Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010117
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613010117.5

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 1. júla 2016 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

V. Z. U. L. R. Á. I. S. N. nar. XX. X. XXXX O. Z., trvale bytom Š. XXX/XX, R. B. X., okres M.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že v období od 23. 11. 2010 do 21. 2. 2011, na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.

11. 2010 medzi obchodnou spoločnosťou SLOVENSKÁ DREVÁRSKA SPOLOČNOSŤ, s. r. o., so
sídlom Kráľova Lehota 2, IČO: 36 412 457 (toho času vymazaná z obchodného registra Okresného
súdu Žilina dňom 10. 10. 2012), zastúpenou konateľom R.. X. N., I.. XX. X. XXXX, trvale bytom
T. XXXX/XX, E., ako mandantom a V. Z., I.. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXX/., R. B. X., ako
mandatárom, prevzal od mandanta peňažnú hotovosť vo výške 26.250,20 eur, ktorú sa zaviazal použiť

na usporiadanie pohľadávok a záväzkov voči príslušnému daňovému úradu, ostatných pohľadávok a
záväzkov, komunikáciu s úradmi štátnej a verejnej správy a prípravu ozdravného procesu spoločnosti,
prípadne kroky spojené s konkurzom, nútenou správou alebo likvidáciou obchodnej spoločnosti, čo však
neurobil,aleprijatépeňažnéprostriedkypoužilnavlastnúpotrebuaobchodnejspoločnostiSLOVENSKÁ
DREVÁRSKA SPOLOČNOSŤ, s. r. o. tak spôsobil škodu vo výške najmenej 26.250,20 eur, pričom
zmluvou o postúpení pohľadávky bola dotknutá pohľadávka v časti - vo výške 25.000,- eur postúpená

na L. L., I.. XX. X. XXXX, trvale bytom B. X, Z.,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 213 ods. 2, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h), § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava IV. sp. zn. 3T/48/2014 zo dňa 4. 7. 2014,v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava
IV č. k. 3T/48/2014 - 527 zo dňa 8. 7. 2014, ktorými bol obžalovanému uložený podľa § 221 ods. 2, § 37
písm. h/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
30 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, a podľa §

61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu
2 roky, pričom súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 3T/114/2012 zo dňa 1. 10. 2012 v časti výroku o treste zákazu činnosti, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad, a výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/114/2012

zo dňa 1. 10. 2012, ktorým bol obvinenému uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť škodu poškodenému L. L., I..

XX. X. XXXX, trvale bytom B.H. X, Z., vo výške 25.000,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na V. Z. obžalobu za skutok kvalifikovaný ako
pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu
uviedol, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal a finančné prostriedky prijal od poškodenej
spoločnosti a od V. L., s ktorým mal podpísané mandátne zmluvy, a to nielen vo veci Kráľovej Lehoty.
Ďalej uviedol, že aj keď V. L. sa vyjadril, že zmluva a odmena boli za usporiadanie pohľadávky,
avšak nešlo o odmenu za vymoženie pohľadávky, išlo o paušálne výdavky. V jednej mandátnej zmluve

išlo o vymáhanie pohľadávok a v druhej najmä o usporiadanie pohľadávok, ktoré boli zo strany L.
spoločnosti voči iným subjektom. Dohodnutá bola odmena v priemere 20% za situácie, keď budú
vymožené pohľadávky. On (obžalovaný) bol konateľom spoločnosti ERP Solution. Pripravili odpredaj
pohľadávky L.F. voči V. Š., a keď to už bolo dohodnuté a zaplatené by bolo za pohľadávku v celej výške
požadovanej L., V. L. zakázal konať z dôvodu, že istá pohľadávka medzi leasingovou spoločnosťou L.

a ďalším subjektom je pochybná. Dlh medzi leasingovou spoločnosťou a ďalším subjektom vymáhal
L. a Š., vytvorili poštové podacie lístky, kde sami dávali pečiatky pošty, ktoré mal údajne vyrobiť Š.
na príkaz L. a sami si vyhotovovali dátumy. Obžalovaný podpísal dve mandátne zmluvy medzi V. L.
a spoločnosťou ERP Solution, s.r.o., z ktorých jedna sa týkala uvedeného vymáhania pohľadávok z
leasingovej spoločnosti, a pokiaľ ide o mandátnu zmluvu ohľadom spoločnosti Slovenská drevárska

spoločnosťzKráľovejLehoty,V.L.uviedol,žemandátnuzmluvuzaSDS,s.r.o.,podpísalnazákladeplnej
moci, ktorú mal od konateľa N.. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré mali byť použité na zaplatenie predovšetkým
DPH, trvá na tom, že SDS nemala platiť v takej výške DPH v tom čase, a k týmto faktúram a k takému
stavu v účtovníctve došlo manipuláciami jednak zo strany L. a pri kontakte s DÚ sa to javí ako neobvyklá
situácia.

