Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/631/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114212809
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114212809.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu KSI Slovensko s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
proti žalovanej S. L., H., S. XX, o zaplatenie 3 827,42 eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Prešov, Námestie legionárov 5, IČO:
42 343 828, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 15C/201/2014-69 zo 4.8.2015 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov
konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a vedľajší účastník nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že konanie zastavuje, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva a
žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 222,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
v lehote 30 dní po doručení právoplatného uznesenia.
Vedľajší účastník podal včas odvolanie proti rozsudku proti II. výroku z dôvodu, že rozsudok v tejto časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súdvodôvodneníuznesenia,o.i.,ktrovámkonaniauviedol,žeonichrozhodolpodľa§146ods.2O.s.p.,

ktorého znenie citoval a uviedol, že žalobca nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
žalovanej, a teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto nemá právo na náhradu trov
konania a žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka,
jeho úspech v konaní sa spravuje úspechom účastníka, na ktorého strane do konania vstúpil, v danom
prípade na strane žalovanej. Avšak v prípade vzniknutých trov právneho zastúpenia posudzuje ich
účelnosť,ktorémusiasledovaťprocesnépresadzovanienárokualeboprocesnúochranuprotitvrdenému

nároku. V danom prípade právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia, ktorej súčasťou bolo všeobecné
udelenie plnomocenstva advokátovi bol úkonom formálnym a paušálnym (bez znalosti sporu) a jeho
súčasťou mala byť aj prvá porada s klientom ohľadne veci, pričom vedľajší účastník nepreukázal, že by k
takej porade došlo a čo bolo jej obsahom. Blanketárny vstup vedľajšieho účastníka nemožno považovať
za úkon z hľadiska trov konania účelný na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovanej. V danom
prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné

pre úspech veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.
Vzhľadom na uvedené súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník odvolanie odôvodnil nasledovne: Elektronickým podaním 2.7.2015, potom ako vstúpil
do konania na strane žalovanej spotrebiteľky 19.5.2014, podal vo veci na základe súdom doručených
listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich, kvalifikované a konkretizované vyjadrenie, ktorým vzniesol
námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobcom. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná

jednoznačne o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou a k nej pripojených zmluvných
ustanovení na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v zmysle § 93 ods.2O.s.p., vyplýva možnosť právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu zúčastniť sa konania ako vedľajší účastník popri navrhovateľovi alebo odporcovi, že v zmysle
§ 93 ods.4 O.s.p. a podľa § 79 ods.4 O.s.p. návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným

účastníkom do vlastných rúk. Konštatoval, že v súlade s vyššie cit. zák. ust. sa k podanej žalobe
žalobcu vyjadril elektronickým podaním z 2.7.2015, keď poukázal na to, že ako vyplýva zo žalobného
návrhu, žalobca podanou žalobou z 23.5.2014, si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 3
827,42 € s prísl., že vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobcom uplatnené právo, ako vyplýva
zo skutočností uvedených v žalobe uplatnil pôvodný žalobca žalobou doručenou súdu 23.5.2014 t.j.

až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 5.4.2014. Následne podaním z 28.7.2015
zobral žalobca prostredníctvom právneho zástupcu návrh na začatie konania späť a to pred prvým
pojednávaním a súd konanie na základe dispozičného úkonu žalobcu zastavil v súlade s § 96 ods.1
O.s.p.,otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanejajemunáhradutrovkonanianepriznal.Koprávneniu
vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania ako oprávnenej osoby poukázal v tejto súvislosti
na uznesenie KS v Trenčíne č.k. 19Co/307/2012 z 12.2.2014, kde súd konštatuje s poukázaním na

rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 25Cdo/539/2008 z 19.2.2009 a č.k. 2lCdo/2313/2004
zo 7.7.2005, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo
má v zmysle § 93 ods.3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného. Na
tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že ako obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež
námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), lebo procesné

