Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225246
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114225246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. U.,
nar.XX.XX.XXXX,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,dieťa
rodičov - matka: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, zastúpená spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o.,
Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, otec: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, O., o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26P/39/2014-117
zo dňa 26.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomprvostupňovýsúdvýrokomI.zvýšilvyživovaciupovinnosťotcavočimaloletému
J., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 03.10.2014 na sumu 70,- Eur mesačne a s účinnosťou od
01.05.2015 na sumu 90,- Eur mesačne, čím sa mení Rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa
28.05.2012 č.k. 27P/2/2012-66, v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J..
Výrokom II. rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 03.10.2014 do 26.05.2015 vo výške 178,71 Eur
súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 20,- Eur splatných vždy spolu s bežným

výživným pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o
rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému J. došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý v čase
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému nenavštevoval materskú školu a v čase

podania návrhu už navštevoval materskú školu, čím od poslednej úpravy podstatne vzrástli náklady
na školné, stravu v materskej škole, ošatenie, iné aktivity a taktiež sa u maloletého výšili výdavky na
zdravotnú starostlivosť a lieky, nakoľko mu pribudlo ďalšie ochorenie, keď v januári 2014 mu lekári
diagnostikovali astmu. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k zmene
pomerov aj na strane otca, ktorého príjem sa od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletému zvýšil, nakoľko v čase poslednej úpravy bol otec evidovaný ako nezamestnaný, s príjmom
50,- Eur mesačne z brigád podľa tvrdení otca a od 04.06.2013 pracoval pre spoločnosť T. J. U. a.s.,

kde mal čistý príjem za 18 dní v mesiaci jún 2013 v sume 223,72 Eur, z ktorého príjmu súd vychádzal
pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému od podania návrhu matky na zvýšenie
výživného, nakoľko tento pracovný pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe
vzhľadom na dochádzku otca, čo súd vyhodnotil, že otec sa svojím správaním vzdal bez dôležitéhodôvodu výhodnejšieho zárobku, nakoľko ďalšie pracovné pomery otca v rozhodnom období, ktoré
trvali jeden deň až mesiac, boli ukončené dohodou v skúšobnej dobe na žiadosť otca alebo zo strany
zamestnávateľa, kedy príjem otca bol nižší ako príjem u zamestnávateľa T. J. U. a.s. Ďalej sa otcov

príjemzvýšilod01.05.2015,nakoľkodňom02.04.2015oteczačalpracovaťnazákladepracovnejzmluvy
pre spoločnosť J., s.r.o. s dohodnutou mzdou, ktorá pozostáva zo sumy 284,03 Eur a zo sumy 99,58
Eur, ktorej výška je závislá na splnení úloh zo strany otca stanovených v zmluve, avšak otec bol v
mesiaci apríl práce neschopný, a preto jeho príjem za mesiac apríl 2015 predstavoval 174,88 Eur, teda
bol nižší, ako dohodnutá mzda. Taktiež sa zvýšil príjem matky zo sumy 194,70 Eur na sumu 403,- Eur,

ale tiež sa zvýšili náklady na výchovu a výživu maloletého, keď súd zobral do úvahy skutočnosť, že
len matka osobne zabezpečuje výchovu maloletého a uhrádza aj zvýšené výdavky na jeho zdravotnú
starostlivosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému je dôvodný,
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k takej výraznej zmene pomerov
na strane maloletého ako aj na strane otca maloletého, ktoré odôvodňovali zmenu úpravy vyživovacej

povinnosti otca voči maloletému, keď pri rozhodovaní o návrhu o zvýšenie výživného súd dospel k
záveru, že výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zodpovedá zárobkovým schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom rodičov maloletého a jeho odôvodneným potrebám. Súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému od podania návrhu, čím vzniklo otcovi zročné výživné za
obdobie od 03.10.2014 do 26.05.2015 spolu v sume 178,71 Eur (70,- Eur - 50,- Eur otcom zaplatené

