Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/644/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111204263
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111204263.2

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermana a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľa C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, E., v konaní právne zastúpený JUDr.
Štefanom Strakom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 1, Košice proti odporcovi
Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie

13,Bratislava,ozaplatenie33768,93€spríslušenstvom,oodvolaníodporcuprotiuzneseniuOkresného
súdu Banská Bystrica č.k. 20C/117/2011-338 zo dňa 27. 03. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok v napadnutej časti m e n í tak, že nárok na zaplatenie úroku omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 30 821,74 € odo dňa 26. 08. 2010 do 25. 02. 2011 z a m i e t a.

Rozsudok v časti o zaplatenie sumy 1 188,73 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 08.

2010 do zaplatenia a v časti v ktorej prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 6 949,37 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia z r u š u j e a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti zostáva rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že uložil povinnosť odporovi Slovenskej republike,
v konaní zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 33 173,39 € s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 32 010,47 € odo dňa 26. 08. 2010 až do zaplatenia
a trovy právneho zastúpenia vo výške 6 949,37 €. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: „Navrhovateľ uplatnil si návrhom od odporcu

zaplatenie istiny 33 768,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26. 08. 2010 až do
zaplatenia zo sumy 32 606,01 Eur ako náhradu škody, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 58/69 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom spolu s trovami konania.

Odporca navrhol návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Odporca mal za to, že návrhom

a prílohami nie je preukázaný vznik majetkovej škody. Navrhovateľ doložil faktúry za právne služby,
ktoré sú vyúčtovaním trov obhajoby za zastupovanie v trestnom konaní vedenom na Úrade boja proti
organizovanej kriminality v Žiline. Z obsahu návrhu a príloh je zrejmé, že trestné stíhanie viedol Úrad
boja proti organizovanej kriminalite v Banskej Bystrici a je nevyhnutné ustáliť, že navrhovateľ preukazuje
vznik trov v inom trestnom konaní.

Nie je preukázané, že obhajca navrhovateľa vykonal všetky úkony právnej služby tak, ako ich vyúčtoval,
tieto súd nadhodnotené, napríklad faktúra č. FO-2010/045 uvádza, že advokát si zaúčtoval poradu sklientmi (zastupoval troch obvinených W., G., C.). V zmysle § 16 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR
163/2002 Z. z. prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom sa
považuje za jeden úkon právnej služby a preto za poradu s klientmi dňa 09. 07. 2004 mu nemohol

vzniknúť nárok na odmenu, lebo odmena už bola zahrnutá do úkonu prevzatie a príprava zastúpenia,
ku ktorému malo dôjsť tiež dňa 09. 07. 2004. Odporca podobne registruje množstvo nadhodnotených
a nepreukázaných úkonov, avšak z dôvodu obsiahlosti materiálu vyjadrovať sa k nim nepovažuje za
účelové. Návrh navrhuje zamietnuť už z dôvodu nepreukázania základu nároku.

Predloženie potvrdenia o zamestnaní nie je dostatočným preukázaním existencie zamestnaneckého
vzťahu navrhovateľa a ani výšky jeho straty na zárobku. Nevyplýva z neho, či ide o sumu brutto alebo
netto. Škodou môže byť len čistá mzda, keďže iba tá môže napĺňať charakteristiku pojmu škoda.

Čo sa týka uplatnenia úrokov z omeškania nemohol štát dostať do omeškania skôr ako márnym
uplynutím šesťmesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku.

Navrhovateľ sa k odporu odporcu vyjadril. K nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia poukázal
na nesprávny výklad zo strany odporcu s poukazom na rozhodnutia NS SR ako aj nižších súdov
(1Cdo/59/1993) a v zmysle ktorého zastavenie trestného konania a oslobodenie spod obžaloby majú
rovnaké dôsledky podľa § 4 zákona č. 58/69 Z. z. ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre

nezákonnosť, ak k nim došlo z určitých dôvodov, a to preto, že predpoklad o spáchaní trestného
činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Zároveň poukázal i na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 1CZ/6/1990, uznesenie 4MCdo/15/2009 a preto vzhľadom i na vyššie citované
rozhodnutia, či bol naplnený predpoklad existencie nezákonného rozhodnutia nie je možné posúdiť
inak ako je uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach a s prihliadnutím na príslušné ustanovenia

zákona § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 je nepochybné, že uznesenie ČVS:PPZ-11/BOK-S-
I-2004 zo dňa 21. 06. 2004 je nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo pre jeho nezákonnosť zrušené
príslušným orgánom, a to uznesením VII/1 Gv 252/2009-3795 zo dňa 30. 03. 2010, ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené. Rovnako nezákonným rozhodnutím vzhľadom na zastavenie trestného stíhania je
aj uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. Tp/122/2004 zo dňa 25. 06. 2004, ktorým bol navrhovateľ

vzatý do kolúznej väzby. Nezákonnosť tohto rozhodnutia vyplýva priamo ex lege z § 5 ods. 1 zákona
č. 58/69 Z. z.

Pokiaľ odporca uvádza, že nie je preukázané, že by akýkoľvek orgán v trestnom konaní nedovoleným
spôsobom zasiahol do práv navrhovateľa, pokiaľ vykonávali dôvodné procesné úkonu predpokladané

právnym poriadkom je absolútne neprijateľné, aby odporca komentoval 72 dní trvajúcu väzbu a šesť
rokov trvajúce trestné konanie v súvislosti s ktorým bol navrhovateľ odpočúvaný a jeho obvyklý spôsob
života bol obmedzený zásadnými spôsobmi, a to všetko vykonávané bezdôvodne na nevinnom človeku,
že nie je preukázané, že by bolo zasiahnuté do jeho práv. Už vyššie citované orgány zásadným
spôsobom zasiahli do základných práv navrhovateľa do jeho osobnej slobody, súkromia a prekročili

zákonom stanovené medze pri výkone svojej právomoci, ktoré vykonávali vo vzťahu k osobe, ktorá sa
nedopustila žiadneho trestného činu.

Považuje za neprijateľný názor, ktorý odporca prezentuje, že výlučne na základe podozrenia, ktoré
sa následne ukáže ako nepravdivé môžu orgány v trestnom konaní stíhať dokonca zatvoriť do

kolúznej väzby kohokoľvek, pričom v prípade, ak sa preukáže, že stíhaná osoba nespáchala trestný
čin, nemusia za svoje rozhodnutia niesť žiadnu zodpovednosť, pokiaľ vykonávali procesné úkony
predpokladané trestným poriadkom. K takémuto chápaniu nezodpovedá koncepcia trestného poriadku,
ktorý je založený na zásade stíhania výlučne zo zákonných dôvodov. Navrhovateľ zastáva názor, že
zistené skutočnosti v rámci trestného konania vedené pod ČVS:PPZ-11/BOK-S-I-2004 nikdy nezakladali

dostatočne odôvodnený záver o tom, že by navrhovateľ spáchal akýkoľvek trestný čin. Naopak snažili
sa tieto skutočnosti zistiť počas šiestich rokov jeho trestného stíhania, pričom snaha bola neúspešná
a došlo k zastaveniu trestného stíhania. Navrhovateľ sa nikdy nebránil spolupráci s orgánmi činnými
v trestnom konaní a uvedené skutočnosti, ku ktorým bol vypočúvaný mohol objasniť aj ako svedok a
teda ak mal prispieť k odhaleniu trestných činov spáchaných inými osobami jeho trestné stíhanie nebolo

