Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/44/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115010501.4

Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich
Ing. Eleonóry Rafajovej a Magdalény Haškovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 02. 2016 v
Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: R. F. O. D. P. M. D., nar.XX. XX. XXXX X. V. V.
trvale bytom X. XXXX/XX,
V. V., t. č. v ÚVTOS
Banská Bystrica - Kráľová,
Sládkovičova 80

j e v i n n ý, že

28. 11. 2014 asi o 00.37 h na ulici Školská v Banskej Bystrici po tom ako R. M. vystúpila zo svojho
vozidla, zachytil o jej kabát bielou dodávkou zn. Citroen Jumper, ev. č. V. XXX N., v dôsledku čoho
spadla na zem. Dodávku odstavil na prístupovej ceste, rozbehol sa za R. M., ktorá utekala k ubytovni
Milvar, ulica Školská 9, Banská Bystrica, kde ju dobehol na parkovisku pred ubytovňou, odzadu ju sotil
do chrbta, následkom čoho spadla na zem, kopol ju do oblastí tváre a z rúk jej vytrhol kabelku zn. Grosso,
v ktorej sa nachádzala peňaženka s občianskym preukazom, vodičským preukazom, kartou poistenca
Union, technický preukaz, 40 € v hotovosti, kozmetická taštička, mobilný telefón zn. Samsung GT-S
5820, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou, telefónne číslo XXXX XXX XXX, zabalená a nepoužitá
SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, igelitová taška s papučami, pričom z mieste činu ušiel
k vozidlu, čím takto R. M. odcudzením vecí spôsobil škodu vo výške 200 €, pričom jej spôsobil zranenia
a to pomliaždenie a odreniny lakťa a zápästia pravej ruky, pomliaždenie pravej lícnej časti tváre, ktorých
liečba si nevyžiadala PN viac ako 6 dní,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 5 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 12. 06. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 19. 08. 2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. sa u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej R. M.,
O..XX.XX.XXXX, V. V. V., Š. X/A, náhradu škody vo výške 452 € .

Podľa § 288 ods.2 Tr. por. sa poškodená R. M. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody o d k a
z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 06. 2015 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp.
zn. 1 Pv 579/14/6601-38 zo dňa 04. 06. 20145 na R. F., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 28.11.2014
asi o 00:37 h na ulici Školská v Banskej Bystrici, po tom ako R. M. vystúpila z vozidla, pokúsil sa do
nej vraziť s bielou dodávkou zn. Citroen Jumper, ev. č. V. XXX N., pričom ju vozidlom zachytilo o jej
kabát, v dôsledku čoho spadla na zem, dodávku odstavil na prístupovej ceste, rozbehol sa za R. M.,
ktorá utekala k ubytovni Milvar, ulica Školská 9, Banská Bystrica, kde ju dobehol na parkovisku pred
ubytovňou, odzadu ju sotil do chrbta, následkom čoho spadla na zem, kopol ju do oblastí tváre a z rúk
jej vytrhol kabelku zn. Grosso, v ktorej sa nachádzala peňaženka s občianskym preukazom, vodičským
preukazom, kartou poistenca Union, technický preukaz, 40 € v hotovosti, kozmetická taštička, mobilný
telefón z. Samsung GT-S 5820, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou, telefónne číslo XXXX XXX
XXX, zabalená a nepoužitá SIM karta s telefónnym číslom 0919 438 888, igelitová taška s papučami,
pričom z mieste činu ušiel k vozidlu, čím takto R. M. odcudzením vecí spôsobil škodu vo výške 200 €,
pričom jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie a odreniny lakťa a zápästia pravej ruky, pomliaždenie
pravej lícnej časti tváre, ktorých liečba si nevyžiadala PN viac ako 6 dní.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný R. F., ktorý počas celého konania popieral svoju vinu
a tvrdil, že z 27. na 28. 11.2014 nebol na adrese, kde sa mal stať skutok, bol v centre mesta a preto
viac nemal čo ku skutku uviesť.

Ku svedkom vypočutým v prípravnom konaní v tejto trestnej veci a ich výpovediam uviedol, že slečnu
O. pozná, odvoz pre ňu a jej známych v ten deň do Sásovej nezabezpečoval a dňa 27.11.2014 s ňou
ani netelefonoval.

