Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516203500
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3516203500.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa LEONI Slovakia, spol. s r.o., so
sídlom Trenčín, Soblahovská 2050, IČO:31594352, práv. zast.
V.. W. X., advokátom v G., B. XXX/XX, proti odporcovi Sanford, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajanského
nábrežie 5, IČO: 47450835, práv. zast. AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefovská 3, Bratislava, IČO : 35
951 125, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu voči uzneseniu

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. apríla 2016 č. k. 9Cb/52/2016-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie ktorým vo výroku I. zakázal
odporcovi vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese I., obci M.., katastrálnom území M. G., zapísané v liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre
katastrálne územie M. G., Okresným úradom I. W. I. O., Katastrálnym odborom:
a) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/XX, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 149 m2,
b) stavba - budova delenia hrubostenného materiálu, druh stavby: priemyselná budova, bez súpisného
čísla, postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálne mape, parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 441 m2, a to konkrétne jej nasledovné časti:
· nebytový priestor o výmere podlahovej plochy 310 m2,
· nebytový priestor o výmere podlahovej plochy 77 m2,

c) stavba - nástrojáreň, druh stavby: priemyselná budova, bez súpisného čísla, postavená na parcele
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 3345 m2, a to konkrétne jej nasledovné časti:
· výrobné priestory: a) loď A s podlahovou plochou 956 m2,
b) loď B s podlahovou plochou 918 m2,
· sociálny prístavok: a) nebytové priestory s podlahovou plochou 261 m2 nachádzajúce sa na prízemí,

b) nebytové priestory s podlahovou plochou 168 m2 nachádzajúce sa na 1. poschodí ,
c) nebytové priestory s podlahovou plochou 311 m2 nachádzajúce sa na 3. poschodí

Zároveň uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie nasledovných nehnuteľností zo strany navrhovateľa:
-nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese I. W. I. O., obci M. G., katastrálnom území M. G., zapísané
v liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie M. G., Okresným úradom I. W. I. O.,

Katastrálnym odborom:d) pozemok - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/XX, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 149 m2,
e) stavba - budova delenia hrubostenného materiálu, druh stavby: priemyselná budova, bez súpisného

čísla, postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálne mape, parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 441 m2, a to konkrétne jej nasledovné časti:
· nebytový priestor o výmere podlahovej plochy 310 m2,
· nebytový priestor o výmere podlahovej plochy 77 m2,
c) stavba - nástrojáreň, druh stavby: priemyselná budova, bez súpisného čísla, postavená na parcele

registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 3345 m2, a to konkrétne jej nasledovné časti:
· výrobné priestory: a) loď A s podlahovou plochou 956 m2,
b) loď B s podlahovou plochou 918 m2,
· sociálny prístavok: a) nebytové priestory s podlahovou plochou 261 m2 nachádzajúce sa na prízemí,
b) nebytové priestory s podlahovou plochou 168 m2 nachádzajúce sa na 1. poschodí ,

c) nebytové priestory s podlahovou plochou 311 m2 nachádzajúce sa na 3. poschodí

VovýrokuII.uložil navrhovateľovi,abyvlehote30dníoddoručeniatohtouzneseniapodalnasúdenávrh
vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby
súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi zakáže vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu

horeuvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese I. W. I. O., obci M. G., katastrálnom území
M. G., zapísaných v liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie M. G., Okresným
úradom I. W. I. O., Katastrálnym odborom. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť
užívanie hore uvedených nehnuteľností zo strany navrhovateľa. Z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyplynulo, že navrhovateľ dňa 31.08.2009 uzatvoril ako nájomca s B., s.r.o., Zmluvu o nájme

nebytových priestorov (Zmluva o nájme č. 1). Dňa 31.07.2008 ako nájomca uzatvoril s B., s.r.o. ,ako
prenajímateľom Zmluvu
o nájme nehnuteľnej veci a nebytových priestorov (Zmluva o nájme č. 2). Priestory, ktoré si prenajal
Zmluvou o nájme č. 1, poskytol do podnájmu spoločnosti G. G. G. Q.- organizačná zložka, a to so
súhlasom prenajímateľa. Predmet nájmu vymedzený

v oboch nájomných zmluvách nadobudol do výlučného vlastníctva odporca, na ktorého prešli všetky
práva a povinnosti vyplývajúce z oboch zmlúv. Navrhovateľovi bol doručený list odporcu zo dňa
15.02.2016 s názvom „Ukončenie nájomných zmlúv“, v ktorých mu odporca oznámil, že má v úmysle
ukončiť nájomný vzťah založený Zmluvami o nájme. Navrhovateľ zaslal odporcovi list zo dňa 31.03.2016
s názvom Stanovisko k ukončeniu nájomných zmlúv. Následne bol navrhovateľovi doručený list odporcu

