Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/235/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208586
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208586.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36
613 843, proti žalovanej: E. E., F.. XX.Z. XXXX, T. Q. XXX/XX, XXX XX R. E., o zaplatenie 1.846,91
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.apríla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 1846,91 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 26.augusta 2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úver, pričom žalovaná sa zaviazala splácať predmetný úver.
Žalovaná svoj dlh nesplnila, preto žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje neuhradenú úverovú istinu
spolu s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2165,08 eur. Dlžná
suma 1846,91 eur, ktorú si žalobca uplatnil, pozostávala z neuhradenej istiny úveru, ktorú vypočítal
ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Zároveň

si uplatnil úrok z omeškania od 11.augusta 2010, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky, ako aj náhradu trov konania.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa §
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 16.marca 2015 (č.l.
57) s výzvou, aby tak učinila v lehote do 10 dní od doručenia, pričom na výzvu súdu nijak nereagovala,
ostala pasívna.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.augusta 2005 (č.l. 4 - 5), všeobecnými obchodnými
podmienkami (č.l. 6 - 9), prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 20), stanoviskom žalobcu z
9.marca 2015 (č.l. 45 - 51), prehľadom splátok a úhrad (č.l. 52 - 54), a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

ŽalobcanadobudolpohľadávkunazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedziSlovenskou
sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom. Právny predchodca
žalobcu mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Žalovaná v zmluvnom vzťahuvystupovala ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2/ zák. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Právny predchodca žalobcu, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 26.08.2005

Zmluvu o splátkovom úvere ( č.l. 4), pričom sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe
nej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 37.000 Sk (1.228,17 eur), s ročnou úrokovou sadzba
17,30%, s poplatkom za správu úveru 50 Sk, s výškou splátky 976 Sk, mesačne k 10.dňu v mesiaci, so
splatnosťou prvej splátky 10.septembra 2005, s konečnou splatnosťou úveru 10.augusta 2010, s ročnou
percentuálnou mierou nákladov 9,62%.

Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 52 a nasl.) je zrejmé, že dňa 26.augusta 2005 žalovaná čerpala úver vo
výške 37.000 Sk (1.228,17 eur), dňa 10.septembra 2005 zaplatila prvú splátku vo výške 976 eur a dňa
14.novembra 2006 zaplatila poslednú splátku úveru vo výške 792,1 Sk. K odpisu istiny bankou došlo ku
dňu 10.decembra 2009 v sume 1.846,91 eur.

Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 20) je zrejmé, že počet dní omeškania ku dňu postúpenia
bolo 1126 dní, t.j. 3,16 roka.

Žalobca vo svojom liste z 9.marca 2015 (č.l. 45 a nasl.) uviedol, že pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu
pohľadávku 2.165,08 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.846,81 eur a z úroku z omeškania 318,17 eur,

pričom si tento úrok z omeškania žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Z predpísaných úhrad žalovaná
uhradila 481,18 eur.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou
o postúpení z 10.decembra 2009 na žalobcu, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu

v tomto konaní. Nie je k žalobe pripojené či postupca doručil oznámenie o postúpení pohľadávky
žalovanému, ani či vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky, alebo akým spôsobom vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru s príslušnými náležitosťami.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez

ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na
požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa
nazníženienákladovnaspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6,b)sankcieza porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku
záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z predložených listinných dôkazov súd síce zistil, ako žalobca k žalovanej istine dospel, koľko, kedy a
akou formou žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, ako boli ním vykonané platby započítané, kedy bola
zo strany žalovaného naposledy uhradená splátka, avšak v konaní žalobca tvrdil, že nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť spotrebiteľského úveru.

Zosumarizovaním predložených listinných dôkazov súd však zistil, že žalovaná nemala žiadnu možnosť
sa oboznámiť so zmluvou a najmä zmluvnými podmienkami pred podpísaním zmluvy.Predmetná zmluva je totiž typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou predchodcom žalobcu,
v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky 26.augusta
2005, pričom vykonala poslednú splátku úveru dňa 14.novembra 2006.

S ohľadom na vyššie uvedené, je preukázané, že k omeškaniu došlo už nasledujúcou neuhradenou
splátkou, teda 10.decembra 2006. Teda k zosplatneniu mohlo dôjsť najskôr po uplynutí troch mesiacov

od tohto omeškania. V tomto prípade k zosplatneniu údajne nedošlo.

Súd sa však domnieva, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr nasledujúcim dňom
omeškania, 11.decembra 2006. Ďalej v zmysle zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná konečná
splatnosť úveru na deň 10.augusta 2010. Všeobecná trojročná premlčacia doba ohľadne celého nároku
žalobcu začala teda najneskôr plynúť dňa 11.augusta 2010. A teda súd dospel k záveru, že premlčacia

lehota uplynula dňa 11.augusta 2013 a uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, žalobca podal žalobu
na súd až dňa 28.apríla 2014, t.j. po zjavnom uplynutí premlčacej doby. Preto súd žalobu zamietol v
plnom rozsahu.

Na dôvažok súd dodáva, že pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1.mája 2014,

je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny
charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských

veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo
nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade
absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bola úspešná
žalovaná, avšak nakoľko jej zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne
neuplatnila, súd jej ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).