Nepoprel, že na bielej dodávke v daný deň bol, mal ju od pána M., aspoň on tak vedel že sa volá pod
menom Z. F. ho nepozná. Stretol sa s ním pred ZŠ na sídlisku, kde ho tento čakal a kde ho požiadal
o odvoz do Sásovej, lebo M. požil alkohol. Potvrdil, že mu volala L., za ktorou išiel pred Kaviareň
Korzo, kde sa rozprávali a táto chcela číslo na kamaráta, čo urobil. Potom išiel odviesť M. na dodávke
do Sásovej, vystúpil, kľúče mu odovzdal a išiel preč. Bolo to o jednej v noci. Zo Sásovej išiel pešo alebo
taxíkom naspäť do mesta. Dodávku teda užíval maximálne 30 minút, vedel že bola nejakej firmy, pričom
zotrval na tom, že ju odparkoval v starej Sásovej.

O 2-3 dni neskôr mal ešte raz požičanú dodávku od tohto pána, ale nevie či tú istú, bola tiež biela
a požičal si ju za účelom odvozu dreva starkej do Čačína, ktoré naložil na Uhlisku a M. mu ju dal na
Sídlisku pri ZŠ, kde bola socha Lenina. Išiel do Čačína, odviezol drevo a potom dodávku nechal pri novej
nemocnici vzadu na parkovisku. S M. sa pozná zhruba rok a nepoprel, že si od neho kúpil SIM - kartu,
ale až po skutku a za pár euro.

Z. F. nepozná a tomuto žiadny mobil na predaj neponúkal. Pozná Z. Z., ale s týmto v ten deň nebol,
iba telefonoval.

Svedkyňa - poškodená R. M.Ň. pred súdom uviedla, že v deň skutku išla v noci z práce autom domov,
zo Slnečnej ulice popri Lidli na Školskú ulicu, kde pri dome odstavila auto, prešla na druhú stranu a
následne bola zrazená dodávkou a následne napadnutá a okradnutá.

Dodávku si všimla už keď šoférovala svoje auto a to v spätnom zrkadle, že ide za ňou. Ako už kráčala
ulicou po odstavení svojho auta, videla ako dodávka urobila myšičku a narazila do nej, do pravej časti jej
tela a to blatníkom, v dôsledku čoho spadla. Ona s však postavila, pozbierala si veci a išla po schodoch
smerom dole. Vtedy sa dodávka otočila, jej vodič vystúpil a keď videl, že ona neostala ležať, začal ju
naháňať. Utekala smerom k ubytovni Milvar, 300 - 400 metrov. Keď ju dobehol, utekala teda z kopca,
bola zachytená zozadu za bundu, potkla sa a spadla na kolená. Útočník ju obišiel a kopol do tváre
a následne jej zobral kabelku, kde mala peňaženku s hotovosťou 40 €, vodičák, občiansky preukaz,
doklady od auta, technický preukaz, mobil, hygienické veci, kozmetickú taštičku, nepoužitú SIM - kartu,
ktorej číslo už nevedela, ale toto presne uviedla v prípravnom konaní a toho sa pridržiava, keďže vtedy
mala od nej doklad. Po prečítaní časti jej výpovede z prípravného konania tak potvrdila, že sa jednalo
SIM - kartu s telefónnym číslom XXXXXXX XXX.

Páchateľa videla, ale bola v šoku, videla že bol vysokej postavy, na 100 % nepotvrdila, že páchateľom
bol obžalovaný, ale podľa fizimónie áno. Črty tváre, chôdza a aj silueta je jej povedomá a súhlasí na
obžalovaného.

V predmetnom konaní neboli zistení žiadni priami svedkovia žalovaného skutku, okrem poškodenej, ale
boli vykonané dôkazy výsluchmi svedkov a zabezpečené listinné dôkazy ohľadom odcudzených vecí
poškodenej - mobilného telefónu zn. Samsung GT-S 5820 so SIM kartou, telefónne číslo XXXX XXX
XXX a zabalenej a nepoužitej SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ako i ohľadom pohybu
bielej dodávky zn. Citroen Jumper, ev. č. V. XXX N., v rozhodnom období.

Svedkyňa Y. O. v konaní pred súdom sa pridržiavala svojej výpovede z prípravného konania, ku
samotnému skutku uviesť nevedela nič, nebola jeho svedkom, ale potvrdila, že z dňa 27.11.2014 na
28.11.2014 bola doma a v ten večer jej volal Z. F., či mu nevie vybaviť odvoz z námestia do Sásovej.
Ona preto zavolala obžalovanému R. F., či by tohoto nezaviezol, s čím obžalovaný súhlasil. Preto
obžalovanému nadiktovala číslo na Z. F. a toto mohlo byť už aj po polnoci.

