Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211107
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713211107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov: 1/
Ing. K. J., nar. XX.X.XXXX a 2/ D. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K., Z. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou so sídlom D. D., R. I. XX, proti žalovanému: Slovenská
republika,zaktorúkonáÚradgeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava,
Chlumeckého 2, o zaplatenie 25.468,69 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/176/2013-377 zo dňa 2. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku (I.) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 1/

a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 24.015,10 eur spolu s príslušenstvom tak, že žalobu z a m i e t a.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutý vo výroku (II.) o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti.

III.Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne náhradu škody v sume 24.045,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % zo

sumy 3.651,33 eur od 19.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % zo sumy 14.235,21 eur od
19.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % zo sumy 174,57 eur od 19.6.2013 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania 5,50 % zo sumy 99,50 eur od 19.6.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2.Konštatoval, že boli naplnené všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci.

3.Podľa okresného súdu ku škode došlo v dôsledku nezákonného rozhodnutia Správy katastra Martin
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 23.1.2009. Toto rozhodnutie
bolo zrušené nepriamo v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
8C/235/2010, v ktorom sa X. D. domohla určenia (a opätovného zapísania) vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti - pozemku zapísanému na LV pre katastrálne územie T. v registri KN-C pod parc. č. 826

ako záhrada o výmere 829 m2. V rámci predmetného konania súd dospel k záveru, že kúpna zmluva, na
poklade ktorej sa mali stať žalobcovia 1/ a 2/ vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, je absolútne neplatný
právny úkon a to jednak z dôvodu, že z expertízneho dokazovania je zrejmé, že bola sfalšovaná plná
moc, ktorou mala X. D. splnomocniť spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., zároveň, za X. D. bolaoprávnená konať spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., a to štatutárnym orgánom (Igor Engler), ktorý
mal právo udeliť plnú moc inej osobe (Erika Englerová), avšak tá už nebola oprávnená udeliť plnú moc
ďalšej osobe (T. T.); predmetnú kúpnu zmluvu pritom za predávajúcu podpísal práve T. T..

4.Súd prvej inštancie zdôraznil, že bolo povinnosťou správy katastra ako orgánu príslušného na
rozhodovanie v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva skúmať platnosť zmluvy, teda aj to, či
osoba,ktorázmluvupodpisovalazapredávajúcu,bolatakúzmluvuoprávnenápodpísať,ačijejsúčasťou
je aj predmetné splnomocnenie. Správa katastra si túto povinnosť nesplnila a vydala rozhodnutie o

povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Škoda vznikla žalobcom na základe toho,
že ako zmluvná strana predmetnej kúpnej zmluvy uhradili spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., ako
zástupcovi predávajúcej X. D. kúpnu cenu, hoci sa nestali, aj vzhľadom na výsledky vyššie označeného
súdneho konania, vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti. V danom prípade by bolo možné hovoriť o súbehu
nárokov žalobcov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na spoločnosť E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o., bol však dňa 27.7.2010 vyhlásený konkurz, pričom žaloba o určenie vlastníckeho

práva bola X. D. podaná dńa 7.10.2010 (sp.zn. 8C/235/2010). V čase vyhlásenia konkurzu nemali
žalobcovia vedomosť o falšovaní plných mocí (na základe čoho bola kúpna zmluvy vyhlásená za
neplatnú rozsudkom v konaní sp.zn. 8C/235/2010, právoplatným dňa 18.6.2012), ani o nezákonnosti
rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu. Nemohli si teda prihlásiť do konkurzu pohľadávku titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže táto neexistovala (a správca by ju poprel). Pokiaľ by čakali

na skončenie konkurzného konania, objektívna premlčacia doba by uplynula v čase po právoplatnosti
rozsudku vydaného v konaní sp.zn. 8C/235/2010. Z dôvodu nezákonného rozhodnutia správy katastra
sa žalobcovia domnievali, že im svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to do doby, kedy okresný
súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy. Škoda žalobcov tak predstavuje majetkový úbytok na ich
strane spočívajúci vo faktickej nevymožiteľnosti ich pohľadávky.

