Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207554
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816207554.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v spore žalobcu: G. G.., so sídlom F. XXX B. B. L.. XXX V. E., G., W XPX, F. M., reg. č.: XXXXXXXX, práv.
zastúpeného U.. U. X., advokátom so sídlom: F. XXX/X, X., proti žalovanému: E. 1, s.r.o., so sídlom v P.,
G. X. XH, IČO: 47 937 556, práv. zastúpenému L.. U. Y., advokát, so sídlom P. XXX/XX, Z., o nariadenie

predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.
júna 2016, č. k. 5Cb/16/2016-51 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadení neodkladného

opatrenia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvejinštancie,zaúčinnostiO.s.p.nariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmuložilžalovanémuzdržaťsa
právnychúkonov,ktorýmibynakladalsnehnuteľnosťamivovlastníctvežalovaného,nachádzajúcichsav
katastrálnom území V., zapísaných Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX,
ako rozostavaná stavba bez súpisného čísla V. -O. V. X. na pozemku parc. č. XXXX/XX, rozostavaná

stavba bez súpisného čísla V. - O. V. X. na pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/X o
výmere 1245 m2 ostatné plochy, parc.
č. XXXX/XX o výmere 302 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 2985 m2
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 9 m2 zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXXX/XX o výmere 301 m2 zastavané plochy a nádvoria, všetky pozemky parcely reg.
„C“, najmä aby tieto nehnuteľnosti predal, dal do nájmu, daroval, zamenil alebo ich akokoľvek inak

odplatne alebo bezodplatne scudzil a ďalej mu zakázal, aby tieto nehnuteľnosti zaťažil právom k cudzej
veci, a to najmä záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva alebo vecným bremenom, až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia
uznesenia podať na súde žalobu, ktorou sa bude proti žalovanému domáhať zaplatenia dlžnej sumy
179.451,84 Eur
s príslušenstvom. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal

nariadenia predbežného opatrenia hore uvedeného znenia. Svoj návrh zdôvodnil tým, že je veriteľom
žalovaného, od ktorého vymáha splatnú pohľadávku vo výške 179.451,84 Eur s príslušenstvom. Táto
pohľadávka vznikla titulom neuhradenia vyfakturovaných súm za vykonané stavebné práce, ktoré pre
žalovaného vykonala spoločnosť G., s.r.o.. Keďže žalovaný nezaplatil svojmu pôvodnému veriteľovi
dlžnú sumu, ten postúpil splatnú pohľadávku žalobcovi, o čom bol žalovaný informovaný oznámením
o postúpení pohľadávky listom zo dňa 01.03.2016. Doručením tohto listu mu bolo oznámené, že všetky

jeho vtedy dlžné záväzky z nevyplatených faktúr v úhrnnej výške 179.451,84 Eur je potrebné uhrádzať
na účet spoločnosti žalobcu. Ten však neevidoval žiadnu úhradu dlhu,a preto vyzval žalovaného k úhrade dlhu a navrhol i možnosť mimosúdneho riešenia veci. Žalovaný
pohľadávku neuhradil, ale spochybnil jej existenciu. V liste svojho právneho zástupcu, žalovaný
spochybňuje pohľadávku na základe vystavených faktúr a dokonca sa vyjadruje aj k účtovným dokladom

- faktúram. Namieta, že tieto nie sú vystavené v súlade so zákonom. Neuvádza však, prečo žalovaný
tieto faktúry nikdy nevrátil ako nesprávne vystavené, ani skutočnosť, že tieto účtovné doklady eviduje
vo svojom účtovníctve. Týmito úkonmi žalovaný celkom zjavne dáva najavo, že svoj dlh nechce uhradiť,
aj keď formálne vyjadruje ochotu mimosúdne rokovať o usporiadaní sporu po preukázaní skutočnej
prestavanosti na diele. Podľa informácii žalobcu žalovaný takéto dôkazy, preukazujúce prestavanosť