právo tieto námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo
len procesnom práve. Ak predpokladá, že súd uznáva právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť
advokátom a teda aj na náhradu trov konania spätých s právnym zastúpením avšak vedľajšiemu
účastníkovi ich náhradu nepriznal s tým, že tieto považoval za neúčelné, poukazuje naopak na prax
žalobcu, ktorý hromadnými formulárovými žalobami uplatňuje voči spotrebiteľom premlčané nároky a

teda je logické, že voči takémuto postupu žalobcu, sa opakovane musí vedľajší účastník vyjadrovať vo
forme a spôsobom determinovaným postupom žalobcu. Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka poukázal na čl. 47 Ústavy SR a § 93 ods.4 O.s.p. v zmysle, ktorého má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom
v súlade s § 24 a § 25 ods.1 O.s.p., realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi.

V konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z § 93 ods.4, preto pokiaľ v
súvislosti so vstupom a účasťou v konaní mu vznikli trovy konania, má podľa výsledku konania právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania. Zastáva názor, že v dôsledku jeho vstupu do konania
a jeho vyjadrení žalobca zobral žalobu späť, že žalobca ako účastník konania zastúpený právnym
zástupcom si musel byť vedomý, že si uplatňuje žalobou nárok, ktorý je premlčaný a týmto späťvzatím

sa podľa jeho názoru snažil vyhnúť plateniu trov konania ako neúspešný účastník. Má zato, že ak by do
konania nevstúpil a nevzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, nedošlo by zo strany žalobcu
k späťvzatiu žaloby, preto sa nestotožňuje s názorom súdu, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne
vynaložené. V zmysle uznesenia KS v Prešove č.k. 6Co/219/2012 zo 31.7.2013 s ohľadom na § 137
O.s.p.odruhochtrovkonania,jeslužbaadvokátauprávnickýchosôbzameranýchnakolektívnuochranu

práv pochopiteľná a logická, pretože úspech v konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Citujúc
uvedené rozhodnutie tak, náklady s tým spojené sú v zásade účelné, čo sa v plnej miere vzťahuje aj
na jeho možnosť dať sa zastupovať v konaní advokátom. Na druhej strane poukázal na § 16 ods.1
z. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení v zmysle, ktorého sa advokát ako nesporne odborne

fundovaná osoba, môže dať v rámci svojho poverenia zastúpiť iným advokátom (§ 25 ods.3 O.s.p. ) resp.
vpozíciiúčastníkakonaniavzmysle§24O.s.p.zástupcom,ktoréhobysizvolil.Vobidvochspomenutých
procesných situáciách by sa jednalo aj napriek nesporne odbornej fundovanosti zastúpeného o účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia. Čo sa týka právnej hodnoty jeho vstupu, tak poukázal na
skutočnosť, že má vedomosť o prípadoch, keď súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky

resp., premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo a svojimi rozhodnutiami zaviazali žalovaných plniť
v celom rozsahu aj napriek tomu, že časť resp. celý žalobou uplatnený nárok sa opieral o premlčané
nároky zo spotrebiteľských zmlúv a priaznivý procesný výsledok bude vo veci spotrebiteľov dosiahnutý
až procesnou intervenciou vedľajšieho účastníka. Poukázal na príklady rozhodnutí OS Spišská Nová
Ves z 11.9.2014 č.k. 9C/118/2014, OS Nové Zámky z 17.6.2014 č.k. 6C/30/2014, OS Nové Zámky z

13.8.2014 č.k. 9C/84/2014 vo veci, ktorých vzniesol v rámci odvolacích konaní námietky premlčania.
Vedľajší účastník svojou činnosťou napĺňa ciele politiky EÚ v oblasti ochrany práv spotrebiteľov ( čl.
169 Lisabonskej zmluvy , čl. 38 Charty základných práv EÚ, príslušnosť smernice EU a rozsudky
Súdneho dvora EÚ ako aj vnútroštátnu právnu úpravu o ochrane spotrebiteľov). V zmysle rozsudkuSúdneho dvora EÚ vo veci C- 279/09, združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta ako aj
na náhradu trov konania. V predmetnej veci došlo ku zastaveniu konania jednoznačne v dôsledku jeho
procesnej aktivity, keď žalobca po doručení jeho procesného stanoviska vo veci zobral svoj návrh voči