zo dňa 19.04.2016 s názvom „Odstúpenie od nájomných zmlúv“. Odstúpenie bolo navrhovateľovi
doručené 27.04.2016. Odporca
v odstúpení účelovo rozšíril dôvody pre odstúpenie od Zmlúv o nájme. Vyzval tiež navrhovateľa, aby
vypratal predmetné nehnuteľnosti a odovzdal ich odporcovi do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia
a dôrazne ho upozornil, že v prípade, ak tak navrhovateľ neurobí, pristúpi k vyprataniu nehnuteľností

priamo sám odporca. Navrhovateľ považuje odstúpenie od Zmlúv o nájme za neplatné, teda na jeho
základe nedošlo k zániku nájomných vzťahov založených Zmluvami o nájme a tieto preto aj naďalej
trvajú. Ku dôvodom odstúpenia navrhovateľ uviedol, že ani jeden z nich nie je samostatne relevantným
dôvodom na odstúpenie od Zmlúv o nájme, nie je fakticky daný, skutočnosti nenastali tak, ako to odporca
v odstúpení opisuje a súčasne, ak by aj nastali, nie sú relevantným dôvodom na odstúpenie od Zmlúv o

nájme. Poukázal na ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb., ktorý neuvádza žiadne dôvody na odstúpenie
od nájomnej zmluvy, ďalej na § 344 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpiť od zmluvy možno
iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, tento alebo iný zákon. Odstúpiť od zmluvy teda nie je možné
tak, ako si to predstavuje odporca.
K jednotlivým dôvodom pre odstúpenie od zmluvy uviedol nasledovné. Nie je pravdou, že by uvádzaná

čierna stavba vybudovaná spoločnosťou G. G. bola vybudovaná na pozemku, ktorý bol predmetom
nájmu, tento pozemok nebol v rozhodnom čase ani vo vlastníctve vtedajšieho prenajímateľa, teda
navrhovateľ nemohol vo vzťahu k tomuto pozemku porušiť vo vzťahu k odporcovi žiadnu povinnosť.
Navyše táto stavba bola budovaná s vedomosťou prenajímateľa a vtedajšieho vlastníka predmetu nájmu
spoločnosti B.. Vtedajší vlastník s navrhovateľom aktívne komunikoval, komunikoval i s podnájomcom,

pričom výsledkom bola dohoda o usporiadaní práv k prístavbe predmetu podnájmu uzatvorená medzi B.
aG.G.,keďtátospoločnosťpreviedlačiernustavbudovlastníctvaB..Úplneabsurdnoujeskutočnosť,že
na základe takto formulovaného dôvodu odstúpil odporca aj od Zmluvy o nájme č. 2, kde ide o úplne inýpredmet nájmu nachádzajúci sa na inom mieste. Nie je tiež pravdou, že by sa v prenajatých priestoroch
nachádzali nebezpečné ropné látky, ktoré predstavujú environmentálne riziko. Fotodokumentáciu
k odstúpeniu od zmlúv odporca navrhovateľovi nedoložil. Predmetná hala pritom slúžila vyše 40 rokov

na výrobu ťažkej techniky, a teda v jej podlahe sú nevyhnutne nasiaknuté olejové látky, ich výskyt
však nespôsobil navrhovateľ a určite nedosahuje intenzitu nebezpečnú pre životné prostredie. Práve
navrhovateľ vykonal po prenajatí priestorov rekonštrukciu podlahy, ktorá spočívala v odstránení vrchnej
vrstvy podlahy o hrúbke asi 5 až 7 cm a položil v celom priestore novú vlastnú podlahu. Je pravdou, že v
podlahe haly sa nachádzajú diery, tieto však boli vyvŕtané v danom čase so súhlasom B. ako vtedajšieho

prenajímateľa za účelom prichytenia strojov nachádzajúcich sa v hale. K tomu predložil Dohodu o
spolupráci uzatvorenú medzi B. a G. G., v rámci ktorej B. súhlasila s úpravou podlahy v hale. Navyše
tieto diery nie sú žiadnym relevantným poškodením predmetnej podlahy v hale. Dôvodom navrhovaného
predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa je potreba zabrániť odporcovi v neoprávnenom ukončení
faktického užívania predmetu nájmu podľa Zmlúv o nájme ich fyzickým vyprataním zo strany odporcu
tak, ako sa tým odporca vyhráža v odstúpení, čo by malo za následok vznik značených škôd na strane