5.Pokiaľ ide o vzťah kauzality medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, okresný súd dal za
pravdu žalobcom, že bez vydania nezákonného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu by sa
mohli úspešne domáhať od spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., vydania kúpnej ceny, a to v čase,
keď ešte riadne fungovala a podnikala. Keby správa katastra nepovolila vklad vlastníckeho práva, ale

vkladové konanie by prerušila, príp. by návrh na vklad zamietla, nemuselo dôjsť ani k súdnemu konaniu,
kde žalobcovia opätovne museli vynaložiť finančné prostriedky na bránenie svojich práv. Predmetné
nezákonné rozhodnutie správy katastra je v reťazci príčin a následkov jednou z hlavných príčin vzniku
škody, aj keď táto nevznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s ním, ale v súvislosti s následným
protiprávnym konaním ďalšej osoby.

6.Okresný súd neakceptoval viacero námietok žalovaného. Za nepodstatné považoval, či kúpna cena
bola na základe dohody zmluvných strán zaplatená pred alebo po povolení vkladu, keďže ide výsostne
o dohodu zmluvných strán, pričom vznik škody spočíval vo fakticky nevymožiteľnej pohľadávke.
Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobcovia si ako kupujúci mali preveriť, či osoby, ktorým boli

plnomocenstvá udelené, sú oprávnené konať v mene spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., a či
bolo plnomocenstvo predávajúcou riadne udelené. Žalobcovia totiž nie sú právne vzdelaní a zdatní, na
rozdiel od zamestnancov správy katastra, ktorí sú povinní skúmať, či udelené plnomocenstvo je právne
perfektné a bolo udelené oprávnenými osobami. Žalobcovia pritom potvrdili, že im plnomocenstvá boli
predložené pri podpise kúpnej zmluvy.

7.Škoda pozostáva zo zaplatenej kúpnej ceny 17.886,54 eur, nákladov vynaložených v súdnom konaní
sp.zn. 8C/235/2010 - trovy odvolacieho konania vo výške 174,57 eur a súdny poplatok za odvolanie
vo výške 99,50 eur, ako aj z nákladov žalobcov súvisiacich s financovaním kúpy nehnuteľností
prostredníctvom úveru SLSP, a.s., vo výške 5.884,49 eur.

Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že
žalobcovia nepreukázali vznik nákladov titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.423,59 eur, resp.,
že by tieto trovy uhradili svojej právnej zástupkyni.

8.Nakoľko si žalobcovia uplatnili nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % z jednotlivých dlžných

čiastok, pričom im patrí len vo výške 5,50 %, vo zvyšnej časti - nad uvedenú výšku okresný súd nárok
žalobcov na úrok z omeškania zamietol.9.Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.)

10.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu (skutočnej) škody vo výške 24.045,10 eur spolu s priznaným
príslušenstvom, podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd v danom
rozsahu žalobu zamietne.

11.Primárne namietal, že na to, aby bola daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci a škodou, musí byť nezákonné rozhodnutie hlavnou, priamou a bezprostrednou
príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou. Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej
moci môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len ak táto bola priamo a nesprostredkovane
spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. V súdenom prípade došlo k prerušeniu
reťazca príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou údajnou škodou, a to v

kontexte uvedenej podmienky bezprostrednosti, priamosti a hlavnej príčiny vzniknutej škody, za ktorú
má žalovaný zodpovedať.

12.Ďalej odvolateľ namietal, že kupujúci si pred podpisom kúpnej zmluvy mali dostatočným spôsobom
preveriť spôsobilosť osôb na uzatvorenie tejto zmluvy, ako aj všetkých jej príloh. Nezrovnalosti v

dátumoch, napr. aj pri vyhotovovaní geometrického plánu, si pred podpisom predmetnej zmluvy mohli
všimnúť aj žalobcovia. Tí, okrem iného, svojou neopatrnosťou zaplatili aj celú výšku kúpnej ceny
ešte pred podaním návrhu na vklad samotnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Teda k majetkovému
úbytku na strane navrhovateľov by došlo aj v prípade, že by správny orgán návrh na vklad zamietol.
Žalobcovia si v záujme právnej istoty mali tiež overiť, či kúpna zmluva bola naozaj podpísaná osobou

na to splnomocnenou. Pritom na pojednávaní uviedli, že im boli plné moci predložené a nemali dôvod
pochybovať o ich pravosti. Z toho vyplýva, že si nepreverili, či predávajúca naozaj splnomocnila
p. Englerovú na podpis kúpnych zmlúv v jej mene, ani to, či p. Englerová bola oprávnená udeliť
plnomocenstvo ďalšej osobe. Preto nemožno súhlasiť s rozsudkom okresného súdu, aby k náhrade
plnej výšky zaplatenej kúpnej ceny bol zaviazaný žalovaný. Zároveň pripomenul výpoveď žalobcu 1/