On peniaze neprevzal na zaplatenie pohľadávky voči DÚ, ale ako odmenu za činnosť, ktorú vykonával
na základe mandátnej zmluvy, a to v sume približne 26.000,- eur, a to buď na účet, alebo v hotovosti,
ale väčšinou v hotovosti s tým, že bolo rozlišované, či išlo o činnosť z Kráľovej Lehoty alebo z iných
pohľadávok, predovšetkým z pohľadávky z leasingovej spoločnosti, na ktorej názov si už nepamätá.

On konal nielen vo veciach daňovej činnosti a auditu vo veciach účtovníctva, ale aj v ďalších dvochkapitolách, ako zamestnávanie zamestnancov v jeho spoločnosti. On totiž zrušil zmluvu, ktorú mali
pôvodne zamestnanci so SDS Kráľova Lehota, a konal tak po dohode s V. L. a X. N.. Zamestnancov
X. Q.F., N. K., W. Y., V. I., V. Š. zamestnal vo svojej spoločnosti. S ostatnými zamestnancami

pripravili nový pracovnoprávny vzťah, avšak po zásahu V. L. už neboli evidovaní v spoločnosti ERC
Solution. Tým poukazuje na to, že finančné prostriedky, ktoré obdržal, použil na vypracovanie nových
pracovnoprávnych vzťahov. V. L. mu dal ústne pokyny na vytvorenie nových pracovnoprávnych miest,
a o tomto kroku vedel aj sám N., ktorý bol konateľom spoločnosti. Peniaze prevzal niekedy priamo od
L., niekedy od N..

Vždy, keď prevzal peniaze od N., tak to oznámil L., a L. dával usmernenia, ako naložiť s týmito peniazmi.
Mal záväzný pokyn len od L., a ten bol jednak na vytvorenie nových pracovnoprávnych vzťahov, ďalej
na vytvorenie záverečnej auditovej správy, na vytvorenie administrácie projektu z eurofondov s tým,
že aj spoločnosť ERC Solution s.r.o., podávala za SDS, s.r.o., Kráľova Lehota záverečnú správu za
eurofondový projekt, ktorý mala realizovať SDS. Riadiacim orgánom bola agentúra Sario, do ktorej

adresovali záverečnú správu a pre ktorú vykonávali potrebné zistenia k napísaniu záverečnej správy.
Projekt sa takmer nerealizoval a bolo veľmi ťažké dopátrať sa k tomu, kto vôbec vlastní.

Finančné prostriedky boli potom viac-menej použité na rekonštrukciu účtovníctva, pretože sama p. M. sa
vyjadrila, že vedie paralelne účtovníctvo v troch verziách. V jednej veci odovzdala účtovníctvo polícii pre

iné trestné stíhanie, pričom táto kniha nezodpovedala skutočnej realite. V spoločnosti SDS s.r.o. Kráľova
Lehota sa diali veci, keď V. L., voči ktorému je vedené exekučné konanie, mal vkladať do spoločnosti
niekoľko miliónov v korunách v priebehu rokov 2009 - 2011, a následne, ak do spoločnosti prišli financie,
napr. z úverových prostriedkov alebo z prostriedkov eurofondového projektu, tak boli tieto financie V. L.
vyberané. Je nezmysel tvrdenie, že peniaze, ktoré obdržal, mali byť použité na vyrovnanie pohľadávok

voči DÚ. Keď sa porovnajú vstupné náklady na nákup drevnej hmoty, energií a nákup pracovnej sily s
platbami,ktorébolinavýstupe,tedazpredajadyhy,nemôževzniknúťdaňovápovinnosťvovýške8.000,-
eur, čo v tých mesiacoch november, september, október, december 2010 tvorilo obrat za jeden mesiac
v tejto spoločnosti. Podľa L., neuhradené faktúry mali byť za predaj dyhy spoločnosti Drevona export,
ktorú viedol jeho syn L. L.. Podľa objemu nakúpenej drevnej hmoty vôbec nezodpovedalo predaju dyhy

exportnej spoločnosti L. L.. On sa dostal do sporu s V. L. ohľadom fakturácie voči exportnej spoločnosti
a výške zaplatených faktúr, ako aj samotnej výške faktúr SDS voči exportnej spoločnosti. Tieto finančné
prostriedky, ktoré obdržal za účelom tak, ako je uvedený v obžalobe, aj za tým účelom použil, a tie
peniaze, ktoré sú nad rámec ozdravného procesu, napr. vo vzťahu ku odvodom zdravotnej a Sociálnej
poisťovne, sú naďalej v spoločnosti ERC Solution na osobitnom účte, a čaká, ako sa vysporiadajú s V.