nutné. Odporca nijakým spôsobom nezdokladoval, z akého právne relevantného dôvodu bol vlastne
navrhovateľ trestne stíhaný, resp. dôkazom, ktorý zakladal údajne dôvodné podozrenie o tom, že trestný
čin spáchal. Podľa navrhovateľa takýto dôkaz neexistuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že trestné stíhanie
bolo zastavené.Pokiaľ odporca v odpore uviedol, že trestné stíhanie dokonca zastavil orgán činný v trestnom konaní a
nie súd, s týmito skutočnosťami sa navrhovateľ nestotožňuje a považuje ich za neschopnosť odporcu

pomenovať veci správnymi výrazmi. Predovšetkým samotná skutočnosť, že právny a skutkový stav bol
jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konaní pri vznesení obvinenia posúdený odlišne znamená,
že jeden z týchto orgánov posúdil vec správne a druhý nesprávne a ten orgán sa musí zodpovedať
za nezákonné rozhodnutie. Táto zodpovednosť nie je negovaním fázy prípravného konania, ako to
nesprávne uvádza odporca, ale je dôsledkom zodpovednosti za nezákonné stíhanie osoby, ktorá

nespáchala trestný čin.

K výške škody uviedol, že doložil faktúry za poskytnuté právne služby a pokiaľ bolo namietané, že
ide o faktúry za služby v trestnom konaní vedenom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite v
Žiline. Faktom je, že nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v Banskej Bystrici a
celé prípravné konanie viedol vyšetrovací tím policajného útvaru na vyčlenenom pracovisku v Žiline.

Navrhovateľovi nie je známe, prečo sa príslušné policajné orgány rozhodli vydať uznesenie o vznesení
obvinenia v Banskej Bystrici, kde sa následne nevykonávali žiadne procesné úkony a prečo sa celé
vyšetrovanie vykonávalo v Žiline a o jeho vzatí do väzby rozhodol Okresný súd Trnava. O tom, že sa
jedná o to isté trestné konanie voči navrhovateľovi ako obvinenému svedčí jeho identifikácia tým istým
číslomkonaniaČVS:PPZ-11/BOK-S-I-2004,ktorájezhodnánavšetkýchdokladochpriloženýchknávrhu

a navrhovateľ nežiada náhradu škody, ktorá by sa týkala iného trestného konania.

Čo sa týka námietok, a to podpísanie zmluvy o právnej pomoci navrhovateľ z objektívnych dôvodov
nemohol podpísať zmluvu o právnej pomoci dňa 06. 07. 2004 ani vystaviť plnomocenstvo na svoju
obhajobu, keďže sa nachádzal vo väzbe. Trestný poriadok pozná inštitút tzv. osôb so samostatnými

obhajovacími právami, ktorou je okrem iného práve manžel obvineného, čo je v prípade navrhovateľa
XC., ktorá mu zvolila obhajcu. Vzhľadom na vyjadrenie odporcu k uvedenej zmluve o právnej pomoci,
že záväzkový vzťah medzi advokátom a E. C. navrhovateľ u viedol, že jednak osoba so samostatnými
obhajovacími právami predsa volí obhajcu obvinenému a nie sebe a okrem toho ide o manželov, ktorí sú
podľa § 145 ods. 2 OZ oprávnení a povinní z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí spoločne

a nerozdielne. Poukázal na ustanovenie § 511 a § 513 OZ.

Čo sa týka námietok k výške škody, že ide množstvo nadhodnotených a nepreukázaných úkonov, ale z
dôvodu obsiahlosti materiálu sa k nim nepovažuje za účelné vyjadrovať. Navrhovateľ uviedol, že trvá na
tom, že vyúčtovania sú správne a odporca nepreukázal, akýkoľvek právne relevantný dôvod, prečo by

mali byť dané úkony spochybňované. Vyjadrenie odporcu v tejto časti je nekonkrétne, nepreskúmateľné.
Vo vzťahu k úkonom vykonaným do 31. 12. 2004 sa použije vyhláška č. 163/2002 Z. z. s účinnosťou
od 01. 01. 2005 sú trovy počítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ide o stíhanie pre tzv. obzvlášť
závažný zločin spadajúci do najvyššej sadzby pre účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta, t. j. 1/3
výpočtového základu. Podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. 150,50 Eur za jeden úkon a 1/6 výpočtového

základu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kde odmena rástla postupne s 83,03 Eur za úkon v roku
2005 na 120,23 Eur, za úkon v roku 2010. V danom prípade išlo o spoločnú obhajobu troch obvinených
C. W. a spoluobvinených B. G. a C. C. a táto skutočnosť je podstatná pre konanie a má za následok
zníženie tarifnej odmeny za trovy obhajoby o 20 % v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a
v súlade s § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. Predmetom konania je teda tarifná odmena znížená

u navrhovateľa o 20 %, ale predmetom nie je náhrada škody, ktorá bola spôsobená obvineným G. a C.,
keďže boli podané samostatné návrhy.

Odporcom je Slovenská republika, za ktorú koná štátny orgán MS SR, ktorého povinnosťou je okrem
iného chrániť ústavou garantované práva fyzických a právnických osôb medzi ktoré patrí aj ústavné

právo článok 46 ods. 3 na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Toto
ústavné právo sa vo vzťahu k nezákonnému stíhaniu navrhovateľa vykonáva zákonom č. 58/69 Z. z.,
ktorý ukladá povinnosť odporcovi, aby nárok na náhradu škody predbežne prerokoval. Odporca mal
dostatočný čas, keďže ide o polročnú lehotu, aby tento nárok predbežne prerokoval a zistil skutočnú
výšku škody podľa jednotlivých úkonov právnych služieb a tieto namietal. Poukázal, že odporca len na

urgenciu zo dňa 01. 02. 2011 posledný deň lehoty predbežne žiadosť prerokoval tak, že nárok zamietol
bez odôvodnenia. Ani po začatí konania nie je odporca schopný vyjadriť sa ku konkrétnym úkonom
právnych služieb, kde výhrady sa pohybujú len vo všeobecnej rovine.Knámietkamušléhopríjmuodporcauvádza,žepredloženiepotvrdeniaozamestnaníniejedostatočným
preukázaním existencie zamestnaneckého vzťahu navrhovateľa a ani jeho straty na zárobku s tým, že
opätovne len odporca vyslovuje nejakú indíciu bez reálneho dôvodu. Ako môže odporca spochybňovať

zamestnanie navrhovateľa, keď predmetom trestného stíhania mala byť údajná trestná činnosť v
prospech zamestnávateľa navrhovateľa PROGRESS TRAIDING, a. s. a odporca neuvádza v čom
spočívajú jeho pochybnosti. Z predmetného potvrdenia vyplýva, že navrhovateľovi nebola vyplatená
mzda z dôvodu vyšetrovacej väzby za mesiac júl 2004 vo výške 12 094,-- Sk a august 2004 vo výške
30 000,-- Sk.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu bolo zistené, že poukazujú na judikatúru ČR III.US 165/2002
s tým, že orgány činné v trestnom konaní zastavili trestné stíhanie už v prípravnom konaní a teda je
aplikovateľné dané rozhodnutie ústavného súdu. Čo sa týka zmluvy o právnej pomoci, ktorú uzavrela
manželka navrhovateľa v prípade, že by mali zrušené BSM a bolo by manželstvo rozvedené plnil by
navrhovateľ za niekoho iného. Procesné oprávnenie zvoliť si obhajcu je možné aj bez zmluvy o právnej

pomoci. Keďže obhajoba nebola povinná mohli vzniknúť len trovy nutnej obhajoby (rozhodnutia NS
SR R24/1992, R70/1994) s tým, že je potrebné zamerať sa na účelnú ochranu obvineného, či bola
nevyhnutná a účelná. Zároveň trval na tom, že spochybňujú úkony ako také, keďže nie je preukázané,
že boli aj vykonané.