navrhovateľa do okamihu vyriešenia sporu medzi navrhovateľom a odporcom týkajúceho sa platnosti
odporcom uskutočneného odstúpenia od Zmlúv o nájme. Navrhovateľ ďalej poukázal na jeho význam
pre región z hľadiska ekonomického, hospodárskeho a z hľadiska zamestnanosti
v regióne. V súčasnosti v prevádzke v M. G., kde sa nachádzajú aj predmetné priestory, zamestnáva
navrhovateľ viac ako 650 zamestnancov. Priestory má navrhovateľ v dlhodobom prenájme od roku 2008

a za celú túto dobu si riadne plní svoju povinnosť uhrádzať nájomné. Priestory v roku 2008 na vlastné
náklady kompletne zrekonštruoval za viac ako 600.000,-Eur. Pre navrhovateľa súčasná situácia, keď
odporca odstúpil od Zmlúv o nájme a domáha sa od navrhovateľa vypratania priestorov, predstavuje
bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by navrhovateľovi okamžite začala vznikať v momente, kedy by
ďalejnemoholužívaťpredmetnépriestorynavýkonsvojejpodnikateľskejčinnosti.Tietopriestoryvyužíva

na skladovanie, adjustáciu a prípravu materiálov určených do výroby, a ak by došlo
k vyprataniu, došlo by k úplnému prerušeniu, prinajmenšom však výraznému obmedzeniu výrobnej
činnosti navrhovateľa, lebo tieto priestory sú pre navrhovateľa veľmi dôležité, keďže sa nachádzajú
bezprostredne pri hlavnej výrobnej hale a denne sa z nich prenáša značné množstvo materiálu priamo
do výroby. Navrhovateľ zároveň nedisponuje žiadnymi inými priestormi, v ktorých by mohol túto činnosť

vykonávať. Jedna z hál je využívaná na dobaľovanie výrobkov a následnú expedíciu výrobkov v mene
strategického zahraničného zákazníka- M. do celého sveta. Tento proces je zadefinovaný, schválený
a pravidelne auditovaný a kontrolovaný priamo zákazníkom a je jeho elementárnou podmienkou.
Zákazníci navrhovateľa vykonávajú u navrhovateľa pravidelný zákaznícky audit celého procesu výroby
navrhovateľa,akbytedazistiliobmedzenia,jepravdepodobné,žebyodstúpiliodzmlúvsnavrhovateľom

a ďalej by od neho neodoberali produkty. Viedlo by to
k výraznému zníženiu produkcie navrhovateľa, čo by samozrejme viedlo aj k zníženiu zamestnanosti v
závode M. G., pričom podľa odhadov navrhovateľa by to mohlo mať za následok prepustenie až približne
100 až 150 zamestnancov. V roku 2016 ide navrhovateľ
v týchto priestoroch realizovať nový projekt s vyššou pridanou hodnotou a ďalšou zamestnanosťou,

ktorého implementácia by tak bola znemožnená. Vo veci samej sa navrhovateľ bude domáhať určenia,
že odstúpenie od Zmlúv o nájme je neplatné, teda predbežné opatrenie neprejudikuje rozhodnutie
vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia nevznikne odporcovi žiadna škoda, keďže toto
predbežné opatrenie bude spočívať len v nemožnosti vypratať navrhovateľa z priestorov, avšak
navrhovateľ bude odporcovi aj naďalej riadne platiť nájomné za užívanie priestorov. V kontraste s

tým však dôjde k vzniku výrazných škôd na strane navrhovateľa v prípade nenariadenia predbežného
opatrenia. Skutočným dôvodom pre odstúpenie od Zmlúv o nájme je snaha vytvoriť na navrhovateľa
tlak a dosiahnuť pre odporcu zvýšenie aktuálneho nájomného, k čomu vyzval odporca navrhovateľa už
predchádzajúcom období. S poukazom na ust § 74 ods. 1 O.s.p., § 76 ods.l, 3, 4 O.s.p., sa súd
prvého stupňa plne stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu

na vydanie predbežného opatrenia uviedol a na tieto skutočnosti poukázal. Konštatoval, že navrhovateľ
doposiaľ predloženými dokladmi osvedčil nárok, a tiež potrebu predbežnej úpravy pomerov účastníkov.
Zachovaná je proporcionalita, teda primeranosť zásahu voči právam odporcu. Nariadením predbežného
opatrenia teda nedôjde k neprimeranému zásahu do práv odporcu, naopak, nenariadením predbežného
opatrenia by vznikla situácia, ktorá by v budúcnosti napraviteľná už nebola a to i v prípade, že by súd

o veci samej rozhodol v prospech navrhovateľa. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 3 O.s.p. uložil súd
prvého stupňa navrhovateľovi, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal návrh
na začatie konania vo veci samej. Konštatoval že účinnosť tohto predbežného opatrenia zaniká zozákona vychádzajúc z § 77 ods.1 písm.a/, b/, c/ O.s.p. O trovách konania nerozhodoval nakoľko návrh
na rozhodnutie o trovách konania nebol podaný.