ohľadom jeho nahliadnutia do spisu na katastri nehnuteľností v apríli 2009 po tom, čo nových vlastníkov
kontaktoval syn predávajúcej a hovoril, že nedošlo k riadnemu predaju, ako aj ohľadom jeho výsluchu u
vyšetrovateľa vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov podvodu a falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny s tým, že vyšetrovateľom bol upovedomený, že niečo je sfalšované v súvislosti s predajom
niektorých pozemkov. Z uvedených okolností vyplýva, že žalobcovia museli mať vedomosť, že nemohli

nadobudnúť vlastníckeho právo v dobrej viere. Okrem iného, aj kúpna cena bola zaplatená na účet
spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., o čom mali žalobcovia vedomosť, a nie na účet predávajúcej.
Teda niekoľko okolností, o ktorých žalobcovia vedeli už cca 3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva, spochybňovalo jeho nadobudnutie v súlade so
zákonom.Ztohotdôvodusanestotožnilsozáveromokresnéhosúdu,ženeboloodžalobcov spravodlivé

požadovať nápravu podľa zákona č. 162/1995 Z.z.

13.Podľa odvolateľa nebola splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia ako príčiny
vzniku škody. Proti rozhodnutiu Správy katastra Martin č. V 4071/2008 zo dňa 23.1.2009 o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov nebol podaný žiadny opravný prostriedok. Okresný

súd Martin v konaní sp.zn. 8C/235/2012 vlastne prejudikoval vyhlásenie nezákonnosti označeného
rozhodnutia Správy katastra Martin; toto rozhodnutie však nebolo zrušené žiadnym príslušným orgánom
v žiadnom konaní ako nezákonné. Pokiaľ okresný súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 Cdo 54/2011, v zmysle ktorého nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného
nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne, závery

označeného rozhodnutia nemožno aplikovať na postup pri rozhodovaní správy katastra o návrhu na
vklad.

14.Nakoľko zaplatenie kúpnej ceny nebolo viazané na rozhodnutie správneho orgánu o vklade
vlastníckeho práva, majetok žalobcov sa nezmenšil v dôsledku rozhodnutia o vklade; kúpna cena

bola zaplatená už pred týmto rozhodnutím. Preto pokiaľ by aj správny orgán zamietol návrh na
vklad, majetkový úbytok na strane žalobcov by už existoval, a samozrejme by nebol spôsobený
správnym orgánom. Je preto nesprávny aj záver okresného súdu, že pohľadávka žalobcov vzniklaaž právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Martin o neplatnosti právneho úkonu vo veci sp.zn.
8C/235/2010, t.j. dňom 18.6.2012.

15.Odvolateľ tiež argumentoval že medzi nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vklade a
vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., uplynula doba vyše jedného
roka, počas ktorej mohli žalobcovia podnecovať protest prokurátora alebo podať návrh o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. priamo žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia od menovanej
spoločnosti. Mohli tiež prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, keďže táto existovala z titulu absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy vlastne od samotného okamihu uzatvorenia tejto zmluvy. Žalobcovia o
neplatnosti zmluvy vedeli, o čom svedčí aj výpoveď žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 17.3.2014, keď
uviedol, že už v apríli 2009 sa dozvedel, že pravdepodobne ide o podvod. Je zároveň otázne, v akom
rozsahu by bola uspokojená pohľadávka žalobcov v konkurze, avšak je málo pravdepodobné, že v plnej
výške, ako sa to stalo v zmysle napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd mal vykonať
dokazovanie ohľadom možnej miery uspokojenia navrhovateľov v konkurze. Otázna je tiež praktická

vymožiteľnosť (výkon) rozhodnutia v prípade, že by žalobcovia uplatnili a boli by úspešní so svojím
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia.

16. Žalovaný zdôraznil, že nebolo v technických možnostiach správy katastra zistiť, že plné moci
boli sfalšované; uvedená skutočnosť bola zistená až expertíznym dokazovaním v trestnom konaní.