Navrhovateľ uviedol, že odporcom uvádzané rozhodnutia NS SR z roku 1990 a 1993 ako aj ustálená
súdna prac aplikuje právo na náhradu škody aj v prípadoch, keď nejde o nutnú obhajobu v súlade s
článkom 46 ods. 3 Ústavy SR.

Čo sa týka námietok nepreukázania úkonov právnej pomoci bol predložený do spisu prehľad všetkých

vykonaných úkonov v rámci trestného konania od roku 2004 spolu s ich vyúčtovaním s tým, že
každý úkon je doložená kópiami príslušných dokumentov, ktoré preukazujú, že úkony boli vykonané. K
spochybňujúcim argumentom odporcu o vykonaní niektorých úkonov ich správnosti vyúčtovania všetky
tieto námietky uplatnil odporca aj v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/61/2011, kde
sa konalo o návrhu B. G. spoluobvineného navrhovateľa voči ktorému bolo tiež zastavené trestné

stíhanie. V danom konaní súd overil vykonanie jednotlivých úkonov prostredníctvom policajného orgánu
vykonávajúceho vyšetrovanie a vykonal aj dôkladnú analýzu jednotlivých úkonov. Navrhovateľa v
záujme urýchlenia konania upravil predložený prehľad úkonov ako aj vyúčtovanie trov na pojednávaní
dňa 15. 03. 2012 tak, aby zodpovedal rozhodnutiu súdu v rozsudku sp. zn. 7C/61/2011.

Odporca žiadal, aby súd podľa § 450 OZ znížil náhradu škody, keďže sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa v tom, že škoda nebola spôsobená úmyselne a vznikla v dôsledku plnenia si povinností orgánov
činných v trestnom konaní, ktoré reagovali na konkrétnu dôkaznú situáciu na skutočnosť, že nebola
podaná obžaloba a trestné stíhanie bolo zastavené. Majú za to, že trovy obhajoby neboli účelne
vynaložené a i vzhľadom na pomery navrhovateľa, ktoré boli nadštandardné vzhľadom k tomu, že mal

v hotovosti zaplatiť za trovy 36 000 Eur.

Prvostupňový súd rozhodol podľa § 1 ods. 1 ,§ 3, § 4 ods. 1 § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10 zákona č.
58/1969 Zb..

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje
zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:

1. subjekt (orgán štátu),
2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),
3. správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4. výsledok spočívajúci v škode,
5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a

6. protiprávnosť - nezákonnosť.

Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený
musí využiť možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebosťažnosť (§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.) a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné
rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy
riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné (§

4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.).

K jednotlivým predpokladom zodpovednosti súd uvádza, že v danom prípade je splnená podmienka
subjektu, t. j. orgánu štátu (orgán činný v trestnom konaní a súd), ktorý vydal rozhodnutie (uznesenie
o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby), čím prejavil svoje oprávnenie a povinnosť

rozhodovacieho charakteru, uplatňované pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv
jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb (splnenie 2. a 3. podmienky). Uznesenie o vznesení
obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby vydané orgánom činným v trestnom konaní (policajtom -
vyšetrovateľom) a súdom spôsobili navrhovateľovi škodu spočívajúcu v obrane jeho práv a právom
chránených záujmov (osobná sloboda), t. j. trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, čím bol
splnený aj štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tá spočíva

v tom, že bez vznesenia obvinenia by navrhovateľovi nebola vznikla škoda spočívajúca vo formálnej
obhajobe (obhajobe právnym zástupcom) s následnou náhradou trov právneho zastúpenia. Príčinná
súvislosť predstavuje condicio sine qua non, t. j. podmienku, bez ktorej by následok vôbec nebol nastal
(alebo nastal iným spôsobom), ak by nedošlo k prejavu vôle (konaniu či opomenutiu).

Ďalej bolo potrebné skúmať, či uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a či následným
uznesením o zastavení trestného stíhania, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, možno považovať za uznesenie,
ktorým sa predchádzajúce uznesenie zrušilo pre jeho nezákonnosť.

Zákon pojem nezákonnosti rozhodnutia nedefinuje, preto je potrebné tento pojem vykladať vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu. Zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia je otázkou súladu rozhodnutia s
objektívnym právom a nie otázkou subjektívnych alebo objektívnych faktorov, ktoré viedli k porušeniu
tohtosúladu.Nezákonnosťjevýlučneotázkouvzťahurozhodnutiaazákona,atootázkounezhodymedzi
rozhodnutím a zákonom. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo

15/2009 zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba
pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať
aj skutočnosť, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné
rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím
sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom

Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho
nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať
len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť
výklad systematický a teleologický. [...] Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu
a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle
čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného
nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne
konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného

stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia trestné konanie končí. To znamená, že
zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto
rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným). Výsledky trestného

(prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, a zároveň to znamená, že podozrenie zo
spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade
trestného stíhania, ktoré je skončené zastavením trestného stíhania treba hľadať nielen v ustanoveníčl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1
tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,

ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá
slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii.
Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť,
na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup
ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné

v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Systematickým a logickým
extenzívnym výkladom súdna judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu

škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonností) začatia (vedenia)
trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 183/2009).

Z uznesenia Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti
organizovanej kriminalite Stred, oddelenie vyšetrovania, o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: PPZ-11/
BOK-S-I-2004 zo dňa 21. 06. 2004 súd zistil, že voči navrhovateľovi ako obvinenému bolo začaté trestné
stíhanie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa
§ 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane

a poistného podľa § 148 ods. 1 a 5 zákona č. 140/1961 Zb. V priebehu vyšetrovania z výpovedi
svedkov a obvinených a z listinných dôkazov získaných v rámci vyšetrovania vyšetrovateľ zistil, žeD.
G. je dôvodne podozrivý zo spáchania vyššie uvedených trestných činov. Proti tomuto uzneseniu podal
v zákonnej lehote navrhovateľ sťažnosť. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave uznesením sp. zn.
2 Kv 22/03-4440 zo dňa 04. 08. 2004 sťažnosť zamietol z dôvodu, že v postupe vyšetrovateľa nebolo

zistenétaképochybenie,ktorébyodôvodňovalozrušiťnapadnutéuznesenie.Sťažnosťneboladôvodná,
pretože na vznesenie obvinenia v zmysle Trestného poriadku postačuje, ak na základe zistených
skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že určitá osoba spáchala trestný čin. Tento záver nemusí
byť bez pochybností, stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti.

Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.
zn. VII/1 Gv 252/09-3795 zo dňa 30. 03. 2010 bolo trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi
pre trestný čin § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný v jednočinnom súbehu s trestným
činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 a 5 zákona č. 140/1961 Zb. zastavené z
dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal navrhovateľ a že skutok nie je trestným činom a

nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia súd zistil, že o trestný čin
ide vtedy, ak sú súčasne naplnené obligatórne podmienky, ktorými sú protiprávnosť činu a znaky
skutkovej podstaty. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky (ako obligatórneho znaku skutkovej
podstaty) je zavinenie, ktoré podmieňuje trestnú zodpovednosť. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah
páchateľa trestného činu ku skutku, ktorý spáchal je nutné vždy dokazovať, nie je možné sa uspokojiť

len s domnienkami. V trestnom zákone sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie a platí zásada,
že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu, nejde teda o trestnú zodpovednosť. Obvinený C. C.
svojím konaním nenaplnil skutkové podstaty trestných činov, z ktorých bol obvinený, a preto bolo trestné
stíhanie zastavené.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. Tp 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 súd zistil, že
navrhovateľ bol z dôvodu existencie hrozby ovplyvňovania svedkov z jeho strany a z dôvodu, že jeho
pobyt na slobode by mohol mariť vyšetrovanie, vzatý do väzby dňa 22. 06. 2004. Navrhovateľovi
bola osobná sloboda obmedzená dňa 22. 06. 2004 o 6.00 hod. a zadržaný bol dňa 22. 06. 2004 o
20.20 hod. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava podal v zákonnej lehote navrhovateľ sťažnosť.

Uznesením Krajského súdu Trnava č. k. 4Tpo 64/04 - 193 zo dňa 02. 09. 2004 bolo uznesenie
Okresného súdu Trnava č. k. Tp 122/2004 - 82 zo dňa 25. 06. 2004 zrušené z dôvodu, že neboli
zistené a zadokumentované žiadne poznatky, z ktorých by plynulo, že by sa navrhovateľ priamo alebo
nepriamo pokúsil alebo aspoň prejavil zámer ovplyvniť či mariť dokazovanie skutočností dôležitýchpre trestné konanie. Prvoradým predpokladom pre zákonné použitie niektorého z dôvodov väzby vo
vzťahu ku konkrétnej trestne stíhanej osobe je existencia „konkrétnych skutočností“, ktoré robia reálnym
nebezpečenstvo, resp. obavu, že nastane niektorý z následkov. Samotný pojem „konkrétne skutočnosti“

vylučuje, aby bol niektorý z dôvodov väzby použitý v trestnom konaní len na základe objektívnymi
zisteniami nepodložených, neistých, hmlistých a dostatočne neodôvodnených podozrení, domnienok
a predpokladov, pretože by to viedlo k neodôvodneným zásahom do Ústavou Slovenskej republiky
garantovanýchľudskýchprávaslobôdasúčasnekprocesno-právnemuprekročeniuprincípovriadneho
a spravodlivého procesu. Zákonom požadované „konkrétne skutočnosti“ musia mať teda takú povahu,

aby boli dostatočným a rozumným podkladom pre odôvodnenie obavy vzniku ovplyvňovania svedkov a
obvinených a marenia priebehu konania. Vzhľadom na to, že „konkrétne skutočnosti“ neboli v priebehu
vyšetrovania preukázané, súd uznesením prepustil navrhovateľa na slobodu.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na judikatúru vyššie uvedenú považoval uznesenie
vyšetrovateľa prezídia PZ - Úradu boja proti organizovanej kriminality, odbor boja proti kriminalizovanej

kriminalite Stred, oddelenie vyšetrovania o vznesení obvinenia ČVS:PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa
21. 06. 2004 za nezákonné rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Uznesením
prokurátoraÚradušpeciálnejprokuratúry,GenerálnejprokuratúrySRVII/1Gv252/2009-3795zodňa30.
03. 2010 bolo trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi zastavené. Uznesenie o vznesení obvinenia
zo dňa 21. 06. 2004 tak bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, pretože s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti navrhovateľ trestný čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

Táto skutočnosť bola potvrdená i odvolacím súdom str. 7 ods. 5, str. 8 ods. 1 v uznesení č. k.
13Co/223/2012, ktorý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/117/2011 zo dňa 29. 05.
2012 zrušil. Úlohou okresného súdu bude vysporiadať sa s námietkami odporcu vo vzťahu k výške

prisúdenej škody, námietok cestovného, náhrad za stratu času, spoločné úkony.

ZuzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.13Co/223/2012(str.8)vyplynulzaujatýprávnynázor,
že námietka odporcu, že možno nahradiť len škodu zodpovedajúcu trovám nutnej obhajoby nemá svoje
opodstatnenie a bolo by to v rozpore s článkom 47 ods. 2 Ústavy SR a náhrada škody zahŕňa náhradu

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom boli vydané nezákonné rozhodnutia a je
možné nahradiť škodu, ktorá skutočne poškodenému vznikla. Náklady konania budú súčasťou náhrady
škody len v tom prípade ak ich poškodený skutočne vynaložil.

V konaní nebolo sporné po rozhodnutí odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania, a to po oboznámení

sa s úkonmi založenými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 7C/61/2011, ktorý zároveň tvorí prílohu daného
spisu - prehľad úkonov právneho zastupovania a vyúčtovania za rok 2004 až 2010, že uvedené úkony
boli vykonané, nie sú sporné a odporca nerozporuje priznané úkony právnej služby tak ako boli v konaní
sp. zn. 7C/61/2011. Odporca rozporoval sumy cestovného a straty času z dôvodu, že nie je zrejmé,
na základe akých skutočností bola takáto suma vyúčtovaná. V konaní teda zostali sporné len výška

cestovnéhoanáhradyzastratučasu,kdeodporcapodoručeníuvedenýchcestovnýchpríkazovvpodaní
doručenom súdu dňa 06. 02. 2014 špecifikoval svoje námietky v časti cestovných výdavkov a náhrad
za stratu času, kde uviedol dátum úkonu, uplatnené cestovné, uplatnenú náhradu za stratu času, výšku
namietanej sumy a dôvod namietanej sumy. Pri niektorých úkonoch uvádzal, že je možná náhrada
len v polovici náhrady za stratu času, keďže cesta bola vykonaná aj s iným účelom alebo namietaná

položka vedľajších výdavkov, namietaná náhrada za stratu času za počet polhodín, namietané náklady
naubytovanie,nepodpísanýcestovnýpríkazatedanamietalsumuspoluvovýške1490,25Eur.Odporca
uviedol, že z cestovných príkazov vyplýva, že obhajca alebo jeho zamestnanec vykonal služobnú cestu
avšak v namietaných prípadoch nielen v súvislosti s obhajobou navrhovateľa, keďže je uvedený účel
cesty napríklad obchodné rokovanie, správcovské skúšky alebo sa ako miesto rokovania uvádza aj iné

miesto, v ktorom sa žiadny úkon obhajoby v súvislosti s trestnou vecou neuskutočnil. Je teda zrejmé,
že služobná cesta sa neuskutočnila len kvôli obhajobe ale aj v súvislosti s inou činnosťou obhajcu. V
niektorých prípadoch je uplatňovaná suma noclažného nie je preukázané z hľadiska výšky. V niektorých
cestovných príkazoch je označená aj suma vedľajších alebo iných výdavkov.