Je pravdou, že ona pri samotnom odvoze nebola a podľa jej vyjadrenia mal obžalovaný v tej dobe slabo
modré auto. To, že obžalovaný Z.R. F. aj skutočne odviezol vie, keďže jej to potom povedal F., že poňho
prišiel nejaký „týpek“ na bielej dodávke.

Svedok Z.Š. F. sa tiež pridržiaval obsahu svojej výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že
v daný večer bol v rôznych podnikoch, nemal peniaze na taxík a preto si zháňal odvoz do Sásovej.
Cez jeho známu Y. O.Č. si vybavil odvoz z podniku Korzo. Neznámy muž mu zavolal, aby šiel von z
podniku, kde videl nejakých ľudí stáť pri červenej Tigre a bielej dodávke, prišiel k nim, pričom tento
neznámy chalan sa ho opýtal, či je ten, čo ho má odviesť. Obžalovaný sa mu predstavil ako R. a on
jemu ako Z.. Spolu teda nastúpili do bielej dodávky, nevie už, či to bol Citroen Jumper, alebo Boxer a
šli smerom do Sásovej. Počas jazdy sa ho neznámy opýtal, či nevie predať nejaký telefón, jednalo sa
asi o zn. Samsung. On preto zavolal Z. Z., tento súhlasil, že sa naň pozrie a preto išli do Radvane. Jeho
obžalovaný vyložil pred vchodom a šiel sa otočiť, pričom on ukázal telefón Z.D. Z., ktorý mu za te1efón
dal 20,- €. Po tomto ho obžalovaný odviezol do Sásovej, kde sa rozišli.

Výpoveď svedka F. pred súdom potvrdil svedok Z. Z., ktorý uviedol, že pokiaľ ide o mobilný telefón zn.
Samsung GT -S 5820, tento mu doniesol Z. F., ktorý mu predtým zavolal, či nechce kúpiť telefón jeho
priateľky. On si ho pozrel na internete ako telefón vyzerá a F. mu ho doniesol v noci, za čo mu dal 20,-
€. Prišiel na bielej dodávke, kto tam sedel to nevie, ale okrem Z. F. bol v aute šofér, ktorým však nebol
Z. F., lebo tento nemá vodičský preukaz. Telefón on dal následne svojej družke M. Š.

Svedkyňa X. P., bývalá priateľka obžalovaného pred súdom potvrdila, že s obžalovaným mala 9
mesiacov blízky vzťah, ktorý skončil v októbri minulého roku.

Dňa 30.11. 2014 jej obžalovaný volal, pretože bola na polícii podať trestné oznámenie a povedal, že
prečo bola na polícii, že to má zrušiť. Bola v práci, zložila telefón a potvrdila, že jej volal z telefónneho
čísla XXXX XXX XXX, ktoré ona uložené nemala, jednoznačne ho poznala po hlase. V telefóne ona
mala číslo obžalovaného uložené ako „ Aďo-ICE“. Neskôr vo večerných hodinách ju jej brat volal do
izby, že videl bielu dodávku na ktorej sa obžalovaný prevážal.

Obžalovaný jej volával neskoro večer viackrát, posielal jej aj SMS-ky pod menom U. a keď podala
trestné oznámenie, napísal jej, že je vrahyňa, že si podrezal žily. Volal jej viackrát, mala neprijaté hovory,
ktoré rušila, volal je v krátkych minútových intervaloch a telefónne čísla ukazovala vyšetrovateľovi.

Po prečítaní časti jej výpovede čl. 62 z prípravného konania potvrdila jej obsah, kedy uviedla že R.
F. jej volal 29.11.2014 prvý hovor bol o 22:19 hod, 30.11.2014 v čase o 12:50 hod, pričom jej volal z
telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Pokiaľ ide o deň 27.11.2014 o 19:05 hodine jej volal z telefónneho
čísla XXXX XXX XXX, pokúšal sa dovolať 23 krát, posledné hovory boli 28.11.2014 o 00:06 hod a 00:21
hod, následne až o 09:00 hod. Andrej jej vyvolával, okrem jeho súkromného čísla aj z tel. čísla XXXX
XXX XXX.

