Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204793
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115204793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté deti
L. A., nar. XX.XX.XXXX a Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
C. č. XXX, A., právne zastúpenej JUDr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom G. M. R. Z. X, J. a
otca M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. M.. XXX, A., právne zastúpeného Mgr. Zuzanou Karkóovou,
advokátkou, so sídlom V. V. č. XX, J., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 15P/54/2015-182 zo dňa 12. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/316/2012-39 zo dňa 04.10.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2012. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov
maloletých detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí vo výške 100,- eur
na každé dieťa. Súd vychádzal zo skutočností, že maloletá L. navštevovala 4. ročník základnej školy a
maloletý Z. 2. ročník základnej školy. Matka pracovala pre spoločnosť Trenkwalder, a. s., pričom jej čistý
priemerný mesačný príjem bol cca 450,- eur. Otec bol v pracovnom pomere v spoločnosti Kia Motors
Slovakia, s. r. o., kde mal čistý priemerný mesačný príjem cca 660,- eur. V porovnaní s vyššie uvedeným

rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených nárokoch maloletých detí v súvislosti
s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v
tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. V čase rozhodovania súdu je maloletá L.iačkou
7. ročníka základnej školy a maloletý Z. je žiakom 5. ročníka základnej školy, kde sú bežné výdavky na
ZRPŠ, stravu, školské pomôcky a pod., ktorých výška je súdu všeobecne známa. Maloletá L. tiež chodí
na Hip - Hop do centra voľného času a na angličtinu do jazykovej školy. Maloletý Z. hráva futbal. Matka
je zamestnaná v spoločnosti MOBIS Slovakia s. r. o., jej čistá mzda za obdobie 01/2014 - 12/2014 bola

v priemere v sume 797,- eur mesačne, za obdobie 01/2015 - 09/2015 v priemere v sume 581,- eur a za
obdobie 10/2015 - 04/2016 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 841,- eur. Otec je naďalej zamestnaný v
spoločnosti Kia Motors Slovakia s. r. o., kde za obdobie 03/2014 - 12/2014 dosiahol priemerný mesačný
čistý príjem 904,- eur a za obdobie 01/2015 - 09/2015 mal priemerný mesačný čistý príjem 950,- eur.Podľa výplatných pások mal otec za obdobie 11/2015 - 03/2016 priemerný čistý mesačný príjem 1.217,-
eur. Otec teda v súčasnosti dosahuje vyššiu mzdu ako v čase uzatvorenia rodičovskej dohody, preto
podľa názoru súdu zmena pomerov na strane otca, spočívajúca v tom, že mu pribudla vyživovacia

povinnosť k manželke a dvom maloletým deťom, nezakladá dôvod na zníženie výživného k maloletej L.
a maloletému Z.. Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu posledného
súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak
odôvodneným nárokom maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca

na zníženie výživného zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Odvolanie odôvodňuje ust. §
205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. Dôvodnosť zníženia vyživovacej povinnosti otec maloletých detí oprel

o skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov,
pribudli mu vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom, pričom k nárastu jeho príjmových
pomerov tomu v adekvátnej miere nedošlo. Zároveň na strane matky došlo k nárastu príjmu. Poukazuje
na ust. § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. Poukazuje na pomery, aké tu boli v čase predchádzajúcej
úpravy výživného a aké sú v čase vynesenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Maloletá L.

navštevuje7.ročníkamaloletýZ.5.ročníkzákladnejškoly.Nastraneotcapribudlivyživovaciepovinnosti
k jeho súčasnej manželke, ktorá je toho času na materskej dovolenke a k dvom maloletým deťom.
V rámci zisťovania výšky priemerného mesačného príjmu otca rozhodného pre určenie vyživovacej
povinnosti súd neprihliadol na skutočnosť, že v období 03 - 12/2014 došlo k nárastu výšky príjmu otca
maloletých z dôvodu poskytnutia plnenia zo sociálneho fondu zamestnávateľa v mesiacoch apríl a

november 2014, pričom sa jednalo o jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa, tiež na skutočnosť,
že v období 11/2015 - 03/2016 došlo k nárastu jeho príjmu v dôsledku poskytnutia bonusov určených
zamestnávateľom pre prípad, ak v rozhodnom období nevzniknú na strane zamestnanca prekážky
v práci, vrátane pracovnej neschopnosti zamestnanca, nejedná sa pritom o obvyklý príjem. Čistý
priemerný mesačný príjem matky rozhodný pre určenie vyživovacej povinnosti bol v období 01/2014 -

