Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208808
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815208808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

Secapital S.á.r.l. so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg.
č. B 108306, zastúpeného: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář
s.r.o. organizačná zložka IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, Bratislava proti odporcovi: B. B., M.. XX.
XX. XXXX, K. XXX/XX, XXX XX F. M. A., o zaplatenie 1.618,89 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.618,89 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 29.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.09.2013 uzatvorili navrhovateľ a odporca právny dokument s
názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh odporcu, ktorý vznikol na základe zmluvy
o úvere č. 7043831 (ďalej len „Zmluva“). Uvedenú Zmluvu uzatvoril odporca s právnym predchodcom
navrhovateľa, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 11.08.2008. Na základe uvedenej
Zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa
odporca zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal vrátiť sumu 2.448,52

eur. Navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa
07.12.2012. Medzi navrhovateľom a odporcom bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 1.873,84
eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.873,84 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.798,89
eur. Odporca sa zaviazal uhradiť čiastku 1.798,89 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 7 % p. a.
Celkovo sa tak odporca zaviazal uhradiť 2.535,55 eur, a to formou 127 mesačných splátok. Vzhľadom
k tomu, že odporca nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý
dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 28.07.2014 splatným v

uvedený deň. Odporca po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková dlžná čiastka predstavuje 1.618,89
eur.

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní
zo dňa 11.09.2013, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 14.01.2013, zosplatnením dlhu zo

dňa 11.08.2015, zmluvou uzavretou so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. z 11.08.2008
vrátane Všeobecných obchodných podmienok, zmluvou o postúpení pohľadávok, vyjadrením právneho
zástupcu navrhovateľa, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok ako spoločnosť
a odporca ako klient uzavreli dňa 11.08.2008 zmluvu o pôžičke č. 7043831, pričom schválená výška
pôžičky predstavovala sumu 1.659,70 eur, ktorú mal odporca uhradiť v 36 mesačných splátkach a

celková čiastka tak predstavovala sumu 2.448,52 eur, výška mesačnej splátky činila 68,01 eur a ročná
úroková sadzba 30,97 %.

Z dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 11.09.2013 v časti A Úvodné
ustanovenia vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding,

a.s. ako veriteľ a dlžník dňa 08.08.2008 uzavreli zmluvu č. 7043831, na základe ktorej poskytol
veriteľ dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2.448,52 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 07.12.2012 došlo na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. 7043831. Podľa časti B dohody Konštatovanie
sporných skutočnosti dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník
voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 1.873,84 eur vrátane príslušenstva, s

ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 1.490,53 eur, úroku a úroku z
omeškania vo výške 355,31 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 28,00 eur.
Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú
účastníci dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo
zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody veriteľ a dlžník sa dohodli

naurovnanízáväzkovdlžníkavočiveriteľovitak,že doterajšízáväzokdlžníkavrátanejehopríslušenstva
zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.798,89 eur
spolu s úrokovou sadzbou 7 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 2.535,55 eur (je tvorená
súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 7 % p.
a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 7,23 %). Táto čiastka bude

dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode.
Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade
má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou
splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj záväzok (dlh) podľa ods. 1 uznáva
čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. V prípade

omeškaniadlžníkasozaplatenímakejkoľvekplatbysadlžníkzaväzujezaplatiťveriteľovizmluvnúpokutu
vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý i len začatý deň omeškania so zaplatením platby. Tým nie
je dotknutá povinnosť dlžníka hradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej Obč. zákonníkom. Dňom
úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom
presnešpecifikovanýmvdohode.Pokiaľsadlžníkocitnevomeškanísúhradouakejkoľveksplátky,stáva

sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný
zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je
dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade
omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka
má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti

so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním. Podľa časti D dohody Záverečné ustanovenia dohoda je
vyhotovená v dvoch rovnopisoch z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po
jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré
ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na
miesto dotknutého ustanovenia nastupuje ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho

predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa
prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v
časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola
uzatvorená. Účastníci prehlasujú, že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode

podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok. Na dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť
len na základe písomných číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.
Účastníci sa zároveň dohodli na úhrade dlžnej sumy v splátkach - časť C.

Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí obsahuje najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a
táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky
peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Z § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 585 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol
daný veriteľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako klient uzavreli dňa 11.08.2008 zmluvu
o pôžičke č. 7043831, pričom schválená výška pôžičky predstavovala sumu 1.659,70 eur, ktorú mal

odporca uhradiť v 36 mesačných splátkach a celková suma pôžičky predstavovala sumu 2.448,52
eur, výška mesačnej splátky sumu 68,01 eur a ročná úroková sadzba 30,97%. Dátum splatnosti prvej
splátkyanikonečnejsplatnostivzmluveuvedenýnieje.Zovšeobecnýchobchodnýchpodmienokmožno
vyvodiť, že splatnosť 1. splátky nastala v 20. deň mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy (body 6.2.
a 6.4 Všeobecných obchodných podmienok).

Zmluva o pôžičke bola uzatvorená v mesiaci august 2008, pričom bola dohodnutá splatnosť pôžičky v 36
mesiacoch. V mesiaci august 2011 mala byť splatná posledná splátka. Od toho momentu preto začala
veriteľovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie svojho nároku.

