Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204553
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514204553.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr.AlexandryHanusovejaJUDr.Ing.MariaDubaňavprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: G. C., R. XX, N., o zaplatenie 938,91 eura s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/318/2014-58, zo dňa

21.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 417,46

eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 402,39 eura od 21.11.2011 až do zaplatenia,
vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 938,91 eura spolu s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do 20.11.2011 vo výške 70,36 eura a úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 21.11.2011 do zaplatenia titulom nedodržania

dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa návrhu
bola táto zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom 23.11.2006. Predmetnú pohľadávku získal navrhovateľ ako
postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.9.2012; v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok sa predmetná pohľadávka nachádza pod por. č. XXXX. Navrhovateľ si v predmetnom
konaní uplatnil nezaplatené splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.11.2011 v počte 21, v celkovej

výške 938,91 eura, úrok z omeškania z jednotlivých splátok vyčíslený odo dňa splatnosti každej splátky
samostatne do dňa splatnosti splátky nasledujúcej a úrok z omeškania z nezaplatených splátok od
21.11.2011 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi na základe zmluvy o splátkovom úvere peňažné prostriedky vo výške 1.659,70

eura /50.000,- Sk/ prevodom na účet, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach
vo výške 44,71 eura /1.347,- Sk/, vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená na
20.12.2006, poslednej na 20.11.2011. Odporca poslednú úhradu realizoval dňa 10.2.2009 vo výške
40,23eura,poskytnutýúvernesplácalvzmysledohodnutýchzmluvnýchpodmienokakudňupostúpenia
pohľadávky dlžná suma predstavovala 2.967,48 eura, z čoho istina predstavovala 2.165,96 eura, riadny
úrok 88,56 eura a úrok z omeškania 703,99 eura. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky odporcovi

listom zo dňa 24.1.2014.Súd prvého stupňa pri hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo toho, že v danej veci
ide o právny vzťah účastníkov vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý dopadá
právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Považoval za náležité a plne v súlade s

princípmi ochrany spotrebiteľa, v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného
práva aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Vychádzal z
toho, že s účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. /1.1.2004/ došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu
s novým ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že použitie nevýhodnejšieho

podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania,
by predstavovalo zhoršenie postavenia spotrebiteľa /uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. I. ÚS
402/2013-10, zo dňa 19.6.2013/.

Na základe § 5b zákona č. 102/2014 Z.z. (správne 250/2007 Z.z.) tak prihliadol na premlčanie vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, stanovenej Občianskym zákonníkom a priznal navrhovateľovi

len časť žalovaného nároku, spočívajúcu v 9-tich splátkach za obdobie od 20.2.2011 do 20.11.2011 v
celkovej výške 402,39 eura a úrok z omeškania z uvedených splátok vo výške 15,07 eura. V zostávajúcej
časti žalovaný nárok z dôvodu jeho premlčania zamietol. Keďže sa odporca s peňažným plnením dostal
do omeškania, priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zákonný úrok z
omeškania, určený z nepremlčaných žalovaných splátok za obdobie od 20.2.2011 do 20.11.2011, odo

dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti predmetného úveru.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti

zmeniť a návrhu v tejto časti vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa
na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby.
Mal za to, že v prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchodnozáväzkový vzťah a to aj napriek tomu,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na to, že v období do 31.12.2007, kedy bola
predmetná úverová zmluva uzavretá, sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len

na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka ako aj na
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku.
V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Zdôraznil, že novelizovaným § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred
1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011, z 28.4.2011, podľa ktorého vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy
o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka
a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 4/2012, z 27.3.2013, podľa ktorého v prípade, ak sa

hlavný záväzkový vzťah, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka, treba podľa neho postupovať aj v otázke premlčania uplatneného nároku. Na podporu svojho
názoru uviedol aj ďalšie súdne rozhodnutia (Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013, z
21.11.2013,sp.zn.15Co/28/2013,KrajskýsúdvTrnavesp.zn.9Co/138/2013,KrajskýsúdvPrešovesp.
zn. 9Co/64/2013). Zastával názor, že aplikáciou § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému

narušeniu princípov právneho štátu, konkrétne k porušeniu zákazu diskriminácie, porušeniu ochrany
pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva, k
porušeniuprávanaprístupknezávislémuanestrannémusúduakporušeniuzásadyrovnostiúčastníkov
súdneho konania. Použitím tohto zákonného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu
na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu

došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo
znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej
moci a k závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Vzhľadom na to, že v konaní si uplatnil svoj
nárok návrhom zo dňa 20.2.2014 a predmetné ustanovenie § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa nadobudlo
účinnosť až 1.5.2014, nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa na jeho základe a s jeho právnym

posúdením veci.Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.6.2016 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Námietku odporcu týkajúcu sa aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý
nadobudol účinnosť 1.5.2014), na daný prípad, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Podľa tohto
ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Pre posúdenie, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., účinný od 1.5.2014, je možné
aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie
má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne i hmotnoprávny charakter,
procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa

súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá
povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach,
aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania

súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov, riešia prechodné ustanovenia. Platí základné
pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného

zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a na jeho doplnenie, odvolací súd ešte
poukazuje aj na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. To znamená, že ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového

vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy
v otázke premlčania, ktorá je na prospech odporcu ako spotrebiteľa, na rozdiel od právnej úpravy
premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto
je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej
úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom uznesení zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I ÚS 402/2013, na ktoré poukázal aj súd prvého stupňa.

V zmysle uvedeného tak súd prvého stupňa dôvodne vzal na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuťnazákonnýdôvod,ktorýbránipriznaťplneniepožadovanénavrhovateľomarovnakosprávne

posudzoval premlčanie podľa Občianskeho zákonníka ako pre spotrebiteľa výhodnejšie. Odvolací súd
v tejto súvislosti zohľadnil aj § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli
účinnosť1.5.2014aprávnepredpisy,ktorýchsúčasťousú,nemajúprechodnéustanovenia.Toznamená,

že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp. zn.
8 M Cdo 3/2015, zo dňa 28.8.2015 a sp. zn. 3 M Cdo 12/2014, zo dňa 21.4.2015).

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutia súdov, podľa ktorých sa záväzkové
vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu

na povahu účastníkov, nebolo ich možné v danej veci zohľadniť. Tieto jednak väčšinou reflektovali
právny stav pred účinnosťou úpravy, vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo išlo orozhodnutia, ktoré boli v rozpore s aktuálnymi rozhodnutiami najvyššieho súdu pri posudzovaní časovej
pôsobnosti sporných zákonných ustanovení.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď
návrh navrhovateľa v napadnutej časti pre premlčanie jeho práva zamietol. Odvolaciemu súdu potom
neostalo než rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.; v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.