Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201594
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému: M. V., C.. XX.XX.XXXX, S. Ď. XX, o
zaplatenie 406,60 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 69,67 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75% zo sumy 24,53 € od 26.03.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75%
zo sumy 45,14 € od 26.04.2013 do zaplatenia, lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 406,60 € spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 24,53 € od 26.03.2013 do zaplatenia, 8,75% zo
sumy50,13€od26.04.2013dozaplatenia,8,25% zosumy331,94€od26.02.2014dozaplateniaatrovy
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil
postupca spoločnosť Slovak Telekom, na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 18.01.2013 uzavretá zmluva o poskytovaní
telekomunikačných služieb, špecifikovaných v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému faktúry a
to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 24,53 € so splatnosťou 25.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu50,13€sdátumomsplatnosti25.04.2013afaktúruč.XXXXXXXXXXnasumu331,94€sdátumom
splatnosti 25.02.2014, ktoré žalovaný neuhradil ku dňu podania žaloby.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Podľa § 297 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať ak, a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b)
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 €.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 18.01.2013 a jej dodatkom, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- MobileSlovensko, a.s. ( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ), cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti
Slovak - Telekom, a.s., faktúrami a zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako
podnikom a žalovaným ako účastníkom zo dňa 18.01.2013 podľa § zákona č. 351/2011 o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že táto bola uzavretá na čas neurčitý, že aktivácia
príslušného programu služieb bude realizovaná v priebehu dňa, kedy zmluva nadobudne účinnosť, že
cena za poskytované služby je stanovená cenníkom.

6. Podľa dodatku k zmluve zo dňa 18.01.2013 jeho predmetom bola aktivácia služieb uvedených
v tabuľke, záväzok žalovaného riadne a včas platiť podniku cenu služieb podniku podľa zvoleného
programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami,
osobitnými podmienkami a platným cenníkom.

7. Z tabuľky č. 1 dodatkov súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej
pokuty vo výške 331,94 €.

8. Podľa bodu 4 dodatku k zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka v
bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany

Podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

9. Právny predchodca vystavil žalovanému faktúry a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 24,53 € so
splatnosťou 25.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 50,13 € s dátumom splatnosti 25.04.2013 a
faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94 € s dátumom splatnosti 25.02.2014 predstavujúcej zmluvnú

pokutu.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v
čase uzavretia zmluvy zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné

podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. V zmysle § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.15. Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

16. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

19. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

21. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

22. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

23.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

24. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných telekomunikačných služieb, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe čoho boli
žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za tieto služby, tak ako mu boli vyčíslené v
jednotlivých faktúrach, neuhradil. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu

na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je dôvodný, ale iba čiastočne a to iba do sumy 69,67 €, preto
žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

26. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých
faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi nárok na

úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

27. Žalobca si vo faktúre č. XXXXXXXXXX uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku v

sume 4,99 €. Súd žalobcovi takto uplatnený nárok nepriznal.

28. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehusúdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

29. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia
o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku za upomienky, pretože nepredložil žiadne
také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje,
preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Výpis zo systému žalobcu nepreukazuje, v akej výške tento
vynaložilskutočnénákladyna zaslanieupomienok,žalobcanepreukázalanizaslanieobyčajnejpoštovej
zásielky. Zároveň v prípade poplatkov takéhoto typu podľa bodu 2.1. písm. b) Cenníka administratívnych

poplatkov a podľa bodu 6.4. Cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby sprostredkovania
prístupu do siete internet, dodávateľ za ne spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetné
poplatky tak predstavujú iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie
iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie poplatkov takéhoto typu je možné zároveň
považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

30. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

31. Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu v časti uplatnených poplatkov za faktúru doručovanú
poštou v sume 4,99 € zamietol.

32. Faktúrou č. 7401436137 zo dňa 8.02.2014 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 331,94 €
predstavujúcu zmluvnú pokutu.

33. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

34. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako

dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

35. Nárok uplatnený žalobcom vo vyššie uvedenej faktúre predstavuje iba nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktorá ako

typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri

uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluvách je priamo
uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.36 . Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ
na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať
a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď

zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

37. Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,

ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

38. S ohľadom na vyššie uvedené je dojednanie o zmluvnej pokute v dodatkoch k zmluve o pripojení
neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je neplatné a preto žalobu žalobcu aj v

časti zmluvnej pokuty zamietol.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 406,60 € a bol úspešný do sumy 69,67 €, v ktorej časti súd
žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 17%
a úspech žalovaného 83%. Po odpočítaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu (83-17) žalovanému
ako úspešnejšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.