Proti tomuto uneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol odvolaciemu súdu
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietne,
resp. rozhodnutie zruší a konanie zastaví. V odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. písm. f) a h ), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň

napadol aj výrok, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia podal návrh vo veci samej z dôvodu, že predbežné opatrenie nemalo byť vôbec nariadené.
V odvolaní ďalej namietal, že výrok uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je neurčitý, a teda
nevykonateľný, špecifikácia priestorov nie je dostatočná z hľadiska jednoznačného určenia priestorov
v budove delenia hrubostenného materiálu, ktorých sa má výrok týkať. Nie je zrejmé, v ktorej časti
stavby sa dotknuté bytové priestory nachádzajú a aké je jej ohraničenie. Na LV sú totiž nehnuteľnosti

zapísané inak. Rovnako namietal určitosť označenia v stavbe nástrojáreň a to „loď A“ a „loď B“, kde
rovnako špecifikácia priestorov nie je dostatočná a rovnako takto nie sú označené na príslušnom LV. K
presnej špecifikácii priestorov v prípade vydania predbežného opatrenia bolo potrebné priložiť grafické
znázornenie dotknutých priestorov v situačnom pláne alebo nákrese, ktorý by tvoril neoddeliteľnú
súčasť rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia. Poukázal na to, že I. výrok napadnutého

uznesenia sa nevzťahuje na všetky nehnuteľnosti, ktoré má navrhovateľ ako nájomca v nájme od
odporcu ako prenajímateľa, preto nemôže obstáť argument, že tento výrok sa vzťahuje na všetky
nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a ktoré má navrhovateľ v nájme na základe dvoch
nájomných zmlúv. Tvrdil, že vo veci nie je dané právo navrhovateľa vo veci samej. Navrhovateľ aj
súd prvého stupňa opomenuli, že v predmetnom prípade je na vec potrebné subsidiárne aplikovať

ustanovenia zákona č. 40/1964 Obč.zák. konkrétne ust. § 679 ods. 3 veta prvá O.z.. Súd
prvého stupňa takto nepostupoval a vec nesprávne právne posúdil. Trval na dôvodoch odstúpenia
od uzatvorených nájomných zmlúv tvrdiac, že tieto spĺňajú predpoklady a intenzitu na odstúpenie od
uzatvorených nájomných zmlúv. Uvádzal, že v dôsledku pretrvávajúceho protiprávneho stavu, ktorým
je existencia čiernej stavby, hrozí odporcovi značná škoda, či už v podobe sankcie za nelegálnu stavbu

alebo v podobe dodatočných nákladov, ktoré bude musieť vynaložiť na jej prípadné odstránenie. Z
uvedeného je zrejmé, že na strane odporcu je daný relevantný dôvod na odstúpenie od nájomných
zmlúv. Čo sa týka existencie olejových škvŕn na podlahe, navrhovateľ porušil svoje povinnosti vo
vzťahu k odporcovi tým, že vo vzťahu podnájomcovi netrval po skončení podnájomného vzťahu na
uvedenie podláh do pôvodného stavu. V tomto rovnako navrhovateľ videl dôvod na odstúpenie od

nájomných zmlúv. Rovnako argumentoval v tej časti, ktorá sa týkala vyvŕtania dier do podlahy, ktoré
mali byť rovnako odstránené po skončení podnájomného vzťahu. Odporca argumentoval tým, že
neexistuje naliehavá potreba nariadenie predbežného opatrenia, resp. nebola dostatočne preukázaná.
Navrhovateľom predložené predmetné dôkazné prostriedky nepreukazujú všetky skutočnosti, ktoré
navrhovateľ uvádza v návrhu ako dôvody potreby nariadenia predbežného opatrenia. Namietal, že

fotografie priestorov priložených k návrhu na vydanie predbežného opatrenia nezobrazujú reálne mieru
ich využitia, pričom z týchto navrhovateľ využíva cca 10 %. Túto skutočnosť preukazoval odporca
čestným vyhlásením R.. L. W., ktorá mala osobný prístup do uvedených priestorov. Z miery využitia
sa nezdá, že by v nich prebiehalo dobaľovanie výrobkov. Využívanie žiadnych iných priestorov z
nehnuteľností okrem lode A a B, na ktoré sa vzťahuje výrok uznesenia, navrhovateľ nezdokumentoval