diela má k dispozícii a vie, že pohľadávka je dôvodná, pravdepodobne však nemá prostriedky na úhradu
dlhu,keďžepohľadávkužalobcuneuspokojilanisčasti.Povýzvachnaúhradudlhuzačalvyššieuvedené
nehnuteľnosti zaťažovať záložnými právami,
o čom svedčia aj zápisy záložného práva na LV č. XXXX pre kat. úz. V.. Po tom, čo spoločnosť
bola pôvodným veriteľom i žalobcom vyzývaná na úhradu dlhu, žalovaný nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporcu zaťažil v prospech osoby L.. C.. L. M.. Ide

o osobu, ktorá za žalovaného vykonávala platby a riešila jeho záležitosti s dodávateľmi
a subdodávateľmi pri výstavbe diela. Tieto informácie má žalobca od postupcu pohľadávky. ktorý
zároveň uviedol, že žalovaný nemá k dnešnému dňu uhradené viaceré záväzky. Ďalšími úkonmi,
ktoré svedčia o konaní, ktoré smeruje k zbaveniu sa hmotného majetku žalovaného, sú jeho ponuky
na predaj jeho hnuteľného majetku, ktoré umocňujú obavy žalobcu, že jeho pohľadávka nebude v

budúcnosti uspokojená. Ide celkom zjavne o bezprostredne hroziacu ujmu žalobcu, ak by výkon vo
veci samej bol znemožnený. Okrem vymáhanej sumy už podaním návrhu dochádza k ujme žalobcu
pri prípadnej nemožnosti výkonu rozhodnutia, ktorá vyplýva z povinnosti žalobcu zaplatiť súdu vysoký
súdny poplatok. Žalovaný sa celkom zjavne snaží predať ešte len rozostavanú stavbu, čo nasvedčuje
tomu, že nemá finančné prostriedky na jej dokončenie a bezprostredne hrozí, že pohľadávka žalobcu

nebude uspokojená z majetku žalovaného, ak sa tento zmenší, čomu nasvedčujú kroky žalovaného.
Žalobca ďalej uviedol, že má od postupcu pohľadávky spoločnosti G. s.r.o. informáciu, že žalovaný sa
snažil odstúpiť od zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným
aspoločnosťouG.s.r.o.,sčímvrajtátospoločnosťnesúhlasila,nakoľkojemedzitýmitosubjektmisporné
i vlastnícke právo k rozostavaným stavbám. Zároveň spoločnosť G. s.r.o. vo svojom vyjadrení potvrdila,

že žalovaný v daňovom konaní nepopieral faktúry, ktoré boli postúpené, a že dokonca si z nich uplatnil
odpočet DPH. V obave
z existencie záložných práv a vzniku nových záložných práv a zmenšovania majetku žalovaného, ako aj
z dôvodu spochybňovania vlastníctva tretími osobami, má žalobca obavu, že jeho pohľadávka nebude
uspokojená. Uvedené potvrdzuje vyššie uvedené konanie, najmä pri zriaďovaní záložného práva v

prospech osoby, ktorá koná navonok za žalovaného. Vzhľadom k informáciám, ktoré poukazujú na to,
že žalovaného vlastnícke právo
k rozostavaným stavbám je spochybňované, žalobca navrhol obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného aj k jeho pozemkom, na ktorých rozostavané stavby stoja na nevyhnutne nutný čas do
rozhodnutia súdu o veci samej, nakoľko by sa mohlo stať, že nárok žalobcu vo veci samej bude

nevykonateľný v prípade úspechu tretích osôb v spore so žalovaným. Skutočnosť, že vlastnícke právo
žalovaného k rozostavaným stavbám je spochybňované, je v právnom záujme žalobcu na čas do
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery účastníkov konania predbežným opatrením.
Ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, ako aj nebezpečenstvo zmarenia výkonu žalobca videl v
snahe žalovaného predať rozostavané nehnuteľnosti a z listu právneho zástupcu žalovaného, ktorým

odmietajú existenciu samotného záväzku. Existencia dlhu sama o sebe síce nemôže byť dôvodom pre
nariadenie predbežného opatrenia, ale dôvodom môžu byť práve skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu,
že prípadný výkon rozhodnutia by mohol byť zmarený. Takéto obavy tu v zmysle uvedeného sú dané.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v čase rozhodovania platným O.s.p. a to ustanoveniami
§ 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e, f , § 75 ods. 6, § 75 ods. 8, § 76 ods. 4,