L., nakoľko tento v roku 2012 prišiel za ním a prostredníctvom nejakej vymáhačskej spoločnosti žiadal,
aby pristúpil k uznaniu dlhu voči L. L. tak, ako to je uvedené v notárskej zápisnici, kde je uvedené, že
notárska zápisnica sa viaže k uznaniu dlhu za ústnu pôžičku medzi L. L. a ním ako fyzickou osobou
V. Z.. Toto uznanie dlhu podpísal, a týkalo sa sumy 25.000,- eur. Takúto sumu nikdy neprijal, ani časť
z nej, teda ako pôžičku od L. L., ani ako pôžičku od nikoho z rodiny L.. Sám V. L.F., keď mu dával

podpisovať túto notársku zápisnicu a uznanie dlhu, pričom ju aj podpísal, tvrdil, že mandátne zmluvy
sú podľa neho neplatné a finančné prostriedky obdržal (obžalovaný) ako pôžičku na základe ústnej
dohody. Podpísal to z dôvodu, že chcel vysporiadať ich vzťah. V. L.F. mu sľuboval, že z tohto uznania
dlhu tento dlh nebude vymáhať, nakoľko táto notárska zápisnica je na ukončenie sporu medzi nimi a
bude to považovať ako odmenu s tým, že obžalovaný nebude požadovať od neho, ani od jeho rodinných

príslušníkov, náhradu škody.

S N. nie je v žiadnom vzájomnom vzťahu, pozná ho odvtedy, ako V. L. rozhodol, že on (obžalovaný)
má pre SDS, Kráľova Lehota usporiadať vzťahy tak, aby mohla naďalej fungovať. S V. L. sa pozná na
základe sprostredkovania spolukonateľa F. W., ktorý bol s ním konateľom ERC Solution. L. očakával, že

bude namiesto bývalých konateľov SDS pokračovať v tejto činnosti. Obrátil sa na neho i z toho dôvodu,
že priniesol klienta, ktorý mal odoberať dyhu do Talianska od spoločnosti SDS. Pokiaľ ide o výkon auditu
vo veciach účtovníctva, eurofondov a rekonštrukciu účtovníctva SDS, s.r.o., v tom čase mali jedného
interného zamestnanca F. Y., okrem toho si najímali iných ekonomických a právnych poradcov, s čím
bol V. L. uzrozumený. Z mandátnej zmluvy im takéto právo vyplývalo, aby sa obracali na iné subjekty,

ktoré im môžu v tejto veci odborne pomôcť, za čo im však museli aj platiť. V súčasnosti sa spoločnosť
ERC Solution nachádza v likvidácii, bol vymenovaný za likvidátora spoločnosti.Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa sumy cca 26.000,- eur, podľa vyjadrenia obžalovaného poskytnutej ako
odmena, akú výšku dosahovali paušálne náhrady od spoločnosti SDS, obžalovaný uviedol, že celkové
platby od V. L., či cestou spoločnosti SDS alebo inou spoločnosťou, boli cca vo výške 32.000,- eur, ale

odkedy začali byť spory medzi ním a V. L. ohľadne Š. a platieb DPH a celého účtovníctva, najmä potom,
čo R.. V. odmietla prerobiť účtovníctvo s tým, že prehmaty v SDS nech si rieši V. L. a účtovníčka M.,
peniaze prijaté od L. nepoužívali a dali ich na osobitný účet, kým sa nevysporiadajú spory, lebo nebolo
jasné, či mandátne zmluvy platia alebo neplatia. Jednu vec od nich žiadal R.. N. a druhú vec L..

Mandátnu zmluvu podpísal ako konateľ ERC Solution. Vypracoval nové pracovnoprávne vzťahy. Na
žiadosť X. N. vypracovali zmluvu pre X. Q., vymenovaného za riaditeľa spoločnosti SDS, vytvorili audit
v spolupráci s R.. V. a ich externou účtovníčkou. Vytvorené bolo zhromaždenie všetkých účtovných
dokladov pre SDS, oboznámenie sa so všetkými výsledkami tzv. eurofondového projektu, vytvorenie
záverečnej eurofondovej správy a asi dvakrát rokovanie s DÚ a rokovania s inými veriteľmi SDS. Na
iné úkony si už nepamätá. Úkony boli vo forme zálohových platieb s tým, že faktúra mala byť jedna,

