Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915200325
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5915200325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č.
16, 811 04 Bratislava, proti odporkyni: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, XXX XX T., v konaní
o zaplatenie sumy 2.769,60 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 415,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 415,52 eur od 29.05.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2015 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.769,60 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.769,60 eur od 29.05.2014 až do zaplatenia,
a súčasne aby mu nahradila trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej

stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 11.12.2010 uzatvoril navrhovateľ
v právnom postavení veriteľa s odporkyňou v postavení dlžníka Dohodu o uznaní dlhu č. 8200027217
so splátkovým kalendárom. Predmetom tejto dohody bolo uznanie neuhradeného dlhu zo Zmluvy o
revolvingovej pôžičke/úvere č. 8200027217 zo strany odporkyne a súčasne dojednanie strán o uhradení
uznaného dlhu. Uznaný dlh ku dňu uzavretia dohody bol vo výške 2.769.60 eur (titulom neuhradených
splátok), pričom odporkyňa sa ho zaviazala uhradiť v dohodnutých splátkach, keď dátum splatnosti
poslednej splátky na úhradu bol podľa uzavretej dohody deň 28.05.2014. Odporkyňa svoje povinnosti

v zmysle predmetnej dohody nedodržala a dostala sa do omeškania s úhradou splátok, pričom celkovo
neuhradila žalovanú istinu.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnili, pričom súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti, ako aj v neprítomnosti odporkyne,
ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa § 47 ods.
2 O.s.p..Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa fotokópiou Dohody o uznaní dlhu č. 8200027217
zo dňa 11.12.2010, splátkovým kalendárom k predmetnej dohode, priemernými úrokovými mierami z
úverov poskytnutých pre klientov eurozóny (stav a nové obchody), fotokópiou žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200027217 zo dňa 31.03.2010, zmluvnými
dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľa, s výpisom z karty klienta k Zmluve o úvere
č. 8200027217, s klientskou kartou odporkyne a v neposlednom rade oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi -Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027217 zo dňa 31.03.2010, pričom zistil a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200027217 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou dňa 31.03.2010 (tak, ako to vyplýva z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027217 a z bodov 5 a 6 Zmluvy o
úvere č. 8200027217) poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 1.500,-eur (údaj zhodný v obidvoch
bodoch zmluvy a v oznámení o schválení), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať navrhovateľovi v

splátkach v počte 30 mesiacov pri výške mesačnej splátky úveru 92,32 eur, a to s dátumom prvej
splátky úveru dňa 28.05.2010 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 28.10.2012 (údaje o splatnosti
prvej splátky a konečnej splatnosti sú exaktne uvedené iba v oznámení o schválení). V predmetnej
zmluve bola stanovená RPMN úveru vo výške 63,77 % (bod 6 Zmluvy a oznámenie o schválení),
resp. predpokladaná RPMN 70,01 % (bod 5 predmetnej Zmluvy), pri priemernej RPMN platnej ku dňu

podpísania zmluvy vo výške 48,66 %. Ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 70,01 % (údaj
zhodný v obidvoch bodoch zmluvy - v bode 5 a 6 zmluvy a v oznámení o schválení). Súčasne v
predmetnej zmluve bolo dojednané poskytnutie revolvingu odporkyni vo výške 747,79 eur (bod 5 a
6 Zmluvy), resp. 886,03 eur (oznámenie o schválení). Pri revolvingu bola stanovená predpokladaná
RPMN vo výške 59,41 % (bod 5 Zmluvy), resp. 53,79 % (bod 6 Zmluvy a oznámenie o schválení)

s tým, že sa jednalo o predpokladanú výšku a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 68,10 %
ročne (údaj zhodný v obidvoch bodoch zmluvy a v oznámeniach o schválení). Zmluvná odmena za
poskytnutie úveru bola stanovená na 1.523,04 eur (oznámenie o schválení), resp. 1.269,60 eur (bod
5 a 6 Zmluvy) a zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu bola stanovená na 913,97 eur
(údaj zhodný v obidvoch bodoch zmluvy a v oznámení o schválení). Pokiaľ ide o poskytnutie peňažných

prostriedkov titulom predmetnej zmluvy odporkyni bola v zmysle výpisu z karty klienta zo dňa 17.06.2015
reálne vyplatená čiastka iba vo výške 1.246,56 eur (t.j. rozdiel schválenej výšky úveru vo výške 1.500,-
eur a sumy 253,44 eur) ako odplaty za poskytnutie služby v zmysle čl. 8.1 písm. a) Úverovej zmluvy.
Dňa 11.12.2010 došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu č.
8200027217 so splátkovým kalendárom, v zmysle ktorej sa odporkyňa zaviazala splatiť záväzok vo