Výpoveď svedkyne X.Q. P.W. potvrdil jej brat svedok P. P., ktorý potvrdil, že dňa 30.11.2014 vo večerných
hodinách videl, ako po ulici ide biela dodávka, na konci ulice sa otočila, smerovala naspäť, pričom na
mieste vodiča rozpoznal obžalovaného. Na bielej dodávke si všimol nápis Phoenix nad čelným sklom.
Pozeral sa zo strešného okna priamo, dodávku videl po pravej strane smerom hore ulice kde sa otočil,
vracal sa naspäť a pri ich dome sa obžalovaný vyklonil cez okno auta a vtedy sa uistil, že je to on.

Ešte ale asi hodinu predtým, okolo 23.00 h videl bielu škodu Octáviu, v ktorej na mieste spolujazdca
spoznal obžalovaného.

On telefonoval s obžalovaným, volal na mobil jeho sestre a obžalovaný povedal: „ Sám si si vybral“.

Ako svedok pred súdom bol vypočutý aj U. G., ktorý taktiež zotrval na výpovedi z prípravného konania
a potvrdil, že dňa 30.11.2014 mu volal R. F., ktorý ho požiadal, aby prišiel po neho na parkovisko k
Rooseweltovej nemocnici. Potom videl, ako prišla biela dodávka, pričom v spätnom zrkadle zbadal, ako
z nej vystupuje R..

Tiež potvrdil, že deň predtým a to dňa 29.11.2014 mu tento volal z jemu neznámeho tel. čísla, ktoré
presne uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (XXXX XXX XXX - po prečítaní časti jeho
výpovede jej obsah potvrdil), pričom z tohto čísla mu predtým nikdy nevolal a preto si ho uložil. Prišiel
pre obžalovaného na Uhlisko, zastavil sa s ním v Skubíne na Čiortolí, otočili a išli späť.

Pred súdom vypočutý svedok E. L. uviedol, že dňa 27.11.2014 o 02.30 h bol v sklade firmy na
Nemčianskej ceste 151, kde pred druhou vyšiel na dvor po drevo a videl vojsť bielu dodávku po ceste,
ktorá sa nepoužíva, keďže je to len spevnená plocha a ktorá dodávka prichádzala k vedľajšiemu skladu
krmív. Pomyslel si, že vodič má vypité, lebo brána do areálu bola zavretá. Rozsvietili sa čidlá na dvore,
vodič to zbadal a začal cúvať dozadu naspäť. Prišiel pred bránu, ktorá bola zatvorená, vodič vyšiel z
auta a začal niečo odlamovať, nastúpil do auta, zacúval dozadu a autom prerazil bránu. Toto celé trvalo
asi 10 minút, on to všetko sledoval zo vzdialenosti 15 metrov, pričom bol kolmo na kabínu z vodičovej
strany. On bol zboku, vodič mal tmavú súpravu s kapucou. V areáli bol kamerový systém, ktorý zachytí
príjazd zo zadnej brány a pri prednej bráne. Evidenčné číslo dodávky nahlásil polícii, ktorej uviedol, že
auto prerazilo bránu a šlo dole do Nemiec.

V rámci konania pred súdom sa za súhlasu obžalovaného a prokurátora čítali aj zápisnice o výsluchu
ďalších svedkov vypočutých v prípravnom konaní.

Svedkyňa K.R. L.Á. uviedla, že 28.11.2014 asi o 02:00 hod. volala R. F., pričom tento za nejakých 10
minút prišiel za ňou ku Korzu na nejakom bielom tranzite. R. povedal, že je firemná a musí ísť niekoho
zaviesť, pričom v dodávke sedel nejaký muž. Pokiaľ ide o U. M. tohto pozná, určite by ho poznala, keby
sedel tento v aute.

Svedkyňa C.R. M.Á. uviedla, že pracuje ako recepčná na ubytovni Milvar, pričom 28.11.2014 asi o 00:40
hod počula ženský krik, pričom keď otvorila dvere videla, ako k nej beží R. M. a kričí o pomoc, povedala
jej, že ju niekto zhodil, dokopal a okradol. Následne volala políciu, pričom obe videli ako sa dole ulicou
prehnala biela dodávka.

Svedkyňa M.R. Š.Á. uviedla, že pokiaľ ide o telefón zn. Samsung Galaxy, tento jej dal Z. Z., bolo to
niekedy ráno o 04:00 hod.