§ 76 ods. 3, § 77 ods. 1 písm. a), b), c). Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.2.2016 došlo
k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 179.451,84 Eur z titulu neuhradených faktúr ku
dňu 31.01.2016 medzi spoločnosťou G. s.r.o., so sídlom
v V., B. XXX/XX/X, C.: XX XXX XXX, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Súčasťou zmluvy
sú prílohy - faktúry č. 2015/11/1, 2015/12/1, 2015/12/2

a2015/12/3,ktorébolivystavenéspoločnosťouG.s.r.o.akododávateľomprežalovaného.Ďalšiuprílohu
k zmluve o postúpení pohľadávok tvorí doklad o ročnom zúčtovaní, z ktorého vyplýva, že uvedené
faktúry v celkovej sume 179.451,84 Eur sú neuhradené. Žalobca tiež súdu prvej inštancie predložil
zmluvu o dielo bez uvedenia dátumu jej podpisu, uzavretú medzi žalovaným ako objednávateľom aspoločnosťou G. s.r.o. ako zhotoviteľom, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre odporcu realizáciu
projektu výstavby 16 RD, areálovej komunikácie, kanalizácie, rozvodov NN, prípojok vody, terénnych
úprav a oplotenia areálu pod názvom C. E. X na CKN parcelách č. XXXX/X, XXXX/X,

a XXXX/X v obci V., k.ú. V., zapísaný na LV č. XXXX a objednávateľ sa zaviazal zhotoviteľovi riadne a
včas vykonané dielo od zhotoviteľa prevziať a zaplatiť mu za jeho vykonanie dohodnutú cenu za dielo
podľa špecifikácie tejto ceny v čl. V zmluvy. Cena diela bola dohodnutá vo výške 1.140.000 Eur s tým,
že zhotoviteľ bude účtovať aj DPH. V zmysle čl. V bod 1.2. zmluvy bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť
čiastkovúfaktúrupodľaharmonogramuatonavýškučasticenydielazodpovedajúcejrozpočtuarozsahu

dokončenej etapy diela podľa harmonogramu. Listom zo dňa 01.03.2016 spoločnosť G. s.r.o. oznámila
žalovanému postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z nezaplatených faktúr v celkovej výške 179.451,84
Eur na žalobcu s tým, že všetky záväzky z nevyplatených faktúr je potrebné uhrádzať na účet žalobcu.
Listom zo dňa 21.03.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 179.451,84 Eur do 7 dní. Na
výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 31.03.2016,
v ktorom namietal svoju povinnosť plnenia voči žalobcovi s tvrdením, že pohľadávka právnemu

predchodcovi žalobcu nikdy nevznikla a nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu na žalobcu. Z listu
právneho predchodcu žalobcu spoločnosti G. s.r.o. z 19.05.2016 vyplýva, že žalovaný záväzok vo výške
179.000,- Eur z neuhradených faktúr pripojených
k zmluve o postúpení pohľadávky uvádza ako dôkaz v daňovom konaní o daňovej kontrole
a uplatňuje si z nich odpočet z DPH za riadne dodané služby. Z listu tiež vyplýva, že žalovaný má

ďalšie neuhradené a splatné záväzky voči spoločnosti G. s.r.o. a zrejme z dôvodu nedostatku finančných
zdrojov ich neuhrádza. Tieto záväzky však potvrdil aj pri daňovej kontrole. Z výpisu z LV č. 3487 k.ú. V.
vyplýva, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to CKN parciel č. XXXX/X ostatná plocha o
výmere 1245 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 302 m2, č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie

o výmere 2985 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2, č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 301 m2 a rozostavanej stavby „V. - O. V. X.“ na CKN parcelách č. XXXX/XX
a XXXX/XX. Z uvedeného LV tiež vyplýva, že na všetkých uvedených nehnuteľnostiach bolo zriadené
záložné právo v prospech
C.. U. E. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pod

č. V XXXX/XX - VZ XXX/XX a tiež záložné právo v prospech L.. C.. L. M. na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti pod č. V XXXX/XXXX - v.z. XXX/XX.
Z internetovej stránky www.realitypark.sk vyplýva, že rozostavaný
apartmánový komplex pred dokončením v lokalite V. je ponúkaný na predaj. Na základe takto zistených
skutočností z pripojených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že tvrdenia žalobcu

uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v predmetnej veci zodpovedajú skutočnosti
a dospel k záveru, že
v danom prípade boli splnené predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.
Žalobca osvedčil základné skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a rovnako tiež preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá mu

bez úpravy pomerov účastníkov predbežným opatrením hrozí. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody
pre nariadenie predbežného opatrenia neuviedol a nariadil predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súčasne podľa § 76 ods. 3 veta prvá O.s.p. žalobcovi uložil, aby v
lehote 30 dní podal návrh na začatie konania vo veci samej.

