Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/817/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411204125
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411204125.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej žalobkyne: P. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E., W. XXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou, so sídlom
Semerovo 414, IČO: 31 823 807, proti žalovaným: 1. G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., W. XXX/XX, 2.
N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., W. XXX/XX, obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav

Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73, IČO: 36 857 751, o náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 4. mája 2015 č. k. 4C/65/2011-160 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovaným

v 1. a 2. rade trovy konania sumou 477,41 eura na účet právneho zástupcu žalovaných Advokátska
kancelária JUDR. Ladislav Magyerka, s. r. o., vedený vo T., a. s., pobočka Q. M., č.
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 2113, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 ods. 1 až 3, §
3 ods. 1 až 4, § 5 ods. 1 až 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tomto konaní

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, teda nevedela preukázať ňou tvrdené, že by ju boli žalovaní v 1.
a 2. rade fyzicky napadli, jej tvrdenia o fyzickom násilí boli vyvrátené tak výpoveďami žalovaných, ako aj
výpoveďou jedinej svedkyne, ktorá mala byť svedkom incidentu, a to predavačky v obchode Mäso
a údeniny. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní ju napadli, a dokonca, že žalovaný v 2. rade, okrem zranenia
spôsobeného na ruke, ju udrel päsťou do tváre, ktoré tvrdenia žalobkyne sa nezakladali na pravde,
pretože tak z výpovedí žalovaných, ako aj z lekárskej správy ošetrujúceho lekára bolo preukázané, že
žalobkyňa žiadne zranenia v oblasti tváre nemala, navyše, svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa nemala

zranenia ani po odchode z obchodu. Nie je celkom zrejmé, prečo žalobkyňa
vyhľadala lekárske ošetrenie až tri dni po incidente, keď uvádzala, že zranenú ruku mala bolestivú,
prečo vyhľadala ošetrenie na pohotovosti až v nedeľu, keď k incidentu došlo vo štvrtok a na druhý deň
mala možnosť vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Súd nezopakoval opätovne dokazovanie, ktoré už
raz bolo v trestnom konaní vykonané, výsledky z dokazovania v trestnom konaní si osvojil ako svoje
vlastné aj vzhľadom na tú skutočnosť, že od incidentu až do rozhodnutia vo veci uplynuli vyše štyri

roky. Právna zástupkyňa žalobkyne síce namietala, že súd sa neoboznámil s obsahom
priestupkového spisu, avšak asi ušlo jej pozornosti, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Nové
Zámky, Obvodné oddelenie PZ Štúrovo, č. ČVS: ORP-950/ŠT-NZ-2011 zo dňa 08. 11. 2011 bola trestnávec postúpená na Obvodný úrad, oddelenie všeobecnej vnútornej správy Štúrovo, na prejednanie
priestupku, nakoľko z výsledkov skráteného vyšetrovania bolo preukázané, že nejde o prečin. Následne
boli vypočutí účastníci konania v priestupkovom konaní a Obvodný úrad Štúrovo záznamom o

odložení veci z 09. 05. 2013 odložil vec z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla. Tento trestný
spis spolu s priestupkovým spisom bol pripojený k spisu dňa 23. 08. 2013. Súd sa stotožnil
aj s výsledkami znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní, keď znalec
konštatoval, že takým spôsobom, ako žalobkyňa priebeh skutku opísala, nemohlo dôjsť k zraneniu, ktorý
deklarovala žalobkyňa. Súd preto z dôvodu hospodárnosti nevykonal opätovné dokazovanie vo veci,