nakoniec to zostalo ako zálohová platba, lebo L. povedal, že peniaze majú byť ako pôžička voči FO.
Okrem DÚ rokoval s bankou, už si nepamätá, ale s mobilnými operátormi. V súvislosti s usporiadaním
pohľadávky SDS navštívil i prokuratúru, príslušníkov PZ, sám bol vypovedať ohľadom daňových aktivít
L.,tiežvSociálnejpoisťovniavzdravotnýchpoisťovniach,indeužasinie.Vovzťahukuštátnymorgánom
nebolo za spoločnosť SDS poskytnuté žiadne plnenie, a to preto, že SDS nebola, okrem DÚ, nikomu zo

štátnych orgánov nič dlžná. Pokiaľ ide o účtovné doklady, tak na jednom z nich (č. l. 41 „Kontrola financií
z SDS, Kráľova Lehota“), kde je uvedený ako osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia -V. Z., a
doklady opatrené odtlačkom pečiatky spoločnosti ERC solution, s.r.o., a ďalšou z osôb podpísaných na
uvedenom doklade je W. R., ekonómka, obžalovaný uviedol, že dôležité je, že je zakryté na uvedenom
listinnom doklade meno X. N., a týkalo sa to osoby X. N., nie SDS, s.r.o. Je to jasný príklad toho, ako V.

L. dával jasné pokyny, ako majú nakladať a ako majú postupovať s informáciami a financiami ohľadom
SDS. Na N. bolo vydaných niekoľko trestných rozkazov a L. kázal, aby dal advokátskej kancelárii
vypracovať odpor alebo návrh na zmier pre X. N., ako fyzickej osoby, s prokuratúrou. Pokiaľ ide o č.
l. 44 - vklad hotovosti na účet s názvom ERC solution, s.r.o., s uvedením sumy 1.600,- eur a popis
transakcie: „prokuratúra“, obžalovaný uviedol, že toto si vyžadoval sám V. L. z dôvodu, aby sa označili

platby, ktoré boli určené aj za činnosť za leasingovú spoločnosť V. L., aj za SDS, poprípade aj za iné
spoločnosti, kde dali advokátom vypracovať konkrétne návrhy, kde išlo napr. aj o zmier. L. označoval
prípad N. ako „prokuratúra“. De facto suma 1.600,- eur bola zaplatená ich spoločnosti. Peniaze boli
určené pre advokáta. N. zastupovali, keďže bol konateľom SDS. On ho nezastupoval ako fyzickú osobu,
ale ako konateľa, a všetko sa dialo na príkaz V. L.. Pokiaľ ide o otázku, či boli uzatvorené nejaké zmiery

v rámci zastupovania spoločnosti SDS, s.r.o., spoločnosťou ERC Solution, obžalovaný uviedol, že boli
pripravené koncepty, ktoré boli odovzdané L., medzi N. a prokurátorom a DÚ. Či existujú, nevie sa
vyjadriť. Na otázku, či platil obžalovaný alebo spoločnosť ERC Solution nejaký poplatok za vyhlásenie
konkurzu vo vzťahu ku spoločnosti SDS, s.r.o., obžalovaný uviedol, že nie. Pokiaľ ide o pojem „poplatok
za vyhlásenie konkurzu“, obžalovanýuviedol, že za toto považuje všetky poplatky spojené s prípravou

konkurzu, od právnych analýz až po ekonomické podklady, ktoré si vyžaduje zákon o konkurze. Na
otázku, či sa niekedy obžalovaný zúčastnil nejakých konaní pred prokuratúrou vo vzťahu ku spoločnosti
SDS, uviedol, že bol vypovedať ako svedok na prokuratúre ohľadom daňových záležitosti v exportnej
spoločnosti Drevona, ako aj SDS. Nezúčastňoval sa konaní ako mandatár.

Obžalovaný V. Z. je napriek svojej obhajobnej argumentácii usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov
R.. X. N. a svedkyne N. M., ako aj obsahom listinných dôkazov zadovážených v konaní. Svedok R..
X. N. uviedol tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní, že finančné prostriedky, ktoré
boli poskytnuté obžalovanému, boli určené na riešenie problémov Slovenskej drevárskej spoločnosti,
s.r.o., ako aj v súvislosti s jej prípravou na konkurzné konanie. Finančné prostriedky neboli určené