Svedok U. M. uviedol, že pokiaľ ide o výpoveď R. F., že tomuto mal požičať bielu dodávku, požiadať
ho aby ho odviezol do Sásovej, je jeho výmysel, určite to nie je pravda. S obvineným sa nikdy neviezol
v aute, tohto nepozná, videl ho asi trikrát.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča č.ČES:PPZ-KEU-SL-
EXP-2015/39 čl. 164 - 181, za účelom určenia a porovnania rozpoznávacích znakov motorového vozidla
Citroen Jumper, ev. č. V. XXX N. s vozidlom zachyteným kamerovým záznamom predloženým Mestskou
políciou, resp. kamerovým záznamom spoločnosti Aesthetic, pričom je možné konštatovať, že sa jedná
o to isté vozidlo.

Podľa § 269 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných
dôkazov, medzi ktorými bola: konfrontácia na čl. 38 - 41, zápisnica o rekognícii čl. 129 - 139, zápisnica o
ohliadke na mieste činu s fotodokumentáciou čl. 140 - 150, zápisnica o ohliadke osobného motorového
vozidla s dokumentáciou čl. 151 - 158, odborné vyjadrenie č. 127/ 2014 na čl. 183 - 189, vyčíslenie
liečebných nákladov na čl. 191,
zápisnica o vydaní veci čl. 192 - 197, zápisnica o vrátení vecí na čl. 201 - 202, ambulantná správa na
čl. 228, vyčíslenie škody čl. 229, evidenčná karta vodiča čl. 235a, fotodokumentácia na čl. 236 - 246,
248 - 252, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica XTp XXX/XXXX na čl. 253 - 258, rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XXX/XXXX, fotokópia vyšetrovacieho spisu OO PZ B.
Bystrica ORP-1345/OV-BB-14, výpis z OR čl. 259 - 260, úradný záznam na čl. 261 - 269, správy o
povesti na čl. 271 - 279, výpis z evidencie priestupkov na čl. 280 - 282, odpis z registra trestov čl. 283,
319, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 12. 06. 2015 a lustrácie
čl. 309 - 314.

V rámci prípravného konania bola vykonaná rekognícia fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že svedok
E. L. neopoznal osobu, ktorá 27.11.2014 šoférovala bielu dodávku. Svedok Z. F. opoznal ako osobu obv.
R. F., ktorá ho viezla na bielej dodávke do Sásovej.

Znalec MUDr. Boris Ťažký, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdne lekárstvo, vypracoval
odborné vyjadrenie č. 127/2014, z ktorého záverov vyplýva, že poškodená R. M. utrpela nasledovné
zranenia a to pomliaždenie jarmovočeľustnej oblasti tváre vpravo, pomliaždenie a odreninu lakťa
pravej hornej končatiny, pomliaždenie a odreninu zápästia pravej hornej končatiny. Všetky poranenia
vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, pričom zranenia vznikli tak,
ako to popisuje poškodená. Doba liečby v rátane prípadnej PN nepresahuje 6 dní, pričom pri útoku
neboli poškodené žiadne orgány a systémy dôležité pre život človeka. Náhrada za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil 25 bodmi za bolesť, čo predstavuje pri hodnote 1 bodu 16,48
€, celkovo sumu 412 €.

Bolo vykonané ohodnotenie mobilného telefónu Samsung GT-S 5830, ktorého hodnota ku dňu
28.11.2014 predstavuje 50 €. A ktorý bol poškodenej v rámci prípravného konania dňa 31.03.2015
vrátený.

V rámci prípravného konania bola vykonaná fotodokumentácia SMS správ uložených v mobilnom
telefóne X. P.M., z mobilného telefónu tel. č. XXXXXXXXXX, potvrdzujúca komunikáciu svedkyne s
obžalovaným R. F..

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 12. 06. 2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 19. 08. 2015 bolo zistené, že
obžalovaný R. F. bol uznaný vinným zo zločinu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr.
zák., na základe čoho mu bol za modifikovania trestnej sadzby uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, pre ktorý výkon
bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zločinu lúpeže sa podľa§ 188 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zák., odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, pričom v zmysle § 138
písm. a) Tr. zák. je skutok spáchaný závažnejším, spôsobom konania, ak je spáchaný so zbraňou.

V zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák. je trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na útok
alebo ju má na taký účel pri sebe. Zbraňou sa rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu
dôraznejším.