Navrhovateľ uviedol prostredníctvom právneho zástupcu, že po prehodnotení náhrad cestovného a
náhrad za stratu času sú prípady, kedy došlo k nesprávnemu naúčtovaniu, a to v roku 2007 pri položke
70, ktorá je obsiahnutá v položke 69, ide o úkon zo dňa 30. 01. 2007 sa znižuje o sumu 85,49 Eur a
cestovné náhrady za rok 2007 sú vo výške 1116,63 Eur.Za rok 2008 ide o položku 103 úkon zo dňa 28. 01. 2008, kde cestovné a náhrada straty času za päť
hodín Košice, Žilina, Bratislava a teda znižuje sa cestovné na 42,94 Eur a náhrady za straty času na

35,07 Eur, čo je spolu 78,01 Eur. Za rok 2008 úkon 29. 01. 2008 taktiež sa znižuje cestovné a náhrada
za stratu času, keďže patrí len za päť hodín, a to cestovné na 42,94 Eur a strata 35,07 Eur. Takisto úkon
zo dňa 03. 03. 2008 cestovné na 42,37 Eur, strata 35,07 Eur a takisto úkon dňa 05. 03. 2008 sa znižuje
na päť hodín, cestovné 42,37 Eur a strata času 45,07 Eur. Úkon zo dňa 11. 06. 2008 je už obsiahnutý,
a to cestovné a strata času v úkone zo dňa 10. 06. 2008, čiže táto suma vypadáva a teda sa náhrada

cestovného a straty času za rok 2008 znižuje o sumu 148,48 Eur, čo je spolu náhrada za uvedený rok
1077,26 Eur miesto 1225,74 Eur.

Z toho dôvodu potom na pojednávaní žiadal pripustiť navrhovateľ zmenu petitu návrhu tak, že je odporca
povinný zaplatiť spolu sumu 33 768,93 Eur, 9 % úrok z omeškania zo sumy 32 606,01 Eur od 26. 08.
2010 do zaplatenia a trovy konania.

Súd priznal navrhovateľovi úkony právnej služby za obdobie od roku 2004 až do roku 2010.

Za rok 2004 po preskúmaní jednotlivých úkonov, ktoré boli uplatnené a ktoré boli odsúhlasené v priebehu
konania a úkony, ktoré boli oboznámené zo spisu sp. zn. 7C/61/2011 po ich úprave už po rozhodnutí
neboli sporné a boli upravené navrhovateľom. Priznal súd za úkony právnej služby v roku 2004 trovy
právneho zastúpenia za 27 úkonov vo výške 6927,79 Eur + režijný paušál vo výške 121,77 Eur (jeden
úkon 4,51 Eur), čo spolu s DPH vo výške 19 % predstavuje sumu 8388,99 Eur (6927,79 Eur + 121,77

Eur + 19 % DPH).

Za úkony právnej služby v roku 2005 priznal súd trovy právneho zastúpenia vo výške 1643,40 Eur + 19
% DPH, t. j. 1955,65 Eur, režijný paušál za 21 úkonov 104,58 Eur (za jeden úkon paušál 4,98 Eur) a
náhradu cestovného a stratu času vo výške 949,71 Eur, čo je spolu suma 3009,94 Eur (1643,40 Eur +

19 % DPH + 104,58 Eur + 949,71 Eur).

Za úkony právnej služby vynaložené v roku 2006 súd priznal náhradu vo výške 2827,11 Eur + 19 % DPH,
t. j. 3364,26 Eur, režijný paušál za 19 úkonov 103,36 Eur (jeden úkon po 5,44 Eur), náhradu cestovného
a stratu času vo výške 898,74 Eur, čo je spolu 4366,36 Eur (2827,40 Eur + 19 % DPH + 103,36 Eur

+ 898,74 Eur).

Za úkony právnej služby v roku 2007 priznal súd navrhovateľovi náhradu škody vo výške 4683,84 Eur,
a to za trovy právneho zastúpenia 2839 Eur + 19 % DPH, t. j. 3378,41 Eur, režijný paušál za 32 úkonov
188,80 Eur (jeden úkon po 5,90 Eur), (2839 Eur + 19 % DPH + 188,80 Eur + 1202,12 Eur).

Za rok 2008 priznal súd navrhovateľovi náhradu škody za úkony náhradu škody - trovy právneho
zastúpenia vo výške 2572,05 Eur + 19 % DPH, t. j. 3060,74 Eur, režijný paušál za 27 úkonov vo výške
170,10 Eur (jeden úkon po 6,30 Eur, náhradu cestovného a stratu času vo výške 1225,74 Eur, čo je
suma 4308,10 Eur (2572,05 Eur + 19 % DPH + 170,10 Eur + 1225,74 Eur).

Náhradu za rok 2009 za úkony právnej služby vo výške 3871,06 Eur + 19 % DPH, t. j. 4606,56 Eur,
režijný paušál za 4 úkony do 31. 05. 2009 bez DPH vo výške 27,80 Eur (jeden úkon po 6,95 Eur, režijný
paušál za 18 úkonov od 01. 06. 2009 s DPH vo výške 148,87 Eur (jeden úkon po 6,95 Eur + 19 % DPH),
náhradu cestovného a stratu času do 31. 05. 2009 bez DPH vo výške 323,36 Eur a náhradu cestovného

a straty času od 01. 06. 2009 s 19 % DPH vo výške 893,82 Eur, čo je spolu náhrada škody vo výške
6000,41 Eur (3871,06 Eur + 19 % DPH + 27,80 Eur + 148,87 Eur + 323,36 Eur + 893,82 Eur).

Za úkony právnej služby v roku 2010 súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 384,72 Eur + 19
% DPH, t. j. 457,82 Eur, režijný paušál za 4 úkony s 19 % DPH vo výške 34,32 Eur (jeden úkon po

7,21 Eur + 19 % DPH), náhradu cestovného a stratu času s 19 % DPH vo výške 188,52 Eur spolu
680,66 Eur a zároveň náhradu za výdavky za vyhotovenie kópií spisov (1/3-tina) za rok 2006 až 2009
vo výške 19,65 Eur.Pokiaľ odporca namietal jednotlivé cestovné a náhradu za stratu času za uplatnené cestovné a stratu
času od 13. 01. 2005 do 16. 11. 2009 uvedená náhrada sa znížila vzhľadom na úpravu návrhu
navrhovateľom pri vyššie uvádzaných výdavkoch na cestovné a náhradu za stratu času. Súd námietky

odporcu pri ďalších cestovných výdavkoch neakceptoval, pokiaľ z uvedených cestovných príkazov
bolo zrejmé, že cesta bola vykonaná uvedené cesty boli vykonávané od roku 2005 až do roku 2010,
ktoré vykonával právny zástupca navrhovateľa na svoje náklady, ktoré klient neuhrádzal a len v
ojedinelých prípadoch účtoval noclažné, keď išlo o úkony vykonávané niekoľko dní za sebou, keďže vo
väčšine prípadov zástupca navrhovateľa alebo jeho zamestnanci prespávali u svojich známych alebo

v Bratislave. Advokát alebo jeho zamestnanci cestovali na úkony priamo z Košíc do Žiliny ranným
rýchlikom, ktorý mal príchod o 08.00 h ráno a pokiaľ mali stihnúť úkony začínajúce sa o 08.00 h alebo
o 09.00 h museli sa prepraviť taxíkom, najmä ak na miesto úkonov nechodila priamo MHD alebo bola
v danom čase nedostupná. Poukázal na to, koľko prostriedkov ušetril klientovi tým, že minimalizoval
uvedené náklady, neúčtoval stravné pri jednotlivých cestách, čo zároveň potvrdzuje aj to, že pristupoval
k uplatňovaným nárokom racionálne. Pokiaľ išlo o vytýkané formálne nedostatky nepodpísaný cestovný

