Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/188/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815207974
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815207974.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Q. G., V., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. XXX/
A, M., v zastúpení F.. W. Z., Q.., advokátkou so sídlom X. XX, M., korešpondenčná adresa W. XXX/A,
M., proti povinnej: U. Z., bytom V. XXX/XX, M., o vymoženie 987,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1658/2015-14 zo dňa 28. mája 2015,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R., L. A X., L.., sp. zn. IBC0910021 zo dňa 07.10.2011.
Z úradnej činnosti súd zistil, že exekučné konanie vedené pod spisovou značkou 16Er/2016/2012
(EX 630/2012) v prospech oprávneného proti povinnej bolo zastavené uznesením Okresného súdu
Prievidza č. k. 16Er/2016/2012-31 zo dňa 21.11.2012 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom,
ako Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er/2016/2012-18 zo dňa 14.06.2012 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol
a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
3CoE/241/2012-26 zo dňa 10.10.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2012. Mal za preukázané, že
exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R., L. A X., L., sp. zn. IBC0910021 zo dňa
07.10.2011. Súd prvého stupňa na vec aplikoval ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2
a § 251 ods. 4 O.s.p.. Bol toho názoru, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá
vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a §
104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.
Mal za preukázané, že v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1658/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č. k. 16Er/2016/2012-18 zo dňa 14.06.2012 jednoznačne konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
toto exekučné konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)
O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p.. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia
nerozhodol, ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky

rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011, 5ECdo/40/2013 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS.
254/2012. Bol toho názoru, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4,
§ 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné
konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať
pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP. Súd je oprávnený skúmať a vykonať
ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie
pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie o prípadnom zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť môže exekučný súd rozhodnúť o zastavení konania.
Týmto tak mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na spravodlivý proces a odňať mu možnosť
konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným
na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Svoju
argumentáciu podporil s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal na
porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných
veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Taktiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.
k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, č. k. 8CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012 a č. k.
18CoE/632/2011-23. Je toho názoru, že postupom prvostupňového súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju súd nezákonne
zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Na záver z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu
súdu aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti
dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 987,50 Eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenom pri R., ARM. a MEU., L.., M. sp. zn. IBC0910021 zo dňa 07.10.2011. Súd prvého stupňa zistil,
že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už domáhal vykonania exekúcie proti
povinnej pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola vedená na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 16Er/2016/2012. Dňa 14.06.2012 Okresný súd Prievidza vydal v predmetnej veci uznesenie
č. k. 16Er/2016/2012-18, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/241/2012-26
zo dňa 10.10.2012.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res
iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za
následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §
104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod
bodmi 1. a 2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie) zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už
bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého
exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci
podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.
Súd tak urobí v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. kedykoľvek za konania, teda aj predtým než exekučný
súd bude rozhodovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o vydaní poverenia, nakoľko exekučné
konanie začína v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie. V
zmysle uvedeného teda neobstojí námietka oprávneného o tom, že prvostupňový súd sa mal zaoberať
najskôr otázkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rovnako tak neobstojí ani námietka oprávneného o tom, že udelenie poverenia resp. jeho neudelenie
nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že udelenie poverenia nie je rozhodnutím o veci
samej, ale v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5Cdo/40/2013 je individuálnym právno-
aplikačným aktom, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Odvolací súd
poukazuje, že v tomto prípade prekážka veci rozhodnutej nebola založená na skutočnosti, že vo veci
bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, ale bola založená na tom, že exekučný súd zamietol
návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia. Takéto rozhodnutie exekučného súdu, za predpokladu,
že ten skúma materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je zaiste
inej kvality ako udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Takéto rozhodnutie je tak spôsobilé založiť
prekážku veci rozhodnutej. Nakoniec predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR resp. Ústavného
súdu SR, na ktoré oprávnený poukazuje sa týkajú iba prípadov udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie.

V prípade námietky, že súd svojim postupom nedal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu a tým mu odňal možnosť konať pred súdom, odvolací súd poukazuje na závery vyjadrené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014, v zmysle ktorého je uvedený
nedostatok zhojený možnosťou podania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v ktorom
oprávnený môže vyjadrovať svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z
ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim. Iný názor, vychádzajúci
z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutia súdu prvého stupňa a
vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania.

Odvolací súd po preskúmaní veci zohľadňujúc vyššie uvedené východiská poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný
súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z
toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol,
a to uznesením zo dňa 14.06.2012, č. k. 16Er/2016/2012-18, ktorým zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že
predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
tunajšieho krajského súdu zo dňa 10.10.2012, č.k. 3CoE/241/2012-26. Nakoľko uvedeným uznesením o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,
ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14.06.2012, č.k. 16Er/2016/2012-18v spojení
s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 10.10.2012, č.k. 3CoE/241/2012-26, založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.