Z citácie zákonných ustanovení je zrejmé, že týmto ustanovením sú chránené dva objekty, a to osobná
sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť.

Pre trestnosť takého činu zákon vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo vzťahu k
naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty a ďalej preukázanie konania páchateľa, a to
aj vo forme nedbanlivosti vo vzťahu k inej skutočnosti, ako k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej
trestnej sadzby, t.j. vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate zločinu.

Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo
znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou.

Podmienka preukázania úmyselného zavinenia páchateľa, či vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a/
Tr. zák.), alebo vo forme úmyslu eventuálneho (§ 16 písm. b/ Tr. zák.) vo vzťahu k základnej skutkovej
podstate trestného činu, teda bezpodmienečne podmieňuje výsledné právne posúdenie celého konania
páchateľa.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Pri priamom úmysle páchateľ poruší alebo ohrozí chránený záujem, či už spáchanie trestného činu bolo
priamo cieľom páchateľovho konania alebo prostriedkom.

Objektívnou stránkou tohto zločinu je konanie páchateľa spočívajúce v použití násilia alebo hrozby
násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.

Trestný čin je pritom spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti
telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti
ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo
zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu
napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto
má vec u seba.

Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa
napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj
konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa
napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Môže smerovať aj proti inej osobe než proti napadnutému.

Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia
predchádzať zmocneniu sa veci, ktorou sa rozumie, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s
vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej

osoby na páchateľa. Napadnutý nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii a taktiež
nie je rozhodujúce, či si páchateľ chcel vec privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a podobne.
Pre páchateľa musí ísť vždy o cudziu vec.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu pritom vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine
a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa
nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre
obvineného priaznivejší.

Z platnej judikatúry súdov je ale zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal
obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria
vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo
skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len
jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov.

Na základe vykonaného dokazovania súdom a vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich súhrne,
mal súd zato, že tvrdenia obžaloby o tom, že by mal byť obžalovaný R. F. vinným zo spáchania
žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., čiastočne neobstojí a to ohľadom jeho
zvýšenej kvalifikácie aj podľa ods. 2 písm. c), § 188 Tr. zák.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevplynula jednoznačne skutočnosť, že by sa mal obžalovaný
dopustiť skutku so zbraňou, teda že by tento úmyselne osobným vozidlom narazil do poškodenej, aby
tak prekonal alebo znemožnil odpor poškodenej ako obete, pre ktorý by sa inak tento nemohol zmocniť
cudzej veci. Táto skutočnosť tvrdená obžalobou, bola súdom vyhodnotená len ako pravdepodobnosť,
ktorou by mohla byť aj skutková podstata iného trestného činu, ktorého by sa následne po zrážke autom
mohol obžalovaný na poškodenej dopustiť. Preto súd žalovaný zločin obžalobou prekvalifikoval len na
základnú skutkovú podstatu - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., z ktorého obžalovaného R. F.,
napriek ním popieranej vine, uznal vinným.

Všetky skutočnosti, ktoré obžalovaný R. F. uvádzal na svoju obhajobu, súd vyhodnotil ako účelové,
so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti, pričom všetky jeho tvrdenia boli vyvrátené v konaní
vypočutými svedkami a tvoria jednoznačne vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú
sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne
a spoľahlivo dokazujú skutočnosť, ktorá je v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z
nich možno vyvodiť len jediný záver o vine obžalovaného a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov.

Napriek tomu, že súd nepovažoval za jednoznačne dokázaný úmysel obžalovaného zraziť poškodenú
s cieľom túto lúpežne prepadnúť, považoval za dokázané, že to bol práve obžalovaný R. F., ktorý v
deň skutku používal ako vodič bielu dodávku zn. Citroen Jumper, ev. č. V. XXX N., čo vyplynulo zo
svedeckých výpovedí Z. F., Z. Z.B., U. G., K. L., P.E. P., Y. O., E. L.. Táto skutočnosť vyplynula aj z
rekognície fotodokumentáciou, kedy svedok Z. F. opoznal ako osobu obžalovaného R. F., ktorá ho viezla
na bielej dodávke do Sásovej. Že sa jednalo o tú istú bielu dodávku, ktorou jazdil v rozhodnom čase
obžalovaný a dodávku, ktorou bola zrazená poškodená, vyplynulo zo znaleckého posudku č. KEÚ PZ
Slovenská Ľupča č.ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2015/39.

