu. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží
v konkurznom konaní žiadnu sumu. To v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri

rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov
dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení
konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia

druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom
na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani
k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je
zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľka nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno

ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.

Dôvodnounebolaaninámietkapotrebyprerušeniakonaniapodľa§109ods.2písm.c)O.s.p.vsúvislosti
s konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn. 19C/56/2011. V tejto súvislostiodvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania sp. zn. 19C/56/2011 je náhrada škody, ktorá
vznikla Družstvu, pričom otázka existencie nesprávneho úradného postupu odporcu je len jedným z
predpokladov úspešnosti nároku, a táto otázka sa v uvedenom konaní rieši iba prejudiciálne (táto

skutočnosťexistencia/neexistencianesprávnehoúradnéhopostupu-saneprejavívovýrokurozhodnutia
súdu, preto nie je pre súd v prejednávanej veci záväzná - § 159 ods. 2 O.s.p.). Posúdenie existencie/
neexistencie nesprávneho úradného postupu je len jedným z predpokladov pre vznik nároku na náhradu
škody. Ďalším z predpokladov je existencia samotnej škody, ktorá v posudzovaných súdnych sporoch
vychádza z rozdielnych skutkových okolností. Kým v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha

náhrady škody pozostávajúcej z peňažných prostriedkov, ktoré vložila do Družstva a z ich zhodnotenia, v
konaní sp. zn. 19C/56/2011 je škoda odôvodňovaná výškou základného imania Družstva, zhodnotením
portfólia, ako aj peňažnými prostriedkami za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky spolu s ušlým
ziskom. Z toho je teda zrejmé, že dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti je v oboch súdnych konaniach
rozdielne. Ak v konaní sp. zn. 19C/56/2011 nebude existencia škody preukázaná, žaloba bude
zamietnutá bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odporcu.

Z uvedeného potom vyplýva, že vyriešenie len jedného z viacerých zákonných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody (len posúdenie čiastkovej otázky - existencie nesprávneho úradného postupu)
v konaní sp. zn. 19C/56/2011 nemôže byť dôvodom prerušenia konania v prejednávanej veci, keďže toto
čiastkové posúdenie sa nepremietne do výroku rozhodnutia súdu, resp. ďalšie zákonné predpoklady
na vznik nároku na náhradu škody (škoda a príčinná súvislosť) môžu byť posúdené v konaní sp. zn.

19C/56/2011 odlišne.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.