2. Proti tomuto uneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný už za účinnosti CSP z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a) - h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia. V odvolaní namietal, tak neexistenciu danosti práva vo veci samej, ako
aj neprimeranosť vydaného predbežného opatrenia. Zdôraznil, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre

nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
tak, ako to obdobne platilo aj podľa predchádzajúcej úpravy obsiahnutej v O.s.p.. Žalobca priložil ako
prílohu žaloby, listinu zo dňa 01.03.2016, označenú ako „oznámenie o postúpení pohľadávky“, ktorým
preukazoval, že spoločnosť G. s.r.o. mu oznámila postúpenie pohľadávky a teda žalovanému vznikla
povinnosť uhradiť ju novému veriteľovi žalobcovi. Uvedené však nie je pravdou, pretože toto oznámenie

nemá potrebné náležitosti vyžadované pre platnosť takéhoto prejavu z dôvodu neurčitosti, pretože nie
je možné identifikovať pohľadávku k postúpeniu ktorej malo dôjsť. Táto nie je v texte vymedzená čo
do dôvodu je vymedzená len výškou. Formuláciu „pohľadávka vyplývajúca z neuhradených faktúr“ jenedostatočná a neurčitá. O to viac, že medzi žalovaným a spoločnosťou G. s.r.o. bolo vystavených
viacero faktúr.
Z uvedeného potom vyplýva záver, že v čase rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia

nebol žalovaný notifikovaný o postúpení akejkoľvek pohľadávky spoločnosťou G. s.r.o. v prospech
tretej osoby. Preto nie je možné, aby sa postupník (žalobca) domáhal súdnej ochrany akéhokoľvek
svojho práva voči žalovanému s takto nadobudnutou pohľadávkou, a teda ani nariadenia predbežného
opatrenia, pretože by došlo k neprimeranému zásahu do práv dlžníka, ktorý v danom čase nemal
vedomosť o postúpení pohľadávky. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil

danosť práva vo veci samej, teda skutočnosť, že platne nadobudol od spoločnosti G. s.r.o. predmetnú
pohľadávku vo výške 179.451,84 Eur. Žalovaný v odvolaní namietol existenciu práva žalobcu vo veci
samej nakoľko faktúry vystavené spoločnosťou G. s.r.o. sú v rozpore so zákonom č. 22/2004 Z.z. a
zák. č. 431/2002 Z.z. a neobsahujú náležitosti týmito zákonmi požadované. Jednotlivé fakturácie nie
sú podložené žiadnymi konkrétnymi výkazmi, či súpismi prác, z čoho vyplýva, že zo strany spoločnosti
G. s.r.o. nedošlo k splneniu kvitančnej povinnosti ohľadne úhrady predmetných fakturovaných súm.

Ani jedna z týchto faktúr nie je splatná, preto žalovaný nemôže byť v omeškaní z ich zaplatením a
žalobca nemá voči žalovanému splatnú pohľadávku, ktorej zaplatenia by sa mohol domáhať žalobou
vo veci samej. Žalobca teda neosvedčil danosť práva vo veci samej. Zdôraznil, že predmetom
vydania predbežného opatrenia je aj nehnuteľnosť - pozemok č. XXXX/XX o výmere 301 m2, ktorý
však neexistuje, resp. nie je vo vlastníctve žalovaného, nie je zapísané na LV k.ú. V. č. XXXX a