Nestotožnil sa ani s hodnotením premlčania, keďže žalobcovia by eventuálnu námietku premlčania
uplatnenú spoločnosťou E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., mohli odvrátiť tým, že išlo o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi. Skutočnosti, ktoré podľa názoru okresného súdu správa katastra mohla a mala zistiť,
neboli dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva; preto nie je zrejmé, odkiaľ pramení
istota súdu, že by eventuálne vytknuté vady neboli odstránené. Ide teda o prezumpciu súdu, či by tieto

nedostatky neboli odstránené a z akého dôvodu.

17.Podľa odvolateľa nie je daná príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím správneho orgánu
a škodou, ktorú majú predstavovať trovy právneho zastúpenia v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8C/235/2010, keď toto konanie zavinili

samotní žalobcovia, ktorí museli mať vedomosť o tom, že T. T. nebol oprávnený konať v menej
predávajúcej. Zároveň poukázal na nesprávne skutkové zistenie okresného súdu, keď tento uviedol, že
spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., ako zástupca predávajúcej X. D., bola pri predaji nehnuteľnosti
zastúpenánazákladegenerálnejplnejmociZdenkomNajšlom,avšakvzastúpenípredávajúcejpodpísal
kúpnu zmluvu T. T., ktorého podpis na predmetnej zmluve bol osvedčený

18.Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že
sa nestotožňujú s tvrdeniami žalovaného ohľadne prerušenia reťazca príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, keď okresný súd sa s otázkou príčinnej súvislosti
dôsledne vyporiadal tak po stránke právnej, ako aj skutkovej. Príčinou škody môže byť len tá skutočnosť,

bez ktorej by škodný následok nevznikol, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, že ide o jednu z
príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku. Reálny majetkový úbytok na strane žalobcov vznikol
z dôvodu faktickej nevymožiteľnosti pohľadávky, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím správy katastra. Do doby, kým súdy nerozhodli o neplatnosti kúpnej zmluvy, nemožno
hovoriť o majetkovom úbytku na strane žalobcov, nakoľko v tom čase boli vlastníkmi nehnuteľnosti,

za ktorú zaplatili kúpnu cenu. Nebyť nezákonného rozhodnutia správy katastra, nedošlo by jednak
k premlčaniu pohľadávky žalobcov, jednak mohla byť ich pohľadávka voči spoločnosti E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o., uplatnená v čase, keď táto riadne fungovala a podnikala. Preto je vo vzťahu k
vzniknutej škode nezákonné rozhodnutie hlavnou a podstatnou príčinou, keďže nebyť jeho, škodlivý
následok by nenastal.

19.Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia, záver okresného súdu vychádza z rozhodnutia
Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/235/2010, kde je jednoznačne konštatované, že rozhodnutie (v
spojitosti s ktorým poukázali na viaceré nedostatky, ktorých sa správny orgán dopustil) správy katastra,
ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v rozpore so zákonom. Týmto rozhodnutím súdu

bolo rozhodnutie správy katastra de facto zrušené, jeho účinky zanikli a zrušenie takéhoto rozhodnutia
je bezpredmetné. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať zo
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Rešpektujúc zmysel a účel ochrany práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, v zmysle ústavného imperatívuvyplývajúceho z čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, teda s použitím teleologického výkladu, nie je možné lipnúť na
formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie uvedenej podmienky
vykladaťextenzívne.Okresnýsúdsprávneuviedol,ženakoľkonastranežalobcovneexistovaldôvodpre

využitie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, nebolo možné
od nich spravodlivo požadovať ich podanie.

20.Aj vo vzťahu k vzniku majetkového úbytku - škody sa žalobcovia stotožnili s názorom súdu
prvej inštancie, opakujúc argumentáciu k jednotlivým odvolacím námietkam. Zdôraznili faktickú

nevymožiteľnosť nároku voči spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o., okolnosť, že táto spoločnosť bola
zároveň platobným miestom, ako i skutočnosť, že vedomosť (ako podmienku pre uplatnenie nároku z
bezdôvodného obohatenia) o okolnostiach z ktorých mohli vyvodiť, že právny úkon - kúpna zmluva je
neplatná získali až na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin, ktorým bola táto neplatnosť určená,
t.j. v čase, keď si už pohľadávku voči spoločnosti E-TRADE Slovakia s.r.o. nemohli uplatniť.
Uzavreli, že ak odvolateľ označil za jednu z hlavných príčin vzniku škody skutočnosť, že si žalobcovia

nepreverilipredloženéplnémociaoprávnenieosôbpodpisujúcichkúpnuzmluvukonať,čohonásledkom
je zníženie rozsahu jeho zodpovednosti alebo jej úplné vylúčenie, zodpovednosť štátu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívna a je absolútna, teda štát zodpovedá bez ohľadu na zavinenie
a bez možnosti liberácie. V takom prípade neprichádza do úvahy skúmanie, či sú dané dôvody pre
obmedzenie zodpovednosti v dôsledku spoluzavinenia poškodeného, či pomerné zníženie náhrady