a nedoložil dôkazmi. Poukázal na to, že navrhovateľ pri svojej výrobnej činnosti používa v M. G. aj
iné priestory, preto nie je možné považovať tvrdenie M. o počte zamestnaných pracovníkov za dôkaz
postačujúci na preukázanie naliehavej potreby nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ tvrdil,
že súd prvého stupňa vychádzal z nepodložených tvrdení navrhovateľa, ktorý nepreukázal, že tento
investoval v SR milióny Eur, zamestnával viac ako 2500 zamestnancov, zrekonštruoval priestory za viac

ako 600.000 Eur, využíva nehnuteľnosť na dobaľovanie výrobkov, jeho zákazníci u neho vykonávajú
audit a kontrolu procesu výroby a majú tendenciu odstúpiť od zmlúv v prípade ukončenia nájmu, ani že
existuje priamy súvis medzi znižovaním počtu zamestnancov a ukončením nájmu a navrhovateľ rovnako
nepreukázal údajný nový projekt, ktorý preukazoval potrebu zotrvania v nájomnom vzťahu. Okrem toho
v areáli, kde sa nachádza jedna z budov, je väčšie množstvo skladových priestorov o ktorých má odporca

vedomosť, že ich možno prenajať. Pokiaľ navrhovateľ potrebu na nariadenie predbežného opatrenia
zdôvodnil aj tým, že odporcom uskutočnené odstúpenie od nájomných zmlúv je neplatné, odporca v
podanom odvolaní dostatočne vyargumentoval, že odstúpenie od týchto zmlúv je dôvodné, a nie je dané
právo navrhovateľa vo veci samej. Pretože navrhovateľ nepreukázal nebezpečenstvo bezprostrednehroziacej ujmy, nie je možné tvrdiť, že jeho nariadením bola zachovaná proporcionalita. Súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nevzal do úvahy žiadnu z okolností, ktoré
tvrdil odporca a v dôsledku ktorých je práve on vystavený nebezpečenstvu ujmy. Konajúci súd bol

pritom povinný nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy posudzovať komplexne a zvažovať nielen
ochranu a záujmy navrhovateľa predbežného opatrenia, ale aj ostatných subjektov, ktoré budú v
jeho nariadení dotknuté. V ďalšom odporca namietal, že náklady rekonštrukcie vo výške 600.000 Eur
síce boli realizované navrhovateľom, ale tie boli navrhovateľovi uhradené predchádzajúcim vlastníkom
nehnuteľnosti. Odporca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti

konať pred súdom. Porušenie svojich práv videl v tom, že pri návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia neboli predložené také dôkazy, ktoré by aspoň osvedčili nárok, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, preto nemôže obstáť skrátené odôvodnenie s odvolaním sa na ust. § 76 ods. 4 O.s.p.,
a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Samotné rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj postup tohto súdu trpí viacerými nedostatkami a vadami, ktoré podľa odporcu mohli
byť zapríčinené nedostatočným oboznámením sa súdu prvého stupňa s podkladmi relevantnými na

nariadenie predbežného opatrenia. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s tým, že pokiaľ sa
navrhovateľ mieni domáhať určenia, že odstúpenie od nájomných zmôov je neplatné, potom na
konanie o tejto veci nie je príslušný Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v zmysle § 88 ods. 1
písm. h) O.s.p., na ktoré sa navrhovateľ odvoláva v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Príslušnosť súdu podľa tohto ustanovenia sa podľa názoru odporcu nevzťahuje na všetky spory, ktorých

predmetom sú práva a povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami, ale iba na spory o existenciu práva k
nehnuteľnosti. Zdôraznil, že navrhovateľ nenakladá s prenajatými priestormi s náležitou starostlivosťou,
čím dochádza k poškodzovaniu a znižovaniu hodnoty predmetných nehnuteľností. Skutočným dôvodom
odstúpenia od nájomných zmlúv je preto vznik škody a hrozba vzniku ďalšej ujmy na uvedených
nehnuteľnostiach. Vzhľadom na tento prístup navrhovateľa k nehnuteľnostiam - postavenie čiernej

