Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/263/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408209507
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1408209507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., L. L. U. G. F., W..
X. Y. XXXX, Č. C., K.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom
v Trenčíne, Vajanského 6, proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave,
Bratislavská 1/a, IČO: 31 444 873, zastúpenému DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 2, o splnenie povinnosti odvysielať opravu, na odvolanie oboch účastníkov konania proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. 02. 2011, č. k. 24C/207/2008-303, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, návrhu vyhovujúcej, časti m e n í tak, že

návrh z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 21 ods. 1, 10 a 11 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní
a retransmisii uložil odporcovi povinnosť odvysielať vo vysielaní televízie Markíza vo vysielacom čase
od 21.30 hod do 22.000 hod opravu v nasledovnom znení:

Opravujeme príspevok, ktorý bol odvysielaný dňa 30. 06. 2008 v relácii Paľba pod názvom „Básnička II“

takto: nie je pravdou, že Y. H. cez svoje firmy úzko spolupracoval s exprimátorom N. ako aj s niektorými
prokurátormi.

Vo zvyšku, týkajúcom sa požadovanej opravy, že nie je pravdou, že Hotel Manín je spájaný s
podsvetím, ako aj, že nie je pravdou, že Y. H. je nekorunovaný kráľ slovenského konkurzného biznisu,
návrh zamietol, keď v tejto časti návrh nekorešponduje navrhovateľom požadovanému zneniu opravy,
doručenej odporcovi v zákonom stanovenej lehote. Dospel tiež k záveru, že v oboch prípadoch ide

o hodnotiace úsudky, ktoré nemožno verifikovať; za postačujúce považoval, ak určitá časť verejnosti
(manželia M.) kauzu Hotela Manín spájala s podsvetím.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že v relácií Paľba, odvysielanej dňa 30. 06. 2008 so
začiatkom o 21.40 hod v časti reportáže „Básnička II“ bolo odvysielané, že .....napríklad kauza Hotela
Manín spájaná s podsvetím a menom nekorunovaného kráľa slovenského konkurzného biznisu Y. H., o
ktorom sme len toť nedávno vysielali v Paľbe naznačuje, že výpoveď M. môže niektoré vplyvné osoby

skutočnedostaťzamreže.H.malúdajnecezsvojefirmyúzkospolupracovaťsexprimátoromN.podobne
aj s niektorými prokurátormi.Súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutkové tvrdenia o tom, že navrhovateľ cez svoje firmy
úzko spolupracoval s exprimátorom N. ako aj s niektorými prokurátormi nezodpovedajú realite, v
dôsledku čoho ide o odvysielanie nepravdivých údajov o osobe navrhovateľa. Dôkazné bremeno

ohľadne pravdivosti znáša odporca, ktorý však pravdivosť týchto údajov nevedel vierohodne preukázať.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že existenciu spolupráce poprel samotný svedok K.. Ľ. N.,
exprimátor mesta Považská Bystrica, ktorý vypovedal, že s navrhovateľom nebol nikdy v písomnom ani v
ústnom,vpriamomalebonepriamomkontakte.Tentosvedoktiežuviedol,ženapredajHotelaManínbola
vyhlásená verejná súťaž a kúpna zmluva bola uzavretá so spoločnosťou REALITY, a. s., ako kupujúcim

v jedinom prípade. Skutočnosť, že v tom čase predsedom predstavenstva kupujúceho bol navrhovateľ,
nezakladá podľa záverov súdu prvého stupňa rozumný dôvod domnievať sa, že navrhovateľ cez svoje
firmy úzko spolupracoval s exprimátorom Lackovičom. Svedkyňa R. M. vo svojej výpovedi síce uviedla,
že tvrdenú spoluprácu môže preukázať i listinnými dôkazmi, takéto listinné dôkazy neboli odporcom
predložené. Výpoveď K.. J. M. a R. M. o úzkej spolupráci navrhovateľa s niektorými prokurátormi
považoval za špekulácie a ich vlastné úvahy. Pre splnenie ďalších predpoklady pre odvysielanie opravy

v zmysle § 21 ods. 3, 4 , 7 a ods. 10, 11 zákona číslo 308/2000 Z. z. o odvysielaní a retransmisií návrhu
v uvedenej časti vyhovel.

Za pravdu skresľujúci údaj, odôvodňujúci odvysielanie opravy, však súd prvého stupňa nepovažoval
vyjadrenie redaktora „napríklad kauza Hotela Manín spájaná s podsvetím“, keď redaktor netvrdil, že

samotný Hotel Manín je spájaný s podsvetím. Túto časť príspevku je treba podľa záverov súdu prvého
stupňa považovať za hodnotiaci úsudok autora príspevku, ktorý nie je možné verifikovať alebo len
s ťažkosťami. Pokiaľ bola oprava požadovaná i ohľadom údaja, že kauza bola spájaná s menom
nekorunovaného kráľa slovenského konkurzného biznisu Y. H., súd prvého stupňa opätovne dospel k
záveru, že pravdivosť odvysielaných údajov o osobe navrhovateľa nie je možné dokázať. Uvedené

označenie navrhovateľa ako „kráľa slovenského konkurzného biznisu“ nie je skutkovým údajom,
overiteľným pomocou dokazovania a opätovne ide o hodnotiaci úsudok autora, ktorému nie je možné
priradiť zákonnú pravdivostnú hodnotu.

Rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľ napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a požadoval,
abyvtejtočastiodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilavyhovelnávrhuajvtejtočasti.Malzato,žena

základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zamietnutie návrhu
odôvodnil tým, že požadovaný petit nekorenšponduje s textom žiadosti o uverejnenie opravy. Podľa
názoru navrhovateľa petit žaloby o povinnosti odvysielať opravu sa nemusí zhodovať s požadovanou
opravou v žiadosti o odvysielanie opravy. Podľa jeho názoru táto požiadavka musí byť splnená len
v okamihu podania žaloby na súd, potom však má právo s návrhom disponovať (§ 95 O.

s. p.). Za nesprávny považoval názor súdu prvého stupňa, že tvrdenie:„ kauza Hotela Manín, spájaná
s podsvetím a menom nekorunovaného kráľa slovenského konkurzného biznisu Y. H.,“ je hodnotiacim
úsudkom. Uviedol, že sa jedná o fakt, ktorý autor príspevku konštatoval, pričom pravdivosť tohto tvrdenia
odporca žiadnym spôsobom nepreukázal.

Odporca podal odvolanie v návrhu vyhovujúcom výroku a v odvolaní požadoval jeho zmenu a
zamietnutie návrhu i v tejto časti.

Zastával názor, že súdom uložená oprava nekorešponduje s tvrdením odvysielaním v relácií, keď
redaktor uviedol, že navrhovateľ mal údajne úzko spolupracovať s exprimátorom N., ako aj s niektorými

prokurátormi. Použil preto hodnotiaci úsudok, ktorý bol nepochybne expresívny, výrazovo ostrý, silný,
ale v zmysle čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, neprekročil primeraný stupeň zveličenia.
Poukázal tiež na verejný záujem na vyhotovení a odvysielaní príspevku v relácii, ktorú možno zaradiť
do oblasti tzv. investigatívnej žurnalistiky, ako aj na úlohu médií v demokratickej spoločnosti. Zopakoval
výsluchy svedkov a súdom prvého stupňa zistený skutkový stav veci.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa požadoval potvrdenie zamietajúceho výroku. Mal za
to, že súd prvého stupňa vecne správne vyhodnotil údaje prednesené redaktorom: „kauza Hotela
Manín, spájaná s podsvetím a menom nekorunovaného kráľa slovenského konkurzného biznisu Y.H.“ je hodnotiacim úsudkom, vyjadrujúcim subjektívny názor autora, ktorý nemožno dokazovať a pri
ktorom platí prezumpcia ústavnej konformity. Mal tiež za to, že pre uvedený hodnotiaci úsudok redaktor
vychádzal z pravdivého skutkového základu (rozhovor navrhovateľa v časopise Plus 7 dní zo dňa

27. 07. 2007, výpisy z obchodného registra navrhovateľových obchodných spoločností v konkurze,
výpoveď svedka M., T., L. M.). Namietnuté výroky neboli súčasťou pôvodnej žiadosti o odvysielanie
opravy, keď žiadosť o opravu adresovanú navrhovateľom odporcovi nebolo možné akceptovať, pretože
navrhovateľ sa nad rámec zákonnej úpravy v ust. § 21 zákona o vysielaní a retransmisií domáhal i
ospravedlnenia, pričom povinnosť ospravedlniť sa môže byť uložená len v konaní o ochranu osobnosti,

resp. dobrého mena právnickej osoby. Navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany osobnostných
práv dvoma inštitútmi, teda jednak podľa zákona o vysielania a retransmisii, jednak podľa ust. § 11 a
násl. Občianskeho zákonníka, rozhodol sa podať žalobu o odvysielanie opravy.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľmi (§ 212 ods. 1, §
214 ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňoval podľa § 21 zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, uvedených v relácií Paľba pod názvom

príspevku „Básnička II“ dňa 30. 06. 2008 o 21.40 hod, keď odporca ako vysielateľ nevyhovel jeho žiadosti
o opravu v zákonnom stanovenej lehote.

Odvolací súd pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku považoval za rozhodujúcu otázku,
ktorá bola nie celkom dôsledne riešená už súdom prvého stupňa a z dôvodu ktorého bola žaloba

zamietnutá len čiastočne.

Súd prvého stupňa dospel k názoru, že v časti požadovanej opravy: „Hotel Manín je spájaný s podsvetím
a Y. H. je nekorunovaný kráľ slovenského konkurzného biznisu“ žalobu zamietol z dôvodu, že opravu
v takomto znení navrhovateľ neuplatňoval od odporcu ako vysielateľa podľa § 21 ods. 1 - 4 zák. č.