príkaz alebo zle vypísaný cieľ cesty súd mal za to, že uvedené nepreukazuje, že tento úkon nebol
vykonaný v rámci trestného konania a uvedené nemôže ísť na vrub navrhovateľa, ktorý uvedené
náklady uhradil a nebolo preukázané zo strany odporcu, že by uvedená cesta a vyúčtovaná náhrada
za stratu času nebola za úkony v trestnom konaní, keďže uvedené úkony vyplynuli z prehľadu úkonov,
ktoré boli v konaní odsúhlasené. Právny zástupca navrhovateľa poukázal, že účel cesty pokiaľ sa

vyznačoval nie možno správnou terminológiou bolo aj z dôvodu, že zastupoval troch obvinených a v
uvedenej dobe nebolo predpokladané, že dôjde k podaniu civilnej žaloby. Súd taktiež nemal dôvod,
aby nepriznal noclažné pokiaľ išlo o úkony, ktoré sa vykonávali viac dní za sebou a nebolo účelné
vzhľadom na to, keď sa úkon skončil o 17.45 h cestovať do miesta bydliska i vzhľadom na náročnosť
vykonávanéhodokazovania.Prinámietkachzostranyodporcunavedľajšievýdavkysúdtaktiežuvedené

neakceptoval, keďže bolo preukázané, že išlo o výdavky na taxi službu alebo MHD v súvislosti s
docestovaním na miesto výkonu jednotlivých úkonov trestného konania. Uvedené výdavky boli riadne
a účelne vynaložené. Zohľadnené boli len námietky vzhľadom na úkony v roku 2007 pri cestovnom a
náhrade za stratu času k položke 70, pri úkone k položke 103 za rok 2008, za úkon zo dňa 29. 01. 2008,
zo dňa 03. 03. 2008, zo dňa 05. 03. 2008, zo dňa 11. 06. 2008, čo už je zohľadnené pri výpočet úkonov

na cestovnom a strate času za jednotlivé roky.

Súd priznal navrhovateľovi trovy konania spojené v súvislosti s podaním žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, ktoré sú súčasťou nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/69 Zb. § 9 ods. 1

a priznal ich vo výške 1162,92 Eur, ktoré vznikli za trovy konania vyčíslené podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na
predbežné prerokovanie nároku, hodnota úkonu 477,34 Eur + 20 % DPH + 2 x režijný paušál 7,21 Eur
+ 20 % DPH. V konaní nebolo sporené, že takýto návrh na predbežné prerokovanie navrhovateľ podal,
a to prostredníctvom právneho zástupcu.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania, ktorý súd podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/95
Z. z. v platnom znení priznal z priznanej sumy, a to odo dňa 26. 08. 2010, t. j. odo dňa nasledujúceho po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie na MS SR, ktorá bola doručená dňa 25. 08. 2010, keďže
si odporca svoju povinnosť včas a riadne nesplnil, čím sa dostal do omeškania, keďže týmto dňom bol

odporca požiadaný o plnenie zo strany navrhovateľa (§ 563 OZ).“

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 6949,37 Eur. Trovy právneho zastúpenia, ktoré súd priznal považoval za
účelne vynaložené v danom konaní.

V súlade s § 204 OSP podal proti rozhodnutiu odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že : 1/ zníži priznanú náhradu škody o 1 188,73 € s prísl., 2/ zamietne
žalobu, pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania od 26. 08. 2010 do 25. 02. 2011, 3/ zmení výrok

o náhrade trov konania tak, že neprizná navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, resp. v nižšej
výške.Odvolateľ uviedol, že nenapáda rozsudok v časti o zaplatenie istiny 31 984,66 €, ale len v časti 1 188,73
€.

Odporca podal odvolanie podľa § 205 ods. 2 pís. a) Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) OSP z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2
písm. d) OSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) OSP súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd prvého
stupňa priznal navrhovateľovi náhradu škody v neprimeranej výške, keď priznal nárok spočívajúci v

nadhodnotenom vyúčtovaní cestovného a náhradu za stratu času za úkony z roku 2005 - 29. 04., 26. 05.,
22. 07., 07. 09., 21. 10. a 25. 12., za rok 2006 náhradu za stratu času a cestovné za úkon 27. 03., 18. 08.,
15. 08., 11. 10. a 28. 11., za rok 2007 - 26. 01., 29. 01., 23. 02. a 03. 08., za rok 2008 - 28. 01., 29. 01., 03.
03., 05. 03., 11. 06., 26. 09. a za rok 2009 za 16. 01., 03. 04., 19. 06. a 16. 11., čo podrobne špecifikoval
v odvolaní. Za uvedené je možná len časť náhrady, nakoľko úkony boli vykonané za účelom aj iným
ako zastupovanie v trestnom konaní. Namietal konkrétne náklady na ubytovanie, z dôvodu, že nebola

preukázaná súvislosť s trestným konaním, náhrady za cesty, v prípade, že nebol podpísaný cestovný
príkaz, náhradu za stratu času vo výške 9,06 € za deń 27.03.2006. Celkovo odvolateľ špecifikoval a
vyčíslil neoprávnene priznanú sumu podrobne v odvolaní na sumu 1 188,73 €.

Odporca uviedol, že súd priznal náhradu navrhovateľovi aj v tej časti, v ktorej navrhovateľ prisvedčil

námietkam odporcu a upravil svoj nárok podaním zo dňa 10. 03. 2014 o sumu 85,49 € za rok 2007 a o
sumu 148,48 € za rok 2008 ( uplatnené za dni 28. 01. 2008, 29. 01. 2008, 03. a 05. 03. 2008, čo nebolo
zohľadnené v petite žaloby, avšak samotný navrhovateľ uvádza, že tieto sumy boli uvedené nesprávne ).

Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia pokiaľ ide začiatok omeškania. Súd nesprávne aplikoval

ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keď opomenul, že čas plnenia je určený právnym predpisom,
a to uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Uvedenálehotajeurčenáprepreskúmanieuplatnenéhonároku,posúdeniejehodôvodnostiajezároveň
osobitnou úpravou splatnosti pohľadávky voči štátu. Je preto vylúčené omeškanie štátu pred uplynutím
lehoty pre predbežné prerokovanie nároku. Žiadosť o predbežné prerokovanie bola odporcovi doručená

dňa25.08.2010, lehotaprejejprerokovanieuplynuladňa25.02.2011,tedaodporcasamoholdostaťdo
omeškania až dňa 26. 02. 2011. Nesprávne je rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania
od 26. 08. 2010 do 25. 02. 2011. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí 25Cdo
2060/2011.

