Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/131/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513207918
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513207918.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,zast.:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislavaprotižalovanému:
N. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. V. X, R. V. P. v konaní o zaplatenie 1777,91 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 21.5.2013 domáhal zaplatenia sumy 1777,91 eura spolu s
kapitalizovaným úrokom z omeškania 114,24 eura a 9% ročného zo sumy 1777,91 eura od 22.1.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Pojednávania, nariadeného na deň 7.10.2014 sa žiaden z účastníkov nezúčastnil, preto súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu VÚB banka a.s. pohľadávku voči žalovanému
postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.5.2012, ktorú skutočnosť aj preukázal zmluvou na

čl. 7 až 13.

Žalobca tvrdil, že:

VÚB banka a.s. uzavrela so žalovaným dňa 20.7.2004 zmluvu č. XXXXXXX, ktorou sa žalovaný
zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Svoju povinnosť ale nesplnil, čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávok dlhoval

sumu 1939,28 eura. Žalobca sa titulom postúpenej pohľadávky domáha čisto iba dlhu na istine, pretože
dlh na riadnom úroku 4,56 eura a dlžné poplatky 85,21 eura si žalobca neuplatňuje. Po postúpení
pohľadávky žalovaný čiastkovými úhradami zaplatil celkom 70 eur, čím dlh na istine činí 1777,91 eura.
Za obdobie čiastkových úhrad si žalobca uplatnil úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1845,91 eur od
11.5.2012 do 23.7.2012 v sume 33,72 eura, zo sumy 1827,91 eura od 24.7.2012 do 21.8.2012 v sume
13,07 eura, zo sumy 1787,91 eura od 22.8.2012 do 21.1.20132 v sume 67,45 eura a zo sumy 1777,91
eura od 22.1.2013 do zaplatenia.

Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu1/ Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Prémium“ zo dňa 20.7.2004, z ktorej súd zistil,
že formulár tlačiva žiadosti je rozdelený horizontálne na VI častí.

V bode I. sú osobné údaje o klientovi a až na poslednú VI. časť nie je vyplnená ani jedna ďalšia. V časti
VI. je splnomocnenie, vydané žalovaný pre VÚB a.s. na to, že za predpokladu, že vlastní pôžičkovú
kartu Quatro, mohla banka nahradiť túto kartu novou - kreditnou kartou vydanou podľa tejto zmluvy.

Žiadosť podpísal žalovaný dňa 20.7.2004 a veriteľ VÚB a.s. dňa 21.6.2004.

2/ Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a
žalobcom zo dňa 10.5.2012 (čl 7 nasl.) banka na žalobcu postúpila určité portfólio svojich pohľadávok,
medzi nimi tiež pohľadávku voči žalovanému. Z obsahu prílohy k zmluve o postúpení na čl. 14 o.i.
vyplýva aj to, že dátum prvého čerpania bol dňa 29.7.2004, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa

4.2.2009, že žalovaný zaplatil úhrady celkom v sume 5134,50 eura, a že jeho aktuálny dlh činí 1939,28
eura.

3/ z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.7.2012 (čl. 6) súd zistil, že

sa jedná o vyplnené tlačivo znejúce na meno žalovaného, v ktorom v bode 1. boli označené zmluvné
strany spôsobom:

Veriteľ: - EOS KSI Slovensko s.r.o.
Dlžník: - Oto Bódy, Nová 3, Moldava nad Bodvou

Pôvodný veriteľ: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok

V článku 2. mal žalovaný vyhlásiť, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol
na základe zmluvy XXXXXXX s pôvodným veriteľom. Celková dlžná čiastka vo výške 2782,80 eur
pozostáva z istiny 1847,91 eura, ostatného príslušenstva 6,16 eura, z úroku z omeškania 10% ročne

od 4.2.2009 do dňa zaplatenia poslednej splátky.

Podľa článku 3.1 sa žalovaný tento záväzok zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach podľa
splátkového kalendára minimálne 20 eur vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa
20.6.2013. Dlžník sa zaviazal splátky uhrádzať na účet s VS: 1638591.

4/ pokusom o zmier z 23.4.2013 (čl.15) žalobca vyzval žalovaného, aby dlh na úvere v sume 2023,85
eura zaplatil na účet žalobcu 30.4.2013.

Súdu žalobcom predložené podklady nepostačovali, preto bol výzvou zo dňa 10.1.2014 vyzvaný (čl.

30), aby súdu predložil listinné dôkazy o písomne dohodnutej zmluve ako aj všetky listinné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, najmä existenciu úverového vzťahu so žalovaným s náležitosťami podľa
zákona 258/2001 Z.z. spolu so špecifikáciou rozsahu plnenia zo strany žalovaného.

Žalobca reagoval podaním z 30.9.2014 tak, že dňa 3.10.2014 doručil súdu tú istú zmluvu o vydanie

pôžičkovej karty, ktorú už súd mal k dispozícii, dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach a tiež výpis z kartového účtu žalovaného. Doručené bolo aj tlačivo, z ktorého súd zistil, že
žalovanému bol úverový rámec navýšený dňa 26.1.2005 na 30000 Sk s minimálnou splátkou 1000 Sk
a dňa 26.9.2006 na sumu 39 000 Sk s minimálnou splátkou 1300 Sk.

