Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/360/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214211786
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214211786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36
613 843, proti žalovanej: Y. I., A.. XX.U. XXXX, W. XXX XX Q. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 484,16 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.júna 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 484,16 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,
že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 26.októbra 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úver, pričom žalovaná sa zaviazala splácať predmetný
úver. Žalovaná svoj dlh nesplnila, preto žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje neuhradenú úverovú
istinu spolu s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.212,64 eur,
ktorá pozostávala z neuhradenej istiny úveru, ktorú vypočítal ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom
všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1029,01

eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 28,48 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca
si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.júna 2010 do 20.októbra 2011 v počte 17 a
celkovej výške 484,16 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky
úveru samostatne.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 5.februára 2015

(č.l. 38 a 40) s výzvou, aby tak učinila v lehote do 10 dní od doručenia, pričom na výzvu súdu nijak
nereagovala, ostala pasívna.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť

len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
12.mája 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (20.mája 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
zmluvou o splátkovom úvere z 26.októbra 2006 č. XXXXXXXXXX (č.l. 4), všeobecnými obchodnými

podmienkami (č.l. 5 - 19), prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 29), stanoviskom žalobcu z
25.februára 2015 (č.l. 45 - 47 a 51), prehľadom splátok a úhrad (č.l. 48 - 50), a z 25.marca 2015 (č.l. 37),
prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Právnypredchodcažalobcuuzatvorilsožalovanoudňa26.októbra2006č.XXXXXXXXXX(č.l.4)zmluvu

o splátkovom úvere, pričom sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe nej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 31.000 Sk (1029,01 eur), s ročným úrokom 18,40 %, s výškou splátky 858 Sk
(28,48 eur), so splatnosťou prvej splátky 20.novembra 2006, s počtom splátok 60, s mesačnou dobou
splácania k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, konečnou splatnosťou 20.októbra 2011, RPMN 24,64%.
Z tabuľky úrokových mier úverov vydaných NBS súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva

o úvere uzatvorená (október 2006) bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do
piatich rokov vo výške 13,61%.
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 29) je zrejmé, že splatnosť úveru bola k 20.októbru
2011, dátum poslednej úhrady 9.mája 2008, počet dní omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky bol
1213 dní, t.j. 3,32 roka.

Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 48 a nasl.) je zrejmé, že dňa 26.októbra 2006 žalovaná bezhotovostne
čerpala úver vo výške 31.000 Sk, pričom začala tento úver splácať 12.decembra 2006. Podľa zistenia
súdu dňa 9.mája 2008 žalovaná zaplatila poslednú splátku.
Žalobca vo svojom liste z 25.februára 2015 (č.l. 45) uviedol, že žalovaná uhradila len 499,09 eur, pričom
posledná splátka bola dňa 9.mája 2008. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1029,01 eur, ktorý mal

byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 28,48 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.júna 2010 do 20.októbra 2011 v počte 17 a celkovej výške
484,16 eur, zvyšné splátky si v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň dodal, že k odstúpeniu od zmluvy,
resp. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru neprišlo. A teda má za to, že splatnosť úveru nastala
dňom konečnej splatnosti úveru uvedeným v čl.I. Zmluvy o splátkovom úvere.

Žalobca tiež listom z 25.februára 2015 (č.l. 51) súdu oznámil, že podľa neho sa jedná o obchodno-
záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ a nie je možné vychádzať
pri posúdení otázky premlčania z Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovení
Obchodného zákonníka, a teda zo štvorročnej premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou
o postúpení z 28.septembra 2011 na žalobcu (čl. 21 a nasl.), ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia

žalobcu v tomto konaní. Nie je k žalobe pripojené či postupca doručil oznámenie o postúpení pohľadávky
žalovanej, ani či vyzval žalovanú na uhradenie pohľadávky, alebo akým spôsobom vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru s príslušnými náležitosťami.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez

ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním

úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na
požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovaniakompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa
nazníženienákladovnaspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6,b)sankcie
za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku

záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným

bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Zosumarizovaním predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná nemala žiadnu možnosť sa
oboznámiť so zmluvou a najmä zmluvnými podmienkami pred podpísaním zmluvy, resp. ovplyvniť jej
obsah.
Predmetná zmluva je totiž typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou predchodcom žalobcu,
v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná ako

spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť, ale mala možnosť ich len prijať alebo neprijať. Žalobca v rozpore
s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)
a § 53 Občianskeho zákonníka požaduje od spotrebiteľa úrok a ďalšie poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda plnenia ktoré neboli individuálne dojednané.
Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia

- akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené
konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z
ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé.
Súd dôkladne preskúmal obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že zmluvu ktorú uzatvorili žalovaná a
právny predchodca žalobcu o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje v rozpore s § 4 ods. 2 písm. a), e) z.č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: najmä termíny splátok istiy, úrokov a iných poplatkov, adresu
predávajúceho, na ktorj môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, a ďalšie pričom pre tieto
nedostatky sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého prehľadu splátok
a úhrad vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky dňom 26.októbra 2006 v sume 1.029,01 eur,
pričom vykonala splátky celkom v sume 499,09 eur, pričom posledná splátka bola 9.mája 2008.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

S ohľadom na vyššie uvedené, je preukázané, že k omeškaniu došlo už 20.júna 2008. Teda k
zosplatneniu mohlo dôjsť najskôr po uplynutí troch mesiacov od tohto omeškania. V tomto prípade k
zosplatneniu podľa udania žalobcu nedošlo. Súd však tejto jeho argumentácii neuveril.Súd z obsahu spisu zistil, že splátky splatné dňa 20.júna 2010 až 20.mája 2011 sú už premlčané, a to
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoju žalobu podal na súd až dňa 4.júna 2014.
Žalobca by mohol mať nárok na splátky splatné dňa 20.júna 2011, 20.júla 2011, 20.augusta 2011,

20.septembra2011a20.októbra2011,avšaknerešpektovalsúdnuvýzvuzo7.novembra2014,splátkový
kalendár nepredložil. Vzhľadom na uvedené, súd nemal možnosť posúdiť koľko má ísť z tej ktorej
splátky na istinu, úroky a poplatky. Preto súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
a žalobu zamietol v celom rozsahu. Ďalej súd poznamenáva, že púhym tvrdením žalobcu, že nedošlo
k zosplatneniu istiny a nepredložením súdu výzvy zo strany pôvodného veriteľa, mimochodom banky,

nie je korektné zo strany žalobcu a súd nepresvedčil. Pretože už len z predloženej prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok (č.l. 29) je zrejmé, že už v čase postúpenia pohľadávky, t.j. 28.septembra 2011
bola žalovaná v omeškaní viac ako tri roky.
Na dôvažok súd dodáva, že pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1.mája 2014,
je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny

charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo
nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade

absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný

žalovaná, avšak nakoľko mu zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne
neuplatnila, súd jej ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).