výživné : 31 dní x 5 dní v mesiaci október 2014 = 18,71 Eur + 120,- Eur za 6 mesiacov x 20,- Eur (70,-
Eur - 50,- Eur) + 40,- Eur za mesiac máj 2015 (90,- Eur - 50,- Eur) ), ktoré súd povolil otcovi splácať
pod následkom straty výhody, keď zohľadnil aktuálne pomery na strane otca. Súd rozhodol o náhrade
trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko v danej veci išlo o konanie, ktoré možno začať i bez

návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne, resp. aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uplatniac

odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a e) O.s.p. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvého
stupňa nesprávne vychádzal z toho, že otec nemá úmysel sa zamestnať a nehľadá si prácu, to, že
jeho príjem sa zvýšil, svedčí práve o opaku, otec sa snaží nájsť si zamestnanie a lepší zárobok. Súd
neprihliadol na zdravotný stav otca, ktorý mu bráni vykonávať fyzicky namáhavú prácu, je silný astmatik
a vo februári 2014 podstúpil operáciu kolena. V aktuálnom zamestnaní J. s.r.o. mal za mesiac apríl čistý

príjem 174,88 Eur. Otec si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, nevyhýba sa jej, nikdy sa nevzdal
výhodnejšieho zamestnania, výživné platí pravidelne. Otec žije u rodičov, ktorým prispieva 100,- Eur, na
stravu minie 70,- Eur, na hygienu 10,- Eur, oblečenie 25,- Eur, lieky 45,- Eur, poistenie 25,- Eur, mobil
10,- Eur, spláca dlh voči VZP so zostatkom 684,- Eur. Na platenie výživného si musel od rodičov požičať
sumu 5.500,- Eur. S mesačným príjmom cca 200,- Eur nie je schopný platiť určené výživné, čo môže

mať aj trestnoprávne dôsledky. Súd nezohľadnil majetkové pomery matky, ktorá je zdravá a jej mesačný
príjem je vyšší ako otca. Súd tiež nedostatočne preskúmal matkou predložené listinné dôkazy, ktorá do
výdavkov zahrnula aj tovar, ktorý nebol určený pre maloletého.

Matka maloletého a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila

prostredníctvom právneho zástupcu, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Odvolanie otca považuje za účelové, súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, nie je pravda, že nebol zohľadnený zdravotný stav otca. Súd správne zohľadnil zmenu pomerov
na strane maloletého, ktorý začal navštevovať materskú školu a bola mu diagnostikovaná astma, a
tiež zmenu pomerov na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil, nie je pravda, že má príjem cca 200,-

Eur, podľa pracovnej zmluvy má príjem cca 400,- Eur. Tvrdenie otca o jeho zárobku je i v zrejmom
rozpore s výškou výdavkov tvoriacich sumu minimálne 280,- Eur bez výživného, otcovi teda nič nebráni
platiť zvýšené výživné. Čo sa týka otázky dôvodu viacerých skončení pracovných pomerov otca, súd
správne vyhodnotil, že otec sa svojím správaním opakovane vzdal výhodnejšieho zárobku. Záväzky otca
nemajú vplyv na vyživovaciu povinnosť. Pôžičku od rodičov 5.500,- Eur možno považovať za zrejme

vykonštruovanú. Čo sa týka novopredložených dôkazov, súd na ne nemá dôvod prihliadať, účastníci
po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Kolízna
opatrovníčka tiež odporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému.Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť, nakoľko od ostatného rozhodnutia o výše výživného uplynula dlhšia doba.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212

ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, a

pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnil žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom

vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné:

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,

zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných

poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale

i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okremuvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové

možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo

na strane maloletého J. ako aj na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť
výšku doteraz stanoveného výživného. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného
na maloletého určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/2/2012-66 zo dňa 28.05.2012, a to
vo výške 50,- Eur mesačne. Otec dieťaťa bol v tom čase nezamestnaný, s príjmom z brigád, matka
poberala rodičovský príspevok. Od tohto času uplynula doba viac ako 3 roky, naposledy určené výživné
je v súčasnej dobe pre maloletého absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce zvýšené životné náklady.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému J. došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému nenavštevoval materskú školu a v čase podania návrhu
už navštevoval materskú školu, čím od poslednej úpravy podstatne vzrástli náklady na školné, stravu v