preto je nepochybne potrebné nariadené predbežné opatrenie v tejto časti zrušiť. K neprimeranosti
predbežného opatrenia uviedol, že nariadené predbežné opatrenie je neprimerané výške pohľadávky
179.451,84 Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca plánuje domáhať žalobou vo veci samej, keď hodnota
všetkých nehnuteľností, ktoré sú predbežným opatrením postihnuté je niekoľko násobne vyššia a bola
ocenená znaleckým posudkom č. 70/2016 vyhotoveným C.. R. K. na hodnotu 1.390.000 Eur. Nariadené

predbežné opatrenie výrazne, nad primeranú mieru obmedzuje žalovaného v jeho podnikateľskej
činnosti. Zdôraznil, že od začiatku výstavby apartmánových domov bol zrejmý účel ich výstavby, ktorým
bol a je ich následný predaj tretím osobám s príslušným ziskom pre žalovaného. Pokiaľ žalobca
vyhlasuje, že je pre neho prekvapením, že sa žalovaný snaží zbaviť svojho majetku tým, že ich ponúka
na predaj, je táto argumentácia prinajmenšom absurdná. Je potrebné si uvedomiť, že v danom prípade

ide o apartmánový komplex, teda je úplne nelogické, a to aj pre nezainteresované osoby, si myslieť,
že všetky apartmány si žalovaný sám ponechá a bude ich užívať. Vzhľadom na investičný zámer
žalovaného s danými stavbami je potom nariadené predbežné opatrenie výraznou prekážkou v jeho
podnikateľskej činnosti a jeho dlhšie trvanie by mohlo mať za následok vznik značných škôd na strane
žalovaného, ktoré by spočívali v ušlom zisku ( apartmány nebude môcť predať) v dôsledku čoho sa

dostanedofinančnýchproblémovsosplácanímpôžičiekaúverov,ktoréplánujevyplatiťzoziskuzcelého
projektu a ktoré si na realizáciu celého projektu vzal (viď zriadené záložné práva). Dal do pozornosti,
že ponúka na predaj jednotlivé byty po ich dokončení a je úplne bežné, že ich inzeruje už vopred,
čo je štandardná prax. Tvrdenie žalobcu, že ponúka na predaj rozostavaný apartmánový komplex ako
celok považoval za účelové. Žalovaný sa svojho majetku nezbavuje, naopak v súčasnosti pokračuje

vo výstavbe týchto apartmánových domov, čím svoj majetok stále zhodnocuje a vykonáva úkony k
ich dokončeniu, skolaudovaniu, následnému zápisu do katastra nehnuteľností ako bytových domov so
samostatnýmibytmi,ktorébudúpredmetomvlastníckehopráva.Tútoskutočnosťpreukazujepriloženými
faktúrami, objednávkami a stavebným denníkom, z ktorých je táto skutočnosť zrejmá. Tým je vyvrátené
aj tvrdenie žalobcu o nedostatku finančných prostriedkov žalovaného na dokončenie stavieb. Dal do

pozornosti odvolaciemu súdu, že predbežné opatrenie v znení v akom je nariadené je formulované
tak veľmi široko, že žalovanému de facto neumožňuje vykonať s týmito žiadny úkon ako napr. ich
zápis do katastra a dokonca by mohol pripúšťať aj výklad, že žalovaný na týchto nehnuteľnostiach
nemôže vykonávať ani žiadne stavebné práce, ktorými by tieto nehnuteľnosti hoci aj zhodnocoval, čo
je však opäť zjavne neprípustné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NSSR z 28.09.1994 sp.

zn. 6Obo/270/1994 v ktorom bolo uzavreté , že predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje
nakladať s majetkom alebo jeho časťou môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím
na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený.

3. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa 379 CSP v rozsahu podaného odvolania

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania.

7. Návrh na vydanie predbežného opatrenia podaného v čase platnosti O.s.p. založil žalobca na
potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov a zároveň nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy
možného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej s ktorým záverom sa stotožnil aj súd prvej

inštancie . Žalobca poukazoval na konanie žalovaného, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi neuhrádza
ani čiastočne, pričom neustále zaťažuje svoj majetok ďalšími záväzkami, ktoré zabezpečuje záložným
veriteľom záložnými právami
a ponúka majetok na predaj, v dôsledku čoho je vykonateľnosť prípadného rozhodnutia vo veci samej
ohrozená. V čase podania odvolania žalovaným a rozhodovania odvolacieho súdu vstúpilo do platnosti

CSP, ktorým bol inštitút predbežných opatrení nahradený neodkladným opatrením. Zmenená úprava
však rešpektuje doterajšiu decizívnu líniu najvšeobecnejšieho rámca predbežných opatrení.

8. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zákon rozlišuje dve skupiny nedokladných opatrení - opatrenia, ktorých

účelom je bezodkladná potreba úpravy pomerov (dočasná úprava pomerov účastníkov v zmysle
O.s.p.) a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Nie je vylúčená ani kumulácia
obidvoch dôvodov. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčené. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe
všeobecného návrhu účastníka, alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia účastníka, prípadne

nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné ho nariadiť na základe úvah a domnienok bez
toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o jeho potrebe, o nebezpečenstve
hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť vykonané. Obavu z ohrozenia
musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v
ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného

súdneho rozhodnutia. Žalobca musí konkretizovať úkony žalovaného,
z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. K takýmto úkonom patrí napr. ponechanie majetku
bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov, uzavieranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu
nehnuteľnosti alebo aj uzavieranie nevýhodných kúpnych prípadne iných zmlúv, z ktorých úkonov sa
dá konkretizovať a vyvodiť odôvodnený záver, že žalovaný marí sťažuje alebo znemožňuje výkon

rozhodnutia. Neodkladným opatrením nie je možné prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Jeho
nariadenie je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš
uvážlivo tak, aby neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri nariadení neodkladného opatrenia
(predbežného opatrenia) musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná alebo
aspoň osvedčená. Len z nezaplatením ceny za vykonané dielo v dohodnutom termíne

a z rozporovania oprávnenosti záväzku, nemožno odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Rovnako ako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka,
pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v
súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby.

9. Odvolací súd nevzhliadol ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosť, že žalovaný
inzeruje predaj uvedených nehnuteľností prostredníctvom inzerátu. Tak právny predchodca žalobcu ako
aj žalobca si museli byť vedomí, že žalovaný s takto rozsiahlou nehnuteľnosťou mieni podnikať, teda
prípadne aj predať za účelom dosiahnutia zisku, pričom nie je relevantné či ju predá ako celok alebo
po častiach a ani v akom štádiu rozostavanosti. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia by

v danej situácii bola len tá skutočnosť, keby žalobca preukázal, že uzatvorenie zmlúv je nevýhodné, v
úmysle ukrátiť veriteľa, čo však nepreukázal.10. Žalobca neosvedčil, že ním uvádzané skutočnosti reálne hrozia a žalovaný vykonáva úkony ktoré by
smerovali k nakladaniu, v návrhu na vydanie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia)
uvádzanými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by zakladal dôvodnosť jeho vydania. Nepreukázal, že

by žalobca vykonával právne alebo faktické úkony, ktoré by smerovali k nehospodárnemu nakladaniu
s majetkom, k jeho zaťažovaniu ďalšími záväzkami, resp. úkonom ktorými by sa znížila hodnota jeho
majetku, ani že uzatvára nové, nevýhodné zmluvy v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku žalobcovi.
Naopak žalovaný spolu s odvolaním predložil dôkazy ( objednávky, faktúry, výpis zo stavebného
denníka) z ktorých je zrejmé, že v realizácii stavby pokračuje a túto zhodnocuje. Pokiaľ žalobca

poukazoval na uzatváranie záložných zmlúv v prospech tretích osôb, nepreukázal, že tieto by boli
uzatvárané za nevýhodných podmienok v snahe ukrátiť jeho ako veriteľa. Túto argumentáciu nepodložil
žiadnymi dôkazmi a ponechal ju len v rovine tvrdení.