pretoževcelomkonaníabsentovaldôkazzostranyžalobkyne,žepredmetnépoškodeniezdraviajejbolo
spôsobené žalovanými. Z týchto istých dôvodov bolo aj trestné stíhanie zastavené, vec bola postúpená
na prejednanie priestupku na Obvodný úrad Štúrovo a následne bola vec záznamom Obvodného úradu
Štúrovoodloženázdôvodu,žezodpovednosťzapriestupokzanikla.Keďžežalobkyňavkonanínevedela
preukázať, že ujma na zdraví jej bola spôsobená zo strany žalovaných, súd nenašiel príčinnú súvislosť
medzi ujmou na zdraví, spôsobenou škodou a konaním žalovaných, žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno, teda súd jej nemohol priznať náhradu bolestného za poškodenie zdravia. Tak zo znaleckého
posudku, ako aj z prednesov samotnej žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa vyhľadala až tri dni po incidente
lekárske ošetrenie, ak by mala žalobkyňa bolesti, vzhľadom na poškodenie zdravia, bola by lekára
vyhľadala hneď po incidente, navyše o tejto možnosti bola poučená aj políciou, ktorú sama ohlásila a
zavolala v deň incidentu. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemal súd inú možnosť ako žalobu o bolestnom

zamietnuť. Žalobkyňa sa domáhala aj náhrady za právne poradenstvo vo výške 211 eur, ako aj náhrady
cestovného za vyšetrenie, súd považoval aj tieto nároky žalobkyne za neopodstatnené, pretože sa jedná
o akcesorické nároky, ktoré súvisia s pôvodným žalobným nárokom, a to nárokom na bolestné, ktorého
opodstatnenosť žalobkyňa v konaní nevedela preukázať. Žalobkyňa nevedela preukázať ani to, akej
veci sa právne poradenstvo týkalo. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol aj v

rozsahu týchto nárokov, keď hlavný nárok žalobkyňa v konaní nevedela preukázať a tieto ostatné nároky
vyplývajúcezhlavnéhonárokuužneboliopodstatnené.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.
1 OSP tak, že priznal ich náhradu v konaní plne úspešným žalovaným, a to vo výške 477,41 eura, ktorá
pozostáva z trov ich právneho zastupovania za päť úkonov právnej pomoci po 71,48 eura (prevzatie a
príprava, účasť na pojednávaní dňa 07. 11. 2013, vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie k zmene petitu

návrhu z 20. 01. 2015, účasť na pojednávaní dňa 04. 05. 2015), 2x režijný paušál po 7,81 eura za rok
2013 + 1x režijný paušál po 8,04 eura za rok 2014 + 2x režijný paušál po 8,39 eura za rok 2015 + 20%
DPH.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa,

domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V prípade, že odvolací súd v merite veci rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, žiadala
v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1, 2 OSP trovy konania žalovaným nepriznať. Vytkla súdu prvej
inštancie, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe

vychádzal výlučne z pripojeného spisu ČVS: ORP- 950/ŠT.NZ-2011. Napriek tomu, že boli preukázané
rozporné tvrdenia medzi ňou a žalovanými, súd si iba osvojil výpoveď svedkyne a túto nevypočul.
Nevypočul ani znalca, ktorý posudzoval zranenie. Podľa pripojeného trestného spisu však neprišlo ku
konfrontácii jej výpovede a výpovede svedkyne, jej výpovede a výpovede znalca, ani v tomto spise
neboli odstránené rozpory vo výpovediach. Napriek tomu si ich súd osvojil, aj keď vykonanie tohto

dôkazu jej zástupkyňa požadovala. Pri posudzovaní priznania náhrady trov konania má za to, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1, 2 OSP, jednak to, že ju žalovaní
skutočne napadli, čo aj priznali, aj keď popierajú rozsah. Taktiež ide o drobný spor a ak sú trovy konania
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, pričom v danej veci je žalovaná
suma 444,06 eura a priznané trovy sú 477,41 eura.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne správny a v celom
rozsahu sa s ním stotožňujú, súhlasiac s názorom súdu, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné
bremeno. Majú za to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci dostatočne. Žalobkyňa síce navrhla