Odporca odvolaním napadol tiež výrok rozhodnutia o náhrade trov konania, mal za to, že malo
byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa pomeru úspechu vo veci, predmetom konania bolo
uhradenie sumy 39 741,36 € a navrhovateľ bol úspešný len v časti, petit upravil navrhovateľ len v
priebehu konania. Namietal tiež účelnosť trov zastúpenia a duplicitne priznaný úkon prevzatie a príprava
zastúpeniavrátaneprvejporadysklientom,nakoľkotentoúkonbolobsiahnutýužvtrováchpredbežného

prerokovanianárokupriznanýchakopríslušenstvonárokuvovýške 1162,92€.Navrhovateľ upravovalv
priebehukonaniapetit, ažpribližnepotrochrokochodpodaniažalobypredložildoklady,ktorýmiplánoval
preukázať výšku cestovného a náhrad za stratu času, zavinil odročenie pojednávania dňa 14. 01. 2014,
následne sa zase písomne vyjadroval, tieto úkony zavinil sám navrhovateľ, odporca nezavinil trovy
konania navrhovateľa za účasť na pojednávaní 08. 10. 2013, nakoľko naň nebol predvolaný. Poukázal

tiež na neúčelné trovy - cestovné Košice - Banská Bystrica a späť v rozsahu 494 km, pričom za rovnaký
čas je možné sa prepraviť z Košíc cez Lučenec t. j. 231 km x 2 čo je 462 km, alebo cez Čertovicu 472
km. Teda nešlo o účelné vynaloženie nákladov za cestovné.
O trovách konania navrhol odvolateľ rozhodnúť v súlade s § 150 ods. 1 OSP, nakoľko existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvodmi na rozhodnutie podľa 150 ods. 1 OSP je podľa odporcu skutočnosť,

že navrhovateľ nepredložil skutočnosti a dôkazy ohľadne cestovného a náhrad za stratu času pri prvom
úkone, ale až po troch rokoch od podania žaloby, právny zástupca JUDr. Štefan Straka si nesprávne
vyčíslil trovy v trestného konania, preto odvolateľ nepovažuje za spravodlivé, aby sa nahrádzali trovy
opäť v prospech JUDr. Štefana Straku, takýto reťazec nárokov nie je možné považovať za spravodlivý
a v súlade s dobrými mravmi.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodvolal. Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu
navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ nemal dôvod neuhradiť faktúru
za právne služby, ak sa jednotlivých úkonov obhajca alebo jeho zamestnanci preukázateľne zúčastnilia tieto úkony a cestovné náhrady uplatnil v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Náklady boli vynaložené
v záujme efektívnej obhajoby, ktorej efektívnosť potvrdzuje aj skutočnosť, že trestné stíhanie bolo
zastavené. Skutočnosť, či po danom úkone vykonal obhajca aj nejaký iný úkon v inej veci, nemá žiadny

vplyv na jeho oprávnenie účtovať klientovi náhradu hotových výdavkov v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Obhajca dochádzal na úkony v ranných hodinách za dve hodiny z Bratislavy a nie za 4 hodiny z Košíc.
Cesty do a z Bratislavy klientovi účtované neboli. Ak boli úkony, ktoré trvali dva alebo viac dní za sebou
a boli tak naplánované vyšetrovateľom bolo najlogickejšie a najekonomickejšie, ak obhajca prenocoval
v mieste vykonania úkonov, alebo v jeho bezprostrednom okolí. Je možné, že keďže sa vystavovali

cestovné príkazy mesačne spätne s vyznačením cieľovej cesty, ktoré príslušný pracovník kancelárie
vykonal za mesiac, že bol účel niektorých ciest uvedený v nesprávnom poradí, ale prípadné formálne
nedostatky v cestovných príkazoch (vrátane toho ak nebol podpísaný) nemôžu spochybniť fakt, že daná
cesta sa uskutočnila a jej vyúčtovanie klientovi bolo opodstatnené.

Pre začiatok omeškania podľa navrhovateľa je potrebné v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka

vychádzať z toho, kedy veriteľ dlžníka vyzve na plnenie, čo v danom prípade bol návrh na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ uviedol, že tvrdenia odporcu v súvislosti s náhradou trov konania o tom, že navrhovateľ
modifikoval, resp. upresnil žalobný návrh „pod ťarchou jeho argumentácie“, nie je pravdivý, navrhovateľ

upravil návrh po rozhodnutí vo veci 7C/61/2011-172 Okresného súdu Banská Bystrica, kde išlo o
identický predmet konania, a teda neexistuje dôvod pre pomerné zníženie trov právneho zastúpenia.

Pokiaľ ide o námietku duplicitne priznaných úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia) ide o úkony v
dvoch úplne rozličných konaniach, a to podanie návrhu na predbežné prerokovanie nároku - ide o

konanie pred ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa riadi správnym poriadkom a v prípade podania
žaloby na súd ide o konanie pred súdom, ktoré sa začína podaním žaloby na súde ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2Cdo 7/99 zo dňa 30. 03. 1999 ). Trovy konania boli účelne vynaložené. Odporca
na základe argumentácie navrhovateľa musel uznať jednotlivé úkony, následne začal namietať položky
týkajúce sa cestovných náhrad.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, rozsudok okresného súdu v súlade s § 220 OSP v časti nároku
na zaplatenie úroku omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 30 821,74 € odo dňa 26. 08. 2010 do 25.
02. 2011 zamietol.

V časti o zaplatenie sumy 1188,73 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26. 08. 2010 do
zaplatenia odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s § 221 ods. 1 písm. f, OSP a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov
konania.

Nedotknuté zostalo rozhodnutie v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 31.984,66 € s
úrokom z omeškania zo sumy 30.821,74 € od 26.02.2011. Odvolaním nebol napadnutý ani výrok, ktorým
prvostupňový súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uplatnil v konaní nárok na náhradu škody v súlade
so zákonom 58/1969 Zb.

V konaní nebolo sporné, že odporca je v spore pasívne legitimovaný subjekt, ktorý zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Predmetnom odvolacieho konania je a ) suma 1 188,73 € s prísl., ktorou si navrhovateľ uplatnil nárok na
náhradu škodu spočívajúcej v náhrade za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, a to v odvolaní
konkretizovanú náhradu za stratu času, cestovných výdavkov, nákladov na ubytovanie - podrobne
rozpísanú v odvolaní (čl. 358 spisu ) ,

b) úrok z omeškania za obdobie od 26.08.2010 do 25.02.2011,
c) výrok o náhrade trov konania.Odvolacísúd považovalzadôvodnéodvolanieodporcuvčastipriznaniaúrokuzomeškaniazožalovanej
sumy za obdobie od 26. 08. 2010 do 25. 02. 2011.
V konaní bolo nesporne zistené, že navrhovateľ doručil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku

na príslušný orgán dňa 25. 08. 2010. Odporca neuspokojil nárok v šesťmesačnej lehote v súlade
s § 10 zákona 58/1969 Zb. podľa ktorého, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do
šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenejčastinasúde.Vsúlades§20zákona58/1969Zb.pokiaľniejeustanovenéinak,spravujú
sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. V danom prípade ide o záväzok,

ktorý vyplýva zo zodpovednosti za škodu, ide o záväzkový vzťah, a teda v súlade s tým je potrebné
aplikovať za použitia § 563 Občianskeho zákonníka § 517 Občianskeho zákonníka. V prípade ak čas
plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ustanovenia § 10 zák. 58/1969 Zb.
príslušný orgán má uspokojiť nárok na náhradu škody alebo jeho časť najneskôr do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, teda v zákone bola uvedená lehota do kedy má príslušný orgán uspokojiť

nárok, následne je s plnením v omeškaní. Príslušný orgán neoznámil navrhovateľovi pred uplynutím
šesť mesačnej lehoty, že nárok prejednal. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa, tak že nárok na zaplatenie úroku omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 30 821,74 €
odo dňa 26. 08. 2010 do 25. 02. 2011 zamietol, nakoľko odporca sa dostal do omeškania až uplynutím
6 mesačnej lehoty na uspokojenie nároku. Lehota začala plynúť dňom 25. 08. 2010, uplynula dňom 25.