na riešenie zmluvných vzťahov obžalovaného s inými spoločnosťami. Peniaze boli V. Z. odovzdávané
vždy s odôvodnením účelu, na ktorý mali byť použité. Mandátnu zmluvu, ktorá sa týkala obžalovaného,
mal v rukách a rozčuľovalo ho, že na nej obžalovaný nebol podpísaný, hoci bral peniaze na riešenie
problémov Slovenskej drevárskej spoločnosti, s.r.o., a jej likvidácie. Riešené mali byť odvody do
Sociálnej poisťovne, čo bola alfa a omega. Riešili sa i ďalšie veci, napr. vysokozdvižný vozík, a v tej

súvislosti prevzal prostriedky. Všetky peniaze, ktoré boli obžalovanému vyplatené, boli určené na nejaký
účel, v žiadnom prípade nie na odmenu obžalovaného. Peniaze boli vyplatené na účet, niečo dostal
aj v hotovosti. Obžalovaný napr. prišiel do spoločnosti a žiadal ďalšie prostriedky, s odôvodnením,
že majiteľ L. mu nedáva žiadne prostriedky na riešenie ich záväzkov. Na základe toho mu poskytliďalšie prostriedky, avšak v žiadnom prípade to nebolo určené na odmenu pre neho. Keď opäť prišiel
žiadať o ďalšie peňažné prostriedky, v tom čase už mali zákaz od L. na poskytovanie prostriedkov
pre neho. Voči nemu (svedkovi, ako konateľovi SDS, s.r.o.) bolo vedené trestné stíhanie kvôli tomu,

že sa nezaplatili odvody, pričom on sa v tejto veci spoliehal na obžalovaného. Obžalovaný mu ako
konateľovi neposkytoval žiadne podklady, z ktorých by bolo zrejmé napr., že bol na daňovom úrade.
Nepreukazoval žiadnym spôsobom vykonávanie činnosti pre SDS, s.r.o. On sám ho do poslednej chvíle
oslovoval p. doktor, lebo si myslel, že má právnické vzdelanie, a považoval ho za autoritu. Pohľadávka
spoločnosti vo výške 26.250,20 eur bola odpredaná L. L.. Na základe odpredaja pohľadávky bola 15. 1.

2013 na notárskom úrade v Bratislave spísaná notárska zápisnica medzi obžalovaným a L. L. o zmluve
o pôžičke, ktorou sa obžalovaný zaviazal splatiť pohľadávku, ktorú od nich L. L. odkúpil. Zo zápisnice je
zrejmé, že V. Z. uznal svoju podlžnosť, aj keď to v notárskej zápisnici vyslovene nie je uvedené. Od L.
vie, že obžalovaný aj napriek tejto notárskej zápisnici svoj záväzok neuhrádzal. Odkúpenie pohľadávky
navrhol R.. V. L., H.., a pohľadávku odkúpil jeho syn L. L.. Pokiaľ ide o jeden z účelov, na ktorý
boli poskytnuté peňažné prostriedky obžalovanému, označovaný ako „prokurátor“, zrejme sa to týkalo

úhrady záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Obžalovanému boli tiež poskytnuté finančné prostriedky na
jednania ohľadne vysokozdvižného vozíka so spoločnosťou Gekkon. Práve z tejto spoločnosti urgovali
doručenie finančných prostriedkov, hoci bolo zrejmé, že obžalovanému poškodená spoločnosť finančné
prostriedky poskytla, avšak on ich na ten účel nepoužil.

Svedkyňa R.. N. M. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného poznala, predstavený bol spoločnosti
SDS X. N. ako osoba, ktorej úlohou bolo riešiť isté právne problémy. Keď riešil konkrétnu vec, pýtal si,
nie pre seba, peniaze na riešenie. Až neskôr zistili, že uvedené veci nevyriešil a peniaze nešli tam, kam
mali, asi si ich nechal. Neskôr mu odmietli poskytovať peniaze. Ona robila vo firme v rokoch 2010 - 2011
ako účtovníčka. Robila vo firme aj ekonómku a potom na dôchodku účtovníčku. Čo sa týka ekonomickej

činnosti, vo firme bola i pokladníčka a mzdárka. K výplate peňazí obžalovanému dochádzalo tak, že
o tom rozhodoval konateľ N.Ô., potom to išlo cez ňu, ona to zaúčtovala a povedala pokladníčke, aby
mu peniaze vyplatila. Fakticky sa to robí tak, že najskôr sa vyplatí a potom sa to zaúčtuje, tak to robila
i ona. Takýmto spôsobom sa mu odovzdalo 26.000,- eur a nejaké drobné. Vždy, keď sa mu poskytli
peniaze, zaúčtovala to na analytiku: Pán Z.. Doklady účtovala na neho ako pôžičku, lebo nemal firmu,