Z výpisu z účtu žalovaného (čl.38 - 47) súd zistil, že v zmysle týchto zmien žalovaný splátky uhrádzal
nie síce stále a vždy v plnej výške, ale ku dňu 4.2.2009, kedy bol úver zosplatnený, zaplatil celkom
5144,57 eura. žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný zaplatil pred podaním žaloby ešte ďalších 70 eura
a to úhradou sumy 20 eur dňa 23.7.2012, 40 eur dňa 21.8.2012 a 10 eur dňa 21.1.2013. Takže v čase
pred podaním žaloby zaplatil celkom 5210,57 eura.

V Podaní zo dňa 30.9.2014 žalobca poukázal na to, čo súd uvádzal vyššie a zároveň na to, že v zmysle
Sadzobníka poplatkov bola výška úrokovej sadzby 23,76%.Z predložených listín, ktorých obsah súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd za právne

relevantné vzal do úvahy skutočnosti, že:
- medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna písomná zmluva ohľadom spotrebiteľského úveru tak, ako
to veriteľom ukladal zákon č. 258/2001 Z.z., a že peniaze boli žalovanému poskytnuté len na základe
jeho žiadosti
- žalobca len nepriamo preukázal poukázanie peňazí na kartu žalovaného no nepreukázal za akých

podmienok
- dňa 4.2.2009 bol úver zosplatnený, čo vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a tento
deň súd určil ako deň, rozhodný pre učenie počiatku plynutia premlčacej doby za predpokladu, že by v
tom čase existoval nejaký dlh žalovaného.
- Dohodu zo dňa 21.6.219.7.2012 vyhodnotil ako neplatnú z dôvodov uvedených nižšie.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,

zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie
využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by

pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie
skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady,
veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z

pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika,
akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o

obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné

informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.Ako bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, je právnym vzťahom
spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“,
uzavretú dňa 22.7.2012 a ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať

ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Podpísanie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 22.7.2012 súd vyhodnotil
ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosť pohľadávky. Súd
dospel k záveru, že pri podpísaním „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli

naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti
na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo
ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo

vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Záväzok, ktorý mal žalovaný uznať, je tak nedostatočne identifikovaný, že takéto uznanie ako
jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný. Ako súd oboznámil vyššie, ako veriteľ bol

označený EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom žalobca ani nepreukázal, či vôbec, akým spôsobom a kedy
bolo postúpenie pohľadávky z VÚB banky a.s. na žalobcu preukázané alebo oznámené žalovanému a
táto skutočnosť nevyplýva ani z Dohody zo dňa 16.7.2012. Z bodu 2 Dohody totiž vyplýva, že uznáva čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy 9826320 s pôvodným veriteľom
Consumer Finance Hodling. Predmetom konania ale bol záväzok, údajne vyplývajúci zo zmluvy s VÚB

a.s. č. 1638591. Aký záväzok voči Consumer Finance Hodlingu žalovaný uznal, z dohody nevyplýva.

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku preto súd vyhodnotil ako neplatnú a teda
nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok, k zosplatneniu úveru došlo dňa 4.2.2009. Je síce pravda, že dňa 4.2.2009 došlo k
zosplatneniu, no žalobca listinami nepreukázal či a kedy žalovanému uplynula lehota na plnenie.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 účinného od 1.5.2014:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým
je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo" a nie od slova "mohol".
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve.

Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka ods (1): Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 OBZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Na základe vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností možno ustáliť, že pohľadávka, ak
by bola jej existencia preukázaná, je premlčaná a to tak podľa Občianskeho ako aj podľa Obchodného
zákonníka, pretože:Ak dňa 4.2.2009 došlo k zosplatneniu úveru (viď príloha k zmluve opostúpení pohľadávok), dňom
5.2.2009 začala plynúť premlčacia doba, ktorá podľa Obchodného zákonníka uplynula dňa 4.2.2013 a

podľa Občianskeho zákonníka ešte skôr a to dňa 4.2.2012.

Napokon:

Podľa § 1 ods. 3) č. 258/2001 Z.z. účinného dňa 20.7.2004:

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty.

Podľa § 4 cit. zákona
(1) Zmluva: o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Ako súd uviedol vyššie, súdu nebola predložená písomná zmluva, pričom ako súd uviedol, žalovaný

zaplatil celkom 5210,57 eura a využil 4581,19 eura. Keďže žalobca nemá nárok na nič iné než iba na dlh
titulomsamotnýchpožičanýchpeňazíažalovanýžalobcoviničnedlhuje,súdžalobuakoplnenedôvodnú
na základe vyššie popísaných faktov a úvah jednak pre neplatnosť zmluvy so zákonom a jednak pre
premlčanie zamietol .

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli a navyše nebol podaný takýto
návrh, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.