12/2014 o 347,- eur vyšší oproti stavu pri poslednom určení vyživovacej povinnosti, v období 01/2015 -
09/2015 o 131,- eur vyšší oproti stavu pri poslednom určení vyživovacej povinnosti a v období 10/2015 -
04/2016 o 391,- eur vyšší oproti stavu pri poslednom určení vyživovacej povinnosti. Jedným zo záverov
ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného je to, že u výživou povinného rodiča s príjmom zo
zamestnania alebo s príjmami takýto príjem nahradzujúcimi možno na plnenie vyživovacích povinností

počítať s percentuálnym výsekom v rozsahu 20 - 25 % z čistého príjmu rodiča, ktorá sa následne
pomerne rozdelí podľa počtu vyživovacích povinností. Po zohľadnení a odpočítaní vyššie uvedených
nie obvyklých príspevkov a bonusov poskytnutých otcovi zo strany jeho zamestnávateľa:
- v období 03/2014 - 12/2014 pri príjme otca zaokrúhlene 685,- eur je rozpätie 20 - 25
% ohraničené sumami 137,- eur - 171,25 eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca,

- v období 01/2015 - 09/2015 pri príjme otca zaokrúhlene 950,- eur je rozpätie 20 - 25 %
ohraničené sumami 190,- eur - 237,50 eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca,
- v období 11/2015 - 04/2016 pri príjme otca zaokrúhlene 910,- eur je rozpätie 20 - 25 %
ohraničené sumami 182,- eur - 227,50 eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca.
Suma 200,- eur na celkom štyri vyživovacie povinnosti otca predstavuje 21 - 29 % príjmu otca počas

vyššie uvedených časových období, vzhľadom k čomu navrhované zníženie vyživovacej povinnosti
považuje za primerané. Súd v rámci svojho rozhodovania neprihliadol ani na skutočnosť, že na strane
matky maloletých detí došlo k zvýšeniu čistého príjmu oproti poslednému určeniu vyživovacej povinnosti,
a to v priemere o 290,- eur za jednotlivé súdom špecifikované obdobia, pričom za posledné rozhodné
obdobie došlo k jeho navýšeniu o cca 390,- eur. Poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

Pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom
rozsahu na druhého rodiča. Príjem matky sa zvýšil porovnateľne s nárastom príjmu otca, avšak na jej
strane výrazné zmeny vo výdavkovej oblasti nenastali. Navrhuje, aby súd druhej inštancie napadnutý
rozsudok zmenil tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 50,- eur mesačne
a na výživu maloletého Z. sumou 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2015, alebo aby napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za nedôvodné, zavádzajúce a klamlivé.
Pokiaľotectvrdí,žeumatkydošloknárastupríjmuzo450,-eurna840,-eur,jetoibapolopravda,pretožejej základný plat ostal nezmenený. Rozdiel je v tom, že ak chce zabezpečiť základné životné potreby detí
tak, aby sa im spolužiaci nesmiali, musí v sobotu odpracovať nadčasy a pracovať mnohokrát aj vtedy,
keď je chorá, nesmie byť na OČR, a to preto, aby dostala bonus za dochádzku, letný a zimný bonus a

odmeny. Aj otec môže robiť tiež nadčasy, aby finančne mohol lepšie zabezpečiť maloleté deti, ale nerobí,
radšejpožiadaozníženievýživnéhoapeniazedánaprávničku.Zvykonanéhodokazovaniajenesporné,
že u maloletých detí došlo k zvýšeniu nákladov na ich živobytie, pretože v čase uzavretia rodičovskej
dohody maloletá L. navštevovala 4. ročník a maloletý Z. 2. ročník, L. ide do 8. ročníka základnej školy
a Z. do 6. ročníka základnej školy. Náklady na druhom stupni sú oveľa vyššie ako náklady na prvom

stupni. L. absolvovala lyžiarsky výcvik. Iba lyžiarska výstroj stála matku 300,- eur, otec jej na ňu nijako
neprispel. L. a Z. navštevujú krúžky. L.tuduje nemecký a španielsky jazyk na Jazykovej škole v Žiline.
Školné ju stojí 2 x 85,- eur, spolu 170,- eur. Z. navštevuje futbalový krúžok, ktorý taktiež stojí značné
finančné prostriedky. Poukazuje na to, že k príjmu otca je potrebné pripočítať aj jeho zrážky na exekúcie.
K príjmu otca treba pripočítať aj náhradu mzdy, ktorú dostal od Mariána Husárika. Pokiaľ otec poukazuje
na závery ustálenej rozhodovacej praxe, je ju potrebné špecifikovať a uviesť, kde je zverejnená. Pokiaľ

ide o deti otca z druhého manželstva, V. a A. sú malí a na živobytie nepotrebujú toľko ako ich deti, L. a
Z.. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko Krajského súdu v Žiline v rozsudku z 18.07.2008, sp. zn.
9CoP/36/2008. Poukazuje na to, že otec prispieva na výživu detí po 100,- eur mesačne, čo nepovažuje
za dostatočné zabezpečenie ich základných životných potrieb. Preto musí robiť v sobotu nadčasy, hoci
jej zdravotný stav signalizuje, že ich dlhodobo nevydrží robiť. Pokiaľ by súd výživné znížil, bolo by to na

úkor blaha dieťaťa a nebol by zabezpečený zdravý vývoj detí. Žiada priznať náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Otec sa k vyjadreniu matky nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 66 C.
m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom
v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. potvrdil podľa § 387 ods.1 C. s. p..