308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len zákon) v zákonom stanovenej lehote. Z dôvodov
nižšie uvedených dospel k správnemu záveru, keď nebolo pochýb, že v žiadosti o odvysielanie opravy
zo dňa 11. 7. 2008 navrhovateľ tieto tvrdenie neoznačil za nesprávny alebo pravdu skresľujúci
údaj a ich opravu nežiadal.

Pri posudzovaní opravy ďalších údajov však opomenul skúmať, či požadovaná oprava korešponduje
so žiadosťou navrhovateľa podľa § 21 ods. 3, 4 zákona. Podľa uvedených ustanovení žiadosť o
odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí byť doručená vysielateľovi najneskôr do 30 dní
odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká. Zo žiadosti o
odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy;

súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.

Pokiaľ vysielateľ nevyhovie požadovanej oprave a túto neodvysiela v stanovenej lehote 8 dní (§ 21 ods.
7) nastupuje právo žiadateľa, aby o požadovanej oprave rozhodol v zmysle § 21 ods. 10 zákona súd.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd teda rozhoduje o tom, či má alebo nemá byť vyhovené žiadosti
o opravu, ktorá bola oprávnenou osobou doručená vysielateľovi, resp. či sú splnené podmienky v
ustanovení § 21 ods. 9 písm. e/. Podľa tohto ustanovenia vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu,
ak môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje.

Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že predmet požadovanej opravy u vysielateľa a
predmet následného súdneho konania pre nečinnosť vysielateľa musí byť obsahovo totožný. Existuje
jeden nárok na opravu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov, ktorý sa prioritne uplatňuje
priamo u vysielateľa, mimo ingerencie akéhokoľvek orgánu verejnej správy alebo súdu.

Až pokiaľ vysielateľ dobrovoľne opravu neodvysiela, pokračuje sa o požadovanej žiadosti na opravu v
sporovom súdnom konaní. Aby súd mohol posúdiť opodstatnenosť návrhu, ako aj danosť liberačných
dôvodov na strane vysielateľa, nevyhnutne sa musí jednať o ten istý predmet opravy. Ak by sa
požadovala iná oprava, teda oprava iného znenia než uplatnená u vysielateľa, nebol by v splnenýzákladný predpoklad pre existenciu súdneho konania, a to nevyhovenie žiadosti o opravu vysielateľom.
Obsahová totožnosť u vysielateľa požadovanej opravu s petitom petitom žaloby v čase rozhodnutia súdu
(nie na začatí, keďže rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu) vyplýva teda z logiky veci.

V tejto súvislosti treba uviesť, že ten, kto sa cíti poškodený odvysielaným údajom o svojej osobe má
zákonodarcom poskytnutú dostatočnú lehotu na sformulovanie žiadosti na opravu tak, aby pre prípad jej
nevyhovenia sa mohol s obsahovo totožným návrhom mohol obrátiť s ochranou svojich práv na príslušný
súd.

V žiadosti o opravu, ako aj v petite návrhu v časti, týkajúcej sa údajnej spolupráce navrhovateľa s
exprimátorom ako aj s niektorými prokurátormi redaktor v relácií uviedol, že navrhovateľ mal s týmito
osobami údajne spolupracovať. Použitím výrazu „údajne“, skutkové tvrdenie o spolupráci redaktor
diváckej verejnosti neprezentoval ako pravdivé a ponechal priestor divákovi na vytvorenie vlastného
názoru po tom, ako si napr. vypočujú bezprostredne odvysielané stanovisko vypočutých svedkov
manželov M.. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní o ochranu osobnosti by použitie výrazu „údajne“

malo iný význam, pretože aj za použitia tohto výrazu by bol dopad skutkových tvrdení ohľadom
spolupráce na divákov obdobný, ako bez jeho uvedenia. Keďže však v prejednávanej veci sa nejedná o
ochranu osobnosti, ale o opravu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov podľa zák. č. 308/2000
Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu z podstaty veci vyplýva, že možno požadovať len opravu toho,
čo bolo skutočne aj odvysielané, teda bez vynechania akéhokoľvek slovného vyjadrenia a výrazu,

viažuceho sa k napadnutému tvrdeniu.

Ak teda navrhovateľ požadoval opravu v znení, v ktorom výraz údajne nebol uvedený, nebolo možné
návrh považovať za opodstatnený ani v tejto časti. Požadovala sa oprava toho, čo nebolo skutočne
odvysielané.

Z týchto dôvodov odvolací súd považoval žalobu za celkom neopodstatnenú, v dôsledku čoho rozsudok
súdu prvého stupňa bolo potrebné potvrdiť v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý (§ 219 ods. 1, 2 O. s.
p.), a v časti, v ktorej sa odporcovi uložila povinnosť opraviť to, čo nebolo odvysielané, zmeniť a návrh
v i tejto časti zamietnuť (§ 220 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.