vykonať dokazovanie vypočutím svedkyne F. D., ale svedkyňa bola už podrobne dvakrát vypočutá
v trestnom konaní a sú toho názoru, že k veci už žiadnu novú skutočnosť uviesť nevie. Skutočnosti,
ktoré žalobkyňa v podanom odvolaní vytýka, nepovažujú za rozhodujúce, keďže sa domnievajú, že
ani v prípade opätovného výsluchu svedkyne by sa dôkazná situácia nezmenila a len by opätovne užpotvrdila to, čo uviedla v rámci svojho výsluchu v trestnom konaní. Obdobne v prípade osoby znalca,
ktorý posudzoval zranenie, majú za to, že by sa pridržiaval znaleckého posudku, ktorý pre danú vec
vypracoval, nakoľko v prípade zranenia žalobkyne nešlo o tak závažný zdravotný stav, keďže lekársku

pomoc vyhľadala až na tretí deň po incidente. Vykonanie oboch navrhovaných výsluchov by bolo
evidentne nehospodárne a nadbytočné. Pri posudzovaní náhrady trov konania uviedli, že nerozumejú
tvrdeniu žalobkyne, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže bolo jednoznačne preukázané,
že žalobkyňu nenapadli a táto si všetko len vymyslela za účelom ďalšieho znepríjemňovania ich životov,
nakoľko medzi nimi prebiehajú dlhšiu dobu susedské spory. Majú za to, že sa žiadnym spôsobom

nepričinili o to, aby tento spor vznikol a aby ho musel súd prejednávať, a preto nevidia žiaden dôvod na
to, aby znášali trovy konania z dôvodu neopodstatneného podania žalobkyne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, doručená súdu prvej inštancie dňa 08. 03. 2011, ktorou sa
žalobkyňa domáhala od žalovaných náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na

tom základe, že dňa 10. 02. 2010 bola fyzicky napadnutá žalovanými na Q. ulici v obci E., v obchode a
pred obchodom s potravinami a mäsovými výrobkami. Nakoľko žalobkyňa od tejto udalosti pociťovala
stále intenzívnejšiu bolesť ľavého zápästia, navštívila dňa 13. 02. 2011 chirurgickú ambulanciu CPPO
Nové Zámky, pričom po diagnostikovaní bolo zistené pomliaždenie ľavej ruky ťažkého stupňa a podľa
lekárskeho posudku bolo toto poranenie ohodnotené na 15 bodov. Následkom útoku tak bola žalobkyni

spôsobená bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v súvislosti s opakovanými návštevami
lekára jej vznikli aj ďalšie náklady spojené s cestovnými výdavkami. Písomným podaním zo dňa 29.
03. 2011 žalobkyňa doplnila podanú žalobu tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.
rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 223,35 eura, prislúchajúcej bodovému ohodnoteniu
stanovenému lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a cestovných

nákladov v sume 2,36 eura, ako i náhrady trov konania. Písomným podaním zo dňa 06. 12. 2014,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 12. 2014, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 444,06 eura, úroku z omeškania vo výške
9,75% od 08. 03. 2011 do zaplatenia, pričom uviedla, že žalovaná suma pozostáva z náhrady za bolesť
vo výške 230,70 eura a z náhrady hotových výdavkov vo výške 211 eur za právnu pomoc a 2,36

eura za cestovné náklady. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 04. 05. 2015
žalobkyňou požadovanú zmenu petitu návrhu pripustil. Následne súd prvej inštancie vo veci samej
rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom
na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, a keďže sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami
majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobkyne.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania

žalobkyne, odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyvodil
správny právny záver, keď ustálil, že žalobkyňa v danej veci neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní
dôvodnosti jej nároku na požadované plnenie, keď v konaní nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, že
by bola žalovanými v 1. a 2. rade fyzicky napadnutá, s následným vznikom ujmy na zdraví a nárokom
na náhradu za bolesť a hotové výdavky. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a ním

vykonané dôkazy i správne vyhodnotil, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bolo možné
ustáliť spoľahlivý záver pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne a
to bez toho, že by bolo potrebné dokazovanie vo veci doplniť.

15. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd

vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazu z hľadiska závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje
význam dôkazu a ním preukazovaných skutkových zistení pre rozhodnutie. V civilnom sporovom konaní
sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (do 30. 06. 2016 § 120 ods. 1

OSP, od 01. 07. 2016 § 132 CSP). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je však vecou súdu (ustanovenie § 120 ods. 1 OSP
účinné do 30. 06. 2016 a ustanovenie § 185 ods. 1 CSP účinné od 01. 07. 2016). Ak by aj súd v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dokazovanie ako navrhli strany sporu
(predtým účastníci konania), následkom mohla byť len neúplnosť skutkových zistení, vedúca k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ OSP účinné do 30. 06. 2016), nie však
procesná vada, v dôsledku ktorej by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (predtým
odňatie možnosti konať pred súdom).

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť.Právonaspravodlivýsúdnyprocesjenaplnenétým,žesúdyzistiaskutkovýstavapovýklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

17. V zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ OSP účinného do 30. 06. 2016 bola neúplnosť zistenia
skutkového stavu v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkovýchzisteníbolaokolnosť,žesúdprvéhostupňa(terazsúdprvejinštancie)nevykonalúčastníkom
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iná samotná okolnosť,že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemohla byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. V zmysle novej právnej úpravy civilného sporového konania zákonom č. 160/2015 Z. z.
účinným od 01. 07. 2016 sa v ustanovení § 365 ods. 1 CSP zachováva ako odvolací dôvod nevykonanie

navrhnutých dôkazov s tým rozdielom, že sa ruší následok dopadu na skutkový stav s evidentným
posilnením kontradiktórnosti sporového konania.

18. Odvolací súd, posudzujúc odvolanie žalobkyne proti napadnutému rozhodnutiu, s poukazom na ňou
uvádzané dôvody odvolania, mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie vedúce

k zisteniu rozhodujúcich skutočností, pričom zhodne so súdom prvej inštancie nevzhliadol dôvod na
vykonanie žalobkyňou navrhovaného dokazovania, keď pre zistenie rozhodujúcich skutočností a úplné
zistenie skutkového stavu veci to nebolo potrebné. Skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe návrhu
žalobkyne na dokazovanie nevypočul svedkyňu F., ktorá bola opakovane vypočúvaná v trestnom konaní
pred orgánom OR PZ SR Nové Zámky, Obvodné oddelenie Štúrovo, ČVS- ORP-950/ŠT-NZ-2011,
ktorý spis si súd prvej inštancie v konaní pripojil a vykonal dôkaz jeho oboznámením, odvolací súd

nepovažoval za majúcu za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci na základe nedostatočného
zistenia rozhodujúcich skutočností, keď menovaná svedkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla,
že žalobkyňa nebola fyzicky napadnutá a nemala žiadne zranenia. Rovnako jednoznačne pôsobia i
závery znaleckého posudku č. 19/11 znalca MUDr. Igora Zálešáka, vypracovaného v konaní pred OR
PZ Nové Zámky, Obvodné oddelenie Štúrovo č. ČVS : ORP-950/ŠT-NZ-2011, z ktorých okrem iného

vyplýva, že vzhľadom na prvotné lekárske vyšetrenie, ktoré bolo vykonané na tretí deň po zranení, ako
i na skutočnosť, že žalobkyňa ako poškodená z miesta incidentu jazdila na bicykli, by sa
dalo spochybniť tvrdenie poškodenej, že k jej zraneniu malo prísť dňa 10. 02. 2011. Žalobkyňa
utrpela pomliaždenie zápästia ľavej ruky ľahšieho stupňa, pričom iné ďalšie poranenia znalec na tele
žalobkyne nezistil. Iba držaním, resp. strkaním do ruky z hľadiska traumatológa i zo súdnolekárskeho

hľadiska nemožno spôsobiť pomliaždenie ťažkého stupňa, ako to uvádzala žalobkyňa. Z výsledkov
vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že po postúpení trestnej veci (uznesením zo dňa 08. 11. 2011
č. ČVS: ORP-950/ŠT-NZ-2011) na Obvodný úrad oddelenie všeobecnej vnútornej správy Štúrovo za
účelom prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 372/90 Zb. (keďže z výsledkov skráteného vyšetrovania bolo preukázané, že nešlo o prečin), bola