materskej škole, ošatenie, iné aktivity a taktiež sa u maloletého zvýšili výdavky na zdravotnú starostlivosť
a lieky, nakoľko mu pribudlo ďalšie ochorenie, keď v januári 2014 mu lekári diagnostikovali astmu. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému došlo k zmene pomerov aj na strane otca,
ktorého príjem sa od poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému zvýšil, nakoľko v
čase poslednej úpravy bol otec evidovaný ako nezamestnaný, s príjmom 50,- Eur mesačne z brigád

podľa tvrdení otca a od 04.06.2013 pracoval pre spoločnosť T. J. U. a.s., kde mal čistý príjem za 18 dní
v mesiaci jún 2013 v sume 223,72 Eur, z ktorého príjmu súd prvého stupňa správne vychádzal pri určení
výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému od podania návrhu matky na zvýšenie výživného,
nakoľko tento pracovný pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe vzhľadom na
dochádzku otca, čo súd prvého stupňa dôvodne vyhodnotil tak, že otec sa svojím správaním vzdal bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, nakoľko ďalšie pracovné pomery otca v rozhodnom období,
ktoré trvali jeden deň až mesiac, boli ukončené dohodou v skúšobnej dobe na žiadosť otca alebo zo
strany zamestnávateľa, kedy príjem otca bol nižší ako príjem u zamestnávateľa T. J. U. a.s.

Ďalej sa otcov príjem zvýšil od 01.05.2015, nakoľko dňom 02.04.2015 otec začal pracovať na základe

pracovnej zmluvy pre spoločnosť J., s.r.o. s dohodnutou mzdou, ktorá pozostáva zo sumy 284,03 Eur
a zo sumy 99,58 Eur, ktorej výška je závislá na splnení úloh zo strany otca stanovených v zmluve,
avšak otec bol v mesiaci apríl práce neschopný, a preto jeho príjem za mesiac apríl 2015 predstavoval
174,88 Eur, teda bol nižší, ako dohodnutá mzda. Taktiež sa zvýšil príjem matky zo sumy 194,70 Eur na
sumu 403,- Eur, ale tiež sa zvýšili náklady na výchovu a výživu maloletého, keď súd zobral do úvahy

skutočnosť, že len matka osobne zabezpečuje výchovu maloletého a uhrádza aj zvýšené výdavky na
jeho zdravotnú starostlivosť.

Súd prvého stupňa správne vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahuje, a to aj po zohľadnení jeho
zhoršeného zdravotného stavu. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže

„doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. dlhodobo nezamestnaný, resp. dosahuje nižší príjem. Je
povinnosťou otca pristupovať zodpovedne k svojim rodičovským povinnostiam, ktorých súčasťou je aj
plnenie vyživovacej povinnosti. Dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a odvolací súd
hlavne prihliadal na možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť
mesačný príjem, z ktorého bude schopný platiť zvýšené výživné. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec

nedosahuje vyšší príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné
dieťaťa.

Pokiaľ otec poukazoval na svoje výdavky a dlhy, je potrebné konštatovať, že tieto nemôžu byť na úkor

jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú
vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého
by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby.
Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnostiiba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto
mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej

povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.

Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval za natoľko
dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné
otca na mal. J. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 03.10.2014 a
na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015.

Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému od podania návrhu, čím vzniklo otcovi zročné
výživné za obdobie od 03.10.2014 do 26.05.2015 spolu v sume 178,71 Eur (70,- Eur - 50,- Eur otcom

zaplatené výživné : 31 dní x 5 dní v mesiaci október 2014 = 18,71 Eur + 120,- Eur za 6 mesiacov x 20,-
Eur (70,- Eur - 50,- Eur) + 40,- Eur za mesiac máj 2015 (90,- Eur - 50,- Eur) ), ktoré súd povolil otcovi
splácať pod následkom straty výhody, keď zohľadnil aktuálne pomery na strane otca.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.