stavby, poškodenie podláh, ich znečistenie ropnými látkami, bol odporca nútený vyhľadať iný subjekt,
ktorý má záujem o nájom. Takýto subjekt aj našiel, pričom ide rovnako o subjekt, ktorý zamestnáva
veľký počet zamestnancov a ktorý je schopný vytvoriť rovnako pracovné miesta. Preto trvanie užívania
nehnuteľnosti navrhovateľom na základe vydaného predbežného opatrenia má vplyv na vznik ďalších
škôd na strane odporcu, pretože tento s nimi nenakladá s primeranou starostlivosťou, teda znižuje ich

hodnotu a zároveň odporcovi znemožňuje uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s novým nájomcom, čím
tento prichádza o ušlý zisk, a to nielen v podobe nájomného, ale najmä v podobe uvedenia nehnuteľnosti
do lepšieho stavu.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ vyjadril písomne a navrhol odvolaciemu súdu nariadené predbežné

opatrenie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 178,99
Eur s DPH a to za 2 úkony právnej služby a 66 Eur (príprava a prevzatie, vyjadrenie k odvolaniu a
2x režijný paušál á 8,58 Eur + 20 % DPH). K obsahu podaného odvolania uviedol, že zotrváva na
všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a stotožňuje sa s výrokom napadnutého uznesenia. Mal za to, že odporca v odvolaní neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre zmenu nariadeného predbežného opatrenia. Výrok
napadnutéhorozhodnutiapovažovalzadostatočnekonkrétnyaurčitý,nakoľkopredmetnénehnuteľnosti
ním uvedené sú vymedzené úplne totožne s ich vymedzením v oboch zmluvách o nájme a ich
dodatkoch. Predmet nájmu s takýmto zmluvným vymedzením je užívaný takmer 10 rokov a nebol zo
strany účastníkov zmluvného vzťahu nikdy rozporovaný. Preto túto argumentáciu odporcu považoval za

účelovú. Čo sa týka dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zotrval na svojich tvrdeniach, že tieto odstúpenia
od zmlúv sú neplatné, pričom vo vyjadrení svoju argumentáciu podrobne právne zdôvodnil. Čo sa týka
existencienaliehavejpotrebynariadeniapredbežnéhoopatreniauviedol,žetátospočívavnevyhnutnosti
zabrániť odporcovi v neoprávnenom ukončení faktického užívania predmetu nájmu podľa zmlúv o nájme
(čobymalozanásledokvznikznačnýchškôdnastranenavrhovateľa),ichfyzickýmvypratanímzostrany

odporcu, tak ako sa tým odporca vyhráža v odstúpení od zmlúv, do okamihu vyriešenia sporu medzi
účastníkmi týkajúcich sa platnosti odstúpenia od zmlúv. Zdôraznil, že navrhovateľ má na predmetnú
nehnuteľnosť uzavreté zmluvy o nájme na dobu určitú do roku 2018 s opciami do roku 202, za
ktorých užívanie riadne platí nájomné, teda je potrebné prezumovať, že tieto potrebuje na svoju činnosť.
Uvedenéjezrejméajzpriloženýchfotografiíknávrhu.Zascestnúpovažovalnámietkuodporcu,ževšetci

zamestnanci navrhovateľa nepracujú v danej hale, ale odporca využíva aj iné priestory, a teda nemožno
tvrdiť, že sú ohrozené ich pracovné miesta. Namietal účelové použitie fotografií zo strany odporcu, na
ktorých boli prázdne haly s tým, že tieto rozhodne nemohli byť vyhotovené po 22.02.2016. Čo sa týka
čestných vyhlásení R.. W. a V.. Z., k týmto uviedol, že ide o osoby spriaznené s odporcom a jehoprávnym predchodcom, preto rozporoval ich dôveryhodnosť. Na záver uviedol, že odporca vo svojom
odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že nariadenie predbežného opatrenia nebolo dôvodné. Súd
prvého stupňa postupoval so zákonnou úpravou v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p., a preto v odôvodnení

nemusel osobitne uvádzať konkrétne dôvody, na základe ktorých nariadil predbežné opatrenie, stačil
konštatovanie, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v návrhu, čo súd splnil. Námietku nepríslušnosti
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom považoval za nedôvodnú, nakoľko jeho príslušnosť je daná
ust. § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p. nakoľko predmetom konania vo veci samej bude určenie existencie
práva k nehnuteľnosti a to konkrétne práva nájomného. Poprel, že by nehnuteľnosť poškodzoval a dal

do pozornosti odvolaciemu súdu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal o dané
priestory záujem iný nájomca, ani že by mu takýto potenciálny nájomca ponúkol vyššie nájomné.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu súdneho spisu predloženého odvolaciemu súdu,
odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v otázke posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľa na
vydanie predbežného opatrenia dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáha, aby súd nariadil predbežné
opatrenie vo výroku uvedeného znenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal v 30 dňovej lehote odo dňa doručenia predbežného
opatrenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobu voči odporcovi o určenie práva k
nehnuteľnostiam a o určenie neplatnosti odstúpenia. Splnil tak povinnosť uloženú mu súdom prvého