vec Obvodným úradom Štúrovo dňa 09. 05. 2013 pod č. AP-056/2012-D/ST odložená z dôvodu, že
zodpovednosť za priestupok zanikla. Podľa názoru odvolacieho súdu by ani žalobkyňou navrhované
dokazovanie, smerujúce ku konfrontácii so svedkyňou D. ako ani výsluch znalca na pojednávaní a
konfrontáciasním,zhľadiskaustáleniazáveruoriadnomzistenírozhodujúcichskutočností súdomprvej
inštancie pre rozhodnutie vo veci, nemalo žiadny dopad, keď v konaní vykonané dokazovanie poskytlo

spoľahlivý podklad na dostatočné zistenie skutkového stavu veci a ustálenie správneho právneho
záveru.AniodvolacísúdnemalpochybnostioobsahuvýpovedesvedkyneD.,resp.osprávnostizáverov
znaleckého dokazovania, keď len pripomína, že medzi práva účastníka v konaní nepatrí právo na to, aby
sa súd stotožnil s jeho názormi, s ním navrhovaným dokazovaním a jeho hodnotením. S ohľadom na
tieto závery je potrebné ustáliť záver o nadbytočnosti a nedôvodnosti ďalšieho dokazovania pred súdom

prvej inštancie tak, ako to správne ustálil i vo veci konajúci súd.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil i z hľadiska
rozhodovania o náhrade trov konania, keď aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (účinné do 30.
06. 2016) priznal náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade. Poukaz žalobkyne na ustanovenie §

150 OSP (účinné do 30. 06. 2016) podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste, keď vychádzajúc z
odseku 1 tohto zákonného ustanovenia nemožno uzavrieť, že tu boli také dôvody osobitného zreteľa,
vyznačujúce sa svojou výnimočnosťou z hľadiska predmetu sporu, resp. účastníka konania, ktoré by
viedli k nepriznaniu trov konania úspešným účastníkom konania. K uvedenému odvolací súd udáva, že v
zmysle § 150 ods. 1 OSP (účinného do 30. 06. 2016) mohla výnimočnosť spočívať v okolnostiach danej

veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa mohlo
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa taktiež mohli týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade súd
musel prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho,
koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím

tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež bolo treba brať také okolnosti, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní. Súd teda musel starostlivo
posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v ustanovení
§ 257 CSP dáva súdu možnosť výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodnéosobitného zreteľa, pričom na rozdiel od doterajšej právnej úpravy ustanovenia § 150 ods. 2 OSP
(možnosť nepriznania, resp. zníženia trov konania v drobných sporoch, ak sú trovy konania neprimerané
voči pohľadávke) takúto právnu úpravu neobsahuje.

20. Keďže odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, z hľadiska posúdenia nároku strany sporu na
náhradu trov konania nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (predtým § 150 ods.
1 OSP), keď nemal za to, že v prejednávanej veci je možné konštatovať dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré naviac žalobkyňa v podanom odvolaní ani bližšie nešpecifikovala (keď len uviedla, že

tieto je potrebné vzhliadnuť v skutočnosti, že ju žalovaní skutočne napadli), pričom CSP neobsahuje
právnu úpravu o možnosti zníženia, resp. nepriznania náhrady trov konania v drobných sporoch, dospel
odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne i v časti rozhodnutia o
náhrade trov konania, riadiac sa zásadou úspechu strany sporu v konaní.

21. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Záverom odvolací súd udáva, že jeho pozornosti neunikla zrejmá nesprávnosť pri vyhotovení
napadnutého rozhodnutia, týkajúca sa správneho označenia právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2.
rade v záhlaví napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie ako právneho zástupcu žalovaných v

1. a 2. rade uviedol JUDr. Ladislava Magyerku, advokáta so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika
73, IČO: 36 857 751, pričom správne mal uviesť: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r.
o., so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 73, IČO: 36 857 751. V zmysle ustanovenia § 224 CSP
súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti,
na ktorý postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd poukazuje.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).