ani pečiatku, aj keď tvrdil, že firmu má, alebo, že pre firmu pracuje. Dohodlo sa, že kým to vyúčtuje
cez firmu, bude sa riešiť poskytovanie peňazí ako pôžička, a tento účel bol uvedený na pokladničnom
doklade, ktorý pokladníčke i podpisoval. Nikdy to však nevyúčtoval. Okrem Z. neprichádzala do kontaktu
s inou osobou, s ktorou by mal podnikať. L. staršieho pozná, zrejme on sprostredkoval zoznámenie
s obžalovaným. Pokiaľ ide o listinné doklady - prehľad úhrad obžalovanému, hlavná kniha analytickej

evidencie, výpis z kontroly financií SDS, Kráľova Lehota, tak pokiaľ ide o kolónku označenú „Prokurátor“,
toto navrhol označiť R.. N.. Ona si nepamätá účel, na ktorý peniaze boli použité, nevie, či chcel niečo
vyplatiť. Čo sa týka položky „VZV Gekkon“, tam sa dohodli obžalovaný a X. N., že obžalovanému sa
pošlú peniaze za nájom vysokozdvižného vozíka a on to zo svojho účtu v tej sume pošle firme, ktorá
im vysokozdvižný vozík prenajala. Z položiek, ktoré sú uvedené na listinnom dôkaze na č. l. 39 (účel:

DU - DPH, prokurátor, DU, sankčné úroky, DPH, DU, sankčné úroky, daň z príjmu FO, VZV - Gekkon,
DPH 12/2010, cestná daň 2009, Orange, Úh fa, prevod práv, DUB, zruš. účtu, rôzne popl. - DU, predd.
na daň, exekúcia), nevie, či obžalovaný niečo zaplatil. Celá suma 26.250,20 eur bola obžalovanému
firmou vyplatená, niečo cez pokladničné doklady, niečo na účet. Všetky peniaze mu boli poskytnuté pred
úkonom, ktorý mal urobiť. Nepamätá si, že by obžalovaný dokladoval skutočné vyplatenie peňazí, ktoré

sa mu na nejaký účel poskytli. O tom, že sa už obžalovanému nebudú vyplácať peniaze, hovoril L.,
ale zákaz na ďalšie vyplácanie peňazí vydal R.. N.B.. Čo sa týka dlhu, N. s tým naložil tak, že postúpil
pohľadávku na L. L.. Totiž celá firma bola v prenájme od spoločnosti Drevona NP. Táto firma ukončila
prenájom a firmu dala na prenájom firme, ktorej konateľom bol L. L., a preto sa postúpili pohľadávky
na neho.

Z listinných dôkazov - interného prehľadu Drevárskej spoločnosti, s.r.o., Kráľova Lehota, (právny
zástupcaSlovenskejdrevárskejspoločnosti,s.r.o.),akoajzprehľaduhlavnejknihyanalytickejevidencie,
mal súd preukázané, že obžalovanému boli poskytnuté na rôzne účely (DU - DPH, prokurátor, DU,
sankčné úroky, DPH, DU, sankčné úroky, daň z príjmu FO, VZV - Gekkon, DPH 12/2010, cestná daň

2009,Orange,Úhfa,prevodpráv,DUB,zruš.účtu,rôznepopl.-DU,predd.nadaň,exekúcia)poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 26.250,20 eur, a to v období od 23. 11. 2010 do 21. 2. 2011. S poskytnutím
hotovosti z pokladne boli obžalovanému ako konateľovi spoločnosti ERC solution, s.r.o., poskytnuté
peňažné prostriedky v sume 3.000,- eur 23. 11. 2010, v sume 500,- eur 13. 1. 2011. Vkladom na účetspoločnosti ERC solution, s.r.o., boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 1.600,- eur 21. 2. 2011,
v sume 3.203,00 dňa 16. 12. 2010, v sume 2.000,- eur dňa 12. 1. 2011, v sume 550,75 eur dňa 21.
2. 2011, v sume 1.120,- eur dňa 29. 12. 2010. Z prehľadu pohybov na bankovom účte XXXXXXXXXX/

XXXX mal súd preukázané prevody na účet XXXXXXXXXX v sumách 234,82 eur, 121,66 eur, 343,57
eur, 81,84 eur, 1.101,51 eur, 29,39 eur, 550,76 eur, 1.350 eur, 262,10 eur, 331,90 eur, 368,90 eur, 2.000,-
eur, 2.000,- eur, 500,- eur, 500,- eur, 2.500,- eur, 2.000,- eur.