výške 2.788,99 eur v 40-tich mesačných splátkach splatných vždy 28-ho dňa. Predmetná dohoda je
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, avšak prehľad splátok podpísaný nie je. V uvedenej dohode
o uznaní dlhu je uvedený nesprávny údaj v bode 2, keď v zmysle zmluvných dojednaní v dohode o
uznaní dlhu by mal byť bod bodom 2 v zmluve uvedený údaj o výške poskytnutého úveru odporkyni na
základe Zmluvy o úvere č. 8200027217, avšak na základe predmetnej dohody bol odporkyni zo strany

navrhovateľa schválený úver iba vo výške 1.500,-eur, keď v bode 2 Dohody o uznaní dlhu je uvedená
suma 2.769,60 eur. Súčasne v predmetnej dohode absentuje údaj o priemernej RPMN, resp. o RPMN
poskytnutého úveru. Odporkyňa titulom predmetného úveru neuhradila navrhovateľovi ani len jednu
splátku. Z prehľadu úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) mal súd
preukázané, že v 3. mesiaci roku 2010 boli poskytované spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou

od jedného do piatich rokov za úrok vo výške 12,66 % ročne.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k nasledujúcim právnym záverom.
Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou tak, ako ju prezumuje § 2
písm. b) zákona č. 258/2001 v znení účinnom v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, pričom podľa

§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom
typovou zmluvou na predtlačenom formulári, ktorých obsah odporkyňa ako spotrebiteľka nemohla pri jej
uzavretí ovplyvniť (skutočnosť, že predmetnú zmluvu uzatvárala odporkyňa v postavení spotrebiteľky
jednoznačne vyplýva z označenia odporkyne v predmetnej zmluve o úvere, kde je označená údajmi
fyzickej osoby/ nepodnikateľa). Na predmetný zmluvný vzťah súd potom aplikoval ustanovenia právnych

predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo je založené na základnom postuláte,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k vzniku zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi, ako
aj s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnychpredpisov na strane dodávateľa. Keď potom v súdenej veci odporkyňa ako spotrebiteľka prijala od
navrhovateľa ako dodávateľa, t.j. subjektu profesionálne pôsobiaceho na finančnom trhu na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere finančnú službu, vznikol medzi nimi právny vzťah podliehajúci ochrane

tzv. spotrebiteľského práva.

Pri oboznámení sa s predmetnou zmluvou a postupom pri uzatváraní predmetnej zmluvy súd dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere.
Pri posúdení tejto otázky súd aplikoval úpravu § 43 a nasl. týkajúcu sa procesu uzatvárania zmlúv,

keď predmetná úprava má povahu kogentnej právnej normy, od ktorej sa nemožno zmluvne odchýliť.
Súd poukazuje na to, že podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka je prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, návrhom na uzavretie zmluvy,
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
V zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ďalej súd

poukazuje na § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka prvá veta, podľa ktorého včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Zmluva
je následne uzatvorená okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Rozhodným pre posúdenie platnosti uzatvorenia predmetnej
zmluvy je ustanovenie § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatím návrhu,

ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa
za nový návrh. V prejednávanej veci sa súd oboznámil so žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200027217 podpísanú odporkyňou, kde pod bodom 5 sú
uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere, konkrétne okrem iného predpokladaná RPMN
za úver vo výške 70,01 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % a tiež predpokladaná

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 59,41 %. Predmetné údaje vypĺňala odporkyňa ako
žiadateľka predmetného úveru, a to dňa 30.03.2010 v Ružomberku (vzhľadom na postavenie odporkyne
ako spotrebiteľky v tomto smere nemožno opomenúť, že údajmi uvádzanými v bode 5 nemohla táto
s najväčšou pravdepodobnosťou disponovať, a že tento návrh vypĺňala za asistencie pracovníka
samotného navrhovateľa, čo z hľadiska ochrany spotrebiteľa podľa názoru súdu zvyšuje nároky na to,

aby údaje v predmetnom návrhu a prípadnom akcepte boli úplne identické). Pod bodom 6 predmetnej
zmluvy sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré vypĺňal navrhovateľ s tým, že v
uvedenom bode je obsiahnutý údaj o RPMN za úver 63,77 % a taktiež predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu vo výške 53,79 %, pričom navrhovateľ ako veriteľ schválil predmetný revolvingový
úver nasledujúceho dňa, t.j. dňa 31.03.2010 v Bratislave. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na značnú

rozdielnosť údajov v samotnej zmluve o úvere oproti údajom v oznámení veriteľa o schválení úveru
zo dňa 31.03.2010, keď v samotnej úverovej zmluve je uvedená zmluvná odmena za poskytnutý
úver vo výške 1.269,60 eur, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedená zmluvná
odmena za poskytnutie úveru vo výške 1.523,04 eur. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v žiadosti
odporkyne o poskytnutie revolvingového úveru a v prijatí návrhu predmetnej zmluvy navrhovateľom (t.j.

v schválenom revolvingovom úvere) sú uvedené rozdielne údaje týkajúce sa podstatných náležitostí
úverovej zmluvy, a to jednak v časti predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ako aj v
časti zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Na základe uvedeného súd potom dospel k záveru, že
navrhovateľ neakceptoval návrh odporkyne úplne a mal voči nemu výhrady a zmeny, ktoré v zmysle §
44 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za odmietnutie návrhu a súčasne nový návrh.