žalovanému spotrebiteľovi v celom rozsahu späť. V zmysle § 146 ods.2 O.s.p. (citoval znenie prvej vety)
a uviedol, že v prejednávanej veci jednoznačne nejde o prípad, kde by bol návrh podaný dôvodne a k
späťvzatiu návrhu by došlo pre správanie žalovaného. Ďalej považoval za potrebné zdôrazniť, že súd
zastavil konanie na základe dispozičného úkonu žalobcu, pred prvým pojednávaním. Súd vzhľadom na
späťvzatie návrhu žalobcom vôbec nepristúpil k preskúmaniu nárokov žalobcu vo vzťahu k § 5b z.č.

250/2007 Z.z. resp. skúmaniu neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a tak v časti o trovách
konania mal súd aplikovať § 146 ods.2 O.s.p.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca v zastúpení
svojho advokáta si v tomto konaní uplatnil už v samotnom žalobnom návrhu nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia a pokladal vyčíslenú náhradu svojich trov za odôvodnenú a to aj napriek tomu, že
jeho žalobný návrh bol jedným z mnohých jeho totožných návrhov, ktoré majú formulárový charakter.
Naopak jeho právny zástupca musel podrobne žalobný návrh ako aj jeho prílohy preštudovať, posúdiť

či sa v danom prípade jedná o uplatnenie premlčaného nároku a následne podať v tejto konkrétnej veci
kvalifikované vyjadrenie, ktoré splnilo svoj účel ochrany spotrebiteľa, keďže žalobný návrh bol žalobcom
zobratý späť po jeho vyjadrení. Jeho podanie (vyjadrenie) nieje všeobecné, nemá formulárový charakter,
ale konkrétne a individuálne sa vyjadruje k žalobnému návrhu žalobcu. Poukázal taktiež na nález
Ústavného súdu ČR II. ÚS 2257/08 zo 7.7.2009, z ktorého citoval a na podporu svojich tvrdení poukázal

napr. na uznesenie KS Košice č.k. lCo/5/2013 - 68 z 26.2.2013, 2Co/15/2014 z 5.6.2014 (z ktorého
odôvodnenia tiež citoval). Pozornosť odvolacieho súdu taktiež upriamil k rozhodnutiu Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Beian vs. Rumunsko (č. 1) zo 6.12.2007, v ktorom súd rozhodol, že vzájomne
si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv,
konkrétne čl. 6 ods.1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje uznesenie súdu v časti výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného za rozhodnutie, ktoré vychádza nesprávneho právneho
posúdenia veci a z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý „rozsudok“ preskúmal a v zmysle
§ 220 O.s.p. uznesenie v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo

výške 298,61 € bez DPH na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej
JUDr. Moniky Marjanovič, advokátka, Košice, Urbánkova 1562/6, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
a, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania
v sume 78,93 € bez DPH (1 úkon zo sumy 3 827,42 € je tarifná hodnota 141,09 €, x 1 z 141,09€ =70,54
€+ režijný paušál 8,39€) na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej

JUDr. Moniky Marjanovič, advokátka, Košice, Urbánkova 1562/6, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Vedľajší účastník doplnil odvolanie podaním doručeným 14.12.2015, v ktorom uviedol: Na podporu
svojich tvrdení poukázal napr. na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 9Co/94/2015 -
80 zo „14.4.201“, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým zaviazal
žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Uznesením Okresného súdu Košice II., č.k.

