Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210861
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714210861.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľky M. F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX F. F., zastúpenej JUDr. Petrom
Barcíkom, advokátom, Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi K.. H. N., T.., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX A., A. XX, o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní

navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/115/2014-111 zo dňa 29. 06.
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomprvostupňovýsúdrozhodoltak,že:„Odporcajepovinný prispievaťnavýživu
navrhovateľky mesačne 50,- € od 25. 07. 2014, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky.
Zameškaný príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 25. 07. 2014 do 30. 06. 2015 vo výške

600 € súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € od právoplatnosti rozsudku
pod následkami ste raty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy konania vo výške 36,- €, do troch
dní po právoplatnosti rozsudku.
Ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala,
aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne sumou 200,- €, nakoľko nie je schopná
samostatne sa živiť vzhľadom na to, že sa stará o chorľavé dieťa, ktoré nastúpilo na povinnú školskú
dochádzku a jej sa nepodarilo nájsť si primerané zamestnanie.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 72 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené právoplatným
rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici číslo konania 32P/146/2012 zo dňa 24. 07. 2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť 06. 08. 2012. Navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu
rozvedenej manželky, súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre jeho priznanie.
Hmotnoprávnymi podmienkami, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manželka
sú skutočnosti, že manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie

je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu
príspevok priznať a ďalej musí tu byť daný súlad s dobrými mravmi a skutočnosť, že bývalí manželia sa
nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku.V danom prípade mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatným rozhodnutím
rozvedené, bývalí manželia sa o poskytovaní príspevku nevedia dohodnúť a prípadné priznanie
príspevku je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ odporca tvrdil na pojednávaní, že priznanie príspevku

by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na to, že to bola práve odporkyňa, ktorá zapríčinila
rozvrat manželstva tým, že ho vyhadzovala z bytu, vulgárne mu nadávala, žiadne takéto skutočnosti z
rozvodového rozsudku nevyplývajú. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že manželstvo účastníkov
je vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, nakoľko manželia
od uzavretia manželstva nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodárili, nezabezpečovali chod

domácnosti, výchovu a výživu ich maloletého dieťaťa. Manželstvo je dlhodobo len formálnym zväzkom
a vzhľadom na to, že došlo k výraznému citovému ochladeniu medzi účastníkmi, nie je možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Z takéhoto odôvodnenia nevyplýva tak súdu záver o tom, že by
príčinou rozvratu manželstva bola navrhovateľka a že by priznanie príspevku bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Na druhej strane mal súd preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať
na výživu navrhovateľky, nakoľko odporca okrem vyživovacej povinnosti k synovi nemá inú vyživovaciu

povinnosť a podľa daňového priznania zarobil mesačne 1.139,41,- €. Na druhej strane navrhovateľka
nie je schopná sama sa živiť. Súd mal túto skutočnosť preukázanú na jednej strane z dokladov,
ktoré predložila o tom, že sa pokúšala nájsť si zamestnanie, čo sa jej nepodarilo, okrem toho má
zdravotné problémy, ktoré svojim spôsobom obmedzujú jej schopnosť nájsť si primerané zamestnanie.
Taktiež sa sama stará o maloletého syna a teda výber zamestnania musí prispôsobovať starostlivosti

o maloleté dieťa. Súd nemal preukázané, že navrhovateľka nemala záujem zamestnať sa tak, ako to
tvrdil navrhovateľ. Pokiaľ odporca trval na tom, že navrhovateľka mohla začať podnikať a že by jej
poskytol na to finančný kapitál, odporca podmienil toto poskytnutie tým, že predloží pre neho vhodný
podnikateľský zámer, čo sa nestalo. Súd mal preukázané, že navrhovateľke sa nepodarilo nájsť si
zamestnanie čiastočne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí

pre ženu v jej veku, kvalifikácii a tiež z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa a keďže nepoberá žiadny
príjem, nemá z čoho hradiť bežné potreby. Súd preto zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne
sumou 50,- €, ktorá suma nepostačuje na krytie všetkých jej potrieb, ale na druhej strane bude slúžiť
aspoň na krytie časti nákladov spojených s bývaním. Táto suma bude motivovať navrhovateľku, aby
vyvinula väčšiu snahu získať si prípadné zamestnanie. Pri určení výšky príspevku súd prihliadol aj na tú

skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť k spoločnému maloletému dieťaťu.
Za obdobie od 25. 07. 2014 do 30. 06. 2015 vzniklo odporcovi zameškané výživné vo výške 600,- €, t.j.
za 12 mesiacov po 50,- €¸ ktorú sumu povolil súd odporcovi splácať v mesačných splátkach podľa § 160
ods. 1 O.s.p. V prevyšujúcej časti súd návrh ako neodôvodnený zamietol.
Navrhovateľka bola zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov, odporca nemal v konaní úspech, preto

ho súd zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok z priznanej sumy vo výške
36,- €“.

3. V súlade s § 204 zák. 99/1964 Zb. účinného v rozhodnom čase (ďalej len OSP) proti rozhodnutiu

podal odvolanie odporca. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie, alebo návrh zamietnuť. Odporca podal odvolanie z dôvodu, že súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čoho dôsledkom je nesprávne a
nespravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že okresný súd neakceptoval predložené aktuálne
ponuky práce v Banskej Bystrici a okolí ako aj na ponuku práce na doma, ani nezisťoval situáciu na

personálnych resp. pracovných agentúrach v Banskej Bystrici a okolí, nakoľko bolo by v možnostiach
toho, kto si prácu hľadá, si ju aj nájsť.
Poukázal na to, že navrhovateľka nie je invalidná dôchodkyňa a ak má aj zdravotné problémy, nie je
to objektívnym dôkazom preukazujúcim neschopnosť živiť sa - väčšina ľudí má zdravotné problémy
a pracujú. Skutočnosť, že môže vykonávať aj fyzicky náročnejšie zamestnanie preukazuje aj to, že

sa dobrovoľne prihlásila v mesiacoch júl - august 2015 na rekvalifikačný kurz opatrovania (doklady
predložené na pojednávaní dňa 29. 06. 2015), tiež absolvovala športové podujatia na bicykli alebo na
plavárni.
Odvolateľ ponúkol navrhovateľke prácu, čo nevyužila. Navrhovateľka má všetky predpoklady potrebné
na prácu, nepracovala vo fyzicky namáhavých prácach, ale skôr v povolaniach kreatívnych, resp.

podnikateľsko-obchodných, v nich má možnosť plne sa uplatniť aj dnes, bez ohľadu na jej zdravotné
problémy. Navrhol prešetriť skutočnosti ohľadne toho, či navrhovateľka nepracuje „na čierno“, a to z
konkrétnych prepisov hovorov zo všetkých mobilov ako aj emailovej komunikácie a výpisov zo všetkých
účtov na preukázanie jej činnosti s cieľom vykonávať práce za obdobie od 25. 07. 2014.Má za to, že priznanie príspevku na výživu je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodom rozvodu bolo
dlhodobé psychické týranie jeho a opakované fyzické napádanie jeho zo strany navrhovateľky.
Navrhovateľka 1,5 roka aktívne zamedzuje plnohodnotný styk otca s maloletým a to s odôvodnením

zdravotnej nespôsobilosti otca.
Odporca v odvolaní poukázal na majetkové pomery navrhovateľky, pričom jej výdavky podľa ňou
predložených údajov sú nižšie ako 170 € mesačne pre ňu i syna, nemá finančné záväzky, naproti
tomu odporca má výdavky spojené s bývaním (splácanie hypotéky), pričom navrhovateľka poukázala
na jeho vlastníctvo záhradnej chatky, s ktorou má však odporca len výdavky. Pokiaľ ide o príjem z

jednej izby bytu, ktorú prenajímal do roku 2013, príjem z tohto prenájmu vyplácal navrhovateľke nad
rámec výživného. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní č. k. 31P/135/2015-59 po dôslednej analýze
ekonomickej situácie oboch strán zamietol žiadosť navrhovateľky o zvýšenie výživného zo sumy 175
€ mesačne ako nedôvodnú, keďže otec, okrem výživného prispieva stovky eur ročne dobrovoľne nad
rámec povinného výživného na syna.