stupňa výrokom II. napadnutého predbežného opatrenia. Čo sa týka v odvolaní vznesenej námietky
nedostatku miestnej príslušnosti, túto odvolací súd preskúmal v zmysle povinnosti uloženej mu v ust. §
105 O.s.p. a s touto sa nestotožnil. V zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p. je namiesto všeobecného
súdu odporcu na konanie príslušný súd v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k
nej. Právom k nehnuteľnosti je najmä právo vlastnícke, spoluvlastnícke, záložné nájomné, predkupné,

právo z vecného bremena a pod.. Z rovnakého dôvodu bol na rozhodnutie o predmetnom predbežnom
opatrení príslušný Okresný súd Nové mesto nad Váhom aj v zmysle § 74 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu zhodne s názorom súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je dôvodný. Zákon rozlišuje dve skupiny

predbežných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia,
ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V obidvoch skupinách predovšetkým musí súd
skúmať, či sú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia osvedčené. Predbežné opatrenie nie je
možné nariadiť len na základe holého návrhu účastníka, alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia
účastníka, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné nariadiť predbežné opatrenie

na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o potrebe
predbežného opatrenia, o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne
rozhodnutie nebude môcť byť vykonané. Obavu z ohrozenia musí navrhovateľ tvrdiť, osvedčiť a musí
preukázať, že odporca robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu,
sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ musí

konkretizovať úkony povinného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. Vydanie predbežného
opatrenia je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo
tak, aby neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri vydaní predbežného opatrenia musí byť teda
reálnosť z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že
predbežné opatrenie nesmie neprimerane zasahovať do vlastníckych práv účastníka nad nevyhnutnú

mieru.Prirozhodovaníonariadenípredbežnéhoopatreniasúdstrikneskúmatietozákladnépredpoklady
na vydanie predbežného opatrenia.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať
o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu

vyžadovaných v § 75 ods. 2 O.s.p., preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú
z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva. Toto pravidlo súvisí aj s tým, že účastníci
nemusia byť vypočutí súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnostiumožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj
nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané
zabezpečovaciemu nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu

vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava
pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych
pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených

dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti
umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení
navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia za vecne
správne. Súd prvého stupňa mal za osvedčené, že medzi účastníkmi sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú
dočasnú úpravu a táto je potrebná, že v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný
stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Rovnako

odvolací súd mal za zistené a osvedčené, že navrhovateľ v štádiu rozhodovania súdom prvého stupňa
osvedčilnebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy,ďalejosvedčilskutočnosti,ktoréumožňujúprijať
záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhované predbežné opatrenie je
primerané zabezpečovanému nároku a je prípustné, lebo sa nedosiahne nenávratný stav v právnych

vzťahoch medzi účastníkmi, ani to, že odporca bude predbežným opatrením obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci.

V prejednávanej veci navrhovateľ osvedčil a odporca nespochybnil, že medzi nimi existovali záväzkové
vzťahy z vyššie uvedených nájomných zmlúv k predmetným nehnuteľnostiam na dobu určitú do

roku 2018 s opciou navrhovateľa na jej jednostranné predĺženie do roku 2021. Napriek tomu bol
navrhovateľovi doručený list odporcu zo dňa 15.02.2016 s názvom „Ukončenie nájomných zmlúv“,
v ktorých mu odporca oznámil, že má v úmysle ukončiť nájomný vzťah založený Zmluvami o nájme.
Navrhovateľ zaslal odporcovi list zo dňa 31.03.2016 s názvom Stanovisko k ukončeniu nájomných
zmlúv. Následne bol navrhovateľovi doručený list odporcu zo dňa 19.04.2016 s názvom „Odstúpenie od

nájomných zmlúv“. Odstúpenie bolo navrhovateľovi doručené 27.04.2016. Odporca
v odstúpení rozšíril dôvody pre odstúpenie od Zmlúv o nájme. Vyzval tiež navrhovateľa, aby vypratal
predmetné nehnuteľnosti a odovzdal ich odporcovi do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia a dôrazne
ho upozornil, že v prípade, ak tak navrhovateľ neurobí, pristúpi
k vyprataniu nehnuteľností priamo sám odporca. Navrhovateľ platnosť odstúpenia od uvedených