Tento nový návrh zo strany odporkyne však už nebol právom predpísaným spôsobom akceptovaný.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo správania samotnej odporkyne potom, ako došlo zo
strany navrhovateľa k vypracovaniu nového návrhu, by bolo možné vyvodiť, že predmetný „protinávrh“,
resp. nový návrh zo strany navrhovateľa či už ústne alebo konkludentne akceptovala, keď prijala a
spotrebovala plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere,

avšak tento akcept rozhodne nevykonala predpísanou formou, keď zákon č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvárania predmetnej zmluvy v § 4 ods. 1 obligatórne stanovil písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskomúverepodnásledkomneplatnostizmluvy,keďpodľa§40ods.1Občianskehozákonníka
ide o neplatnosť absolútnu. Keďže zo strany odporkyne už následne nedošlo k písomnému prijatiu
návrhu, zmluva je pre nedostatok písomnej formy absolútne neplatným právnym úkonom.

Bez ohľadu na vyššie uvedené súd popri neexistencii záväzku poukazuje aj na dôvody neplatnosti
zmluvy, ak by právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol. Pri skúmaní zmluvných dojednaní
v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa súd totiž nemôže zaoberať len výškou RPMN, ale aj výškoudojednaných úrokov. Ak je jedna položka v súlade so zákonom, neznamená to bez ďalšieho, že aj druhá
menovaná položka je v súlade so zákonom. Zmluvne boli medzi účastníkmi dohodnuté úroky vo výške
70,01%ročne(úrokzaposkytnutýúver,resp.68,10%ročneúrokzarevolving).Poukazujúcnarozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013 vo veciach tzv. nebankových
subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne
nie však viac, ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu. Súd považuje
za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 %
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa,

jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Poskytovanie úverov je
citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu
vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 zmluvy o
fungovaní Európskej únie). Priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úverov v marci 2010 bol pre
úvery od jedného do piatich rokov 12,66 % ročne. S poukazom na rozdiel priemernej úrokovej sadzbe
a dojednanej úrokovej sadzbe neobstojí možný argument, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy

bola stanovená maximálna výška odplaty za poskytnuté spotrebiteľské úvery v zmysle Nariadenia
vlády SR č. 238/2008 Z.z., nakoľko podľa názoru súdu výška priznaných zmluvných úrokov, prípadne
odplaty musí byť posudzovaná individuálne a poskytovateľ finančnej služby musí náležite odôvodniť a
preukázať dôvody, pre ktoré poskytol finančnú službu spotrebiteľovi za zmluvný úrok niekoľkonásobne
vyšší, ako boli priemerné úrokové sadzby z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. V tejto

súvislosti súd poukazuje na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 do
31.03.2015, podľa ktorého nielen ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ale i všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Medzi tieto všetky iné ustanovenia je potrebné zaradiť i §
39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý právny úkon (t.j. i zmluva o úvere) na to, aby bol

platný, musí spĺňať požiadavku súladu s dobrými mravmi. Zmluvné úroky za poskytnutie peňažných
prostriedkov teda nepochybne podliehajú súdnej kontrole v tom zmysle, či sú v súlade s dobrými mravmi
alebo nie. Občiansky zákonník ani iný právny predpis neobsahujú legálnu definíciu pojmu dobré mravy,
avšak právna teória a ustálená súdna prax pod týmto pojmom rozumie pravidlá morálneho charakteru
všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,

ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych
noriem spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní (viď
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/596/2014-76 zo dňa 23.02.2015). Z vykonaného dokazovania
v súdenej veci vyplýva, že navrhovateľ pri poskytnutí úveru reálne poskytnutej do výšky 1.246,56
eur požadoval od odporkyne za poskytnutý úver odmenu vo výške 1.523,04 eur, pričom táto odplata

nepochybne presahuje rozumnú a primeranú mieru zisku navrhovateľa ako podnikateľa. Z uvedeného
dôvodu súd dospel k záveru, že predmetná zmluva by bola absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor s dobrými mravmi.

Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že postup navrhovateľa, keď tento si v Dohode o uznaní dlhu č.