13C/112/2014-50 zo 7.11.2014 súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
priznal náhradu trov konania. V prípade ak sa odvolací súd nestotožní s jeho právnym názorom,
žiada aby v odvolacom konaní nebola žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu
ich neúčelnosti spočívajúcej v tých istých okolnostiach aké vytýka žalobca jemu, a to že po získaní
vedomostí žalobcom, ako účinne a to paušálne v konaní uplatňovať práva, alebo sa brániť a získaní

tiež náhrady trov konania, zodpovedajúcej odmene, ktorú musel žalobca advokátovi zaplatiť, aby pre
neho paušálny vzor odvolania vyhotovil, nemôže už byť ďalej účelným vynakladaním prostriedkov na
odmeňovanie advokáta za to, aby aj v ďalších druhovo totožných veciach robil obsahovo identické
podania - odvolania voči rozhodnutiam ukladajúcim mu platiť trovy konania VÚ bez toho, aby tu bol
zrejmý aj vklad venovaný argumentácii príznačnej práve pre konkrétnu vec, v ktorej žalobcu zastupuje.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím
súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom
prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V zmysle
§ 142 O. s. p. je na priznanie náhrady trov konania nevyhnutné splnenie stanovených podmienok, a to
najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov

konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade,
že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by mala byť posudzovaná pri
každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno
priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočnéopakujebezuvedenianových,procesnevýznamnýchskutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci
s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Obdobný právny názor vyslovil aj
Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.03.2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2014, v ktorom uviedol,

že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že odvolací
sú pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neskúmal otázku tzv. hromadného podávania podaní zo
strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu v spotrebiteľských veciach, neskúmal vôbec účelnosť
vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zo splnomocnenia, ktorým
bolo vedľajšiemu účastníkovi udelené splnomocnenie JUDr. Ambrózovi Motykovi nevyplýva, že by bolo

udelené pre konkrétnu vec. Z oznámenia z 21.3.2013 (doručené súdu 25.3.2013), ktorým oznámil svoj
vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom čase nemohlo dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia,
lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený právny zástupca nemali vedomosť do akého konania
vstupujú. Inak by nežiadali súd, aby im zaslal žalobný návrh a jeho prílohy. Následne ďalšia plná moc
pre právneho zástupcu udelená nebola. Taktiež je potrebné súhlasiť, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho
účastníka k žalobnému návrhu, že toto podanie je všeobecné. Vznesená námietka premlčania nie je

konkretizovaná a ďalej podanie obsahuje všeobecné vyjadrenia, prípadne časť odôvodnenia rozhodnutí,
na ktoré sa odvoláva vedľajší účastník, ako aj je treba súhlasiť s námietkou generálneho prokurátora, že
podanie je totožné, ako podal vedľajší účastník aj v iných konaniach (tzv. zastupovanie v hromadných
veciach), z ktorých hľadísk priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd vôbec
neskúmal, ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19.3.2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013

a citoval vyslovený právny názor. Uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z
podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach,keďžejehoúčelomjeokreminéhokolektívnaochranaspotrebiteľov,zastupovaniespotrebiteľov
v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.
Združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na

stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť
o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do
konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,

že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov
konania je v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo
ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Má za to, že úmyslom
zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť

kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Zároveň si dovolil poukázať na to, že nepriznaním náhrady trov
konania súdom nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v
konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani

v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny
názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03. V zmysle uvedeného nevidí význam v právnom
zastúpení vedľajšieho účastníka a zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania,
a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal
a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške
94,72 € s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 84,65 € s DPH a režijného
paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,07 € s DPH.
Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, nebolo odvolaním napadnuté

nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219

ods.1,2 O. s. p., lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič
nemení ani podané odvolanie.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku možno doplniť, že z rozhodovacej činnosti súdov
týkajúcej sa priznávania trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je zrejmý právny názor, že trovy
vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s
jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené.
Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený

na ochranu spotrebiteľa, sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho
správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť
záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto
vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo
na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore

ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi
využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne
vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek
iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je

vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná
náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004
Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi

trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast.,
ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť

cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnenýchzáujmovspotrebiteľa,anakonkrétneokolnostiprípaduatonajmäskutočnosť,ževstúpildo
konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje
zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu
účastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-akoužbolouvedené-považovať

jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných
vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom
činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako
vedľajšíúčastníkanasvojezastupovaniesplnomocňujúadvokáta,čonutnevediekúvahe,žeprimárnou
pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania platí aj pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

rozhodnutie, v ktorom sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov a
to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jej zástupcu jej nemohlabyť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti, z toho dôvodu trovy
spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.