Z mandátnej zmluvy uzavretej medzi mandantom Slovenskou drevárskou spoločnosťou, s.r.o., Kráľova

Lehota, IČO: 36412457 zastúpenej R.. X. N.B., a mandatárom V. Z., mal súd preukázané, že mandatár
sa zaviazal, že pre mandanta v jeho mene a pre spoločnosti, kde je spoločníkom, vykoná úkony -
predovšetkým usporiadanie pohľadávok a záväzkov voči Daňovému úradu SR, registrovaným správcom
dane Liptovský Mikuláš, usporiadanie ostatných pohľadávok a záväzkov, komunikáciu s úradmi štátnej
a verejnej správy, prípravu krokov k ozdravnému riešeniu spoločnosti, vykonanie krokov ku likvidácii,
konkurzu, či nútenej správy. Zmluvné strany sa dohodli, že mandant uhradí mandatárovi za zariadenie

všetkých jeho záležitostí podľa predmetu zmluvy odmenu, ktorú si mimo zmluvy stanovia obe strany. Z
uvedenej zmluvy, ktorá je podpísaná zástupcom mandanta a nie je podpísaná mandatárom, vyhotovená
23. 11. 2010, vyplýva i klauzula, na základe ktorej mal mandatár vyhlásiť, že je oprávnený a odborne
spôsobilý na zariadenie záležitostí mandanta v rozsahu podľa predmetu zmluvy.

Z informácie poskytnutej G., a.s., mal súd preukázané, že majiteľom bežného podnikateľského účtu
2621727500, na ktorý boli poskytované finančné prostriedky, je subjekt s názvom ERC solution, s.r.o.,
IČO: 35971843, a dispozičné oprávnenie k účtu mal V. Z. ako majiteľ.

Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že spoločnosť ERC solution, s.r.o., bola zapísaná

dňa 30. 12. 2005. Spoločníkom bol okrem iných osôb ku dňu 11. 5. 2012 V. Z. a R.. O. M.. Konateľom
bol obžalovaný V. Z..

Zo zmluvy o krátkodobej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi Drevárskou spoločnosťou, s.r.o.,
zastúpenej konateľom L. L., a Slovenskou drevárskou spoločnosťou, s.r.o., zastúpenej R.. X. N., mal

súd preukázané, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie krátkodobej finančnej výpomoci na žiadosť
Slovenskej drevárskej spoločnosti, s.r.o., zo dňa 23. 11. 2010 v sume 30.000,- eur po čiastkach, podľa
potrieb na konkurzné konanie. Slovenská drevárska spoločnosť sa zaviazala, že uvedenú čiastku splatí
do jedného roka započítaním ich novovzniknutých pohľadávok.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom - Drevárskou spoločnosťou, s.r.o., a postupníkom
L. L. mal súd preukázané, že predmetom postúpenia je istina, ako aj všetky práva s ňou spojené vo
vzťahu k dlžníkovi V. Z. v sume 25.000,- eur.

Z notárskej zápisnice číslo N 74/2013, NZ 1650/2013, NCRIs 1678/2013 zo dňa 15. 1. 2013 mal súd

preukázané, že obžalovaný uznal záväzok a súhlas dlžníka s exekúciou na sumu 25.000,- eur, ako
pôžičku, ktorú V. Z. ako dlžník uzavrel s L. L. ako veriteľom.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázané, že obžalovanému boli v súhrne poskytnuté peňažné prostriedky

vo výške 26.250,20 eur Slovenskou drevárskou spoločnosťou, s.r.o. Samotný obžalovaný v konaní
nespochybnil vyplatenie uvedenej sumy, avšak na svoju obhajobu uvádzal, že išlo o prostriedky, ktoré
boli určené jemu ako odmena, ako osobe poskytujúcej služby mandatára. Z listinných dôkazov, ako aj z
výpovedí svedkov N. a M. mal súd preukázané, že finančné prostriedky mali byť použité na vyrovnanie
pohľadávok vzniknutých spoločnosťou Slovenská drevárska spoločnosť, s.r.o., voči štátnym inštitúciám.