škody. Pokiaľ falšované plnomocenstvá nemohol rozoznať zamestnanec správy katastra ako osoba
odborne spôsobilá, nie je možné toto požadovať od žalobcov ako laikov.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379

CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

22. Pre vznik zodpovednostného vzťahu štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v

prejednávanom prípade musia byť splnené tri základné predpoklady: 1. existencia nezákonného
rozhodnutia, 2. škoda, resp. vznik škody, a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
spôsobenou škodou.

23.Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nezákonné rozhodnutie

Správy katastra Martin bolo zrušené, a to v rámci občianskoprávneho konania o určenie vlastníckeho
práva vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8C/235/2010, v zmysle meritórneho rozhodnutia
vydaného v označenom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu vyznelo
v prospech žalobcov, keďže bol povolený vklad ich vlastníckeho práva k dotknutému pozemku, nemali
následne dôvod podávať proti nemu opravné prostriedky, resp., na účely aktuálneho súdneho konania

nebolo od nich spravodlivo možné požadovať splnenie podmienky podania opravného prostriedku proti
nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu.
Hoci odvolateľ v tejto spojitosti konštatoval, že závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 Cdo 54/2011 - v zmysle ktorých (záverov) nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene)
tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne -

nemožno aplikovať na postup pri rozhodovaní správy katastra o návrhu na vklad, nijako tento svoj názor
neodôvodnil a krajský súd sa s daným názorom odvolateľa nestotožnil.

24.Okresný súd v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia
správy katastra vyhodnotil to, že povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe

neplatnej kúpnej zmluvy. Neplatnosť kúpnej zmluvy bola zapríčinená tým, že ju v mene predávajúcej
podpísala osoba, ktorá na to nebola oprávnená. Povinnosťou správy katastra bolo skúmať platnosť
kúpnej zmluvy, teda aj, či ju podpísala osoba na to oprávnená. Zistenie tohto nedostatku v konaní o
návrhu na vklad bolo v možnostiach správy katastra. Iné nedostatky návrhu na vklad a jeho príloh
nepovažoval okresný súd za relevantné z hľadiska nezákonnosti rozhodnutia správy katastra o povolení

vkladu. Argumentácia odvolateľa s poukazom na nemožnosť zistenia falšovania plnomocenstiev
správou katastra je preto bezpredmetná - okresný súd na takomto závere svoje rozhodnutie nezaložil.
Neobstojí ani odvolacia námietka, že skutočnosti, ktoré podľa názoru okresného súdu správa
katastra mohla a mala zistiť (viď predchádzajúci odsek), neboli dôvodom na zamietnutie návrhu navklad vlastníckeho práva. Absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa navrhuje vklad
vlastníckeho práva na nadobúdateľa, je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad.

25.Odlišne od súdu prvej inštancie však odvolací súd právne posúdil otázku ne/existencie príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) vymedzuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti

(porovnaj R 21/1992).
V postupnom slede javov je totiž každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je
však „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3 Cdo 32/2007). Inými slovami, pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby
reťazec postupne nastupujúcich príčin následkov vo vzťahu ku vzniku škody bol natoľko prepojený, že

už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého
následku. To znamená, aby prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá
prípadne príčiny ďalšie.
O vzťah príčinnej súvislosti by v okolnostiach posudzovanej veci šlo vtedy, ak by škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom

pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonné rozhodnutie, ku škode by
nebolo bývalo došlo. Dôkazné bremeno zaťažuje v tom smere žalobcov.