02. 2011 , a teda odporca sa dostal do omeškania až od 26.02.2011.

Takýto výklad je aj v súlade s ustálenou judikatúrou ( napr. rozhodnutie R 33/1996, podľa ktorého je
zo zákonnej úpravy zrejmé, že štát je povinný nahradiť škodu v lehote najneskôr do 6 mesiacov odo
dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil na príslušnom orgáne, až márnym uplynutím tejto lehoty - nie

uplynutím lehoty stanovenej poškodeným pri uplatnení nároku - vzniká povinnosť zaplatiť poškodenému
úrok z omeškania).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s § 220 OSP zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v
časti priznania úroku zo sumy 30 821,74 € s 9% úrokom z omeškania tak, že nárok na zaplatenie úroku

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 30 821,74 € odo dňa 26. 08. 2010 do 25. 02. 2011 zamietol.
Pokiaľ ide o odvolanie odporcu v časti o zaplatenie sumy 1 188,73 € s príslušenstvom ktorú odporca
presne špecifikoval v odvolaní na č.l. 358 spisu, odvolací súd rozhodnutie zrušil, pričom v tejto časti
rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za nedostatočne odôvodnené. Rozsudok
súdu v napadnutej časti neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP, je z tohto dôvodu

nepreskúmateľný.

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Štruktúra
práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca,
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP
je nepreskúmateľným.

Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti o zaplatenie sumy 1188,73 Eur

s príslušenstvom dospel odvolací súd k záveru, že jeho rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia účinne
nevysporiadal s konkrétne presne špecifikovanými námietkami odporcu ohľadne nepreukázania nároku
navrhovateľa na zaplatenie časti náhrady na cestovné a náhrady za stratu času. Odporca uvádzal, že
je možné priznať len alikvotnú časť konkrétnych náhrad, vzhľadom na to, že náklady boli vynaložené aj

v súvislosti s iným účelom, namietal, že vo vyššej výške bola uplatnená neoprávnene náhrada straty
času za úkon 27.03.2006, nebola preukázaná účelnosť ubytovania, nie je zrejmý náklad na cestovné,
nakoľko nebol podpísaný cestovný príkaz, a to za úkony z roku 2005 - 29. 04., 26. 05., 22. 07., 07. 09.,
21. 10. a 25. 12., za rok 2006 náhradu za stratu času a cestovné za úkon 27. 03., 18. 08., 15. 08., 11. 10.a 28. 11., za rok 2007 - 26. 01., 29. 01., 23. 02. a 03. 08., za rok 2008 - 28. 01., 29. 01., 03. 03., 05. 03.,
11. 06., 26. 09. a za rok 2009 za 16. 01., 03. 04., 19. 06. a 16. 11.. Odporca svoje námietky podrobne
vyšpecifikoval a vyčíslil v podaní došlom prvostupňovému súdu dňa 06.02.2014 ( č.l. 306 spisu ).

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil svoj myšlienkový postup s poukazom na
konkrétne námietky odporcu, nevysporiadal sa v odôvodnení účinne s argumentmi odporcu.
Prvostupňový súd len všeobecne uviedol, že pokiaľ ide o jednotlivé cestovné a náhradu za stratu času od
13. 01. 2005 do 16. 11. 2009 námietky odporcu neakceptoval. Prvostupňový súd sa avšak nevyporiadal

dostatočne konkrétne s námietkami odporcu.

Z predložených dokladov navrhovateľom, ktorými preukazuje nárok na náhradu sa javí, že námietky
odporcu sú nie neopodstatnené. Úkony právneho zástupcu navrhovateľa, ktorých náhradu uplatnil boli
vykonávané v súvislosti aj s iným účelom ( napr. 22.07.2005, 07.09.2005 - obchodné rokovanie ....), tiež
sa prvostupňový súd nevysporiadal s námietkou odporcu pokiaľ ide o náklady na cestovné výdavky, v

prípade, že nie je podpísaný cestovný príkaz, nakoľko ak aj bola cesta vykonaná, nie je zrejmé s akým
nákladom.

Odvolací súd v zhode so záverom prvostupňového súdu všeobecne považuje za účelne vynaložené
náklady na nocľažné pokiaľ išlo o úkony vykonávané viac dní za sebou, a tiež náklady na taxík,

ak advokát alebo jeho zamestnanci cestovali na úkony priamo z Košíc do Žiliny ranným rýchlikom v
súvislosti s docestovaním na miesto výkonu jednotlivých úkonov trestného konania, ktorý mal príchod o
08.00 h ráno a pokiaľ mali stihnúť úkony začínajúce sa o 08.00 h alebo o 09.00 h, najmä ak na miesto
úkonov nechodila priamo MHD alebo bola v danom čase nedostupná.

Odvolací súd poukazuje na to, že dôkaznú povinnosť- dôkazné bremeno o preukázaní škody a jej
výšky má navrhovateľ. Z predložených dôkazov navrhovateľom sa javí, že námietky odporcu nie sú
neopodstatnené, ( aj sám navrhovateľ uviedol, že mohlo dôjsť k chybám v obsahu cestovných príkazov ),
podľa obsahu cestovných príkazov niektoré úkony boli vykonávané pre viac účelov, a teda nejaví sa
náhrada v uplatnenom rozsahu oprávnená vzhľadom aj na ustanovenie § 15, 17 vyhl. 655/2004 Z.z.

( t.j. ak je cesta týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady sa pomerne rozdelí medzi
jednotlivých klientov ). Odporca nenamietal, že došlo k úkonom a pracovným cestám, avšak namietal
skutočnosť, že tieto sa uskutočnili pre viacero klientov, a teda výšku náhrady bolo potrebné pomerne
rozdeliť medzi jednotlivých klientov.

Rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej bolo zrušené odvolacím súdom neobsahuje dôvody, z
ktorých by bolo možné zistiť či sa súd zaoberal konkrétnymi námietkami odporcu a ako ich posúdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v časti o zaplatenie
sumy 1188,73 Eur s príslušenstvom a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu
v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s námietkami odporcu konkretizovanými detailne v odvolaní
odporcu - vo vzťahu k výške prisúdenej náhrady škody 1188,73 € s príslušenstvom (námietky, že
obhajca navrhovateľa vykonával spoločné úkony aj za účelom iným ako v prospech obvinených,

potreby vynaloženia nákladov na konkrétne ubytovanie, nesprávne vyučtovanej náhrady za stratu
času ... ) a znovu rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal ako vyhodnotil
argumentáciu účastníkov, resp. prečo súd túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil.

Odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti súvisiaceho výroku o náhrade trov
konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. V novom rozhodnutí o veci rozhodne okresný súd
v zmysle ust. § 224 ods. 3 OSP aj o náhrade trov odvolacieho konania, pri rozhodovaní o trovách konania
sa prvostupňový súd vysporiada s námietkou odporcu, že navrhovateľ mal v konaní len čiastočný

úspech, ( prihliadne na skutočnosť, že navrhovateľ počas konania zmenil návrh, tak že znížil nárok -
t.j. zobral čiastočne návrh späť ), súd posúdi účelnosť trov právneho zastúpenia, vysporiada s tvrdením
odporcu o existencii dôvodov na aplikáciu § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.