O účelovosti tvrdenia obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že pri jednaniach s dotknutými osobami
poškodenej spoločnosti vytváral dojem, že je osoba znalá práva, osoba s právnickým vzdelaním, hoci
preukázané bolo, aj z výpovede jeho samotného, že uvedené sa nezakladá na pravde. Obžalovaný
argumentoval tým, že finančné prostriedky mu okrem iného boli poskytované na jednanie pred orgánmi

prokuratúry, avšak z výpovede jeho samotného vyplýva, že nedokázal špecifikovať a konkretizovať
o aké konania išlo, navyše na konania týkajúce sa uzatvárania zmierov a zastupovania spoločnosti
pred orgánmi prokuratúry nemal oprávnenie, a taktiež sa nevedel vyjadriť, či vôbec existujú listinné
dôkazy, ktoré by existenciu jednaní preukazovali. Obžalovaný nevykazoval poškodenej spoločnostižiadnu činnosť, ktorá by súvisela s poskytnutím finančných prostriedkov, ktoré preukázateľne prevzal,
a ani iným spôsobom nebolo preukázané, že by obžalovaný skutočne služby, ku vykonaniu ktorých
sa zaviazal, aj vykonal. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté obžalovanému, nevyložil na určený

účel, a tieto si prisvojil, čím naplnil všetky pojmové znaky pokračovacieho zločinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec -peňažné prostriedky,
ktoré mu boli zverené. Podľa ust. § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej
sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. V intenciách

uvedených kvalifikačných kritérií spôsobil obžalovaný poškodenej spoločnosti väčšiu škodu.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol v minulosti opakovane trestne stíhaný
pre trestnú činnosť namierenú proti majetku. Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 3T/114/2012 bol
obžalovanýuznanýzavinnéhozprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.
d/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou

dobou 1 rok a 6 mesiacov, pričom trest mu bol 2. 1. 2013 odpustený amnestiou prezidenta Slovenskej
republiky. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. Uvedený výrok
o treste bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/48/2014, ktorým bol
uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a uložený mu bol trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 3. 9. 2016, pri

súčasnom uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, a zrušený bol výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/114/2012.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/61/2013 bol obžalovaný uznaný za vinného
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za čo

mu bol uložený peňažný trest vo výmere 800,- eur a ustanovený bol náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace, s uložením zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. Trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/93/2014 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 17. 7. 2016.

TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.0T/129/2015bolobžalovanýuznanýzavinného
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona. Uložený mu bol
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 6. 9. 2015. Súčasne

mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky.

Rozhodnutím Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 3. 2011 mal súd preukázané, že voči
obžalovanému bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 29. 9. 2012. Osvedčil sa

rozhodnutím právoplatným 19. 10. 2012.

Okresný súd Bratislava II sp. zn. 1T/88/2012 rozhodnutím zo dňa 23. 7. 2010 rozhodol o podmienečnom
zastavení trestného stíhania obžalovaného pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 3. 8. 2012.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný je osobou, ktorá má sklony ku
páchaniu trestnej činnosti namierenej proti majetku a z obsahu citovaných rozhodnutí vyplýva i jeho tzv.
„ rukopis“, ktorý možno vyhodnotiť ako premyslený a špecifický spôsob správania sa voči poškodeným
osobám, pri ktorých vyvoláva dojem dôveryhodnej osoby a zadovažuje si finančné prostriedky, ktoré v

rozpore s určeným účelom používa pre svoj vlastný účel s cieľom obohatiť sa. V súčasnosti je vedených
proti obžalovanému viacero trestných stíhaní pre trestnú činnosť namierenú proti majetku, avšak súd
túto skutočnosť pripomína len na okraj, rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, keď len na základe
právoplatného rozhodnutia možno vysloviť záver o vine obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu bral súd do úvahy, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie
(zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia),a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V prípade obžalovaného súd konštatuje rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pretože v
čase spáchania prejednávanej trestnej činnosti, nebol osobou, ktorá by už bola odsúdená pre inú trestnú
činnosť, a teda súd konštatuje poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, pri
súčasnom konštatovaní jednej priťažujúcej okolnosti podľa ust. § 37 písm. h/ Trestného zákona, že
spáchal viac trestných činov. Ku prečinu sprenevery sa vzťahuje trestná sadzba v rozpätí 1 rok až 5

rokov. Vzhľadom k tomu, že súd za zbiehajúcu sa trestnú činnosť ukladal obžalovanému súhrnný trest,
pretože sa trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol odsúdený citovanými rozhodnutiami za inú trestnú
činnosť, zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 3T/48/2014 a
výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 3T/114/2012, pričom uložený súhrnný trest vo výmere 30 mesiacov považuje z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie, s poukazom na osobu obžalovaného, možnosti jeho nápravy,

spôsob spáchania trestnej činnosti, priamy úmysel, pohnútku a následok trestnej činnosti, za primeraný.
Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti
nebol vo výkone trestu odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť. Súčasne súd zrušil všetky
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Súčasne súd rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu poškodenému L. L. v preukázanej
výške 25.000,- eur, ako osobe, na ktorú prešla pohľadávka pôvodného poškodeného Slovenskej
drevárskej spoločnosti, s.r.o.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.