Navrhovateľ svoj nárok odvádza od dohody o urovnaní, ktorú účastníci konania podpísali dňa

11.09.2013. V dohode je uvedený celkový peňažný záväzok zo zmluvy o pôžičke vo výške 2.535,55 eur
a je konštatované, že výška záväzku dlžníka voči veriteľovi je sporná, preto došlo k uzatvoreniu dohody
o urovnaní.

Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda

na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je nutné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon dohody o urovnaní.

Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu,

najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon.
Najmä je v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.

Z textu dohody by sa mohlo zdať, že nový záväzok odporcu voči navrhovateľovi nahradzujúci dovtedajší
záväzok predstavuje nižšiu sumu. Pôvodný záväzok dlžníka vrátane všetkého príslušenstva mal činiť

sumu 2.448,52 eur. Nová výška záväzku vzniknutá z dohody o urovnaní predstavovala sumu 2.535,55
eur. Celkovo teda mal mať nový záväzok nahradzujúci pôvodný sporný záväzok vyššiu výšku, a to o
87,03 eur. V dohode je naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má tento
záväzok zahŕňať popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom celkové
náklady mali tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 7 % p. a. z dlžnej čiastky. Ak celkové náklady

mali zahŕňať daný úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo a ani to,
čo konkrétne zahŕňa suma nad rámec istiny 1.798,89 eur a celkovou čiastkou 2.535,55 eur, t.j. čo zo
sumy 87,03 eur malo spadať pod zmluvný pojem „príslušenstvo“ a čo pod zmluvný pojem „celkové
náklady“ zahŕňajúce výslovne úrok vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky. Z dohody nie je možné zistiť,
akým výpočtom dospel navrhovateľ k výške RPMN 7,23 %, t.j. z akých predpokladov sa vychádzalo

pri jej výpočte.

Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej sumy,
od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli vypočítané
úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené čo tvorí celkové náklady veriteľa.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a jej
prejavu a súčasne je dohoda neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, ktorého nedostatky majú
za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Vôľou odporcu- spotrebiteľa, napriek prehláseniam
obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jeho dovtedajší nižší záväzok novým záväzkom vo vyššej

sume. Podpisom takejto dohody odporca, vychádzajúc z toho, čo mu prezentovala osoba predkladajúc
formulárovú dohodu na podpis, chcel dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach, aby nemusel dlh uhradiť
jednorazovo, pričom takúto dohodu považoval za výhodnú.

Nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mal odporcu možnosť akýmkoľvek spôsobom

namietať v zmluve uvádzanú výšku pôvodného záväzku.

Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia zrejme
nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno maťvážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcu uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde
iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom.

Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o praktiku, ktorá sa navonok javí ako výhodná, keďže výška sumy
určenej je nižšia, no len naoko, pretože pôvodná výška spornej pohľadávky bola zrejme nadhodnotená.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podpísaním vyššie uvedenej dohody odporca ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné
postavenie, nakoľko sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi z
pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi a naviac sa zaviazal k ďalším sankciám, akou je zmluvná

pokuta 0,1% denne z dlžne čiastky (Časť C bod 3. Dohody o urovnaní). Uvedenej zmluvnej pokute
korešponduje zmluvná pokuta vo výške 28,00 % ročne, čo je jednoznačne neprijateľná sankcia pre
spotrebiteľa v čase, keď zákonné úroky z omeškania predstavujú 5,15 % ročne.

Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom môže bežného

občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa
či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný,
možnýmsúdnymkonanímanáslednouexekúciou,priviesťkrozhodnutiuuzavrieťtakútodohoduvsnahe
dosiahnuť splátkový kalendár.

Z obsahu dohody vyplýva, že sa odporca zaviazal k úhrade zmluvnej pokuty, úrokov a poplatkov, čo si
spotrebiteľ neuvedomil, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach.

Súd predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa

uzatvorenia dohody o urovnaní, výšky peňažného záväzku vyplývajúceho pre odporcu z tejto dohody,
súd považoval konanie navrhovateľa za nekalú obchodnú praktiku.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).Podľaust.§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostivyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré
mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri
ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva , ktoré
je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam,

že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než
dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore
s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu
potrebného na právneho vzťahu.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so
splátkovým kalendárom zo dňa 11.09.2013, ktorú podpísal odporca, súd hodnotí ako nekalú obchodnú
praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej
starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa.

Uznanie dlhu odporcom súd považuje za právne neúčinné, pretože, odporca nemal vedomosť o
následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom
je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcu uznať dlh a nejde iba o vôľu
uzavrieť dohodu o splátkach. Je zrejmé, že pri dostatku informácii by odporca uvedenú dohodu spojenú

s uznaním dlhu nepodpísal. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil
odporcovi na podpis formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný navrhovateľom, nie však odporcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára
nemôže nijako ovplyvniť. Navrhovateľ naviac sám vyhľadal odporcu v mieste jeho trvalého bydliska,
pričom táto skutočnosť je nepochybná, lebo ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého

bydliska odporcu.

Zosamotnéhozneniadohodyourovnanísosplátkovýmkalendáromjezrejmé,žesajednáoformulárový
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok pre odporcu vo forme povolenia splátok dlhu, no
jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku a

nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5

a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní sa navrhovateľ snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých
nárokov z pôvodnej zmluvy o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup navrhovateľa, ktorý

je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto
nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu. Navrhovateľ sa
chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má
všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu nároku z predmetnej zmluvy.
Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia

spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi a zákonom a celý postup navrhovateľa za jeho obchádzanie.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, keďže si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.