11. Čo sa týka námietky žalovaného, že v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2016 nie
je pohľadávka dostatočne a určite špecifikovaná, preto tento prejav nemá náležitosti vyžadované na

platnosť takéhoto prejavu z dôvodu neurčitosti, v tomto je možné prisvedčiť žalovanému. Z oznámenia o
postúpení pohľadávky totiž vôbec nevyplýva špecifikácia nároku, nie je z neho zrejmé o ktoré konkrétne
faktúry (pohľadávky) sa jedná a ani z akého zmluvného vzťahu, teda absentuje akákoľvek bližšia
identifikácia pohľadávky aspoň tak, aby nemohla byť zameniteľná s inou. Z predmetného oznámenia
vyplýva len úhrnná suma postúpenej pohľadávky v čiastke 179.451,84 Eur. Aj keď Obč. zák. pre

oznámenie o postúpení pohľadávky nepredpisuje žiadne formálne náležitosti, toto musí vyhovovať
všeobecnýmpožiadavkám kladenýmnaplatnýprávnyúkon.Zuvedenéhopretoplyniezáver,žežalobca
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý stav je v zmysle § 329 ods. 1 CSP pre odvolací
súd rozhodujúci, a v konečnom dôsledku ani v priebehu odvolacieho konania, dostatočne neosvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, čo je základným predpokladom pre nariadenie

neodkladného (resp. predbežného) opatrenia.

12. Odvolací súd konštatuje že žalovaný v podanom odvolaní správne poukazuje na skutočnosť, že
v návrhu nariadenie predbežného opatrenia podanom žalobcom, ako aj v samotnom rozhodnutí súdu
prvej inštancie je uvedená p.č. XXXX/XX na LV XXXX k.ú V., ktorá sa však na danom liste vlastníctva

nenachádza, preto nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nebolo dôvodné.

13. Neodkladné opatrenie nesmie neprimerane zasahovať do vlastníckych práv strany sporu nad
nevyhnutnú mieru. Je preto nepochybné, že medzi pohľadávkou a hodnotou veci postihnutej

neodkladným opatrením (predbežným opatrením) by nemal byť výrazný nepomer. Odvolací súd preto
zvažoval nariadenie neodkladného opatrenia aj z tohto pohľadu. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je aj skutočnosť, že v tomto prípade hodnota žalobcom uvádzanej
pohľadávky predstavuje výšku 179.451,84 Eur, pričom ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 70/2016
vyhotoveným C.. R. K., o ktorej súd prvej inštancie nemal vedomosť, pretože bol predložený žalovaným

až v odvolacom konaní, hodnota rozostavaných nehnuteľností k 01.08.2016 bola ocenená na 1.390.000
Eur. Odvolací súd preto uzavrel, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by pre túto sumu
obmedzilo právo žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku súdu prvej inštancie,
by bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného, nakoľko pohľadávka, pre ktorú žiadal žalobca
nariadiť neodkladné opatrenie, je v značnom nepomere k hodnote nehnuteľností. Tento rozdiel je tak

evidentný, že nariadením neodkladného opatrenia za tejto procesnej situácie by odvolací súd zasiahol
do vlastníckeho práva a ostatných ústavou zaručených práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Pod
nevyhnutnou mierou treba rozumieť to, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní s majetkom, len
vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnení záväzku.
Zákaz súdu žalovanému disponovať s majetkom v tomto prípade by bez primeraného dôvodu, ktorým je

absencia riadneho preukázania nároku, obmedzil jeho vlastnícke právo nad rámec potrebnej, rozumnej
a nevyhnutnej miery obmedzenia a došlo by tak k porušeniu článku 20 ods. 4 a článku 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

14. Súd pri rozhodovaní nariadení neodkladného opatrenia (o predbežnom opatrení ) tohto druhu, musí

venovať zvýšenú pozornosť tomu či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k obmedzeniu
ba až znemožneniu podnikania žalovaného, pretože nariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť
zásahom do jeho ústavných práv a v konečnom dôsledku by mohlo viesť až ku krachu podnikateľského
subjektu. Zároveň musí súd dbať na to, aby do práv žalovaného zasahoval len v nevyhnutnej miere aaby zásah bol primeraný právu, ktorého budúci výkon je ohrozený. Nariadeným opatrením súdom prvej
inštancie by skutočne mohlo dôjsť k následkom, ktoré uvádza žalovaný v podanom odvolaní ako napr.
nemožnosť zápisu stavieb do katastra nehnuteľností, či už ako rozostavaných či nedokončených stavieb

atď. Takýmto zásahom súdu by došlo k obmedzeniu podnikania žalovaného.
15. Pretože sa odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci boli
splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s §
255 ods.1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100% s poukazom
na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom
konaní o nariadení neodkladného opatrenia úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).