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd druhej inštancie sa stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje.

9. Odvolanie otca súd druhej inštancie nepovažuje za dôvodné.

10. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre rozhodnutie o zmene výživného je zmena pomerov na
strane účastníkov konania, a to zmena podstatného charakteru. Zmena pomerov musí byť vyhodnotená
na strane všetkých účastníkov konania, ako osôb výživou povinných, t. j. matky a otca, tak aj osôb
výživou oprávnených - maloletých detí. Zmena pomerov na strane všetkých účastníkov konania musí
byť vyhodnotená komplexne, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v konaní najavo tak, aby zmenené výživné

bolo spôsobilé zabezpečiť oprávnené potreby maloletých detí a zároveň zodpovedalo možnostiam a
schopnostiam povinného rodiča.

11. V konaní je nesporné, že otcovi pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom a k
manželke, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke. Zároveň je nesporné, že došlo k nárastu príjmu

na strane otca, ako aj na strane matky maloletých detí. Takáto situácia by mohla zakladať nárok otca na
zníženie výživného, nebyť iných okolností, ktoré takýto postup vylučujú.

12. Od poslednej úpravy výživného uplynul dlhší čas (cca 4 roky), pričom došlo k nárastu životných
nákladov maloletých detí, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Obidve deti navštevujú

druhý stupeň základnej školy, keď možno konštatovať nárast nákladov na školské potreby, stravu,
oblečenie, obuv. Obidve deti sa venujú záujmovej činnosti, ktorá je spôsobilá privodiť rozvoj ich
osobnosti, či už ide o výučbu jazykov u maloletej L. alebo návštevu futbalového krúžku u maloletého Z..
Ide o aktivity, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky.

13. Výživné musí byť určené tak, aby bolo do budúcnosti spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne
opakujúce sa výdavky detí ako sú náklady na stravu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, školské
potreby, zdravotnú starostlivosť a pod., ale aj výdavky nepredvídané a neočakávané. Výška výživného
je determinovaná možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. Pokiaľ to možnosti povinného rodičadovoľujú, môžu byť výživným pokryté aj nadštandardné, luxusné výdavky dieťaťa. Naopak, v prípade
nižších príjmových pomerov povinného rodiča výživné pokrýva iba nevyhnutné a základné výdavky.

14. Výživné určené otcovi vo výške po 100,- eur mesačne je spôsobilé pokryť iba základné a nevyhnutné
výdavky maloletých detí, keď vzhľadom na vek detí a ich záujmovú činnosť by bolo odôvodnené určenie
vyššieho výživného. To však neumožňuje výška príjmu otca a počet vyživovacích povinností, ktoré otec
má. Na druhej strane nemožno prehliadnuť skutočnosť, že matka vynakladá zvýšené úsilie aj vo forme
práce nadčas, aby zabezpečila deťom potreby, na ktorých by sa mal podieľať aj otec.

15. Hoci otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ide o deti vekovo mladšie ako L.
a Z., o ktoré sa osobne stará ich matka v domácom prostredí, a preto výška ich oprávnených výdavkov
je nižšia, ako je to v prípade L. a Z. z dôvodu ich veku a školskej dochádzky. Otcovi sa v podobe jeho
zvýšeného príjmu vytvoril dostatočný priestor na zabezpečenie vyživovacích povinností voči maloletým
deťom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, aj voči svojej manželke. Pokiaľ otec argumentuje

nesprávnym započítaním do jeho príjmu aj bonusov za dochádzku a príspevkov pri narodení detí,
odvolacísúdsastýmtoargumentomnestotožňuje,právepríspevokvyplatenýotcoviprinarodenídieťaťa
je spôsobilý slúžiť na výživu, teda zabezpečenie potrieb tohto maloletého dieťaťa, pričom súdy oboch
inštancií vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu otcovi zohľadňujú. Rovnako je to v prípade bonusu za
dochádzku, ktorý je rovnako zohľadňovaný u obidvoch rodičov. Otec argumentáciou so zohľadnením

týchto príjmov len v určitom pomere zrejme má na mysli cestovné a stravné náhrady, ktoré sú vyplácané
zamestnancom, ide však o inú kategóriu príjmov, ktoré sú určené na úhradu skutočných výdavkov, preto
analógia tu neprichádza do úvahy.

16. Súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky skutočnosti na strane maloletých detí, otca, ako aj

matky a došiel k vecne správnemu záveru, že návrh na zníženie výživného zo strany otca je nedôvodný.

17. Z uvedených dôvodov súd druhej inštancie rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

18. Výrok o nároku na náhradu trov konania sa opiera o ust. § 52 C. m. p., pričom odvolací súd nezistil

okolnosti, ktoré by boli dôvodom priznania nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 55 C. m. p.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)