4. V súlade s § 204 OSP proti rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, podala odvolanie
navrhovateľka. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vyhovie jej návrhu a zaviaže
odporcu prispievať jej na výživu mesačne sumou 200 € od 25. 07. 2014. Zároveň napadla odvolaním
výrok súdu o náhrade trov konania.
Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že prvostupňový súd vychádzal úplne z nesprávneho príjmu odporcu,

keď vychádzal z daňového priznania za rok 2013, pričom podľa daňového priznania za rok 2014 odporca
dosahuje mesačný príjem 2 000 €, tak ako to bolo zistené v konaní 31P/35/2015. Prvostupňový súd teda
nerozhodoval na základe zisteného stavu v čase jeho vyhlásenia, ale na základe skutkových zistení
starých jeden rok, teda neaktuálnych. Pojednávanie o príspevku na rozvedeného manžela sa konalo
dňa 29. 06. 2015, teda v čase, keď už odporca vedel aký má príjem za rok 2014, a teda tento svoj príjem

zatajil. Tiež zamlčal, že má ďalší príjem za výkon funkcie člena komisie životného prostredia Mesta
Zvolen vo výške 200 € ročne.
Priznanie príspevku na jej výživu sa neprieči dobrým mravom, v tomto smere sa plne stotožňuje
s rozhodnutím prvostupňového súdu. Nie je možné prehodnocovať skutkové zistenia iného a už
právoplatného ukončenia súdneho konania. Pokiaľ ide o styk s maloletým, toto je určené rozhodnutím

súdu - predbežným opatrením, pričom styk otca so synom je výrazným spôsobom obmedzený a ani
toto odporca nevyužíva. Má záujem nájsť si prácu, tým, že nemá prácu si netvorí ani budúce finančné
zabezpečenie, t.j. dôchodok. Žiadne príjmy nezatajuje, sama sa stará o maloletého syna, 3 - 4 krát v
týždni chodí pre syna o 14.00 h, aby sa mohol naučiť a oddýchnuť si, ísť na krúžok. Odporca vlastní
nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici 20C/16/2011-101 zo dňa 02. 08. 2011 v

spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/288/2011-121 zo dňa 16. 11. 2011 bola
uložená odporcovi povinnosť platiť jej manželské výživné vo výške 200 Eur mesačne, teda už počas
manželstva odporca neprispieval na domácnosť.
Navrhovateľka v odvolaní navrhla, aby jej prvostupňový súd priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu vo výške 2 081,27 € v zmysle písomného vyčíslenia a náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 295,53 € za jeden úkon právnej pomoci. V prípade, ak bude potvrdené rozhodnutie
prvostupňového súdu, navrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania pomerne v
súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho poriadku vo výške 681,46 €.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom

v odvolaní. Aktívne si hľadá stabilné zamestnanie, poukázala na jej pozíciu 48 ročnej slobodnej matky s
dlhodobo pretrvávajúcimi zdravotnými problémami, pričom sa zároveň sama stará o 8 ročného školáka,
patrí do kategórie vzdelaných ľudí bez maturity vo vysokom veku.

6. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že nezatajil svoj príjem za rok 2014. O jeho

skutočnej výške sa mohol dozvedieť len kalkuláciou nedoplatkov zo zdravotnej a sociálnej poisťovne.
K tomu prišlo 08. 07. 2015. Za rok 2014 mu bol vykalkulovaný nedoplatok 2 171,86 €, ktorý musel
doplatiť a pre rok 2015 mu zvýšili odvody na sumu 641,50 €. V konaní Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 31P/135/2015 bolo konštatované, že dieťa je povinné školskou dochádzkou, navštevuje školský
klub a matka má preto reálnu možnosť sa zamestnať. Má za to, že výživné na rozvedeného manžela

má pokrývať základné výdavky na živobytie, na ktoré si navrhovateľka môže mnohorako zarobiť, hoci
čiastočným úväzkom. Zdôraznil dôvody, pre ktoré podal odvolanie, na ktorých ďalej trvá.7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.
z., (za použitia § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania a rozhodnutie

okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods.1,2 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v

rozhodnutí súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkové okolnosti a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré
tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

12. Odvolania účastníkov nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

13. Odvolací súd nezistil taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým by súd účastníkom
konania znemožnil realizáciu tých práv, ktoré im priznáva civilný súdny poriadok za účelom ochrany ich

práv a právom chránených záujmov.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva :

15. Predmetom konania je nárok navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

16. V súlade s § 72 Zák. o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh

niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do

osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

17. Zo znenia ustanovenia § 72 Zák. o rodine možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky,
za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi.

18. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
32P/146/2012-92 zo dňa 24.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 06.08.2012.19. Konštrukcia ustanovenia § 72 Zák. o rodine presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza
z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade
odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do

spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky.

20. Ide o odlišnú úpravu aká je úprava výživného medzi manželmi, keďže v prípade príspevku na
výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.

majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká.

21. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, veku, kvalifikácie, straty
kvalifikácie ( napr. pri dlhšie trvajúcich manželstvách stratou pracovnej kvalifikácie, a tým spôsobenou

neschopnosťou uplatniť sa na trhu práce z dôvodu dlhodobého výkonu starostlivosti o domácnosť... ),
starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na
základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z
majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho
celkové majetkové pomery.

22. V súlade s § 75 ods.2 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Súd obligatórne prihliadne na príčiny rozvratu manželstva. Príčiny rozvratu súd posudzovať
predovšetkým na základe pripojených rozvodových spisov, ako aj príslušných výpovedí. Rozpor s
dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný.

23. Označením "príspevok na výživu" zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi
manželmi spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu. Ide o úhradu
odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to v primeranom rozsahu.

24. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami
na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za
trvania manželstva.

25. Zákon o rodine aj rozsahom zreteľne odlišuje vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi

od vyživovacej povinnosti medzi manželmi (§ 71 ods. 1 zák. o rodine). Výšku príspevku na výživu
rozvedeného manžela popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela určujú len
nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný živiť sa sám.

26. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti

počas manželstva.

27. Po rozvode ide už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými,
profesijnými, rodinnými záujmami. Žiaducim stavom je ekonomická nezávislosť bývalých manželov.

28. Zákon dáva podklad len na zhodnotenie individuálnych schopností bývalého manžela samostatne
sa živiť a má slúžiť na kompenzovanie nerovností vyvolaných manželstvom u bývalého manžela.

29. Úlohou súdu bolo zadovážiť si spoľahlivý podklad pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu je
navrhovateľka (rozvedená manželka) schopná uspokojiť svoje potreby.

30. Okresný súd na základe zistených skutkových okolností správne aplikoval príslušné ustanovenia
zákona.

31. Vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaniach účastníkov, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie

zistil skutkové okolnosti v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a vyvodil z nich správne právne
závery.32. Pokiaľ ide o dôvody uvedené odporcom v odvolaní, že súd nedostatočne zistil ponuku prác, odvolací
súd zdôrazňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď súd zohľadnil individuálne, konkrétne
okolnosti, schopnosti, možnosti navrhovateľky. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadal

aj s tým, že uloženie povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporcom tvrdené skutočnosti nepreukazujú, že priznanie príspevku na výživu je v rozpore s dobrými
mravmi.

33. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní udáva, že prvostupňový súd nesprávne vychádzal z majetku a

výšky príjmu odporcu vo výške 1139,41 Eur mesačne (podľa daňového priznania za rok 2013 ), pričom
jeho príjem podľa daňového priznania za rok 2014 bol priemerne 2000 Eur, odvolací súd poukazuje
na to, že vzhľadom na zákonné predpoklady a podmienky určenia príspevku na výživu rozvedeného
manžela a zistené konkrétne skutkové okolnosti, nejde o takú vadu konania, ktorá by spôsobovala vecnú
nesprávnosť rozhodnutia.

34. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorým
rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozhodnutiu v tejto časti
podala odvolanie navrhovateľka. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď navrhovateľke nepriznal
náhradutrovkonania.Navrhovateľkasinávrhomuplatnilanároknaurčeniepríspevkunavýživuvovýške
200 Eur mesačne, súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne 50 Eur.

Navrhovateľka nebola v konaní úspešná v prevažnej časti, a teda ak súd rozhodol tak, že nemá právo
na náhradu trov konania, rozhodol vecne správne, takéto rozhodnutie zodpovedá ustanoveniu § 142
ods. 2 zák. 99/1964 Zb. účinného v čase rozhodovania okresného súdu.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52, 57, 58 CMP, tak že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

36. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.