8200027217 zmluvne vyjednal uznanie predmetného dlhu, nemožno rozhodne považovať za súladný so
spotrebiteľským právom pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď uznanie dlhu by malo vo
vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľke za následok predĺženie premlčacej doby predmetného záväzku. S
poukazom na formulárový charakter predmetného uznania, ktoré nepochybne vypracoval navrhovateľ,
je veľmi nepravdepodobné, že k uznaniu dlhu došlo na základe iniciatívy samotnej odporkyne, resp. že

by predmetná dohoda bola individuálne dojednaná. Takýto postup navrhovateľa jednoznačne smeroval
k predĺženiu doby súdnej uplatniteľnosti záväzku, pričom v konaní nepreukázal a ani len netvrdil, že
odporkyňa bola o tomto následku informovaná. Nekalý postup navrhovateľa nepriamo vyplynul aj z jeho
správania v súdenej veci, keď nárok uplatnený návrhom na začatie konania odvodzoval pôvodne iba
od dohody o uznaní dlhu, pričom ďalšie doklady, a to konkrétne dojednania o pôvodnom záväzku (t.j.

zmluvu o úvere) spolu s návrhom na začatie konania nepredložil, čím svojím postupom sťažil možnosť
preskúmania predmetných zmluvných dojednaní zo strany súdu a predmetné doklady predložil súdu až
na základe opakovanej výzvy súdu. Navyše je potrebné poukázať na to, že predmetná dohoda o uznaní
dlhu je formulárovou zmluvou predloženou navrhovateľom odporkyni ako spotrebiteľke, pričom z tejto
dohody nevyplýva (či už vedome alebo nevedome), aká bola výška pôvodne poskytnutého úveru, keď

súd poukazuje na nesprávnosť údaja uvedeného v bode 2 predmetnej Dohody o uznaní dlhu.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súd analogicky
aplikujúc konštantnú judikatúru všeobecných súdov SR (viď. napr. rozhodnutie NS SR sp.zn.1Obdo/1/2007zodňa27.08.2008)saakoprimárnouotázkouzaoberalotázkoupremlčaniapredmetného
záväzku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok, t.j. súdnu uplatniteľnosť
práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Aj bez námietky premlčania súd prihliadne na premlčanie

záväzku v intenciách § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (ktoré je svojou povahou procesným predpisom
účinným od 01.05.2014) v prípade, ak sú predmetom konania nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. V
tomto smere z hľadiska právneho posúdenia bolo rozhodné vyriešenie otázky, či na predmetný vzťah
založený na základe uvedenej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v
Občianskom zákonníku, alebo v Obchodnom zákonníku s poukazom na rozdielnu úpravu premlčania

týchto dvoch súkromnoprávnych kódexov. Z dôvodu výhodnejšej úpravy premlčania v Občianskom
zákonníku bolo podľa názoru súdu na daný právny vzťah ohľadne premlčania potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli pre odporkyňu ako spotrebiteľku výhodnejšie. Pre
rozpor z dohody o uznaní dlhu so spotrebiteľským právom z vyššie špecifikovaných dôvodov, keď
navyše ani nebolo preukázané, že by splatný kalendár k predmetnej dohode o uznaní dlhu bol zo
strany účastníkov podpísaný, súd pri posúdení premlčania predmetného záväzku vychádzal zo splátok

dohodnutých v pôvodnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel k záveru, že nepremlčanými
splátkami predmetného úveru sú splátky splatné po 26.01.2012 (§107 ods. 2 v spojení s § 103
prvá veta Občianskeho zákonníka; podľa názoru súdu sa navrhovateľ subjektívne dozvedel o vzniku
bezdôvodného obohatenia až na základe rozsudku v súdenej veci, a preto došlo k premlčaniu záväzku
v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula skôr), t.j. celkovo 21. až 30. splátka predmetného

úveru. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi vznikol v konaní nárok iba na vrátenie reálne poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 1.246,56 eur, keď navrhovateľ sa s odporkyňou dohodli na vrátení
predmetného úveru v 30-tich mesačných splátkach, pripadá na mesačnú splátku bez poplatkov a úrokov
suma 41,55 eur (t.j. 1.246,56 eur : 30 splátok). Na základe uvedeného súd potom priznal navrhovateľovi
sumu 415,52 eur, ktorej výška zodpovedá 10 nepremlčaným splátkam istiny úveru bez navýšenia týchto

splátok o zmluvné úroky a prípadné poplatky, a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Súd súčasne priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy priznanej istiny,
t.j. zo sumy 415,52 eur od 29.05.2014 až do zaplatenia, keď navrhovateľ si v súdenej veci uplatnil úroky
z omeškania od 29.05.2014, ktorý deň nepredchádza ani jednému dňu splatnosti jednotlivých splátok,

a pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd aplikoval ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013
v spojení s § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorých
výška úrokov z omeškania je o 8 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná
k prvému dňu omeškania so splatením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu

splatnosti jednotlivých splátok neprevýšila sadzbu 0,25 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala vo
veci prevažný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila a zo spisu
jej žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.