Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232689
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113232689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L., D.,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o
zaplatenie 15.300,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 10C 67/2014-91 zo dňa 14.11.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil zaplatiť žalobcovi
7.320,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7320,69 Eur za obdobie od
13.03.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o predloženú zmluvu o splátkovom úvere,
jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kedy sa na režim vzťahuje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Predložená zmluva o splátkovom úvere spĺňa náležitosti písomnej formy, no zo zmluvy vyplýva
len skutočnosť, že výška splátky istiny je 221,24 Eur. Uvedené znenie nespĺňa náležitosti citovaného
paragrafuzákonaospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhotakátozmluvamusíobsahovaťvýšku,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dikcie citovaného zákona nepochybne vyplýva, že

náležitosťou zmluvy je presný rozpis, z ktorého bude zrejmé, aká je výška splátky istiny, aká je výška
splátky úroku a aká je výška splátky ostatných poplatkov. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcu,
že mesačná splátka v sebe zahŕňa všetky tri zložky a jednoduchým aritmetickým výpočtom je možné
dospieť k záveru, že táto splátka, okrem čistej istiny, obsahuje aj výšku úrokov a poplatkov. Pokiaľ zákon
vyžaduje expressis verbis takéto vyjadrenie a rozloženie toho, čo splátka obsahuje, táto zmluva nespĺňa
túto náležitosť. Z uvedeného dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch súd dospel k záveru, že pri takejto zmluve je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Z

obsahu spisu nepochybne vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 13.500 Eur, z čoho
bolo z jeho strany zaplatených 6.179,31 Eur. Pokiaľ súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez
poplatku, bolo dôvodné zaviazať žalovaného na zaplatenie nevráteného rozdielu, t. j. sumy 7.320,69 Eur
ako nesplatenej časti poskytnutého úveru, ktorý bol vyhlásený za mimoriadne splatný. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z.z. súd považoval taktiež za právne
dôvodné priznať žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy
za obdobie od 13.03.2013. Týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného

záväzku a aj v zmysle žaloby súd priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania týmto dňom, pričom
výška úroku z omeškania vyplýva z citovaného nariadenia vlády, keď je o 8 %-tuálny bodov vyššia ako
aktuálna sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu vzniku omeškania. Z vyššie uvedených
dôvodov bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako nedôvodná.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia o trovách konania, súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď bol úspech
obochúčastníkovlenčiastočný,žiadenznichnemáprávonanáhradutrovkonania.Taktiežsúdnepriznal
náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý nevykonal žiadny účelný úkon právnej služby,
okrem zaslania formulárového oznámenia o vstupe do konania, kde bez akéhokoľvek poznania spisu
uviedolvšeobecnénámietkyohľadompremlčaniaaneprijateľnýmzmluvnýmpodmienkam.Zuvedeného
dôvodu mu právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu čiastočne zamietol a v časti výroku o
náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Má za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona o spotrebiteľskom úvere v znení platnom v čase jej uzavretia.

Poukázal na to, že v zmluve je dojednaná mesačná splátka úveru v sume 221,24 Eur mesačne so
splatnosťou k 20. dňu v mesiaci od 20.2.2009 do 20.1.2019 celkom 120 splátok, výška úroku 15,10 %
p.a., ako aj výška poplatku za správu úveru v sume 1,99 Eur mesačne. Mesačná splátka 221,24 Eur v
sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda časť splátky na istinu, časť na zmluvné úroky a časť na splátky na
poplatok za správu úveru. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214
ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobu nie je opodstatnené.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne

závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Súdprvéhostupňaposúdilspotrebiteľskýúverakobezúročnýabezpoplatkovvzmysle§4ods.3zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“) z dôvodu nedostatku povinných náležitostí upravených v § 4 ods. 2 písm. i/
(výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca v odvolaní obhajoval naplnenie všetkých náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §
4 zákona o spotrebiteľskom úvere s poukazom na to, že mesačná splátka 221,24 Eur v sebe zahŕňa

všetky tri zložky, teda časť splátky na istinu, časť na zmluvné úroky a časť na splátky na poplatok za
správu úveru.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je spotrebiteľským úverom, na
ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z.z.. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného

citovaný zákon v § 4 ods. 1 a 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych
náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú
vymedzené v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch
vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnuúpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Výklad a aplikácia citovaných ustanovení zákona musí
byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých
obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí

nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho

štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 258/2001
Z.z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach

spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne
dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to
práve tie uvedené v § 4 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že
ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

Účelomnáležitostíustanovenýchv§4ods.2písm.i)zákonaospotrebiteľskýchúveroch jeinformovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu
tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu

žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení
zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme
informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená,
okremodplatyveriteľa.Uvedenéúdajezmluvauzatvorenámedziúčastníkmineobsahuje.Ideoabsenciu
podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a

bezúročnosťou úveru.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle § 219
O.s.p. ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním
nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.