nájomných zmlúv rozporuje.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nie je jeho úlohou skúmať platnosť
resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ani prejudikovať výsledok sporu vo veci samej. Je povinný len
skúmať, či sú alebo nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, pričom odvolací

súd zároveň dôsledne skúmal,
či rozhodnutie o predbežnom opatrení neprimerane nezasiahne do vlastníckeho práva odporcu k
uvedeným nehnuteľnostiam. V danej veci bola nesporne preukázaná existencia zmluvného vzťahu -
nájomných zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi, ktoré boli uzatvorené na dobu určitú, do roku 2018 s
opciou navrhovateľa tieto predĺžiť do roku 2021. Rovnako bolo preukázané, že zo strany odporcu došlo k

odstúpeniu od uvedených nájomných zmlúv, v ktorom odstúpení bol navrhovateľ vyzvaný na vypratanie
predmetných nehnuteľností s tým, že ak tak v 14 dňovej lehote navrhovateľ neurobí, odporca pristúpi k
ich vyprataniu. Navrhovateľ rozporuje platnosť odstúpenia od týchto zmlúv a podal žalobu o neplatnosť
odstúpenia. Odvolací súd konštatuje, že vyprataním nehnuteľností by medzi účastníkmi konania došlo
k vytvoreniu nenávratného stavu ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Naopak, v prípade nariadenia

predbežného opatrenia k vytvoreniu akéhokoľvek nenávratného stavu nedochádza a jeho nariadením
nie je nad nevyhnutnú mieru zasiahnuté do vlastníckych práv odporcu k uvedeným nehnuteľnostiam.
Odporca si musel byť vedomý, už pri nadobudnutí uvedených nehnuteľností, že zmluvné vzťahy, do
ktorých vstúpil, boli uzatvorené do minimálne do roku 2018 za určitých a konkrétnych podmienok as dohodnutým nájomným. Navrhovateľ, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíva, za tieto platí zmluvne
dohodnuté nájomné. Pokiaľ odporca tvrdí, že mu užívaním nehnuteľností navrhovateľom vzniká škoda,
túto argumentáciu ponechal len v rovine tvrdení bez predloženia akýchkoľvek dôkazov.

Odvolací súd posúdil odvolanie odporcu ako účelové v jeho argumentácii, týkajúcej sa neurčitosti
výroku. Táto námietka nie je dôvodná a odvolací súd považoval výrok napadnutého rozhodnutia za
vykonateľný. V prospech argumentácie navrhovateľa v tejto časti ako aj v prospech konkrétnosti
a určitosti samotného výroku napadnutého rozhodnutia svedčí skutočnosť, že nehnuteľnosti sú

označené vo výroku rozhodnutia v súlade s uzatvorenými nájomnými zmluvami, navrhovateľ predmetné
nehnuteľnosti dlhodobo užíva a v praxi nie sú sporné priestory, ktoré má prenajaté. Naviac samotný
odporca priložil k odvolaniu nákres z ktorého je jednoznačné, že má vedomosť o tom, ktoré časti
nehnuteľnosti navrhovateľ využíva. Pokiaľ odporca argumentuje, že nariadené predbežné opatrenie sa
netýka všetkých navrhovateľom prenajatých nehnuteľností, tento argument rovnako nie je relevantný pre
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý je, rovnako ako súd prvého stupňa, viazaný návrhom na vydanie

predbežného opatrenia. Pokiaľ teda v návrhu neboli uvedené všetky nehnuteľnosti, táto skutočnosť je na
ťarche a zodpovednosti navrhovateľa. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade na strane odporcu
nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ani k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď
súd prvého stupňa využil pri svojom rozhodovaní ust. § 76 ods. 4 O.s.p.. Návrh na vydanie predbežného
opatrenia obsahoval všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom pre tento druh podania a boli v

ňom podrobne uvedené dôvody, pre ktoré sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia.

S ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ osvedčil aspoň základné skutočnosti, ktoré súdu prvého
stupňa umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana,
ako aj osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd napadnuté rozhodnutie

potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení 224 ods. 1 O.s.p. a
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v
odvolacom konaní a to za jeden úkon právnej služby á 66 Eur (vyjadrenie k odvolaniu) a 1x 8,58 Eur

režijný paušál, spolu s 20% DPH trovy právneho zastúpenia predstavujú 89,50 Eur. Trovy, ktoré si
navrhovateľ uplatňoval a ktoré mu vznikli v konaní pred súdom prvého stupňa ( príprava prevzatie),
odvolací navrhovateľovi nepriznal, pretože tieto si mal uplatnil a vyčísliť v konaní pred súdom prvého
stupňa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.