Hlavným a podstatným dôkazom na vyslovenie viny obžalovaného boli pri lúpeži odcudzené veci
patriace poškodenej R. M. - mobilný telefón zn. Samsung GT-S 5820, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX a
nepoužitá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX.

To, že odcudzený telefón zn. Samsung GT-S 5820, núkal na predaj obžalovaný, potvrdili svedkovia Z.
F. a Z. Z., ktorého výpoveď korešpondovala s výpoveďou M. Š..

To, že obžalovaný vo svojom mobilnom telefóne používal SIM kartu s telefónnym číslom XXXX XXX
XXX, tiež bolo potvrdené svedkami, najmä X. P., ktorej z tohto čísla obžalovaný zasielal aj SMS správy,
P. P., R. C. U. G..

V danom prípade mal súd nad všetky pochybnosti teda za preukázané, že zo strany obžalovaného R.
F. došlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a preto ho z neho
súd uznal vinným.

Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že tento použil násilie v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, čím takto porušil záujem spoločnosti chránený Trestným zákonom na ochrane
života a zdravia spoluobčanov, resp. majetku v súkromnom vlastníctve.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Tr. zák., pričom tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Obžalovaný R. F. je z miesta bydliska je hodnotený kladne, v súčasnej dobe je nezamestnaný.

Z výpisu z evidencie priestupkov bolo zistené, že tento bol od 22.11.2013 štyrikrát postihnutý za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, resp. za priestupok proti majetku.

Ako vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného, tento bol trikrát súdom trestaný. Rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. X Z. XX/XXXX zo dňa 16.07.2007 bol odsúdený za zločin
lúpeže podľa § 188 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia vo výmere 6 rokov
a 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 18.07.2013.
Týmto rozsudkom mu bolo uložené aj ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, ktoré
bolo ukončené jeho prepustením dňa 15.10.2013. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 12. 06. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. XTo XX/XXXX zo dňa 19. 08. 2015 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §
183 ods. 2 Tr. zák., na základe čoho mu bol za modifikovania trestnej sadzby uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov, pre ktorý výkon bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. XTp XXX/XXXX zo dňa 07.12.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTpo XX/XXXX zo dňa 07.01.2015 bol R. F. podľa
§ 87 ods. 2 Tr. por. vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom väzba začala plynúť
od 06.12.2012.

Nakoľko skutok, ktorý bol predmetom tohto trestného konania sa stal 28. 11. 2014, teda bol spáchaný
skôr, ako bol obžalovaný súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
(rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 12. 06. 2015), bolo potrebné
v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladať obžalovanému súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu a zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bolo potrebné zároveň zrušiť jeho výrok o treste, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Pri úvahách o treste, súd vychádzal jednak zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., ako i z
okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy, osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj
prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 2 ods. 3, ods. 4. ods. 5 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
podľa odsekov 3 až 6 sa
vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie
hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v
prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov
alebo doživotie.

Za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody na tri
roky až osem rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin (rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica pod sp. zn. X Z. XX/XXXX zo dňa 16.07.2007 odsúdený za zločin lúpeže podľa §
188 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX
zo dňa 12. 06. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo XX/XXXX zo
dňa 19. 08. 2015 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zák.), zvýšila sa
dolná hranica trestnej sadzby z troch rokov na päť rokov a šesť mesiacov.

Nakoľko v prípade obžalovaného R. F. sa ukladal zároveň trest súhrnný, ktorý trest nesmie byť miernejší,
ako trest uložený skorším rozsudkom, súd v tomto prípade uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 rokov 6 mesiacov, teda v dolnej polovici modifikovanej trestnej sadzby, ktorý
považoval za postačujúci.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na
výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený.

Poškodená R. M. si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas a to jednak náhradu za bolesť za
25 bodov priznaných znalcom MUDr. Borisom Ťažkým v odbornom vyjadrení č. 127/ 2014 v sume
412 €, ako i náhradu škody za odcudzené veci c sume 200 €. Keďže hodnota odcudzených vecí ostala
spornou, telefón bol poškodenej vrátený, súd z tejto sumy akceptoval len odcudzenú hotovosť vo výške
40 € a preto zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej náhradu škody spolu v sume 452 € a podľa
§ 288 ods.2 Tr. por. ju so zvyškom jej nároku na náhradu škody, odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.