26.Krajský súd dospel k záveru, že v súdenom prípade nezákonné rozhodnutie správy katastra nebolo
príčinou vzniku majetkového úbytku na strane žalobcov. Prvotnou skutočnosťou (v slede relevantných

javov) bolo protiprávne konanie spočívajúce vo falšovaní plnej moci oprávňujúcej spoločnosť E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o., konať v mene predávajúcej X. D. (eventuálne trestnej činnosti Eriky Englerovej,
vo vzťahu ku ktorej trestné konanie pre skutky súvisiace s prejednávanou vecou toho času nie je
právoplatne ukončené). Následne ku vzniku konkrétnej škody došlo v príčinnej súvislosti s tým, že
žalobcovia kúpnu cenu zaplatili, a to na základe obligačných - nie vecných - účinkov zmluvy.

V tejto spojitosti je potrebné vymedziť, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvynadobúdaúčinnosť(§44ods.1vetaprváOZ).Výnimkuztejtozásadyustanovujeprávnejúprava
§ 47 ods. 1 OZ, ktorej ustanovenie stanovuje odlišný okamih účinnosti zmluvy v prípade, ak je k zmluve
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Predmetné ustanovenie teda predpokladá prípad, kedy sa
vyžaduje autoritatívne rozhodnutie ako právna skutočnosť, ktorá bude mať za následok, že zmluva bude

mať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretú zmluvu sledovali. Rozhodnutie Správy katastra o povolení
vkladu však nie rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch (účinnosti)
zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ).

27. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, keď príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Pokiaľ teda žalobcovia 1/ a 2/ plnili spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. na
základe zmluvy o budúcej zmluve, resp. na základe kúpnej zmluvy (kde si bez nevyhnutnej opatrnosti

očakávateľnej v prípade tak významnej a nie bežnej veci ako kúpa nehnuteľnosti upravili zmluvné
podmienky s úhradou celej kúpnej ceny vopred, pričom v rámci procesu kontraktácie ani nekonali
so samotným vlastníkom), konali tak v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s obligačnýmizáväzkami/účinkami uzavretých zmlúv - čím došlo k vzniku škody - a nie v súvislosti s rozhodnutím
správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva.
Inými slovami, rozhodnutím správy katastra nedošlo ku škode, nakoľko k zaplateniu kúpnej ceny došlo

už skôr (pred jeho vydaním) a bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s rozhodnutím katastra. Rozhodnutie
správy katastra, i keď nezákonné, môže preto v opísanej chronológii predstavovať „najviac obratie“
žalobcov o možnosť spätne sa domáhať kúpnej ceny (v prípade zamietnutia návrhu na vklad) aj to však
len v enormne hypotetickej rovine (na ktorej svoje rozhodnutie založil okresný súd) a to vzhľadom na
predpoklad ne/úspechu jednak vo fáze uplatňovania predmetného nároku a následne i vo fáze jeho

vymoženia v priebehu relatívne krátkeho obdobia - z hľadiska obvyklej dĺžky súdnych konaní ako aj
s ohľadom na skutočnosť, že problémy s insolvenciou (a teda nevymožiteľnosťou nárokov) nastali u
dotknutej obchodnej spoločnosti nepochybne už v určitom časovom období pred samotným vyhlásením
konkurzu.

28.Možno preto uzavrieť, že škoda nastala (i) bez dotknutého rozhodnutia správy katastra. Opísané

predstavuje v okolnostiach posudzovanej veci odlíšenie právne podstatných príčin vzniku škody od
príčin právne nepodstatných. Príčinná súvislosť totiž nastáva len vtedy, ak je škoda kvalifikovaným
dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti, pričom všetky vzájomne súvisiace príčiny nie
sú (nemusia byť) rovnako významné. O relevantnej príčinnej súvislosti by bolo možné v danom prípade
uvažovať, pokiaľ by žalobcovia kúpnu cenu uhradili práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia správy

katastra, k čomu však nedošlo. Taktiež nie je možné bez ďalšieho vyvodiť (resp. automaticky preniesť)
zodpovednosť za faktickú nevymožiteľnosť pohľadávky (voči subjektu súkromného práva) na správu
katastra (štát). Aktuálna situácia žalobcov je vo svojich dôsledkoch nežiadúcou/nepriaznivou súčasťou
zmluvných vzťahov, nie je však kauzálne spôsobená rozhodnutím správy katastra.

29.Na základe opísaného krajský súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

30.V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodoval o nároku na náhradu trov celého
konania - § 396 ods. 2 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného (§ 255 ods. 1 CSP) mu
priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konečnej výške trov

(po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) vzniknutých pred súdom prvej inštancie
ako i trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

31.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.